Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e6a/366433.a7dde7.pdf
PDF · 108.09 KB
No categories available
2Cdo/183/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 183/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. D., bývajúcej v R.,
zastúpenej JUDr. M. S., advokátkou v P., proti ţalovaným 1/ Ing. P. P., bývajúcemu v R., 2/
V. P., bývajúcemu v R., zastúpených JUDr. S. B., advokátom v P., o vydanie dedičstva,
vedenej na Okresnom súde Keţmarok pod sp. zn. 3 C 570/1998, o dovolaní ţalovaných proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. septembra 2006 sp. zn. 6 Co 97/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo 6. septembra 2006 sp. zn. 6 Co 97/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Keţmarok rozsudkom zo 16. decembra 2003 č.k. 3C570/1998–172 uloţil
ţalovaným povinnosť vydať ţalobkyni dedičstvo po nebohom Š. P. – ţalovanému 1/ v sume
13 860 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 18.5.1998 a ţalovanému 2/ 175 410 Sk so
17,6 % úrokom z omeškania od 29.7.1998, do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania 73 596 Sk k rukám právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 1 020 Sk do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol o vrátení sumy 165 Sk ţalovaným do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom zo 7. apríla 2006 č. k. 3 C 570/1998–208
uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu 6 835 Sk do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe dedičstvo po poručiteľovi Š. P. bolo prejednané
a dňom 13.9.1996 právoplatne skončené osvedčením o dedičstve (D 618/1993, Dnot
645/1993 z 28.8.1996 spolu s opravným rozhodnutím z 23.1.1997). V dedičskom konaní
vystupovali ako dedičia len ţalovaní napriek tomu, ţe dedičkou bola aj ţalobkyňa ako dcéra
poručiteľa, o ktorej skutočnosti ţalovaní vedeli. Tým získali bezdôvodné obohatenie, ktoré sú
povinní ţalobkyni vydať. V danej veci nie je moţná naturálna reštitúcia, pretoţe medzičasom
došlo k zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam patriacim do dedičstva po
poručiteľovi, z ktorého dôvodu bolo rozhodnuté o finančnej náhrade (§ 485 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky podielov ţalovaných vychádzal z ceny
nehnuteľných a hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a trovách štátu podľa § 148 ods. 1
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných rozsudkom zo 6. septembra 2006
sp. zn. 6 Co 97/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom
vo výroku o povinnosti ţalovaných zaplatiť prisúdenú istinu s prisúdenými úrokmi
z omeškania potvrdil. Zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch
o povinnosti ţalovaných a ţalobkyne zaplatiť náhradu trov štátu, náhrade konania vo vzťahu
medzi účastníkmi konania a vrátení sumy 165 Sk. Poukázal na to, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa obsahoval aj poučenie o náleţitostiach opravného prostriedku, citáciu § 205 ods. 1
O.s.p. Napriek tomu ţalovaní podali odvolanie, ktoré nemalo zákonom stanovené náleţitosti
(v akom rozsahu napadajú rozsudok súdu prvého stupňa, v čom tento alebo postup súdu
povaţujú za nesprávny a čoho sa domáhajú). Ide o vady odvolania, ktoré mohli ţalovaní
účinne odstrániť len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.) t.j. do 21.4.2004
(rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený 22.3.2004). Dôvody odvolania doplnili
po uplynutí odvolacej lehoty (podaním na pošte 1.7.2004), preto nebolo moţné k nim
prihliadať (§ 205 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 31.8.2005).
Odvolanie nemohol ani odmietnuť, ale bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a odvolanie preskúmať len z dôvodov výslovne uvedených vo včas podanom odvolaní. Toto
ale neobsahovalo ţiadne odvolacie dôvody, prečo musel byť rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej potvrdený (§ 219 O.s.p.). Za nedôvodné povaţoval odvolanie proti výroku
o náhrade trov štátu. Do písomne vyhotoveného rozsudku boli zahrnuté aj výroky, ktoré
neboli vyhlásené, z ktorého dôvodu ich zrušil (o vrátení sumy 165 Sk a povinnosti ţalobkyne
zaplatiť trovy štátu v sume 7 060 Sk a 1 020 Sk).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalovaní. Ţiadali ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru bolo povinnosťou súdu
v zmysle § 209 O.s.p. vyzvať toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné odvolanie doplnil alebo opravil. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytne vada
spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľov na jej
odstránenie, pričom je irelevantné, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote alebo
po uplynutí odvolacej lehoty. Hoci svoje odvolanie doplnili, krajský súd sa ich odvolacími
dôvodmi nezaoberal a odňal im tak moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe
dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ
nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existenciu vád konania uvedených v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali
a nezistil ich ani dovolací súd.
Ţalovaní v dovolaní namietali odňatie im moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) postupom odvolacieho súd tým, ţe sa nezaoberal ich odvolacími dôvodmi, ktorými
doplnili včas podané odvolanie bez toho, aby boli súdom vyzvaný na odstránenie jeho vady
spočívajúcej v absencii odvolacích dôvodov.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. (účinného do 31.8.2005) súd prvého stupňa uznesením
odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene alebo b/ smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Podľa ods. 2 v ostatných prípadoch súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie v lehote desiatich dní
doplnil alebo opravil.
Podľa § 210 ods. 1 O.s.p. (účinného do 31.8.2005) ak nie sú splnené podmienky
na rozhodnutie podľa § 209 ods. 1 a § 210a, súd doručí odvolanie, ktoré smeruje proti
rozsudku, ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia
výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to povaţujú za potrebné.
Podľa ods. 2 ak sa napriek výzve podľa ods. 1 účastníci k odvolaniu nevyjadria alebo
ten, kto podal odvolanie, napriek výzve podľa § 209 ods. 2 neodstráni jeho vady, predloţí súd
prvého stupňa vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia
lehoty na podanie vyjadrenia alebo uplynutia lehoty na odstránenie vád odvolania.
Podľa § 211 (účinného do 31.8.2005) pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené inak.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
Odvolanie podané ţalovanými (č.l. 180) nespĺňalo zákonom stanovené náleţitosti
v zmysle § 205 O.s.p., preto vznikla súdu prvého stupňa podľa § 209 ods. 2 O.s.p. povinnosť
vyzvať ich, aby neúplné podanie doplnili v lehote desiatich dní. Skutočnosť, ţe sami
odvolatelia uviedli, ţe dôvody odvolania doplnia v nimi určenej lehote, nie je pre súd
záväzná. Súdy sú pri svojej rozhodovacej činnosti viazané zákonom a ním ustanovenými
lehotami, a nie lehotami, ktoré si určí účastník konania.
Keďţe v tomto prípade nejde o rozšírenie dôvodov bezvadného odvolania, ale
o chýbajúce náleţitosti podania ako takého, nemoţno na vec vztiahnuť bez ďalšieho
ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. v znení od 1.9.2003. Lehotu na odstránenie vady v tomto
prípade určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 209 ods. 2 O.s.p.) a neurčuje ju
samo plynutie odvolacej lehoty. Ak teda odvolatelia dodatočne doplnili svoje podanie tak, ţe
spĺňalo zákonom predpísané náleţitosti odvolania ešte pred tým, ako odvolací súd o ňom
rozhodol, a to bez toho, aby ich súd na to bol vyzval, má sa za to, ţe doplnili v dodatočnej
lehote na opravu podanie, ktorú súd ešte neurčil.
Preto odvolací súd mal vo svojom konaní na doplnenie odvolania prihliadať ako
na riadne a vychádzať jednak zo zahlásenia odvolania, ktoré bolo urobené v zákonnej lehote,
ako aj z dôvodov podania doručeného 2.7.2004, ktoré obsahovalo dôvody odvolania. Keďţe
išlo o neúplné podanie, súdu vznikla povinnosť postupovať podľa § 209 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 43 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ si ju nesplnil, mal akceptovať neskôr doručené dôvody
ako riadne doplnenie (opravu) neúplného podania z vlastnej iniciatívy účastníka.
V danom prípade odvolatelia vady odvolania odstránili doplnením zahláseného
odvolania (2.7.2004) ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu (6.9.2006). Ak sa napriek
tomu krajský súd odvolacími dôvodmi nezaoberal, odňal odvolateľom moţnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre
ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská