Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)7e7/376733.7045d2.pdf
PDF · 111.09 KB
No categories available
7So/144/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/144/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa M.S., bytom v L.,, zastúpeného JUDr. J. Z.,
advokátom v R. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,
o náhradu bolestného v dôsledku pracovného úrazu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2009, č. k. 21Sn/14/2008-36, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2009,
č. k. 21Sn/14/2008-36, p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
60,44 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. Z. do desať dní od doručenia
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. júna 2009, č. k. 21Sn/14/2008-36 zrušil
rozhodnutie z 13. októbra 2008 číslo 223-6297/2008, ktorým odporkyňa podľa § 99 a § 111
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi náhradu bolestného v dôsledku
pracovného úrazu vo výške 30% z celkovej vyčíslenej sumy s odôvodnením, že podľa
vyjadrenia zamestnávateľa a podľa obsahu protokolu Inšpektorátu práce v Žiline
zo 4. októbra 2007 navrhovateľ spôsobil pracovný úraz z časti sám, lebo použil nebezpečný
postup a zotrval v nebezpečnom priestore.
Krajský súd zistil, že rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom, lebo
odporkyňa nevykonala dokazovanie, smerujúce k zisteniu miery zavinenia zamestnanca na
pracovnom úraze. Krajský súd sa nepovažoval za správny právny názor odporkyne, podľa
ktorého navrhovateľ bol oprávnený podať na súd určovaciu žalobu, na základe ktorej by mieru
zavinenia v súdnom konaní určil všeobecný súd a pokiaľ by táto bola odlišná od miery
zavinenia určenej zamestnávateľom, ktorú si bez ďalšieho zisťovania osvojila aj odporkyňa, tak
by ju správny orgán akceptoval a vydal by nové rozhodnutie.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že odporkyňa má v konaní podľa zákona
o sociálnom poistení ako aj podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia“) dostatočné procesné a právne prostriedky na to, aby
vykonala riadne dokazovanie vo veci, úplne a presne zistila skutočný stav a zabezpečila si
dostatočné podklady pre rozhodnutie a následne vo veci rozhodla.
Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa a zdôraznila, že
nepovažuje a ani nepovažovala za potrebné vykonať dokazovanie o otázke, či žalobca
porušil pri výkone práce svojim konaním predpisy na zaistenie bezpečnosti pri práci
a tvrdila, že na vykonanie takéhoto dokazovania nie je ani oprávnená. Tvrdila, že nemôže
nahrádzať prácu príslušného orgánu, ktorým je podľa jej názoru inšpektorát práce.
Existujúci dôkaz, t. j. protokol zo 4. októbra 2007, ktorý vyhotovil vecne príslušný odborný
orgán podľa jej názoru dostatočne preukazuje a rieši porušenie predpisov v súvislosti
s pracovným úrazom navrhovateľa a bol jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia.
Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu
odporkyňa určila náhradu za bolesť vo výške 30% z celkovej sumy, ktorá b& mu patrila, keď
jeho zamestnávateľ určil, že navrhovateľ v časti 70% sám zodpovedá za vznik pracovného
úrazu. Otázky miery zavinenia za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom
však neboli pred rozhodnutím o výške bolestného dostatočne posúdené a ani doložené
vykonaným dokazovaním.
Odporkyňa sa nezaoberala dostatočne skutočnosťou, či miera zavinenia zamestnanca
na vzniku pracovného úrazu zodpovedá skutočnosti a uspokojil sa s prvotným záznamom
o úraze s názorom navrhovateľovho zamestnávateľa bez toho, aby sama vykonala
dokazovanie aj na uvedené skutočnosti pred rozhodnutím o výške bolestného.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, vyslovenom
v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu a na doplnenie považuje
za vhodné zdôrazniť, že podľa zákona o sociálnom poistení ako aj podľa zákona o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je povinnosťou odporkyne riadne
a presne zistiť skutkový stav a až na základe zisteného skutočného stavu vecí vydať
rozhodnutie o výške náhrady.
Dostatočným podkladom pre rozhodnutie odporkyne nemôže byť jednostranné
vyhlásenie zamestnávateľa o miere zodpovednosti zamestnanca za vznik pracovného úrazu,
lebo povinnosťou odporkyne je rozhodovať na základe skutočného stavu veci. Jej
povinnosťou je preto vždy vypočuť poškodeného zamestnanca, resp. svedkov, navrhnutých
niektorým z účastníkov a v prípade, ak zamestnanec mieru svojej zodpovednosti na vzniku
pracovného úrazu popiera, musí sa zoberať aj jeho tvrdeniami. Ak odporkyňa dokazovanie
v celom potrebnom rozsahu nevykoná, nemôže jej rozhodnutie byť doložené dostatočným
dokazovaním a nevychádza z riadneho zistenia skutočného stavu veci. Takéto jej rozhodnutie
nezodpovedá zákonu.
V prípade, ak odporkyňa zistí, že jej rozhodnutie závisí na skutočnostiach, ktoré
nemôže sama posúdiť, môže vyzvať účastníkov (zamestnávateľa a poškodeného) aby podali
na súd návrh na určenie, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu zamestnanca na zdraví,
spôsobenú pracovným úrazom, alebo chorobou z povolania a prípadne aj na určenie miery ich
zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá môže byť podkladom pre rozhodnutie o náhrade za
bolesť. Rozhodnutie o úrazovej dávke, ktoré nie je doložené súdnym rozhodnutím o uvedenej
zodpovednosti alebo vykonaným dokazovaním v postačujúcom rozsahu preto nezodpovedá
zákonu.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie
k odvolaniu) a jeden režijný paušál v celkovej výške 60,44 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová