Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/44/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne :

PharmDr. A. B., bývajúca M., zastúpená JUDr. M. S., advokátom v Č., proti žalovaným :

1/ D. V., bývajúca T., 2/ F. V., bývajúci T., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 23. apríla 2008 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. apríla 2008 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 11. januára 2007 č.k. -86 uložil

žalovaným 1/, 2/ vypratať byt nachádzajúci sa na X. poschodí domu ., postaveného na parc. č.

2

X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m katastrálne územie T., zapísaného na LV č.

X. a odovzdať ho žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovaným

nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1500,-- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške

13 214,-- Sk na účet JUDr. M. S., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a taktiež

že žalovaní nemajú právo odvodené od vlastníka spornej nehnuteľnosti, resp. od jeho

právneho predchodcu a to právo nájomné, právo vecného bremena a pod., ktoré by ich

oprávňovalo užívať sporné nehnuteľnosti. Zo svedeckých výpovedí v spore

vyplýva, že bývalí vlastníci, rodina K. nesúhlasili s tým, aby nájomníci tento objekt užívali,

nikdy s nimi nájomné zmluvy neuzatvárali a títo im boli prideľovaní do uvedeného objektu od

Miestneho národného výboru T.. Taktiež z potvrdenia od J. vyplýva, že so žalovanými

nemajú uzatvorenú žiadnu zmluvu a nájomné platia len za spotrebovanú vodu. Uvedený

objekt . užívali v čase, keď tento Jednota odkúpila a pokiaľ ich J. vyzvala na opustenie

priestorov, tieto neuvoľnili. Nakoľko žalovaní neuzatvorili so žalobkyňou žiadnu nájomnú

zmluvu, má za to, že žalovaní nemajú žiadny právny dôvod na užívanie bytu v dome X. ..

V predmetnom byte sa nachádzajú bez právneho dôvodu s tým, že žiadnym spôsobom

nehradia náklady spojené s užívaním tohto priestoru. Uvedené dôvody viedli súd k tomu, že

žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. apríla 2008 č.k.

-121 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobkyne zamietol.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že doplneným dokazovaním – vyjadrenie

Mesta T. zo dňa 6.2.2008 sp.zn. Č.j. V. má za preukázané, že predmetná budova neobsahuje

miestnosti určené na trvalé bývanie a pozostáva iba z prevádzkových priestorov, ktoré sú

svojím stavebno-technickým vyhotovením a funkčným usporiadaním jednoznačne určené iba

na iný účel ako je trvalé bývanie. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala svojou

žalobou o vypratanie bytu a keďže doplneným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že

užívané priestory žalovanými 1/, 2/ nie sú bytom, dospel k záveru, že je dôvodná zmena

rozhodnutia. Návrhu žalobkyne na základe preukázaného skutkového stavu nie je možné

vyhovieť, preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol. Ak by uvažoval

o ochrane vlastníckeho práva vyprataním miestností, ktoré fakticky užívajú žalovaní 1/, 2/,

z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva záver, že tieto miestnosti užívali na základe

dohody s pôvodnými vlastníkmi, čomu svedčí fakticky stav od roku 1980. Nebolo v konaní

preukázané, že žalovaní užívajú dotknuté priestory bez právneho dôvodu. Do ich užívania

vstúpili na základe dohody s vlastníkom a minimálne konkludentným spôsobom vlastník

tento stav rešpektoval. Žalovaní platili v určitých obdobiach tzv. nájomné, čiže javí sa

dôvodným konštatovať, že užívací vzťah sa zmenil na nájom.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť podľa , ,

v spojení s Nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu spočíva

v tom, že predpokladom pre určenie, že sa jedná o nebytové priestory je rozhodnutie

stavebného úradu. Mesto T. ako príslušný stavebný úrad podalo v konkrétnom prípade

vyjadrenie, ktoré nie je výsledkom správneho konania ako individuálny správny akt, a navyše

jeho zistenia sú v rozpore s obsahom stavebného povolenia č. X.. Podľa odpisu

stavebného povolenia k predmetnej nehnuteľnosti vydaným Štátnym stavebným úradom

č. X. zo dňa 19.8.1946 ide o – dvojposchodový obytný dom a obchodné miestnosti. Doposiaľ

nebolo rozhodnuté o zmene účelu užívania stavby. Ďalším dôvodom rozhodnutia odvolacieho

súdu bola skutočnosť, že žalovaní mali miestnosti užívať na základe dohody s pôvodnými

vlastníkmi. Súd neuvádza, kedy mala byť táto dohoda uzatvorená, čo bolo jej obsahom, ani

s ktorým vlastníkom ju mali žalovaní uzatvoriť a na základe akých vykonaných dôkazov mal

tieto skutočnosti preukázané. Súdu sa javí dôvodným konštatovať, že užívací vzťah sa zmenil

na nájom. Avšak nie je zrejmé kedy, a na základe čoho sa mal zmeniť, ani o aký druh nájmu

má ísť. Takýmto nedostatočným odôvodnením nezodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2

, z ktorého nevyplývajú ani základné obsahové náležitosti pre posúdenie platnosti, ale

i právnej kvalifikácie záväzkového vzťahu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia je umocnená situáciou, keď v konaní bolo

preukázané, že ani predchádzajúci vlastník J. so žalovanými žiadnu zmluvu neuzatvárali

a vyzývali ich, aby sa z priestorov, ktoré užívali bezdôvodne vysťahovali. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka namietala, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd v dôvodoch konštatoval, že žalovaní

mali miestnosti užívať na základe dohody s pôvodnými vlastníkmi, neuvádza, kedy mala byť

takáto dohoda uzatvorená a čo bolo jej obsahom, na základe akých vykonaných dôkazov má

tieto skutočnosti za preukázané. V súvislosti s odplatou za užívanie hovorí len o tzv.

nájomnom a konštatuje, že užívací vzťah sa zmenil na nájom. Nie je však zrejmé, kedy

na základe čoho sa mal zmeniť a o aký druh nájmu má ísť. Nezrozumiteľnosť

a nedostatočnosť odôvodnenia je umocnená situáciou, keď v konaní bolo preukázané, že ani

predchádzajúci vlastník J., so žalovanými žiadnu zmluvu neuzatváral a vyzýval ich, aby sa

z priestorov, ktoré užívali bezdôvodne vysťahovali. Postupom súdu jej preto podľa jej názoru

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Vady konania vymedzené v sú vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku

1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004

sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti týkajúcej sa ochrany vlastníckeho práva

vyprataním miestností, čo zakladá dôvod na odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom

( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny

(náležitý) predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon

č. ) v ustanovení upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia

vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov

týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich

vzájomné vzťahy a práva k pozemkom.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon sa nevzťahuje na všetky byty, bez ohľadu

na to, v akej stavbe sa nachádzajú a aké je ich určenie.

V ustanovení , na prvom mieste pozitívne vymedzuje

spôsob a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov upravuje.

Vyslovene uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v obytnom dome. Tým, že ďalej

vo výpočte právnych vzťahov, na ktoré dopadá, zároveň do svojej pôsobnosti zaraďuje aj

úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate bližšie špecifikuje, byty

v akom obytnom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v obytnom dome, ktorý

buď už vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade

so zákonom pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať zákonom pre tento dom

stavené znaky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 uvedeného zákona sa bytom na účely tohto zákona

rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo

určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona sa bytovým domom rozumie dom, v ktorom byty

a nebytové priestory sú za podmienok v ňom ustanovených vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto

domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Obytný dom, ktorý nevykazuje uvedené znaky, nie je bytovým domom; na prevod vlastníctva

bytu, nachádzajúceho sa v takomto (ne)bytovom dome, sa zákon nevzťahuje.

Pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom podľa zákona

č. je treba vychádzať zo stavebno-právnych predpisov. Vymedzenie pojmu

bytu podľa teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného

úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné

bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý podlieha

režimu je kolaudačný stav a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania

miestnosti alebo súboru miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie

stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len

na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívaní stavby. Ako vyplýva zo zákona

č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dokončené stavby sa môžu užívať len

na základe kolaudačného rozhodnutia a na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý

bol určený pri kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len

stavebný úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie

zmeny stavby. Až z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 veta

druhá vychádza.

Odvolací súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že sporné priestory, ktorých

vypratania sa žalobkyňa domáha, nemajú charakter bytu, čo bolo preukázané potvrdením

stavebného úradu. Označené priestory nie sú trvalo určené na bývanie, objekt v ktorom sa

priestory nachádzajú neobsahuje miestnosti určené na trvalé bývanie, pozostáva iba

z prevádzkových priestorov. Právne závery odvolacieho súdu vzhľadom na hore uvedené sú

však predčasné.

Ako vyplýva z obsahu spisu, Štátnym stavebným úradom v Žiline bolo 19.8.1946

vydané stavebné povolenie pod č. X. na predmetnú nehnuteľnosť s popisom stavby –

dvojposchodový obytný dom a obchodné miestnosti. Kolaudačné rozhodnutie sa nezachovalo.

Z vyjadrenia Mesta T. z 6.2.2008 sp.zn. Č.j. V. vyplýva, že Mesto T. ako príslušný stavebný

úrad vykonalo miestnu ohliadku, preverilo archívne záznamy – evidenčnú knihu vedenú

v Meste T. a zistilo, že predmetná budova neobsahuje miestnosti určené na trvalé bývanie

a pozostáva iba z prevádzkových priestorov, ktoré sú svojím stavebným a technickým

vyhotovením a funkčným usporiadaním jednoznačne určené iba na iný účel, ako je trvalé

bývanie. V objekte sa nenachádzajú žiadne priestory, ktoré by spĺňali podmienky STN

734301 budovy na bývanie, kde pod bodom 2/7 je byt definovaný ako obytná miestnosť alebo

súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným

uzavretím určený na trvalé bývanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná budova

č. X.. nie je podľa STN 734301 budova na bývanie, nakoľko viac ako polovica celkovej

podlahovej plochy všetkých miestností nepripadá na byty, čo je plne v súlade s § 43 vyhlášky

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu.

Pre posúdenie dovoleného účelu užívania stavby je rozhodujúci obsah stavebného

povolenia, stavbu je možné užívať len k účelu, ktorý je vymedzený v kolaudačnom

rozhodnutí. Ak je určitý konkrétny priestor skolaudovaný ako obytný dom a obchodné

miestnosti, nemôže byť určený ako nebytový priestor (iba ak by došlo k čiastočnej alebo

úplnej zmene užívania stavby), to platí aj obrátene. Nie je pritom rozhodujúce, k akým

účelom, alebo akým spôsobom je v skutočnosti konkrétny byt alebo nebytový priestor

užívaný. Zo stavebného povolenia Štátneho stavebného úradu v Ž. č. X. zo dňa 19.8.1946 je

zrejmé, že ide o dvojposchodový obytný dom a obchodné miestnosti. Kolaudačné

rozhodnutie sa nezachovalo a doposiaľ príslušný stavebný úrad nerozhodol o tom, že

predmetná budova neobsahuje miestnosti určené na trvalé bývanie a pozostáva iba

z prevádzkových priestorov, preto nie je možné budovu ako celok charakterizovať ako

nebytový priestor.

Preto ak odvolací súd uvádza, že sporné priestory, ktorých vypratania sa žalobkyňa

domáha, nie sú bytom, a že predmetná budova pozostáva iba z prevádzkových priestorov,

nemá jeho záver oporu vo vykonanom dokazovaní. Takisto neposudzoval otázku charakteru

budovy, ktorej priestorov sa žalobkyňa domáha dôsledne z hľadísk právne významných

a tým si nezadovážil dostatočné skutkové podklady pre svoj záver, že ide iba o prevádzkové

priestory a preto je jeho rozhodnutie nesprávne.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo dôvodné.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, je postihnutý

procesnou vadou v zmysle a spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

svojím uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová