Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-2-2022.pdf
PDF · 76.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.01.2022 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.10.2021, sp. zn. 0T/49/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol (citácia):
Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M., T. č. XXX/XX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 0T/49/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 13.02.2018, sp. zn. 3To/72/2017, právoplatným dňa 13.02.2018, neosvedčil a preto trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trnava zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 0T/49/2017, v trvaní 2 (dva) roky vykoná.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 127-130 spisu.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu bola podmienečným odsúdením daná a v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Dostal sa do rozporu so zákonom, keď sa dopustil úmyselného trestného činu, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp. zn. 0T/268/2019, právoplatného dňa 29.10.2019. Vzhľadom na uvedené odsúdenie okresný súd konštatoval, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 0T/49/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 3To/72/2017 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná. Zároveň v zmysle § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
K námietke obhajcu odsúdeného, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp. zn. 0T/268/2019 má odsúdený zahladené, okresný súd uviedol, že zaplatením peňažného trestu síce došlo k zahladeniu odsúdenia, no zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia zaniká iba
skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený.
K návrhu obhajcu na ponechanie podmienečného odsúdenia okresný súd poukázal na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2013 a konštatoval, že v prejednávanom prípade nebola splnená jednak formálna podmienka, nakoľko v čase rozhodovania súdu už skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula a teda už nebolo možné o jej ponechaní v platnosti ani o prípadnom predlžení rozhodnúť a to ani vzhľadom na okolnosti, na ktoré odsúdený poukázal a ktoré vyhodnotil tak, že nie sú takého charakteru, že by spĺňali podmienku výnimočnosti resp. vymykali sa z rámca bežných okolností a odôvodňovali by postup podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č.l. 126 spisu).
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 126 spisu).
Písomnú zahlásenú sťažnosť odsúdený prostredníctvom obhajcu bližšie nezdôvodnil.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku: Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného bola zákonom stanovenej lehote podaná a nie je dôvodná.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil, že
• Jaroslav Szöcs bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 0T/49/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 3To/72/2017 odsúdený za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na doživotie
• skúšobná doba odsúdenému začala plynúť od 14.02.2018 do 14.08.2021
• z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol počas skúšobnej doby 1-krát súdne trestaný • z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp. zn. 0T/268/2019, právoplatného dňa 29.10.2019 vyplýva, že Jaroslav Szöcs bol odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 15.10.2019 (t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), bol mu uložený peňažný trest vo výške 1.500 Eur; pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú vo vyššie citovanom ustanovení § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade zistil, že okresný súd posudzujúc, či sa odsúdený Jaroslav Szöcs v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade, vzhľadom na spôsob života odsúdeného počas skúšobnej doby, nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčil.
Vo svojom rozhodnutí okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 2 rokov, vykoná a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.
Odôvodnenie rozhodnutí I. stupňového a II. stupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (I. ÚS 336/2016).
Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Krajský súd poukazuje na konštantnú judikatúru NS SR v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne predpisy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).
V tomto prípade je nesporné, že odsúdený Jaroslav Szöcs bol právoplatne uznaný za vinného a odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Krajský súd je toho názoru, že správanie odsúdeného, ktorý v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin, nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život a na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že v súvislosti s vyššie uvedeným úmyselným protiprávnym konaním (trestnou činnosťou) sa na odsúdeného Jaroslava Szöcsa hľadí, ako by nebol odsúdený, keďže fikcia zahladenia odsúdenia má význam jedine v prípadoch, keď je existencia odsúdenia podľa zákona rozhodnou skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť. K uvedenému treba dodať, že účelom inštitútu zahladenia odsúdenia je odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdeným sťažovať uplatnenie v ďalšom živote (napr. výkon povolania, pri ktorom sa vyžaduje bezúhonnosť deklarovaná aj výpisom z registra trestov), preto zahladenie odsúdenia za trestný čin neznamená zároveň aj fikciu, že páchateľ nespáchal trestný čin. Vzhľadom k uvedenému neprichádza do úvahy žiadny iný postup, len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení.
Na záver krajský súd podotýka, že odsúdený bol v minulosti 3-krát súdne trestaný podmienečnými trestami a zákazmi činnosti, teda odsúdený vedel, že počas skúšobnej doby je potrebné, aby viedol riadny život, nedostal sa do rozporu so zákonom, hlavne aby nevykonával činnosť, ktorá mu bola zakázaná. V predmetnom prípade doživotne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona: Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Okresný súd správne rozhodol, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nakoľko v posledných 10-tich rokov pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku: Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.