Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/137/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. V., bývajúceho

v H., Č.R., v dovolacom konaní zastúpeného

JUDr. P. J., advokátom v Č., proti žalovanej Slovenskej republike - M., Ž., o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. mája 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. mája 2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 20. novembra 2007 č.k. 15 C 17/2006–97 zamietol

návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nečinnosťou

súdneho exekútora, pričom svoj nárok odôvodňoval s poukazom na ustanovenia zákona

č. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odvodnil tým,

že v konaní skúmal, či vôbec žalobcovi vznikla škoda, a či došlo k nesprávnemu úradnému

postupu v rámci exekučného konania, a či žalobca má nárok na uplatnenie náhrady škody voči

štátu, ktorý by podľa , v znení neskorších zmien zodpovedal za škodu,

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že štát

nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora, ktorý by spočíval

v nečinnosti, respektíve v prieťahoch z jeho strany. Tento záver konštatovala i Slovenská

komora exekútorov, ktorá prešetrovala sťažnosti zo strany žalobcu. Súd prvého stupňa

nezistil zbytočné prieťahy v konaní, ani iný nezákonný zásah do práv a právom chránených

záujmov žalobcu. Z tohto dôvodu dospel k názoru, že žalobcovi neprináleží právo na náhradu

škody. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorá by mu mala byť

spôsobená nečinnosťou súdneho exekútora. Dospel k záveru, že

v znení neskorších predpisov, nenahrádza to, že v rámci exekučného konania nebola

uspokojená pohľadávka oprávneného. Nie je možné v rámci iného konania suplovať tú

skutočnosť, že povinný subjekt v rámci exekučného konania nevlastní žiaden majetok

postihnuteľný výkonom rozhodnutia, a teda oprávnený nemôže prenášať zodpovednosť

povinného na štát titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nebol uspokojený

v rámci exekučného konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142

ods. 1

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 15. mája 2008,

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ako

vecne správny, avšak na základe iného právneho záveru. Svoj iný právny záver odôvodnil

tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. Cb 387/96-39 zo dňa 21. augusta 1996, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 24. septembra 1996, súd zaviazal J. B. – F., bytom

H. zaplatiť spoločnosti K., s.r.o. Ž. sumu 346.972,96 Sk s príslušenstvom. Dňa 9. novembra

1996 bola uzatvorená medzi oprávneným K., s.r.o. Ž. a súdnym exekútorom J. K. zmluva

o vykonaní exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa

21. augusta 1996 č.k. Cb 387/96-39. Okresný súd Zvolen vydal dňa 31. októbra 1996

poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora J. K.. V priebehu tohto exekučného

konania žalobca (K. V.) zaslal Okresnému súdu Zvolen oznámenie o postúpení pohľadávky

zo dňa 12. decembra 2004, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky a vstup nového

oprávneného (postupníka) z pohľadávky č. Ex 533/96 zo dňa 21. augusta 1996, na základe

rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. Cb 387/96-39. V oznámení uviedol, že zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 7. decembra 2004 prešli práva priznané rozsudkom č.k.

Cb 387/96-39 v rozsahu ako ich nadobudla firma K., s.r.o. Ž. na postupníka žalobcu. Táto

pohľadávka mala byť vymáhaná v exekučnom konaní č.k. EX 533/96 u exekútora J. K..

Odvolací súd uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná J. K. za postupiteľa

a žalobcom - K. V. za postupníka a obidva podpisy boli overené notárkou Ľ. C. so sídlom v Ž.

dňa 7. decembra 2004. Poukázal na to, že podľa

štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je

oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Ž. vložky č. X. ohľadne

spoločnosti K. spol. s r.o. so sídlom v Ž.Ž., IČO: X. vyplynulo, že jediným konateľom

spoločnosti od 11. januára 2000 je vedený V. G., bytom L., a to

na základe zasadnutia valného zhromaždenia konaného dňa 28. júna 1999, kde bol schválený

dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve. Zároveň V. G. je aj jediným spoločníkom spoločnosti K.,

s.r.o. Ž. od 11. januára 2000. V období od 9. septembra 1994

do 10. januára 2000 boli spoločníkmi spoločnosti K., s.r.o. Ž. a zároveň aj konateľmi tejto

spoločnosti I. K., bytom R., a J. K., bytom Ž., L.. Ako však vyplynulo z výpisu z obchodného

registra J. K. v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody o

vyrovnaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 7. decembra 2004 už nebol konateľom (a ani

spoločníkom) spoločnosti K., s.r.o. Ž., a to už od 11. januára 2000. J. K. preto nemohol túto

spoločnosť zastupovať a ani za ňu podpisovať. Takéto oprávnenie mal len konateľ

spoločnosti, ktorým od 11. januára 2000 bol V. G., ako jediný konateľ. Z týchto dôvodov

dohoda o vyrovnaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 7. decembra 2004 a zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 7. decembra 2004 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle

, nakoľko tieto právne úkony svojím obsahom a účelom odporujú

zákonu, a to konkrétne citovanému . Podľa záveru

odvolacieho súdu žalobca si sám zavinil tento stav, keď si neoveril, kto a v akom rozsahu

môže zastupovať spoločnosť K., s.r.o. Ž. a napriek tomu dňa 7. decembra 2004 uzatvoril

zmluvu o postúpení pohľadávok ako aj dohodu o vyrovnaní záväzkov a pohľadávok. Žalobca

síce k oznámeniu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. decembra 2004 adresovaného súdu

pripojil výpis z obchodného registra spoločnosti K. s.r.o., vo fotokópii, avšak vyhotovený

20. septembra 1994, t.j. neaktuálny, starý vyše 10 rokov. Odvolací súd mal za to, že

v súčasnej dobe je možné zistiť aktuálny stav zápisov spoločnosti v obchodnom registri

na internete a overiť si takto správnosť údajov. Vzhľadom k tomu, že zmluva o postúpení

pohľadávok ako aj dohoda o vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, obe zo dňa 7.12.2004 sú

absolútne neplatnými právnymi úkonmi, žalobca nemohol vstúpiť do postavenia veriteľa

namiesto spoločnosti K., s.r.o. Ž. proti dlžníkovi J. B. – F., preto nemohol ani v exekučnom

konaní vedenom na Exekútorskom úrade vo Z.

u exekútora J. K. č. konania EX 533/96 vystupovať ako oprávnený proti povinnému J. B. – F..

Z rovnakého dôvodu sa preto sa ani nemohol domáhať nárokov z toho vyplývajúcich, a to

náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za nečinnosť a teda nesprávny

úradný postup voči uvedenému exekútorovi. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa a

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý ho žiadal v celom rozsahu zrušiť

a zaviazať žalovaného k náhrade škody, tak ako ju uplatnil v konaní. Vytýkal súdu, že

nedostatočne zistil skutkovú a právnu podstatu veci a v dôsledku toho vydal rozhodnutie,

ktoré sa nezakladá na skutočných právnych a skutkových tvrdeniach. Uviedol, že J. K.

zastupoval spoločnosť K. s.r.o. v konaní sp. zn. Cb 387/96 pred Okresným súdom Zvolen ako

aj v exekučnom konaní, a určite konal na základe plnej moci s plným vedomým druhého

konateľa spoločnosti. On v dobrej viere, že prišlo v exekučnom konaní k zámene účastníkov

a to po dobu troch rokov a šiestich mesiacov, pričom nikdy nebolo spochybnené jeho

postavenie ako oprávneného v exekučnom konaní a to ani zo strany Komory súdnych

exekútorov.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovenia

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

lebo dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná nenesie zodpovednosť

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany súdneho exekútora, ktorý by spočíval v nečinnosti, respektíve v prieťahoch

zo strany súdneho exekútora. Podľa názoru prvostupňového súdu, ,

nenahrádza to, že v rámci exekučného konania nebola uspokojená pohľadávka oprávneného.

Preto nie je možné v rámci iného konania suplovať tú skutočnosť, že povinný subjekt v rámci

exekučného konania nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia, a teda

oprávnený nemôže prenášať zodpovednosť povinného na štát titulom náhrady škody, ktorá

mu vznikla tým, že nebol uspokojený v rámci exekučného konania.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho,

že zmluva o postúpení pohľadávok ako aj dohoda o vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, obe

zo dňa 7.12.2004, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, žalobca preto nemohol vstúpiť

do postavenia veriteľa namiesto spoločnosti K., s.r.o. Ž. proti dlžníkovi J. B. – F., preto

nemohol ani v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade vo Z. u exekútora J. K. č.

konania EX 533/96 vystupovať ako oprávnený proti povinnému J. B. – F.. Z rovnakého

dôvodu sa preto ani nemohol domáhať nárokov z toho vyplývajúcich, a to náhrady škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení zmien a doplnkov.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na

iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalobcovi odňal právo

namietať správnosť jej právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver

zo skutočností účastníkmi v konaní netvrdenými a prvostupňovým súdom nehodnotenými.

K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť,

na odvolacom pojednávaní dňa 15. mája 2008, na ktorom bol i vyhlásený dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, nebol prítomný žalobca a na otázky súdu, ktoré neboli

predmetom dokazovania a konania pred súdom prvého stupňa, prítomná právna zástupkyňa

žalobcu ani nevedela odpovedať, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska

doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Preto ak odvolací

súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého

stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných

práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu

prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím

súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalobcovi odňal

možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2010

JUDr. V. Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská