Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/6/2010

Najvyšší súd 1 Tdo V 6/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a členov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Pavla Tomana

a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému O. DZ., pre trestný čin podvodu

podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. Českej republiky v konaní o návrhu Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky na uznanie rozsudku Krajského súdu v Ostrave, sp. zn.

z 15. mája 1998 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn.

z 8. septembra 1998, prerokoval na neverejnom zasadnutí 25. mája 2010 v Bratislave

dovolanie, ktoré podal v prospech obvineného generálny prokurátor Slovenskej republiky

proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2009, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa per analógiám, s poukazom na , dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. Ntc 12/2008 z 19. novembra 2008, bol

na návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uznaný na území Slovenskej

republiky podľa rozsudok Krajského súdu v Ostrave, sp. zn.

z 15. mája 1998, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn.

z 8. septembra 1998, ktorými bol občan Slovenskej republiky, O. DZ., uznaný vinným

zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Českej republiky

a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený

do väznice s ostrahou. Cudzie rozhodnutie bolo uznané iba v časti uloženého trestu odňatia

slobody. Krajský súd súčasne rozhodol, že podľa a

Tr. zák., odsúdený O. DZ. bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody v ústave

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

21 Tdo V 6/2010

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor,

ktoré najvyšší súd, ako súd odvolací, uznesením podľa , veta druhá

zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2009.

Najvyšší súd v odôvodnení zamietavého uznesenia akceptoval námietku prokurátora

vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že prísnejšia trestná sadzba

je jednoznačne za trestný čin podvodu, a preto v tejto súvislosti nedošlo k prerušeniu

premlčacej doby. Ako dôvod prerušenia plynutia premlčacej doby vyvolávajúci začiatok

plynutia novej premlčacej doby však videl v úkonoch Krajského súdu v Žiline. Najmä

v uznesení o vzatí obvineného do väzby a príkaze na prepustenie obvineného z väzby, ktoré

spolu s úkonmi Krajského súdu v Ostrave sú takými rozhodnutiami a opatreniami, ktoré

smerujú k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide (podľa § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.).

Proti tomuto uzneseniu ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline podal 11. novem-

bra 2009 v prospech obvineného O. DZ. dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky

z dôvodu podľa ods. písm. i/ Dovolanie odôvodnil tým, že rozsudkom

Krajského súdu v Žiline bolo porušené ustanovenie § 90 ods. 4 písm. b/ v nadväznosti na

§ 437 ods. 4 veta druhá Tr. zák.. Porušenie spočívalo v tom, že považoval rozsudok

Okresného súdu Čadca z 22. novembra 1999, sp. zn. , ktorým bol O. DZ. uznaný

vinným okrem iného z trestného činu lúpeže podľa Tr.

v znení účinnom do 31. decembra 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2

roky s určením skúšobnej doby do 26. apríla 2003, za prísnejší ako rozsudok Krajského súdu

v Ostrave z 15. mája 1998, sp. zn. , v spojení s uznesením Vrchného súdu

v Olomouci z 8. septembra 1998, sp. zn. , ktorým bol O. DZ. uznaný vinným

zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Českej republiky

a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením

do väznice s ostrahou. Porušenie ustanovenia § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v napadnutom

uznesení odôvodnil tým, že najvyšší súd úkony Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu

v Ostrave, súvisiace s vydávacím konaním obvineného za účelom výkonu trestu v Českej

republike, považoval za úkony smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide. Podľa

jeho názoru, vydávacie úkony takýmito úkonmi nie sú a neovplyvňujú prerušenie plynutia

premlčacej doby výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol, že v prípade konania o vydanie

osoby na územie iného štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu a konania o uznanie

31 Tdo V 6/2010

cudzieho rozhodnutia ide o dva osobitne upravené, nezávislé a vzájomne sa neovplyvňujúce

typy konaní. Vzhľadom na to generálny prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ako súdu dovolaciemu, vysloviť porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušiť

rozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. novembra, sp. zn. Ntc 12/200, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2009, sp. zn. , a vec vrátiť

krajskému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený prostredníctvom obhajcu sa stotožnil s argumentmi a návrhom generálneho

prokurátora.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu,

ktorým bola vec právoplatne skončená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal všetky

obsahové a formálne náležitosti a podmienky prípustnosti dovolania podľa

Musel v prvom rade vyriešiť zásadnú otázku, viažucu sa na to, či napadnutý rozsudok

krajského súdu o uznaní cudzieho rozhodnutia a o výkone trestu uloženého rozsudkom

cudzieho štátu je právoplatným rozhodnutím vo veci samej, a ide teda o rozhodnutie, proti

ktorému možno podať dovolanie.

Právoplatným rozhodnutím vo veci samej, treba rozumieť rozhodnutie, ktorým

sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. V rámci neho je posudzovaná i zákonnosť

a dôvodnosť parciálnych rozhodnutí, voči ktorým podanie dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku nie je prípustné. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných

prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa (Viď č. 19/2007 Zbierky stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) .

Zákonné ustanovenia o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia ( a násl.)

upravujú podmienky, na základe ktorých sa v Slovenskej republike len pokračuje vo výkone

trestu uloženého v inom štáte. Rozhodnutie súdu podľa a je len

predpokladom výkonu trestu v Slovenskej republike a nemôže meniť výrok o vine a treste

cudzieho rozhodnutia. Krajský súd rozhodoval len o výkone trestu uloženého rozsudkom

cudzieho štátu, po preskúmaní podmienky uznania rozsudku súdu Českej republiky (§ 516

), resp. podmienky relevantnej z hľadiska premeny trestu ( ) a neuznával

41 Tdo V 6/2010

obvineného vinným, ani mu neukladal trest. O otázke viny a trestu už bolo právoplatne

rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Ostrave v spojení s uznesením Vrchného súdu

v Olomouci.

Na podklade vyjadreného je zrejmé, že rozsudok Krajského súdu v Žiline

nie je rozhodnutím, ktorým by bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania trestného činu,

za ktorý by mu bol uložený trest. Z tohto hľadiska nie je významná ani možnosť súdu

Slovenskej republiky vyplývajúca z prvej vety nahradiť trest uložený

v cudzom rozhodnutí, trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom

čine sám rozhodoval. Takýto postup je len modifikáciou už uloženého trestu, ktorý je možný

len pri rešpektovaní určitých zásad a nemá povahu vlastného rozhodovania o treste. Toto platí

bez ohľadu na to, že vo výroku rozsudku krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o uznaní

odsudzujúceho rozsudku súdu Českej republiky na území Slovenskej republiky, sú prítomné

údaje, ktoré v niektorých smeroch zodpovedajú obsahovým náležitostiam odsudzujúceho

rozsudku podľa slovenského . V danej veci je teda nesporné, že súd

rozhodoval v konaní o transformácii cudzozemského rozhodnutia na účely pokračovania

vo výkone trestu uloženého súdom cudzieho štátu podľa tretej hlavy piatej časti Trestného

poriadku.

Dovolanie smeruje proti inému rozhodnutiu, než aké možno dovolaním napadnúť.

Najvyšší súd preto z dôvodu absencie splnenia podmienok na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku, dovolanie generálneho prokurátora v súlade s ustanovením § 382

per analógiám, s poukazom na , bez vecného preskúmania veci

odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či pre jeho odmietnutie existujú aj iné dôvody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. mája 2010

JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová