Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/88/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ž. N. O. v K., so sídlom

v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. S., advokátom so sídlom v K. proti

ţalovanému M. K. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. V. V., advokátom, so sídlom

v K., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. októbra 2008

sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. októbra 2008 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 14. novembra 2007 č.k. -361

v znení opravného uznesenia z 15. januára 2008 č.k. -378 uloţil ţalovanému

povinnosť vydať ţalobkyni nehnuteľnosti - budovu č.s. X., postavenú na parcele č. KN X.,

ako aj parcelu č. KN X. - zastavané plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. ostatné plochy

s výmerou X. parcelu č. KN X. - ostatné plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. - ostatné

plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. - ostatné plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. -

ostatné plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. - ostatné plochy s výmerou X. parcelu č. KN

X. - ostatné plochy s výmerou X. parcelu č. KN X. - zastavané plochy s výmerou M. parcelu

č. KN X. - zastavané plochy s výmerou M. parcelu č. K. - zastavané plochy a nádvoria

s výmerou M. parcelu č. KN X. - zastavané plochy a nádvoria s výmerou M. parcelu č. KN

X. - zastavané plochy a nádvoria s výmerou M. parcelu č. KN X. - zastavané plochy

a nádvoria s výmerou M. parcelu č. KN X. - zastavané plochy nádvoria s výmerou M.

zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie K. do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania v sume

745.048,-- Sk na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. S., do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a rozhodol tieţ o trovách vzniknutých štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe K. ako

odpredávateľ uzatvorila dňa X. kúpnu zmluvu s Č. M. v K. ako kupiteľom. Podľa čl. I zmluvy

predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnokniţnej vloţke č. X. kat. úz. K.

parcela č. X. záhrada v intraviláne s výmerou X. M. parcela č. X. k. č. p. X. v intraviláne

s výmerou X. M. parcela č. X. k. č. p. X. v intraviláne s výmerou X. X. a časť parcely č. X. (.

s dvorom v intraviláne s výmerou X. M. pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene

900.000,-- Sk. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa ako

právny nástupca zaniknutej K. Ţ. M.C. je aktívne legitimovaná v tomto konaní a bola

oprávnenou osobou k podaniu výzvy na vydanie nehnuteľností (táto bola včas podaná) a ţe

predmetom výzvy bola aj budova č.s. X. (postavená na parcela č. KN X.. Ţalobkyňa (jej

právna predchodkyňa) kúpnu zmluvu z X. uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok a teda bola naplnená skutková podstata pre vydanie veci v zmysle § 4 ods. 2 písm.

e/ o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám

a náboţenským spoločnostiam (ďalej len ). Pokiaľ ide o okolnosti

uzavretia kúpnej zmluvy poukázal na výpovede svedkov p. B. p. K. a p. Z. Stav tiesne

na strane právnej predchodkyne ţalobkyne v čase uzavretia právneho úkonu odôvodnil

situáciou v období 50-tych rokov v bývalom Československu, kedy dochádzalo k politickým

procesom, k likvidovaniu, potláčaniu cirkví, a to rôznymi formami a prostriedkami za účelom

zabránenia ich činnosti. Nepochybne aj právna predchodkyňa ţalobkyne bola vystavená

takýmto tlakom, snáď ešte vo väčšej miere ako iné cirkvi. Dospel preto k záveru, ţe k predaju

takých dôleţitých nehnuteľností akou pre kaţdú cirkev sú kostoly, sa rozhodla urobiť pod

tlakom týchto udalostí, ako aj pod tlakom udalostí z predchádzajúcich vojnových rokov.

Za nápadne nevýhodné podmienky povaţoval nepomer hodnoty nehnuteľností a kúpnej ceny,

za ktorú štát nehnuteľnosti odkúpil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie a

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. októbra 2008 sp.zn.

na odvolanie ţalovaného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení jeho opravného

uznesenia a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe súd prvého stupňa na daný skutkový stav pouţil správny právny predpis, v podstate ho aj

správne vyloţil a napokon vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania. Za nedôvodnú povaţoval námietku ţalovaného týkajúcu sa neúplnosti zistenia

skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy

a jeho námietku o vadnosti skutkových zistení. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel

k záveru, ţe sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu (obce)

na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok zmysle Na rozdiel

od súdu prvého stupňa existenciu tiesne u právnej predchodkyne ţalobkyne v čase uzavretia

právneho úkonu vyvodil z nemoţnosti slobodného výberu kupujúceho (právna predchodkyňa

ţalobkyne mohla nehnuteľnosti predať len štátu), zo skutočnosti, ţe predaj realizovala nútene

za účelom získania finančných prostriedkov na zaplatenie svojich dlhov (v opačnom prípade

by aj tak k nim stratila vlastnícke právo), a ţe z objektívnych dôvodov (tragický osud, ktorý

v predchádzajúcom období postihol jej príslušníkov) nemohla vyuţiť iný spôsob získania

prostriedkov na ich úhradu. V tejto súvislosti vytýkal súdu prvého stupňa, ţe skutkové

zistenia o existencii tiesne (nápadne nevýhodných podmienok) nesprávne zaloţil

na výpovediach svedkov B. Z. a K.. O okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy svedkovia

nemali totiţ priame poznatky, ale len sprostredkované a navyše, ich výpovede boli prevaţne

hodnotením právne významných skutočností a nie vypovedaním o skutočnostiach ako

výsledku ich zmyslového vnímania. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, stotoţnil sa

so súdom prvého stupňa, ţe kúpna cena bola určená v rozpore s vtedy platnými právnymi

predpismi. K tvrdeniu ţalovaného o zásadnej prestavbe stavby U. uviedol, ţe nemá ţiaden

právny význam, lebo táto skutočnosť je podstatná iba v prípade, ţe sa vec posudzuje podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách). Rozhodnutie o náhrade

trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania

uviedol, ţe postupom odvolacieho súdu (a tieţ okresného súdu) mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle Predovšetkým namietal, ţe na pojednávaní

konanom pred okresným súdom 14. novembra 2007, mu po skončení dokazovania vo veci

samej súd prvého stupňa neumoţnil na záver pojednávania uplatniť jeho právo predniesť

záverečnú reč. Týmto nesprávnym postupom bol vylúčený z realizácie procesného práva,

ktoré mu priznáva ustanovenie Okrem toho, odvolací súd nesprávnym

právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení ohľadne naplnenia podmienok podľa

(podstatnej skutočnosti pre právne posúdenie

veci), ktorým bol okresný súd viazaný, ho vylúčil z realizácie jeho procesných práv, lebo sa

nemohol proti tomuto záväznému právnemu názoru v ďalšom konaní reálne brániť. Napokon

namietal, ţe odvolací súd nebral pri skúmaní existencie tiesne vôbec do úvahy výpovede

svedkov B. Z. a K., na základe ktorých súd prvého stupňa dospel k skutkovým zisteniam.

Existenciu tiesne na strane právnej predchodkyne ţalobkyne v čase uzavretia právneho úkonu

vyvodil z úplne iných okolností, neţ súd prvého stupňa. Tieto nové okolnosti neboli

predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa

súd prvého stupňa nimi vôbec nezaoberal a neboli ani predmetom dokazovania v odvolacom

konaní. Z hľadiska preukázania stavu tiesne a teda preukázania zákonnej podmienky uvedenej

v , však ide o skutkové okolnosti majúce

rozhodujúci význam pre právne posúdenie veci. Ak mu odvolací súd neumoţnil vyjadriť sa

k týmto novým skutočnostiam, ide o postup, ktorým mu v zmysle odňal

moţnosť konať pred súdom. Povaţoval preto ním podané dovolanie za procesne prípustné

a opodstatnené. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v danom prípade nie je naplnený ani

jeden zo ţalovaným tvrdených dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle

K ostatne tvrdenému dôvodu uviedla, ţe ţalovaný sa mylne domnieva, ţe odvolací súd zaloţil

svoje rozhodnutie na nových skutočnostiach. Odvolací súd rozhodol na základe tých istých

skutočností ako súd prvého stupňa a to, ţe v danom prípade u právneho predchodcu

ţalobkyne boli „naplnené okolnosti tiesne a nápadne nevýhodných podmienok“. Ţalovaný sa

mal preto moţnosť ku všetkým okolnostiam riadne vyjadriť. Za nedôvodné povaţovala aj

námietky ţalovaného týkajúce sa dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

Navrhla dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho

konania v sume 10.369,68 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal predovšetkým

prípustnosť dovolania proti napadnutému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe je prípustné a súčasne i dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ).

Ţalovaný v dovolaní netvrdil, ţe v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ ; existencia vád tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Zostávalo teda posúdiť, či konane pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou

uvedenou v ustanovení , existenciu ktorej dovolateľ v dovolaní výslovne

namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z vyplýva, ţe kaţdý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu. Ak

osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj

povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla

2007 ). Právo na súdnu ochranu, okrem (

ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia

(napr. , , a pod.).

Súdna prax je jednotná v tom, ţe konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov

konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto

ochrany priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré

patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Obsahom práva na súdnu

ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon

pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci odvolací súd porušil svojim procesným

postupom právo ţalovaného na spravodlivý proces.

V zmysle návrh má, okrem iného, obsahovať pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností, ktorými ţalobca odôvodňuje opodstatnenosť uplatneného nároku.

V konaní o vydanie veci, ktorého sa ţalobca domáha podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona

č. , je povinný uviesť okolnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tiesne

a nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností.

Nie je moţné vylúčiť, ţe súd ustáli existenciu tiesne, ako jedného z rozhodujúcich zákonných

predpokladov pre vydanie veci, z okolností, ktoré ţalobca v ţalobe neuviedol a ktoré ani

neskôr ním tvrdené neboli, ak ich inak z dokazovania zistil. Súd je totiţ povinný prihliadnuť

na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zákonné konanie (fair process), t.j. taký postup

súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva účastníkovi procesné

práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy

na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide

o procesné práva, ktoré môţe účastník uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj

v odvolacom konaní. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je však znemoţnená, ak

odvolací súd v konaní o vydanie veci podľa potvrdí rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým bolo návrhu vyhovené, avšak existenciu tiesne vyvodí z okolností,

ktoré neboli ţalobcom tvrdené a ani prvostupňový súd sa nimi vo svojom rozhodnutí

nezaoberal a ku ktorým sa neúspešný ţalovaný nevyjadroval, lebo k tomu nemal dôvod. Aţ

z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalovaný dozvie, ţe odvolací súd vyvodzuje vecnú

správnosť v otázke existencie tiesne, ako určujúceho zákonného predpokladu vydania veci,

zo skutočností, nikým netvrdených a prvostupňovým súdom nehodnotených. V tomto štádiu

uţ nemá moţnosť zaujímať k nim stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo

aspoň spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k tejto otázke.

Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom

nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania

odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu správnosti nových,

poprípade - z pohľadu súdu prvého stupňa - dosiaľ bezvýznamných (z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich) skutkových okolností.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide.

Krajský súd totiţ vyvodil existenciu tiesne u právnej predchodkyne ţalobkyne v čase

uzavretia právneho úkonu z úplne iných okolností neţ súd prvého stupňa (z nemoţnosti

slobodného výberu kupujúceho, zo skutočnosti, ţe predaj realizovala nútene za účelom

získania finančných prostriedkov na zaplatenie svojich dlhov, a ţe z objektívnych dôvodov

nemohla vyuţiť iný spôsob získania prostriedkov na ich úhradu), ktoré ţalobkyňa v ţalobe

netvrdila a ktoré neboli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa. V odôvodnení

napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa nimi vôbec nezaoberal a neboli ani predmetom

dokazovania v odvolacom konaní. Ţalovaný sa preto nemal dôvod k nim vyjadrovať. Aţ

z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalovaný o tomto dozvedel, avšak v tomto štádiu uţ nemal

moţnosť zaujímať k nim stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo aspoň

spochybnenie a najmä vyjadrovať sa k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k riešenej otázke.

Keďţe na existenciu tiesne ako objektívneho stavu moţno usudzovať len z okolností,

za ktorých sa tento stav navonok prejavuje (sama osebe nemôţe byť predmetom

dokazovania), a jej preukázanie je jedným z kľúčových predpokladov pre vydanie veci

v zmysle , dospel dovolací súd k záveru, ţe týmto

postupom odvolací súd nerešpektoval ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania; znemoţnil tak ţalovanému realizovať jeho procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva.

Navyše, z hľadiska presvedčivosti rozsudku sa odvolací súd mal v dôvodoch

náleţitým spôsobom vyporiadať aj s tvrdeniami ţalovaného podporenými listinnými dôkazmi,

z ktorých ţalovaný naopak vyvodzoval, ţe právny predchodca ţalobkyne kúpnu zmluvu

neuzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Mal stručne a jasne uviesť najmä,

prečo na ním tvrdené skutočnosti, resp. dôkazy neprihliadol (nemali ţiaden právny význam,

neboli spôsobilé preukázať tvrdenú skutočnosť a pod.). Takéto vysvetlenie v odôvodnení

napadnutého rozsudku obsiahnuté nie je, i keď bolo potrebné. V tejto časti rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Treba preto prisvedčiť ţalovanému, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou v zmysle

Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy prihliadať (

ods. 1 ) a pre ktorú musí napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované

za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu, včítane

výroku o trovách konania, ako výroku závislého, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( ).

Hoci v súčasnom štádiu konania dovolaciemu súdu neprislúcha hodnotiť skutkové

a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu, dovolací súd povaţuje za potrebné

poznamenať, ţe v novom konaní bude potrebné, aby sa odvolací súd najskôr zaoberal

správnosťou rozsudku súdu prvého stupňa v otázke aktívnej legitimácie v ţalobe označenej

ţalobkyne.

Pokiaľ ide o stavbu - D. - (s ňou úzko súvisí moţnosť aplikácie ustanovenia § 7 ods. 1

písm. b/ ) treba vychádzať z účelu, ktorému má citovaný zákon slúţiť,

t.j., ţe jeho účelom je zmierniť (nie odstrániť) následky niektorých (nie všetkých)

majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboţenským spoločnostiam tak, aby prípadne

nevznikali krivdy nové. Jednou z moţností zmiernenia majetkovej krivdy, ktoré zákon

oprávnenej osobe priznáva, je jej právo domáhať sa vydania veci, pričom predmetom vrátenia

majetku môţu byť aj nehnuteľné veci (stavby). Predmetom vrátenia sa však môţu stať len tie

veci, ktoré prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo obce, t.j. veci pôvodné, ktoré

v čase vydania v právnom zmysle existujú (nezanikli) a zachovali si svoj pôvodný charakter.

Predmetom vrátenia nemôţe byť vydanie inej (novej) veci, neţ veci pôvodnej. To

nepochybne platí aj vtedy, ak sa vydanie týka stavieb. Keďţe riešenie otázky, či nehnuteľná

vec - stavba - existuje alebo či zanikla ako vec v právnom zmysle, je otázkou čisto

občianskoprávnou, nie je dôvod túto otázku riešiť rozdielne v sporoch reštitučných

a v sporoch „klasických“.

V danej veci bolo preto treba posúdiť, či pôvodná stavba v dôsledku prestavby

nezanikla (či si zachovala alebo nie povahu stavby) a teda, či to, čo bolo novo vybudované sa

stalo súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti alebo naopak, či tu nedošlo k podstatnému

zhodnoteniu nehnuteľnosti alebo ku zmene charakteru stavby, prípadne, či novovybudovanú

časť stavby nie je moţné povaţovať za novú vec právne samostatnú (porovnaj R 53/1992).

V závislosti od vyriešenia tejto otázky, bolo následne potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné

podmienky pre nevydanie dotknutých pozemkov (ich častí) v zmysle § 7 ods. 1 písm. b/

Aţ po kladnom vyriešení otázky aktívnej legitimácie v ţalobe označenej ţalobkyne,

resp. ak súd dospeje k záveru, ţe nie sú splnené zákonné podmienky pre nevydanie

dotknutých pozemkov (ich častí) v zmysle , bude

potrebné sa vecou zaoberať z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov skutkovej podstaty

vydania veci uvedených v (t.j. či vec prešla

do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová