Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
359/367180.9f7665.pdf
PDF · 97.96 KB
No categories available
1TdoV/6/2010
Najvyšší súd 1 Tdo V 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Harabina a členov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Pavla Tomana
a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému O. DZ., pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. Českej republiky v konaní o návrhu Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky na uznanie rozsudku Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. 2 T 90/93
z 15. mája 1998 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4 To 26/98
z 8. septembra 1998, prerokoval na neverejnom zasadnutí 25. mája 2010 v Bratislave
dovolanie, ktoré podal v prospech obvineného generálny prokurátor Slovenskej republiky
proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2009, sp. zn. 6 Urto 1/2009
a takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analógiám, s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. Ntc 12/2008 z 19. novembra 2008, bol
na návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uznaný na území Slovenskej
republiky podľa § 518 ods. 3 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. 2 T 90/1993
z 15. mája 1998, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 4 To 26/98
z 8. septembra 1998, ktorými bol občan Slovenskej republiky, O. DZ., uznaný vinným
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Českej republiky
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený
do väznice s ostrahou. Cudzie rozhodnutie bolo uznané iba v časti uloženého trestu odňatia
slobody. Krajský súd súčasne rozhodol, že podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák., odsúdený O. DZ. bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
21 Tdo V 6/2010
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor,
ktoré najvyšší súd, ako súd odvolací, uznesením podľa § 518 ods. 4, veta druhá Tr. por.
zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2009.
Najvyšší súd v odôvodnení zamietavého uznesenia akceptoval námietku prokurátora
vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že prísnejšia trestná sadzba
je jednoznačne za trestný čin podvodu, a preto v tejto súvislosti nedošlo k prerušeniu
premlčacej doby. Ako dôvod prerušenia plynutia premlčacej doby vyvolávajúci začiatok
plynutia novej premlčacej doby však videl v úkonoch Krajského súdu v Žiline. Najmä
v uznesení o vzatí obvineného do väzby a príkaze na prepustenie obvineného z väzby, ktoré
spolu s úkonmi Krajského súdu v Ostrave sú takými rozhodnutiami a opatreniami, ktoré
smerujú k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide (podľa § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.).
Proti tomuto uzneseniu ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline podal 11. novem-
bra 2009 v prospech obvineného O. DZ. dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky
z dôvodu podľa § 371 ods. písm. i/ Tr. por. Dovolanie odôvodnil tým, že rozsudkom
Krajského súdu v Žiline bolo porušené ustanovenie § 90 ods. 4 písm. b/ v nadväznosti na
§ 437 ods. 4 veta druhá Tr. zák.. Porušenie spočívalo v tom, že považoval rozsudok
Okresného súdu Čadca z 22. novembra 1999, sp. zn. 3 T 361/99, ktorým bol O. DZ. uznaný
vinným okrem iného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení účinnom do 31. decembra 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2
roky s určením skúšobnej doby do 26. apríla 2003, za prísnejší ako rozsudok Krajského súdu
v Ostrave z 15. mája 1998, sp. zn. 2 T 90/93, v spojení s uznesením Vrchného súdu
v Olomouci z 8. septembra 1998, sp. zn. 4 T 26/98, ktorým bol O. DZ. uznaný vinným
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Českej republiky
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením
do väznice s ostrahou. Porušenie ustanovenia § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v napadnutom
uznesení odôvodnil tým, že najvyšší súd úkony Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu
v Ostrave, súvisiace s vydávacím konaním obvineného za účelom výkonu trestu v Českej
republike, považoval za úkony smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide. Podľa
jeho názoru, vydávacie úkony takýmito úkonmi nie sú a neovplyvňujú prerušenie plynutia
premlčacej doby výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol, že v prípade konania o vydanie
osoby na územie iného štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu a konania o uznanie
31 Tdo V 6/2010
cudzieho rozhodnutia ide o dva osobitne upravené, nezávislé a vzájomne sa neovplyvňujúce
typy konaní. Vzhľadom na to generálny prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, ako súdu dovolaciemu, vysloviť porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušiť
rozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. novembra, sp. zn. Ntc 12/200, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2009, sp. zn. 6 Urto 1/2009, a vec vrátiť
krajskému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.
Obvinený prostredníctvom obhajcu sa stotožnil s argumentmi a návrhom generálneho
prokurátora.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu,
ktorým bola vec právoplatne skončená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal všetky
obsahové a formálne náležitosti a podmienky prípustnosti dovolania podľa § 368 Tr. por.
Musel v prvom rade vyriešiť zásadnú otázku, viažucu sa na to, či napadnutý rozsudok
krajského súdu o uznaní cudzieho rozhodnutia a o výkone trestu uloženého rozsudkom
cudzieho štátu je právoplatným rozhodnutím vo veci samej, a ide teda o rozhodnutie, proti
ktorému možno podať dovolanie.
Právoplatným rozhodnutím vo veci samej, treba rozumieť rozhodnutie, ktorým
sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. V rámci neho je posudzovaná i zákonnosť
a dôvodnosť parciálnych rozhodnutí, voči ktorým podanie dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku nie je prípustné. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných
prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa (Viď č. 19/2007 Zbierky stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) .
Zákonné ustanovenia o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia (§ 515 Tr. por. a násl.)
upravujú podmienky, na základe ktorých sa v Slovenskej republike len pokračuje vo výkone
trestu uloženého v inom štáte. Rozhodnutie súdu podľa § 517 a § 518 Tr. por. je len
predpokladom výkonu trestu v Slovenskej republike a nemôže meniť výrok o vine a treste
cudzieho rozhodnutia. Krajský súd rozhodoval len o výkone trestu uloženého rozsudkom
cudzieho štátu, po preskúmaní podmienky uznania rozsudku súdu Českej republiky (§ 516
Tr. por.), resp. podmienky relevantnej z hľadiska premeny trestu (§ 517 Tr. por.) a neuznával
41 Tdo V 6/2010
obvineného vinným, ani mu neukladal trest. O otázke viny a trestu už bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Ostrave v spojení s uznesením Vrchného súdu
v Olomouci.
Na podklade vyjadreného je zrejmé, že rozsudok Krajského súdu v Žiline
nie je rozhodnutím, ktorým by bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania trestného činu,
za ktorý by mu bol uložený trest. Z tohto hľadiska nie je významná ani možnosť súdu
Slovenskej republiky vyplývajúca z prvej vety § 517 ods. 1 Tr. por. nahradiť trest uložený
v cudzom rozhodnutí, trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom
čine sám rozhodoval. Takýto postup je len modifikáciou už uloženého trestu, ktorý je možný
len pri rešpektovaní určitých zásad a nemá povahu vlastného rozhodovania o treste. Toto platí
bez ohľadu na to, že vo výroku rozsudku krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o uznaní
odsudzujúceho rozsudku súdu Českej republiky na území Slovenskej republiky, sú prítomné
údaje, ktoré v niektorých smeroch zodpovedajú obsahovým náležitostiam odsudzujúceho
rozsudku podľa slovenského Trestného poriadku. V danej veci je teda nesporné, že súd
rozhodoval v konaní o transformácii cudzozemského rozhodnutia na účely pokračovania
vo výkone trestu uloženého súdom cudzieho štátu podľa tretej hlavy piatej časti Trestného
poriadku.
Dovolanie smeruje proti inému rozhodnutiu, než aké možno dovolaním napadnúť.
Najvyšší súd preto z dôvodu absencie splnenia podmienok na podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, dovolanie generálneho prokurátora v súlade s ustanovením § 382
Tr. por. per analógiám, s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por., bez vecného preskúmania veci
odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či pre jeho odmietnutie existujú aj iné dôvody.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. mája 2010
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová