Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/183/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. D., bývajúcej v R.,

zastúpenej JUDr. M. S., advokátkou v P., proti ţalovaným 1/ Ing. P. P., bývajúcemu v R., 2/

V. P., bývajúcemu v R., zastúpených JUDr. S. B., advokátom v P., o vydanie dedičstva,

vedenej na Okresnom súde Keţmarok pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaných proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. septembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo 6. septembra 2006 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Keţmarok rozsudkom zo 16. decembra 2003 č.k. 3C570/1998–172 uloţil

ţalovaným povinnosť vydať ţalobkyni dedičstvo po nebohom Š. P. – ţalovanému 1/ v sume

13 860 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 18.5.1998 a ţalovanému 2/ 175 410 Sk so

17,6 % úrokom z omeškania od 29.7.1998, do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu

trov konania 73 596 Sk k rukám právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 1 020 Sk do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol o vrátení sumy 165 Sk ţalovaným do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom zo 7. apríla 2006 č. k. 3 C –208

uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu 6 835 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe dedičstvo po poručiteľovi Š. P. bolo prejednané

a dňom 13.9.1996 právoplatne skončené osvedčením o dedičstve (D 618/1993, Dnot

645/1993 z 28.8.1996 spolu s opravným rozhodnutím z 23.1.1997). V dedičskom konaní

vystupovali ako dedičia len ţalovaní napriek tomu, ţe dedičkou bola aj ţalobkyňa ako dcéra

poručiteľa, o ktorej skutočnosti ţalovaní vedeli. Tým získali bezdôvodné obohatenie, ktoré sú

povinní ţalobkyni vydať. V danej veci nie je moţná naturálna reštitúcia, pretoţe medzičasom

došlo k zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam patriacim do dedičstva po

poručiteľovi, z ktorého dôvodu bolo rozhodnuté o finančnej náhrade (§ 485 ods. 1

). Pri určení výšky podielov ţalovaných vychádzal z ceny

nehnuteľných a hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti.

O trovách konania rozhodol podľa a trovách štátu podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných rozsudkom zo 6. septembra 2006

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom

vo výroku o povinnosti ţalovaných zaplatiť prisúdenú istinu s prisúdenými úrokmi

z omeškania potvrdil. Zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch

o povinnosti ţalovaných a ţalobkyne zaplatiť náhradu trov štátu, náhrade konania vo vzťahu

medzi účastníkmi konania a vrátení sumy 165 Sk. Poukázal na to, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa obsahoval aj poučenie o náleţitostiach opravného prostriedku, citáciu § 205 ods. 1

Napriek tomu ţalovaní podali odvolanie, ktoré nemalo zákonom stanovené náleţitosti

(v akom rozsahu napadajú rozsudok súdu prvého stupňa, v čom tento alebo postup súdu

povaţujú za nesprávny a čoho sa domáhajú). Ide o vady odvolania, ktoré mohli ţalovaní

účinne odstrániť len do uplynutia odvolacej lehoty ( ) t.j. do 21.4.2004

(rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený 22.3.2004). Dôvody odvolania doplnili

po uplynutí odvolacej lehoty (podaním na pošte 1.7.2004), preto nebolo moţné k nim

prihliadať ( v spojení s v znení platnom do 31.8.2005).

Odvolanie nemohol ani odmietnuť, ale bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie

a odvolanie preskúmať len z dôvodov výslovne uvedených vo včas podanom odvolaní. Toto

ale neobsahovalo ţiadne odvolacie dôvody, prečo musel byť rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej potvrdený ( ). Za nedôvodné povaţoval odvolanie proti výroku

o náhrade trov štátu. Do písomne vyhotoveného rozsudku boli zahrnuté aj výroky, ktoré

neboli vyhlásené, z ktorého dôvodu ich zrušil (o vrátení sumy 165 Sk a povinnosti ţalobkyne

zaplatiť trovy štátu v sume 7 060 Sk a 1 020 Sk).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalovaní. Ţiadali ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru bolo povinnosťou súdu

v zmysle vyzvať toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné odvolanie doplnil alebo opravil. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytne vada

spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľov na jej

odstránenie, pričom je irelevantné, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote alebo

po uplynutí odvolacej lehoty. Hoci svoje odvolanie doplnili, krajský súd sa ich odvolacími

dôvodmi nezaoberal a odňal im tak moţnosť konať pred súdom ( ).

Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu vád konania uvedených v aţ e/ a dovolatelia nenamietali

a nezistil ich ani dovolací súd.

Ţalovaní v dovolaní namietali odňatie im moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) postupom odvolacieho súd tým, ţe sa nezaoberal ich odvolacími dôvodmi, ktorými

doplnili včas podané odvolanie bez toho, aby boli súdom vyzvaný na odstránenie jeho vady

spočívajúcej v absencii odvolacích dôvodov.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa (účinného do 31.8.2005) súd prvého stupňa uznesením

odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene alebo b/ smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa ods. 2 v ostatných prípadoch súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal

odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie v lehote desiatich dní

doplnil alebo opravil.

Podľa (účinného do 31.8.2005) ak nie sú splnené podmienky

na rozhodnutie podľa § 209 ods. 1 a § 210a, súd doručí odvolanie, ktoré smeruje proti

rozsudku, ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia

výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to povaţujú za potrebné.

Podľa ods. 2 ak sa napriek výzve podľa ods. 1 účastníci k odvolaniu nevyjadria alebo

ten, kto podal odvolanie, napriek výzve podľa § 209 ods. 2 neodstráni jeho vady, predloţí súd

prvého stupňa vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia

lehoty na podanie vyjadrenia alebo uplynutia lehoty na odstránenie vád odvolania.

Podľa § 211 (účinného do 31.8.2005) pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené inak.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Odvolanie podané ţalovanými (č.l. 180) nespĺňalo zákonom stanovené náleţitosti

v zmysle , preto vznikla súdu prvého stupňa podľa povinnosť

vyzvať ich, aby neúplné podanie doplnili v lehote desiatich dní. Skutočnosť, ţe sami

odvolatelia uviedli, ţe dôvody odvolania doplnia v nimi určenej lehote, nie je pre súd

záväzná. Súdy sú pri svojej rozhodovacej činnosti viazané zákonom a ním ustanovenými

lehotami, a nie lehotami, ktoré si určí účastník konania.

Keďţe v tomto prípade nejde o rozšírenie dôvodov bezvadného odvolania, ale

o chýbajúce náleţitosti podania ako takého, nemoţno na vec vztiahnuť bez ďalšieho

ustanovenie v znení od 1.9.2003. Lehotu na odstránenie vady v tomto

prípade určuje vo výzve súd ( v spojení s ) a neurčuje ju

samo plynutie odvolacej lehoty. Ak teda odvolatelia dodatočne doplnili svoje podanie tak, ţe

spĺňalo zákonom predpísané náleţitosti odvolania ešte pred tým, ako odvolací súd o ňom

rozhodol, a to bez toho, aby ich súd na to bol vyzval, má sa za to, ţe doplnili v dodatočnej

lehote na opravu podanie, ktorú súd ešte neurčil.

Preto odvolací súd mal vo svojom konaní na doplnenie odvolania prihliadať ako

na riadne a vychádzať jednak zo zahlásenia odvolania, ktoré bolo urobené v zákonnej lehote,

ako aj z dôvodov podania doručeného 2.7.2004, ktoré obsahovalo dôvody odvolania. Keďţe

išlo o neúplné podanie, súdu vznikla povinnosť postupovať podľa

v spojení s Pokiaľ si ju nesplnil, mal akceptovať neskôr doručené dôvody

ako riadne doplnenie (opravu) neúplného podania z vlastnej iniciatívy účastníka.

V danom prípade odvolatelia vady odvolania odstránili doplnením zahláseného

odvolania (2.7.2004) ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu (6.9.2006). Ak sa napriek

tomu krajský súd odvolacími dôvodmi nezaoberal, odňal odvolateľom moţnosť konať pred

súdom v zmysle

Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre

ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská