Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému

D. O. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, b/,

ods. 5 Tr. zák. rozhodol na verejnom zasadnutí 8. júna 2010 v Bratislave o odvolaní krajského

prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2009,

sp. zn.

t a k t o :

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolanie krajského

prokurátora v Košiciach sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ) oslobodil obţalovaného D. O. spod

obţaloby Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 28. novembra 2002, sp. zn.

podanej pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

v Z., v H., dňa X. v čase okolo 03.00 hod., prevzal od Š. štátneho občana R. R. 3.000,-

CHF, čo bolo v prepočte 85.380,- Sk a následne v K. v H. dňa X. vo večerných hodinách

opätovne prevzal na zabezpečenie ubytovania od menovaného ďalších 1.000,- CHF, čo bolo

v prepočte 28.463,- Sk. Peniaze hneď prostredníctvom V. K. zmenil za slovenské koruny.

V ten istý večer prevzal od R. R. ďalších 7.000,- CHF, čo bolo v prepočte 199.220,- Sk, ktoré

tak isto prostredníctvom V. K. zmenil za slovenské koruny a nakoniec z izby H. v K. dňa X.

v ranných hodinách vyuţijúc krátkodobú neprítomnosť R. R. a bez jeho vedomia, zobral

z jeho cestovnej tašky 3.900.000,-CHF, čo bolo v prepočte 110.994.000,- Sk, pričom peniaze

takto získané pouţil pre vlastnú bliţšie nezistenú potrebu, hoci vedel, ţe R. R. predtým v Z.

odcudzil sumu 5.000.000,- CHF od svojho zamestnávateľa, bezpečnostnej sluţby P. S. a tohto

konania sa dopustil preto. aby umoţnil utiecť R. R. z územia Š. na S. S cieľom, aby došlo

2

k zatajeniu týchto peňazí a aby nedošlo k ich následnému zaisteniu policajnými orgánmi

oboch štátov,

ktorým skutkom mal spáchať trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

, , účinného do 31. 12. 2005,

nakoľko nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný.

Proti rozsudku podal krajský prokurátor v Košiciach (ďalej len prokurátor) odvolanie

ústne do zápisnice po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktoré neskôr písomne

odôvodnil.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor vyjadruje názor, ţe rozsudok

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len krajský súd) po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich

vzájomnom súhrnne, nadväznosti a kontexte je nesprávny.

V prvom rade prokurátor poukazuje na to, ţe krajský súd sa v odôvodnení rozsudku

nezaoberal dôkazmi a okolnosťami, na ktoré osobitne poukázal Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom uznesení z 15.4.2008 (str. 8-9). Pritom nemoţno

nespomenúť naivné vysvetlenia obţalovaného D. O. na hlavnom pojednávaní, ţe R. R.

disponujúci čiastkou 5.000.000,- CHF sa ubytovával na území Slovenskej republiky pod

cudzím menom z finančných dôvodov pre diferencované sadzby za ubytovanie pre cudzincov,

alebo ţe zmena vlastného výzoru bola podmienená pravidelnou zmenou módy. Trvá na plnej

hodnovernosti výpovede svedka R. R. potvrdeného konfrontáciou s obţalovaným O. vo Š.

a potvrdeného výpoveďami ďalších svedkov a okolnosťami prípadu. Obţalovaný O. sám

vypovedal a uviedol, ţe od R. R. prevzal najmenej 11 000 CHF, potvrdil náhly a súrny

odchod zo Š., ktorý sa mu videl „smiešny“, potvrdil, ţe R. R. chcel odstrániť motorové

vozidlo V. za ďalších 10 000 CHF, vypovedal, ţe dňa 26.3.2002 v ranných hodinách bol sám

v H. v izbe s R. R. a potom náhle a nevysvetliteľné odišiel do cudziny a zdrţiaval sa vo

viacerých krajinách.

Svedkovia V. a M. K. ako aj M. Ţ. potvrdili vo svojich výpovediach, ţe obţalovaný O.

ţiadal o výmenu 11 000 CHF, čo M. Ţ. aj čiastočne realizoval. Svedkyne J. K. a D. V.,

pracovníčky H. opoznali obţalovaného aj svedkov K. ako osoby, ktoré ubytovali R. R., a to

na meno M. K..

3

Tieto dôkazy plne preukazujú pravdivosť výpovede R. R. a usvedčujú obţalovaného zo

ţalovaného činu.

Naviac argumentácia krajského súdu spočívajúca v spochybnení hodnovernosti svedka

R. len preto, lebo od 24. do 27.3.2001 neukryl odcudzené peniaze, alebo

sa nevyjasnilo, ako sa osvetlil negatív filmu v Ústave na výkon väzby v Bratislave je značne

nedostatočná. Preto trvá na uznaní viny D. O. podľa obţaloby z 28.11.2002 a záverečného

návrhu prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2009.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/

č. zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

a podľa č. znení neskorších predpisov mu vec vrátil

na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu. V písomnom

podaní uvádza, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za správny a zákonný.

Vo vzťahu k okolnostiam uvedených v uznesení z 15. apríla 2008

sa vyjadril na hlavnom pojednávaní 17. februára 2009.

Tu uviedol, ţe okolnosti, prečo sa svedok R. ubytoval pod cudzím menom vysvetlil zo

svojho uhľa pohľadu, a to ţe tieto vysvetlenia prokurátor hodnotí ako naivné ešte neznamená,

ţe sú nepravdivé.

Obvinený ďalej uvádza, ţe výpoveď svedka R. bola v konaní váţne spochybnená najmä

výpoveďou svedka W., zároveň zástupcu spoločnosti P.. Tento svedok R. neverí ohľadom

okolnosti, ţe mu mal obţalovaný odcudziť peniaze. R. krádeţ plánoval a pripravoval

a vyznievajú nepravdepodobne jeho tvrdenia, ţe nevedel čo má po odcudzení peňazí robiť

a ţe obţalovaného oslovil len náhodou. Ide o školeného profesionála, ktorý si vo svojej práci

podobnú chybu (spôsob, akým mu mali byť peniaze obţalovaným odcudzené) nemohol

dovoliť a podobné správanie je v rozpore s logikou, v ktorej sú takí ľudia školení.

Obvinený uvádza, ţe pokiaľ ho R. krivo obviňuje z krádeţe, môţe tak získať zníţenie

výšky náhrady škody a niţší trest, uloţený mu Š. súdom.

4

Pokiaľ ide o odchod obvineného do cudziny, tento dostatočne vysvetlil. Dostal sa ľahko

a rýchlo k sume cez pól milióna korún a mal strach, ţe keď sa vráti, o peniaze príde a môţe

sa mu niečo stať. Keby peniaze skutočne odcudzil, neupútaval by pozornosť odchodom

do cudziny, ale peniaze by ukryl a tváril by sa, ţe o ničom nevie.

Obţalovaný nevedel, ţe R. disponuje s peniazmi z krádeţe. R. to tieţ v prvej výpovedi

neuvádzal, aţ pri treťom výsluchu 23. mája 2001 uviedol, ţe túto okolnosť obţalovanému

povedal.

Obţalovaný ţiadny trestný čin nespáchal, len vyhovel R. ţiadosti a zamenil mu Š.

franky za slovenské koruny.

Preto obţalovaný navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol

ako nedôvodné.

Keďţe najvyšší súd ako odvolací súd nezistil dôvod na rozhodnutie podľa 253 ,

preskúmal na podklade odvolania prokurátora podľa § 254 zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe podané odvolanie

nie je dôvodné.

Krajský súd doplnil po predchádzajúcom zrušení rozsudku v tejto veci

(20. februára 2006) uznesením najvyššieho súdu z 15. apríla 2006, sp. zn. ,

dokazovanie v intenciách tohto uznesenia a rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom

a zákonom. Zákonu zodpovedá (po uţ uvedenom doplnení dokazovania) i postup

prvostupňového súdu v konaní.

Keďţe odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám , javí

sa ako nadbytočné (duplicitné) analyzovať obsah vykonaných dôkazov jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach a opakovať skutkové závery krajského súdu, s ktorými

sa najvyšší súd stotoţňuje.

Celkovo je moţné len zhrnúť, ţe pochybnosť o spáchaní skutku je primárne daná

vo vzťahu k zmocneniu sa 3 900 000 CHF (Š. frankov) z cestovej tašky R. R. 26. marca 2001

5

v izbe H. v K. obţalovaným. Táto je vyvolaná uţ okolnosťou, ţe svedok R. sám tieto

prostriedky odcudzil, a to plánovane, avšak s vedomím, ţe po uplynutí víkendových dní (od

piatku 23. marca do pondelka rána 26. marca) bude krádeţ odhalená a nevzniknú pochybnosti

o totoţnosti páchateľa (okrem iného bol v miestnosti „cash centra“ nainštalovaný kamerový

systém).

Ako vyplýva z výpovede R. nadriadeného vo firme P. svedka W., v osobe R. išlo o

skúseného a kvalifikovaného profesionála v oblasti transportu peňaţnej hotovosti, ktorý

krádeţ pripravoval, okrem iného aj z hľadiska iniciatívneho vyváţania plastových košov z

trezorovej miestnosti v období pred krádeţou, aby potom nevzbudil pozornosť v kritický deň

(ďalšie charakteristické črty spôsobu konania svedka R. sú popísané v odôvodnení rozsudku).

Tieto okolnosti neumoţňujú vylúčiť moţnú verziu priebehu udalostí, podľa ktorej bola

nainscenovaná i cesta na Slovensko alebo do inej krajiny v spoločnosti finančne motivovanej,

sociálne slabšej osoby, ktorá by neskôr mohla byť označená za druhotného páchateľa,

a takto de facto v trestnom konaní v domovskej krajine psychologicky kvázi exkulpovať R.

(resp. zabezpečiť mu niţší trest po čiastočnom vrátení peňazí, zároveň však

pri zachovaní dispozície menovaného so značnou finančnou hotovosťou, zabezpečujúcou

ho pre obdobie po ukončení výkonu trestu, ako to zodpovedá jeho predchádzajúcim

vyhláseniam voči spolupracovníkom v zamestnaní, vyplývajúcim z výpovede svedka W.

).

Z tohto hľadiska má zrejmú výpovednú hodnotu i spôsob (zodpovedajúci moţnému

ukrytiu), akým boli zabezpečené bankovky, ktoré R. v sume viac neţ 1 mil. CHF odovzdal

svedkovi W. na území Slovenskej republiky a v kontexte uvedených skutočností i osvetlenie

filmu z R. fotoaparátu ním samým počas výkonu väzby v Bratislave.

Je pritom potrebné uviesť, ţe čím viac je spochybnená osoba a výpoveď R. R.

z hľadiska moţnosti, ţe finančné prostriedky, resp. ich časť ukryl po krádeţi

vo Š., po ceste na S. alebo na území Slovenskej republiky (a to aj po odchode z H. 26. marca

2001), tým menej je moţné s potrebnou vierohodnosťou konštatovať, ţe došlo k uzurpácii

predtým odcudzených peňazí obţalovaným v H. v K..

Ak je potom reálne moţné, ţe obţalovaný je z hľadiska dispozície so sumou 3 900 000

CHF len osobou označenou R., zodpovedalo by takto R. manipulovanému priebehu udalostí

6

aj odovzdanie plastového sáčku menovaným O. pri jeho odchode z H. v ranných hodinách 26.

marca 2001 (t.j. aby bol O. s takýmto predmetom videný, k čomu však v skutočnosti ani

nedošlo - obţalovaný však sám o tejto okolnosti vypovedá). To platí i o následnom náhlom

opustení hotela R. a jeho dotazovaní sa na recepcii na kamaráta, ako o tom vypovedá ako

svedkyňa pracovníčka recepcie.

Napokon nie je pravdepodobné, aby R. (ktorý mal inak peniaze stále

pod kontrolou) vytvoril príleţitosť pre ich odcudzenie obţalovaným tým, ţe sa išiel sprchovať

(ako o tom vypovedá), a to napriek O. súreniu, aby sa išli pozrieť na ním zabezpečený byt,

pričom peniaze ostali vo vedľajšej izbe v otvorenej taške.

Nie je ani dôveryhodný svedkom uvádzaný spôsob, akým manipuloval s peniazmi,

umiestnenými v cestovnej taške v noci z 25. na 26. marca 2001, keď časť z nich odčlenil

a väčšiu časť ponechal v plastovom vreci navrchu tašky (3 900 000 CHF).

V konečnom dôsledku by bolo kontraproduktívne, ak by R. povedal O. o pôvode

financií z trestnej činnosti (ako vypovedá), aby sa tak zabezpečil pred krádeţou z jeho strany.

Práve naopak, O. vedomosť o tejto skutočnosti by zjavne zníţila aţ vylúčila jeho predpoklad,

týkajúci sa moţnosti obrátenia sa R. na políciu v predpokladanom prípade, a teda by riziko

odhodlania sa spolucestujúceho ku krádeţi zvýšila.

Navyše svedok postupne vo svojich výpovediach posúva moment svojho oznámenia O.,

ţe je páchateľom krádeţe (najprv bez konkrétneho uvedenia tejto skutočnosti, potom po ceste

zo Š. na S. a následne dokonca uţ v hoteli I. v Z.).

Je teda zrejmé, ţe súd musel počítať s alternatívou, ţe sv. R. ohľadom udalostí, ktoré

mali viesť k prisvojeniu si 3 900 000 CHF O. 26. marca 2001 klame a ţe takto koná podľa

vopred pripraveného, prípadne aj podľa vývoja okolností upraveného scenára.

Pri tomto predpoklade je potom spochybnená aj časť jeho výpovede týkajúca

sa predchádzajúcich udalostí, ktorá môţe byť rovnako motivovaná, resp. svedok nemôţe byť

sčasti pre súd vierohodný a sčasti naopak (najmä pri vzájomne prepojenom reťazci na seba

nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich udalostí, ktorých R. tvrdená súhrnná podoba

vyhovuje jeho verzii, ţe väčšinu odcudzených prostriedkov získal v konečnom dôsledku

obţalovaný).

7

Konkrétne ide o vedomosť obţalovaného o tom, ţe R. disponuje odcudzenou

hotovosťou, ktorá by podmienila z hľadiska subjektívnej stránky aj samostatnú trestnosť

ţalovaného skutku v prvej časti jeho popisu podľa obţaloby (§ 251, príp. 166 Tr. zák. v znení,

účinnom do 1. januára 2006). Tu vzniká čiastočné prekrytie s dôvodom oslobodenia podľa

, ako však uţ bolo uvedené, z hľadiska skutku ako celku dominuje

nedokázanie jeho nastania, preto bol správne krajským súdom pouţitý dôvod oslobodenia

podľa

Z hľadiska charakteristiky úvah pri hodnotení dôkazov pre posúdenie viny moţno

uţ len doplniť, ţe vo vzťahu k nastaniu ţalovaného skutku zodpovedá rozhodnutiu v prospech

obţalovaného dôvodná pochybnosť, kým pre opačné rozhodnutie by musela byť verzia R. R.

bez primeraných pochybností potvrdená (dokázaná).

Vzhľadom k charakteru dôvodov oslobodenia sa najvyšší súd nezameral

na hmotnoprávny rozmer moţnej kvalifikácie ţalovaného skutku podľa ustanovení osobitnej

časti . Poznamenáva však, ţe znak „prevedenia na seba“ ako súčasť

kvalifikácie podľa § 252 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom do 1. januára 2006 (alebo

podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súčasne účinnom znení) predpokladá, aj keď svojou

trestnosťou protiprávny (a teda občianskoprávne absolútne neplatný), avšak právo

predstierajúci (a preto „legalizačný“) úkon, ktorý nemôţe spočívať vo svojvoľnom zmocnení

sa cudzej veci, ktoré nikdy (a teda zjavne ani navonok ) nemôţe vyvolať právny stav. To platí

aj pri takto zadefinovanom zákonnom znaku trestného činu podielnictva (§ 251 ods. 1 Tr. zák.

v znení účinnom do 1. januára 2006, resp. § 231 ods. 1 Tr. zák. v súčasne účinnom znení).

Pri trestnom čine podielnictva (spáchanom či uţ ukrytím alebo prevedením) sa navyše

predpokladá konsenzuálne konanie podielnika a osoby, ktorá disponuje vecou získanou

trestným činom alebo tým, čo za ňu bolo zadováţené.

Navyše, pri všetkých formách legalizačného konania (teda aj „spotrebovania“,

uvedeného v právnej vete obţaloby) sa vyţaduje motív uvedený v § 252 ods. 1 písm. b/

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (§ 233 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

od 1. januára 2006).

Takto charakterizované konanie nezodpovedá zmocneniu sa cudzej,

avšak uţ predtým jej vlastníkovi odcudzenej veci a takémuto jej odňatiu „prvotnému“

8

páchateľovi krádeţe, pri ktorom „druhotný“ páchateľ smeruje len ku vlastnému majetkovému

prospechu, a to s rovnakým (priamym) zameraním, ako predtým „prvotný“ páchateľ (čím

je pohltená i drţba, uschovávanie, ukrývanie, uţívanie, spotrebovanie a eventuálne

aj zničenie, zmena alebo poškodenie takto získaného majetku), ktoré nie je vyvolané

„legalizačným“ motívom. V rovnakom rozsahu nie je páchateľom trestného činu legalizácie

príjmu z trestnej činnosti „prvotný“ páchateľ krádeţe, ktorý následne vecný majetok

(po zmocnení sa veci) napr. spotrebuje.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, väčšiny jeho dôvodov sa týka predchádzajúca časť

odôvodnenia tohto uznesenia. Na doplnenie najvyšší súd uvádza, ţe R. ubytovanie pod

cudzím menom neusvedčuje z hľadiska vedomosti o spáchaní trestného činu jeho osobou

obţalovaného, ktorý pri ubytovaní v hoteli H. v B. z 24. na 25. marca 2003 poskytol svoje

vlastné doklady. Vo svojich výpovediach obţalovaný pritom v priebehu uţ prípravného

konania uvádzal, ţe vzhľadnom k tomu, ţe R. z jeho pohľadu vystupoval v úlohe solventného

homosexuála, ktorému sa O. páči a ktorý si robí výlet na Slovensko podľa vlastných predstáv,

ktoré obţalovaný (teda ani jeho snahu ostať v anonymite) nespochybňoval, keďţe bol

za R. doprovod platený.

K uvedenej okolnosti najvyšší súd dodáva, ţe v konečnom dôsledku nebol

od obţalovaného podľa jeho výpovede R. homosexuálny styk poţadovaný a kontaktovanie D.

O. pod takouto zámienkou sa javí len ako dôvod pre ospravedlnenie R. konania z hľadiska

cesty na S. a spôsobu, akým mal o odcudzené peniaze prísť, ktorý aj svedok W. povaţuje za

nepochopiteľný.

Čo sa týka okolnosti, ţe dôvod jeho odchodu zo Š. sa obţalovanému samotnému zdal

„smiešny“, takto to bolo vo výpovedi obţalovaného uvádzané v kontexte jeho príchodu

a okamţitého odchodu z tejto krajiny, zároveň však menovaný vypovedal,

ţe finančná hotovosť 3000 CHF, ktoré obdrţal uţ 24. marca 2001 bola z tohto hľadiska

pre neho veľmi zaujímavá.

Pokiaľ ide o briadku zachytenú (a podobu obţalovaného bez briadky)

na fotodokumentácii vo zväzku č. 1 vyšetrovacieho spisu, táto nijako výrazne výzor

obţalovaného nemení.

9

Zamenenie 8000 CHF za slovenské koruny prostredníctvom bratov K. taktieţ nijako

nemení vyššie uvedené dôkazné súvislosti. Dôvod odchodu do cudziny (G.) je obţalovaným

vysvetľovaným ako následok R. ţiadosti o odstránenie vozidla, ku ktorej malo dôjsť aţ 26.

marca 2001 ráno, čo samostatne ani v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi rovnako

nastanie rozhodujúcich skutočností (stanie sa skutku) neumoţňuje s potrebnou

vierohodnosťou konštatovať.

Na základe týchto dôvodov najvyšší súd povaţuje rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach za vecne správne a zákonné, preto odvolanie prokurátora zamietol podľa § 256

ako nedôvodné.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. júna 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková