Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/144/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa M.S., bytom v L.,, zastúpeného JUDr. J. Z.,

advokátom v R. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,

o náhradu bolestného v dôsledku pracovného úrazu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2009, č. k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2009,

č. k. -36, p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške

60,44 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. Z. do desať dní od doručenia

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. júna 2009, č. k. -36 zrušil

rozhodnutie z 13. októbra 2008 číslo 223-6297/2008, ktorým odporkyňa podľa § 99 a § 111

ods. 2 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi náhradu bolestného v dôsledku

pracovného úrazu vo výške 30% z celkovej vyčíslenej sumy s odôvodnením, že podľa

vyjadrenia zamestnávateľa a podľa obsahu protokolu Inšpektorátu práce v Žiline

zo 4. októbra 2007 navrhovateľ spôsobil pracovný úraz z časti sám, lebo použil nebezpečný

postup a zotrval v nebezpečnom priestore.

Krajský súd zistil, že rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom, lebo

odporkyňa nevykonala dokazovanie, smerujúce k zisteniu miery zavinenia zamestnanca na

pracovnom úraze. Krajský súd sa nepovažoval za správny právny názor odporkyne, podľa

ktorého navrhovateľ bol oprávnený podať na súd určovaciu žalobu, na základe ktorej by mieru

zavinenia v súdnom konaní určil všeobecný súd a pokiaľ by táto bola odlišná od miery

zavinenia určenej zamestnávateľom, ktorú si bez ďalšieho zisťovania osvojila aj odporkyňa, tak

by ju správny orgán akceptoval a vydal by nové rozhodnutie.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že odporkyňa má v konaní podľa zákona

o sociálnom poistení ako aj podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia“) dostatočné procesné a právne prostriedky na to, aby

vykonala riadne dokazovanie vo veci, úplne a presne zistila skutočný stav a zabezpečila si

dostatočné podklady pre rozhodnutie a následne vo veci rozhodla.

Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa a zdôraznila, že

nepovažuje a ani nepovažovala za potrebné vykonať dokazovanie o otázke, či žalobca

porušil pri výkone práce svojim konaním predpisy na zaistenie bezpečnosti pri práci

a tvrdila, že na vykonanie takéhoto dokazovania nie je ani oprávnená. Tvrdila, že nemôže

nahrádzať prácu príslušného orgánu, ktorým je podľa jej názoru inšpektorát práce.

Existujúci dôkaz, t. j. protokol zo 4. októbra 2007, ktorý vyhotovil vecne príslušný odborný

orgán podľa jej názoru dostatočne preukazuje a rieši porušenie predpisov v súvislosti

s pracovným úrazom navrhovateľa a bol jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia.

Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu

odporkyňa určila náhradu za bolesť vo výške 30% z celkovej sumy, ktorá b& mu patrila, keď

jeho zamestnávateľ určil, že navrhovateľ v časti 70% sám zodpovedá za vznik pracovného

úrazu. Otázky miery zavinenia za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom

však neboli pred rozhodnutím o výške bolestného dostatočne posúdené a ani doložené

vykonaným dokazovaním.

Odporkyňa sa nezaoberala dostatočne skutočnosťou, či miera zavinenia zamestnanca

na vzniku pracovného úrazu zodpovedá skutočnosti a uspokojil sa s prvotným záznamom

o úraze s názorom navrhovateľovho zamestnávateľa bez toho, aby sama vykonala

dokazovanie aj na uvedené skutočnosti pred rozhodnutím o výške bolestného.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, vyslovenom

v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu a na doplnenie považuje

za vhodné zdôrazniť, že podľa zákona o sociálnom poistení ako aj podľa zákona o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je povinnosťou odporkyne riadne

a presne zistiť skutkový stav a až na základe zisteného skutočného stavu vecí vydať

rozhodnutie o výške náhrady.

Dostatočným podkladom pre rozhodnutie odporkyne nemôže byť jednostranné

vyhlásenie zamestnávateľa o miere zodpovednosti zamestnanca za vznik pracovného úrazu,

lebo povinnosťou odporkyne je rozhodovať na základe skutočného stavu veci. Jej

povinnosťou je preto vždy vypočuť poškodeného zamestnanca, resp. svedkov, navrhnutých

niektorým z účastníkov a v prípade, ak zamestnanec mieru svojej zodpovednosti na vzniku

pracovného úrazu popiera, musí sa zoberať aj jeho tvrdeniami. Ak odporkyňa dokazovanie

v celom potrebnom rozsahu nevykoná, nemôže jej rozhodnutie byť doložené dostatočným

dokazovaním a nevychádza z riadneho zistenia skutočného stavu veci. Takéto jej rozhodnutie

nezodpovedá zákonu.

V prípade, ak odporkyňa zistí, že jej rozhodnutie závisí na skutočnostiach, ktoré

nemôže sama posúdiť, môže vyzvať účastníkov (zamestnávateľa a poškodeného) aby podali

na súd návrh na určenie, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu zamestnanca na zdraví,

spôsobenú pracovným úrazom, alebo chorobou z povolania a prípadne aj na určenie miery ich

zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá môže byť podkladom pre rozhodnutie o náhrade za

bolesť. Rozhodnutie o úrazovej dávke, ktoré nie je doložené súdnym rozhodnutím o uvedenej

zodpovednosti alebo vykonaným dokazovaním v postačujúcom rozsahu preto nezodpovedá

zákonu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2

potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie

k odvolaniu) a jeden režijný paušál v celkovej výške 60,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová