Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. S., F., zastúpeného

advokátom J. M. P., proti ţalovanému 1/. D. B., E., ţalovanému 2/. I. B., E., zastúpených

advokátom M. G., A., s. r. o., Š., ţalovanému 3/. T., s. r. o., U.U., zastúpený advokátkou J.

M., A., s. r. o., U., ţalovanému 4/ J. G., M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu A..A.,

o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 1. decembra 2009 č. k. -246, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2009 č. k.

-246 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol. Súčasne uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 5 477,77 Eur

a ţalovanému v 4. rade trovy konania pozostávajúce z náhrady cestovného vo výške 102,68

Eur. Ţalovanému v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal vyslovenia, ţe kúpna zmluva

uzatvorená dňa 10. 12. 2003 medzi ţalobcom v 4. a 3. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom

území L., ktoré sú na správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavené

plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X. postavený na parcele č. X.

v jednej jednine a na LV č. X. parc. č. X., záhrady o výmere 687 m2, parc. č. X., zastavané

plochy a nádvoria o výmere 38m2 v jednej polovici, ktorých vklad bol povolený pod č. V-

X./2003 zo dňa 6. 2. 2004 je neplatná. Tieţ ţiadal vysloviť, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi

ţalovaným v 3. rade o ţalovanými v 1. a 2. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom území L.,

ktoré sú na Správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavané plochy

a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X. postavený na parcele č. X. v jednej

jednine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687m2, parc. č. X. zastavané plochy

a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorých vklad bol povolený pod č. V X./2004

zo dňa 28. 10. 2004

je neplatná.

Podľa návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo, je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Návrhom moţno uplatniť pozitívne, alebo negatívne ručenie, či tu právny vzťah, alebo

právo, alebo nie je. Ţalobcu zaťaţuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,

ţe na určení právneho vzťahu, alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny

záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemoţno domáhať priamo plnenia a ak

právne postavenie ţalobcu by bez takého určenia bolo neisté. Pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu v zmysle spravidla nemoţno vyhovieť návrhu an

rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak moţno uplatniť nárok na plnenie. Určovacia ţaloba

podľa má preventívny charakter. Prichádza do úvahy vtedy, keď jej

prostredníctvom moţno eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu,

pričom k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tieţ

v prípadoch, v ktorých je takáto ţaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky a zodpovedá

obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu aj jej prostredníctvom moţno dosiahnuť

úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi

účastníkmi. Tieto funkcie určovacej ţaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého

právneho záujmu. Ak nemoţno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je

daný naliehavý právny záujem na určení.

V prejednávanej veci je nesporné, ţe ţalobkyňa nebola nikdy zapísaná ako

spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na LV v katastri nehnuteľnosti a tento stav

pretrváva dodnes. Ţalobkyňa mala podľa názoru súdu moţnosť podať vylučovaciu ţalobu

týkajúcu sa predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania. Mohla sa tieţ

domáhať určenia vlastníckeho práva na príslušnom súde.

Predpokladom pre speňaţovanie konkurznej podstaty tak ako je definovaná

v ustanovení o konkurze a vyrovnaní je súpis podstaty, ktorý

vykonal správca podstaty v súlade s § 18 ods. 1 citovaného zákona. Správca konkurznej

podstaty v súlade s opatrením Krajského súdu v Bratislave č. k. -123 zo dňa

10. 10. 2002 uzatvoril kúpnu zmluvu týkajúcu sa sporných nehnuteľností so ţalovaným

v 3. rade. Ţalovaný v 3. rade ako realitná spoločnosť si nehnuteľnosti kúpili za účelom

ďalšieho predaja. Následne bola preto uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 28. 9. 2004 so

ţalovaným v 1. a 2. rade. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa

28. 10. 2004. Tieto právne úkony nemoţno povaţovať za neplatné právne úkony podľa § 39

Obč. zákonníka. Ţalobkyňa v konaní opak nepreukázala, preto súd rozhodol tak, ţe ţalobu

zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa 22.

1. 2010. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia , , , lebo

súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a sú tu

neuplatnené dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ţalobca nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe nepreukázal naliehavý právny

záujem na podanej určovacej ţalobe v čase rozhodovania súdu v tejto veci. V podanej ţalobe

označil ako dôkazy spisy Okresného súdu Levice pod sp. zn. , a 12 C

197/04.

Z obsahu spisu je preukázané, ţe ţalovaná v 4. rade ako správkyňa

konkurznej podstaty podala návrh na súd, lebo podľa § 14 ods. 1 písm. k/ zákona o konkurze

a vyrovnaní v platnom znení išlo o originálne nadobudnutie rodinného domu výstavbou do

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a preto navrhla rodinný dom na parc. č. X.

rozdeliť nasledovne: A. S., L., F. v podiele 1/2-ica a G. S., L., F. v podiele 1/2-ica. Vo

formálnej evidencii na Správe katastra v L. bol nesúlad a na doporučenie ţalovanej v 4. rade

počas súdneho konania ţalobkyňa predloţila okrem stavebného povolenia č. výst. X. z 19. 12.

1989 i kolaudačné rozhodnutie, listinu o určení súpisného č. z 19. 4. 2002 a ţiadosť

o zaloţenie na rodinný dom na parc. č. X.. Ţalovaná v 4. rade vzala svoj návrh späť a súd

konanie zastavil nie v súlade s , lebo dňa 7. 11. 2001 po zahájení

pojednávania bol prednesený návrh ţalobcu a aţ potom bolo pojednávanie odročené.

Ţalobkyňa mala záujem na tom, aby sa toto konanie ukončilo rozsudkom podľa podaného

návrhu podal proti uzneseniu Okresného súdu Levice. č. k. -54 zo dňa 21. 2. 2003

podal odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -67 dňa 30. 6. 2003

v zastavujúcej časti potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale i napriek tomu je ţalobkyňa

presvedčená, ţe konanie vo veci

začaté bolo a súdy svojimi rozhodnutiami porušili zákon. Ţalobkyňa mala záujem

na tom, aby sa vlastnícke právo k rodinnému domu vyznačilo na správe katastra v L. na LV,

preto podala ešte dňa 4. 3. 2003 určovaciu ţalobu na Okresný súd Levice., ktorá bola vedená

pod sp. zn. . Okresný súd v Leviciach uznesením č. k. -40

zo dňa 17. 7. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 8. 2003 rozhodol tak, ţe konanie

zastavil a spis postúpil na Správu katastra v L. na ďalšie konanie o veci. Ţalovanej

v 4. rade súd doručil svoje uznesenie, a preto jej bolo známe, ţe konanie v tejto veci bude

na Správe katastra v L.. Z tohto uznesenia vyplýva, ţe o konaní pred súdom moţno uvaţovať

v prípade aţ po rozhodnutí Správy katastra L., keď by mal súd jeho rozhodnutie preskúmavať.

Zo Správy katastra čakala na doručenie ich rozhodnutia ako správneho orgánu. Takéto

rozhodnutie ţalobkyni nebolo zaslané, a preto ani nemala dôvod podať na súd návrh na

preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Ţalobkyňa predpokladala, ţe i ţalovaná v 4. rade počká na

rozhodnutie Správy katastra o vlastníctve vzhľadom

na uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -40 a potom bude pokračovať v zrušení

BSM. Vzhľadom na citované uznesenie Okresného súdu Levice, ţalobkyňa nepovaţoval

do vydania rozhodnutia Správy katastra ako správneho orgánu, ktoré je ešte preskúmateľné

súdom, dôvodné podať vylučovaciu ţalobu v rámci excindačného konania. Taktieţ o tejto

celej veci mala jednoznačnú vedomosť i ţalovaná v 4. rade. Ţalobkyňa zo strany ţalovanej

v 4. rade ani Krajského súdu v Bratislave nebola informovaná ani ţiadnym iným spôsobom

vyrozumená, ţe do konkurznej podstaty je zahrnutý rodinný dom v celosti.

Na návrhu má ţalobkyňa teda jednoznačne naliehavý právny záujem. Toto je zrejmé

i navrhnutými dôkazmi a preto rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za nesprávny

a uvedené právne úkony sú neplatné.

K odvolaniu ţalobkyne sa vyjadrili ţalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdiť a uplatnili si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Ţalovaný v 1. a 2. rade sa stotoţňujú s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe

na ţalobkyňou podanom určení, nie je naliehavý právny záujem a to z dôvodu, ţe ţalobkyňa

sa mala domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva vylučovacou ţalobou v rámci

konkurzného konania a nie ţalobou na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými bol

majetok z konkurznej podstaty prevedený na jeho neskorších nadobúdateľov, resp. ţalobou na

určenie vlastníckeho práva k predmetnému majetku (nehnuteľností). Ţalobkyňa svoje

vlastnícke právo v minulosti opätovne (vedome či nevedome) zanedbávala a aj preto nemôţe

mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe mala

záujem na vyznačení jej vlastníckeho práva na LV nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti

a mala byť bezpodielovou spoluvlastníčkou, mohla veľmi jednoducho podať návrh na zápis

bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti záznamom (návrh by podpísal aj jej manţel

vedený ako výlučný vlastník). Je otázne prečo tak ţalobkyňa neurobila. Ţalobkyňa mohla

a mala uplatniť svoje vlastnícke právo v rámci vylučovacej ţaloby (v zmysle § 19 ods. 2

zákona o konkurze a vyrovnaní) t. j. prostriedku právnej ochrany, ktorý bol spôsobilý

odstrániť stav jej právnej neistoty a podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

i jediný účinný právnym prostriedkom uplatnenia vlastníckeho práva k veci zapísanej

do konkurznej podstaty. Ţalobkyňa tak ale neurobila. Obdobným spôsobom ţalobkyňa

pristupovala i ku konaniu vo veci samej, keď menila znenie ţalobných návrhov a na

pojednávanie sa ani raz nedostavila.

Kúpne zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa ţalobkyňa domáha, boli uzatvorené

v súlade so zákonom. Ţalobkyňa v konaní neuviedla ţiadny konkrétny dôvod, prečo by obsah

alebo účel zmluvy uzatvorenej medzi ţalovaným v 3. a 4. rade (alebo zmluvy) uzatvorenej

medzi ţalovaným v 3. rade a odporcami v 1. a 2. rade) odporoval zákonu, zákon obchádzal,

alebo sa priečil dobrým mravom. Ţalovaní v 1. a 2. rade, ktorí nehnuteľnosti nadobudli

v dobrej viere, majú právo na právnu ochranu aj voči pôvodnému vlastníkovi (ak nim

ţalobkyňa skutočne bola), ktorý svoje vlastnícke právo (bezpodielové spoluvlastníctvo) nemal

evidované v katastri nehnuteľnosti a v priebehu konkurzného konania vedie o spísaní veci

do konkurznej podstaty neţiadal o jeho vylúčenie. Pripustenie ţaloby o určení neplatnosti

kúpnych zmlúv z dôvodu, ţe si ţalobkyňa robí nárok na vec, ktorá bola riadne predvedená

v rámci speňaţovania konkurznej podstaty, by viedlo k právnej neistote a spornosti

vlastníckeho práva nielen v prejednávanom prípade, ale spochybnil by speňaţovanie

konkurznej podstaty v konkurzoch spravujúcich sa podľa o konkurze

a vyrovnaní a zároveň by úplne poprel účel konania – definitívne usporiadať majetkové

pomery dlţníka a vzťahy medzi ním a jeho veriteľmi.

Nakoľko súd prvého stupňa zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré ţalobkyňa navrhla,

a ktoré zároveň súvisia s prejednávanou vecou a správne zistil všetky rozhodujúce skutočnosti

potrebné pre rozhodnutie a ţalobkyňa (aj pre svoju opakovanú neprítomnosť na pojednávaní)

nenavrhla dôkazy a zároveň v odvolaní neuviedla dôkazy na základe ktorých by súd mohol

dospieť k iným skutkovým zisteniam, alebo dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nemohla označiť,

alebo predloţiť, ţalovaný v 1. a 2. rade povaţujú odvolanie ţalobkyne za nedôvodné.

Ţalovaný 3. vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo doručené súdu dňa

10. 2. 2010 uviedol, ţe povaţuje odvolanie ţalobkyne za nedôvodné. Ţalobkyňa nepreukázala

naliehavý právny záujem podľa ustanovenia Prvostupňový súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, ţe ţalobkyňa mala moţnosť podať

vylučovaciu ţalobu podľa ustanovenia v znení neskorších

predpisov na vylúčenie veci prípadne náhradného peňaţného plnenia z konkurznej podstaty.

Ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je ţalobou určovacou. Pokiaľ je moţné

ţalovať priamo na určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu, potom nie je daný

naliehavý právny záujem na určenie platnosti, neplatnosti zmluvy. Preto so ţalobou o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobudol ţalovaný v 3. rade nehnuteľnosť

zapísanú do konkurznej podstaty v rámci speňaţovania od správcu, ţalobkyňa podľa názoru

ţalovaného v 3. rade uspieť nemôţe.

Ţalovaný v 3. rade kúpil predmetnú nehnuteľnosť v rámci konkurzného konania

v dobrej viere na základe zverejneného inzerátu. K samotnej kúpnej zmluve v článku VI.

správkyňa ako predávajúca vyhlásila, ţe vlastníctvo predávaných nehnuteľností nie je sporné,

a ţe sa na ne neviaţu ţiadne ťarchy a obmedzenia, nakoľko podľa § 27 ods. 13 zákona č.

v znení neskorších zmien prechádzajú nehnuteľnosti na nadobúdateľa bez tiarch

na nich viaţúcich. Kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s Opatrením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -128 zo dňa 10. 10. 2002. Kúpna zmluva bola teda medzi

ţalovaným v 3. rade a ţalovanou v 4. rade uzatvorená na základe rozhodnutia súdu.

Vzhľadom na uvedené ţalovaný v 3. rade navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 475,60 Eur.

K odvolaniu sa vyjadrila tieţ správkyňa konkurznej podstaty – ţalovaný v 4. rade.

Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 potvrdiť. Je toho

názoru, ţe súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam. V konaní nedošlo k ţiadnym vadám uvedeným v a konajúci

súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Sporná nehnuteľnosť bola zapísaná do

súpisu majetku v celosti nakoľko bola vedená v evidencii nehnuteľnosti v LV č. X. k. ú. L. na

meno úpadcu v celosti. Uvedenú nehnuteľnosť úpadca zaloţil v prospech S.L. a na základe

záloţného práva mu bol poskytnutý úver. Nakoľko poskytnutý úver nesplácal, S., a. s. L.

podala návrh na vyhlásenie konkurzu na veriteľa A. S. A. L., I., a. s. L. si ako konkurzný

veriteľ uplatnila na verejnom pojednávaní konanom dňa 18. 7. 2000 na Krajskom súde

v Bratislave pohľadávku v celkovej výške 3 187 223,03 Sk s právom na oddelené

uspokojenie. K predaju nehnuteľností došlo v decembri 2002. Prvé a druhé kolo verejného

ponukového konania bolo neúspešné. Ţalobkyňa nemala námietky k predaju tejto

nehnuteľnosti. Práve naopak rozhodla sa, ţe v treťom kole odkúpi túto nehnuteľnosť a dňa 5.

5. 2003 sa prihlásila na písomnú ponuku na odkúpenie nehnuteľnosti zapísaných v LV č. X.

v k. ú. L. zaslala dcéra úpadcu a ţalobkyne G. S.L. Ponúknutú kúpnu cenu nezaplatila ani po

viacerých urgenciách. Vzhľadom na uvedené bolo aj toto kolo vyhlásené za neúspešné.

Taktieţ 4. a 5. kolo verejného ponukového konania nebolo úspešné. Uvedená nehnuteľnosť

bola predaná v 6. kole verejného ponukového konania za najvyššiu ponúknutú cenu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalobcu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyňa sa svojim návrhom domáhala určenia, ţe

kúpna zmluva uzatvorená dňa 10. 12. 2003 medzi ţalovaným v 4. a 3. rade na nehnuteľnosti

v katastrálnom území L., ktoré sú na Správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X.,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X., postavený na parcele č.

X. v 1/1-ine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687 m2 parc. č. X. zastavané plochy

a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorý vklad bol povolený pod č. V-X./2003 zo

dňa 6. 2004 je neplatná. Tieţ sa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzatvorená medzi

ţalovaným v 3. rade a ţalovanými v 1. a 2. rade

na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., ktoré sú na správe katastra v L. vedené na LV č. X.

ako parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X.,

postavený na parcelné č. X. v jednej jednine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687

m2, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorých vklad

bol povolený pod č. V X./2004 zo dňa 28. 10. 2004

je neplatná.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania moţno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska

procesného základným predpokladom úspešnosti ţaloby o určenie skutočnosť, ţe ţalobca má

na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu

musí v konaní preukázať ţalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase,

keď bol rozsudok súdu vyhlásený ( ). Ak naliehavý právny záujem

nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. Nedostatok naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite.

Vo všeobecnosti platí, ţe naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by

bez tohto určenia bolo právo ţalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne

postavenie ţalobcu neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení

môţe byť daná aj vtedy keď určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu, o ktoré

v konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie ţalobcu voči ţalovanému. Toto priaznivé

ovplyvnenie môţe spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty ţalobcovho právneho

postavenia voči ţalovanému, ale aj v zaloţení moţnosti uplatnenia (voči ţalovanému)

vlastného zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynútiteľného

práva k predmetu určenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je potom v posudzovanej veci

z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, právne

významná otázka, či by sa v prípade vyhovenia ţalobe odstránil stav neistoty v právnom

postavení ţalobkyne, a či by vyhovujúci rozsudok priaznivo ovplyvnil právne postavenie

ţalobkyne v tom smere, ţe by zaloţil voči ţalovaným nárok na uplatnenie vlastného (zo

zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynútiteľného) práva k predmetu určenia.

Odvolací súd je toho názoru, ţe ţalobkyňa nesporne má naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového

súdu v napadnutom rozsudku, z ktorého vyplýva, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, keďţe nebola nikdy zapísaná ako

spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na LV v katastri nehnuteľnosti a tento stav

pretrváva dodnes; ţalobkyňa mala moţnosť podať vylučovaciu ţalobu týkajúcu sa

predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania a mohla sa tieţ domáhať určenia

vlastníckeho práva na príslušnom súde. V súvislosti s týmto odôvodnením odvolací súd

poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. júla 2008,

v ktorom je uvedené, ţe taká interpretácia a aplikácia ustanovenia , ktorá

vo svojich dôsledkoch znemoţňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej resp.

štvrtej časti v otázke patriacej do primárnej právomoci

všeobecných súdov je popretím samej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd

ako aj obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Účastník konania má právo na to, aby platnosť sporného

občiansko-právneho úkonu posúdil všeobecný súd postupom podľa tretej resp. štvrtej časti

. Na tomto práve nemôţe nič zmeniť skutočnosť, ţe spornú

právnu otázku môţe ako predbeţnú otázku posúdiť aj správny orgán v správnom konaní

a fortiori platia tieto závery za situácie, keď správny orgán konanie prerušil a čakal na

rozhodnutie všeobecného súdu o platnosti resp. neplatnosti spornej zmluvy a Rozhodnutie

všeobecného súdu mohlo výrazne posilniť (resp. vyjasniť) pozíciu účastníka v prebiehajúcom

správnom konaní. Bez ohľadu teda na tú skutočnosť, ţe ţalobkyňa nebola nikdy zapísaná ako

spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností

a mohla sa tieţ domáhať určenia vlastníckeho práva na príslušnom súde, toto konanie môţe

odstrániť spornosť, či neistotu ţalobcovho právneho postavenia voči ţalovaným a vyjasniť

pozíciu ţalobkyne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam za predpokladu rozhodnutia

súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení týkajúceho sa naliehavosti právneho

záujmu na podaní tejto ţaloby uviedol, ţe ţalobkyňa mala moţnosť podať vylučovaciu ţalobu

týkajúcu sa predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania. Ţalobkyňa v odvolaní

uviedla, ţe nepovaţovala do vydania rozhodnutia Správy katastra ako správneho orgánu,

ktoré je ešte preskúmateľné súdom, dôvodné podať vylučovaciu ţalobu v rámci excindačného

konania. O tejto celej veci mala jednoznačnú vedomosť i ţalovaná v 4. rade. Ţalobkyňa zo

strany ţalovaného v 4. rade ani Krajského súdu v Bratislave nebola informovaná ani ţiadnym

iným spôsobom vyrozumená, ţe do konkurznej podstaty je zahrnutý rodinný dom v celosti.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. septembra 2009 sp. zn. , v ktorom sa uvádza, ţe pokiaľ

konkurzný súd ţalobcovi uznesením neuloţil, aby v lehote určenej súdom podal vylučovaciu

ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz a nepoučil ho o tom, ţe jeho vec bola

zapísaná do súpisu a o právnych následkoch nepodania ţaloby, nemohla nastať situácia

v zmysle ustanovenia o konkurze a vyrovnaní. Občiansko-

právnym kolégiom Najvyššieho súdu bolo prijaté rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v znení. Právna

domnienka podľa o konkurze a vyrovnaní, ţe vec je do

súpisu zahrnutá oprávnene, nastáva iba ak ten, kto uplatňuje, ţe vec sa nemala do súpisu

zaradiť, nepodá v súdom určenej lehote proti správcovi vylučovaciu ţalobu, hoci bol

konkurzným súdom poučený o tom, ţe vec bola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch

nepodania ţaloby. Z uvedeného teda vyplýva, ţe ak súd nepoučil ţalobkyňu o tom, ţe rodinný

dom bol v celosti a predmetné nehnuteľnosti boli v celosti zapísané do súpisu konkurznej

podstaty a ţalobkyňa nebola poučená o tom, ţe vec bola zapísaná do súpisu a o právnych

dôsledkoch nepodania ţaloby, nemohla nastať právna domnienka podľa § 19 ods. 2 zákona č.

o konkurze a vyrovnaní, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku

naliehavosti právneho záujmu ţalobkyne na podaní určovacej ţaloby. Má za to, ţe ţalobkyňa,

na rozdiel od záveru súdu prvého stupňa, má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

právneho úkonu.

K samotnému odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, ţe

nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, bráni zaoberať sa s vecou

v jej merite. Napriek tomu, ţe súd prvého stupňa konštatoval nedostatok naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetné

právne úkony nemoţno povaţovať za neplatné úkony podľa

a ţalobkyňa v konaní opak nepreukázala. V odôvodnení taktieţ uvádza, ţe súd vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, listinami z konkurzného spisu č. 6K

111/99, nahliadnutím do spisov označených účastníkmi konania a výpoveďami účastníkov na

pojednávaní a stotoţnil sa s názorom ţalovaných v 1. aţ 4. rade, ţe návrhu nie je moţné

vyhovieť.

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe

výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ).

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo

samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatní

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho čo uviedli účastníci ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vo veci nevykonal ţiadne dokazovanie,

nevykonal dôkaz listinami. Zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva, ţe by dôkazy listinami boli

vykonané v zmysle zákona. Taktieţ nezodpovedá skutočnosti, ţe by riadnym spôsobom bol

vykonaný výsluch účastníkov konania. Prednesy právnych zástupcov účastníkov nie je moţné

povaţovať za vykonanie dôkazu výsluchom účastníka v zmysle ustanovenia

Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo

a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené

právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Preto v danom prípade ani nie je moţné bez

riadneho vykonania dokazovania urobiť záver týkajúci sa platnosti resp. neplatnosti zmlúv

týkajúcich sa predmetných nehnuteľností.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods.

2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Keďţe ţalobkyňa má právny záujem na určovacej ţalobe, súd prvého stupňa sa v

ďalšom konaní po riadnom vykonaní dokazovania bude zaoberať skúmaním vecnej stránky

podaného návrhu a posúdi platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov, ktoré sú predmetom

ţaloby.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková