Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/3/2008

Najvyšší súd 1MObdoV/3/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. J. Ď. – R., bytom M.

X., S., zastúpeného Mgr. O. F., advokátom v S., F. X. proti žalovanému: R. P. D. v K., X. P.

X, IČO: X., o zaplatenie 915.907,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde

v Trenčíne pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-86 zo dňa 31. mája 2007, právoplatného dňa 12. júla 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -44 zo

dňa 9. decembra 2004, vo väčšej časti vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 915 907 Sk ako vyrovnacieho podielu z titulu zániku členstva žalobcu v R. P. D. K.

spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 01. 07. 2000 do zaplatenia, keď uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 915 910 Sk s 15 % úrokom z omeškania od 01. 07. 2000 do

zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 98 105 Sk podľa do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, t. j. v časti žaloby týkajúcej sa zvyšného

požadovaného 2,6 %-ného úroku z omeškania, žalobu zamietol s poukazom na ustanovenia §

365, a . Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenia § 233 ods. 1 a § 234 ods. 1

, Stanovy žalovaného, ako aj zistený skutkový stav, na základe

ktorého ustálil záver o opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku. Uviedol, že žalobca sa

2

domáhal vyplatenia vyrovnacieho podielu, na ktorý mu vznikol nárok ukončením jeho

členstva u žalovaného ku dňu 15. 09. 1994. Dňa 03. 10. 1993 si žalobca podal prihlášku za

člena N .v. a o. d. (ďalej len NVOD) v P., ktoré vyzvalo žalovaného na prejednanie možnosti

vysporiadania majetkových podielov členov družstva, ktorí mali majetkový podiel

u žalovaného. Na výzvu žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 915 907 Sk mu

žalovaný oznámil, že vydal žalobcovi vyrovnací podiel vo forme slivkového sadu č. 1

v hodnote 968 891,36 Sk do NVOD P. ako vstupný členský vklad žalobcu. Prvostupňový súd

mal z Dohody o vydaní vyrovnacieho podielu zo dňa 08. marca 1995 podľa § 233

za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o ukončení

členstva ku dňu 15. 09. 1994. Z obsahu tejto dohody zistil splatnosť nároku na vyrovnací

podiel uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo

zaniklo. Z ďalšieho dôkazu, a to listu žalovaného zo dňa 04. 01. 1999, z ktorého vyplýva

jednak pokles hodnoty doposiaľ nevyplateného vyrovancieho podielu po zohľadnení straty

u žalovaného na sumu 915 907 Sk, a jednak skutočnosť, že pokiaľ sa podiel vypláca

v peniazoch, je splatný do piatich rokov od ukončenia účtovnej závierky za rok, v ktorom

bolo členstvo ukončené, vyvodil splatnosť vyrovnacieho podielu dňom 30. júna 2000.

Vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom potvrdenia vydaného NVOD P.

prvostupňový súd zistil, že žalovaný nevydal tomuto družstvu majetkový podiel žalobcu vo

forme slivkového sadu č. 1. Preto obranu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdení, že vyrovnací

podiel vysporiadal formou bezplatného prevodu slivkového sadu, vyhodnotil ako

nepreukázanú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

-86 zo dňa 31. mája 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2007,

na odvolanie žalovaného, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol

a zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu trov konania v sume 47 958,- Sk žalovanému v zmysle

v spojení s . Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu

prvého stupňa v tom smere, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel v uplatnenej

výške. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že svoju povinnosť vydať žalobcovi vyrovnací podiel

splnil tým, že v zmysle Dohody o vydaní vyrovnacieho podielu zo dňa 8. marca 1995

bezplatne previedol vlastnícke právo k slivkovému sadu č. 1 na NVOD v P. na úhradu jeho

členského vkladu, vyslovil odvolací súd taktiež súhlasné stanovisko so záverom

prvostupňového súdu, že toto tvrdenie žalovaný v konaní nepreukázal, a to ani dôkazmi

doplnenými v odvolacom konaní, ktorých predloženie odvolací súd pripustil vzhľadom na

3

skutočnosť, že žalovaný nebol prítomný na pojednávaní dňa 09. 12. 2004, na ktorom si súd

prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť v zmysle . Upriamil

pozornosť na to, že žalovaný preukazoval splnenie povinnosti vydať vyrovnací podiel kópiou

písomnej žiadosti NVOD P. zo dňa 18. 06. 1997 o vydanie majetkového podielu, pre v nej

uvedené osoby, ktoré boli pôvodne členmi žalovaného a neskôr sa stali členmi NVOD P.,

medzi ktorými však nefigurovalo meno žalobcu, a potvrdením tohto družstva zo dňa 22. 05.

2007 o tom, že predmetný slivkový sad mu bol vydaný za majetkové podiely členov, ktorí

prestúpili do družstva z družstva žalovaného. Napriek tomu, že v oboch písomnostiach ide

o majetkové podiely, nepovažoval ich odvolací súd za dôkaz o prevedení slivkového sadu

žalovaným v zmysle dohody na žalobcu, resp. s jeho súhlasom na tretiu osobu, na úhradu jeho

členského vkladu. V tejto súvislosti zdôraznil, že navyše členstvo žalobcu v NVOD P. zaniklo

práve z dôvodu nesplatenia základného členského vkladu ku dňu 15. 03. 2001. Odvolací súd

prezentoval súhlas aj so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vznikol nárok na

vyrovnací podiel v peniazoch, a to v uplatnenej výške 915 907 Sk na základe oznámenia

žalovaného zo dňa 31. decembra 1998. Ohľadne splatnosti vyrovancieho podielu, zhodne so

súdom prvého stupňa, konštatoval, že na základe Dohody o vydaní vyrovnacieho podielu

člena podľa , ako aj čl. IV ods. 13 a 14 Stanov zo dňa 8. marca

1995, ktorá je relevantnou vzhľadom na čas ukončenia členstva žalobcu u žalovaného, bol

nárok na vyrovnací podiel splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky

za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Keďže rozhodujúcou bola účtovná závierka za rok 1994,

schválená dňa 17. 03. 1995, mal za to, že nárok na vyrovnací podiel sa stal splatným dňa 18.

06. 1995, a štvorročná premlčacia doba upravená v uplynula

dňa 19. 06. 1999. Svoj rezultát o zmene rozsudku prvostupňového súdu tak, že žalobu

zamietol, ozrejmil odvolací súd uplatnením si nároku na vyrovnací podiel žalobcom po

uplynutí premlčacej doby (premlčacia lehota uplynula dňa 19. 06. 1999 a žaloba bola podaná

až dňa 22. 02. 2002) v nadväznosti na jeho povinnosť prihliadnuť na dôvodne žalovaným

vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní.

Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti

rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie podľa v spojení s

ods. 1 písm. c) žiadajúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutím

odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko tento súd sa v prejednávacej veci neriadil

zákonnými ustanoveniami , , , , ,

4

ods. 5, , a , a podanie

mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka

konania na strane žalobcu, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa

názoru generálneho prokurátora, ním namietané nesprávne právne posúdenie veci spočíva

v omyle odvolacieho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Generálny prokurátor

upozornil na dôkaz predložený žalobcom - list žalovaného zo dňa 31. decembra 1998, ktorý je

založený v spise na č. l. 24, a ktorým mu tento oznamuje, že výška vyrovnacieho podielu

žalobcu je 915 907 Sk a je splatná do 30. júna 2000 (podľa článku III. ods. 5 a 6 Stanov

družstva). Poukázal tiež na list žalovaného zo dňa 4. januára 1999 (č. l. 23), v ktorom sám

žalovaný udáva, že je povinný vyplatiť žalobcu do 30. júna 2000. Keďže za uznanie záväzku

sa považuje každý písomný prejav vôle dlžníka, z ktorého obsahu vyplýva, že v čase

uskutočnenia tohto prejavu uznáva záväzok veriteľa, a nie je pritom potrebné, aby sa

v takomto prejave vyslovene uvádzala formulácia „uznáva záväzok, resp. dlh“, mal generálny

prokurátor za to, že uvedené listinné dôkazy tvoriace súčasť spisového materiálu na č. l. 23

a 24, možno považovať za písomné uznanie záväzku žalovaným, pretože z ich obsahu

vyplýva, že žalovaný uznáva svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu jeho vzniku i výšky.

Zdôraznil, že žalovaný listom zo dňa 31. decembra 1998 (č. l. 24) oznamuje žalobcovi, že

podľa Stanov družstva je vyrovnací podiel splatný do piatich rokov od ukončenia závierky za

rok, v ktorom bolo členstvo ukončené, tzn. posledným dňom zaplatenia je dátum

30. júna 2000. Generálny prokurátor vytkol odvolaciemu súdu, že sa pri posudzovaní

premlčania nároku žalobcu zaoberal len splatnosťou vyrovancieho podielu v závislosti od

okamihu zániku členstva žalobcu v družstve s poukazom na ustanovenie § 233 ods. 4

, pričom opomenul ustanovenia a

. Nestotožnil sa preto so záverom odvolacieho súdu o premlčaní

nároku žalobcu v čase podania žaloby.

K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 28. 04. 2008 vyjadril žalobca.

Poukázal na správnosť dôvodov mimoriadneho dovolania a navrhol vyhovieť mu.

Žalovaný nepodal vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243g,

, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

5

predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 ) v napadnutom

rozsahu podľa v spojení s , a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne preukázal, že

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon nedôsledným riadením sa

tohto súdu zákonnými ustanoveniami , , , ods.

1, ods. 4, ods. 5, , a . Boli tak

splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom obsiahnuté v ustanovení v spojení s ustanovením

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri

tom na to, aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa , občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na

jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Podľa , pri zániku členstva za trvania družstva má

doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

Podľa veta prvá , právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej

účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla

účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak

uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

6

Podľa , ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú len

pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa veta prvá , pri práve na plnenie záväzku

plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho

plnením (doba splatnosti).

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,

je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok,

plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti

záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto

zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po

prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)

sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad

7

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd

aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Týmto dovolacím dôvodom

možno napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa bezprostredne predmetu

konania, ale i posúdenie predbežnej otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena

a pod.. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Súhlasne s názorom generálneho prokurátora treba v danom prípade konštatovať, že

zo strany odvolacieho súdu došlo, vzhľadom na ním nedostatočne zistený skutkový stav,

k nesprávnej aplikácii ustanovení na tento prípad, konkrétne

ustanovenia veta prvá . Naproti tomu, odvolací súd

opomenul aplikáciu ustanovení a , ktorých

náležité použitie vyžadovalo riešenie daného prípadu. V zodpovedaní dvoch kľúčových

otázok podstatných pre tento spor, zaujal aj odvolací súd identické stanovisko ako súd prvého

stupňa. Za dostatočne preukázané dokazovaním pred prvostupňovým súdom označil

skutočnosť, že žalovanému sa nepodarilo preukázať obranu spočívajúcu v tvrdení, že vydal

vyrovancí podiel formou prevodu vlastníckeho práva k slivkovému sadu na NVOD P. ako

vstupný členský vklad žalobcu do tohto družstva. Stotožnil sa taktiež so záverom

prvostupňového súdu o tom, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel v peniazoch

v žalovanej sume 915.907,- Sk tak, ako to žalovaný uznal a oznámil svojím listom zo dňa

31. decembra 1998. Nesprávne zistenie skutkového stavu, od ktorého sa odvíja následná

chybná aplikácia hore uvedených ustanovení a opomenutie

ustanovenia , spočíva v tom, že odvolací súd stanovil

splatnosť nároku na vyrovnací podiel dňom 18. 6. 1995 bez toho, aby vykonal dokazovanie

ohľadne vyhodnotenia, resp. nevyhodnotenia, listu žalovaného zo dňa 4. januára 1999 (č. l.

23) za písomné uznanie dlhu, od ktorého dátumu by sa odvíjal začiatok plynutia novej

štvorročnej premlčacej doby v zmysle . Okamih začiatku

plynutia premlčacej doby je pritom podstatný pre posúdenie včasnosti podania žaloby. Bez

zreteľa na tento list mal odvolací súd za to, že nárok uplatnený žalobou dňa 22. 02. 2002 je

premlčaný, pretože nárok žalobcu na vyrovnací podiel sa stal splatným dňa 18. 06. 1995

v zmysle a štvorročná premlčacia doba podľa

uplynula dňom 19. 06. 1999. Absentuje tiež vykonanie dokazovania

oboznámením sa so znením Stanov žalovaného - „Vlastných Stanov RPD K.“. Vo svojom

rozhodnutí síce odvolací súd odkazuje na tieto stanovy berúc však do úvahy len odkazy na

8

jednotlivé články a odseky vlastných stanov žalovaného uvedené v iných dôkazoch, ako sú

Dohoda o vydaní vyrovnacieho podielu člena podľa a podľa

článku 4 odst. 13, 14 vlastných stanov zo dňa 08. 03. 1995 (č. l. 3, 58, 75a), list žalovaného zo

dňa 4. januára 1999 (č. l. 23), list žalovaného zo dňa 31. decembra 1998 (č. l. 24), odvolanie

žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu (č. l. 55 – 57) a vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu žalovaného (č. l. 68 – 70). Oprávnene vytkol generálny prokurátor odvolaciemu

súdu, že sa pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu zaoberal iba splatnosťou

vyrovancieho podielu v závislosti od okamihu zániku členstva žalobcu v družstve s poukazom

na ustanovenie bez zohľadnenia ustanovení

a .

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa v predmetnom konaní nedostatočne

zaoberal právne podstatnou skutočnosťou, ktorou je stanovenie okamihu začatia plynutia

premlčacej doby. Možno konštatovať, že právny názor odvolacieho súdu v tomto smere

nezodpovedá zadováženým dôkazom. Bez povšimnutia odvolacieho súdu, ale i súdu

prvostupňového, zostali „Vlastné Stanovy RPD K.“ v znení účinnom ku dňu zániku členstva

žalobcu u žalovaného (s prihliadnutím na časté zmeny stanov žalovaného vyplývajúce

z údajov o ďalších právnych skutočnostiach figurujúcich vo výpise z obchodného registra

žalovaného). Oboznámenie sa s obsahom stanov žalovaného je pritom rozhodujúce pre

posúdenie možnosti aplikácie , ktorý pojednáva o tom, že

ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ako vyplýva

z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov založených v spise, žalobca pri preukazovaní

správnosti žalobou uplatneného nároku vychádza z obsahu čl. III ods. 5, 6 a čl. IV ods. 13

a 14 veta tretia „Vlastných Stanov RPD K.“, a žalovaný odvodzuje svoju obranu v spore zo

znení čl. III. ods. 5, 6 a čl. IV ods. 13 a 14 veta prvá, resp. veta prvá a druhá „Vlastných

Stanov RPD K.“. Bez dôkladného oboznámenia sa so znením stanov žalovaného, nie je

možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. V súlade s ustanoveniami a

mohol odvolací súd doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov a podľa ustanovenia §

132 bolo jeho povinnosťou hodnotiť každý predložený dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, najmä pokiaľ ide o vzájomnú súvislosť tvrdení žalobcu

a žalovaného ohľadne okamihu začatia plynutia premlčacej doby. Majúc na zreteli ozrejmenie

uvedených skutočností, bude žiaduce, aby sa odvolací súd vysporiadal s vytknutými

nedostatkami.

9

Okrem uvedeného, dovolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by z doplneného

dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na znenie čl. IV ods. 14 vety tretej stanov žalovaného

v nadväznosti na znenie , by pripadla splatnosť

žalobcovho nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu na deň 30. jún 2000, bola by jeho

žaloba podaná v rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného

zákonníka v spojení s vety prvej , keďže bola podaná dňa

22. 02. 2002. V takomto prípade by zostala na zvážení odvolacieho súdu otázka, či

posudzovať list žalovaného zo dňa 4. januára 1999 (č. l. 23) za relevantný, resp. irelevantný,

dôkaz v súvislosti s prípadným použitím o písomnom

uznaní záväzku.

Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho

dovolania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu podľa veta prvá a za bodkočiarkou v spojení

s a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd, spravujúc sa

viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu, bude v zmysle

v spojení s konať o veci ďalej. V novom rozhodnutí rozhodne znova aj

o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2010

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H. F.