Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/148/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. P. F., B., zast. Mgr. P.

B., advokátom, A., proti ţalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Pekná cesta 15,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Co98/05-Na zo dňa 23.

januára 2006, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. februára 2009 č. k. - 75, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-75 zo dňa 10. februára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. Co98/05-Na zo dňa 23. januára 2006,

ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava V, č. O-1-9-3/05-roep.Rus zo dňa

6. októbra 2005 potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie a postup ţalovaného

v medziach ţaloby bolo v súlade so zákonom. Z ustanovenia

Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov podľa krajského súdu vyplýva, ţe

predpokladom prechodu vlastníctva vecí na obce sú jednak vlastníctvo Slovenskej republiky

a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24. novembru 1990.

2

Podľa krajského súdu postup podľa

je špeciálnym správnym konaním v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim. V danom prípade boli predmetom konania na zostavenie registra

obnovenej evidencie pozemkov parcely určené operátu, ktoré neboli vpísané na liste

vlastníctve, ale v PK vloţke X. k. ú. R.. Zo spisu vyplýva, ţe vlastnícke právo k predmetným

parcelám určeného operátu na PK vloţke X., k. ú. R. je zapísané na Československý štát

v správe odboru poľnohospodárskej rady ONV Bratislava – vidiek v podiele 1/1 a to na

základe výkupu a následného pridelenia okresným národným výborom Bratislava – okolie

v Bratislave odbor pôdohospodárstva, rozhodnutím zo dňa 20. apríla 1960 o prídele č. Pôd

4164/1960, do vlastníctva československého štátu v správe OPH Rady ONV Bratislava –

okolie v Bratislave. Štát nadobudol vlastníctvo na základe ustanovenia

Sb. o novej pozemkovej reforme a mohol tak pristúpiť k výkupu pôdy, ak boli splnené

zákonné podmienky. Po ich splnení poţiadal ONV Knihový súd, aby poznamenal

v pozemkovej knihe prevedenie výkupu parciel vedených v tom čase pozemkovej knihe,

vloţka X. na československý štát k čomu došlo dňa 11. decembra 1949 po č. d. X. a to na

základe výmeru č. X..

Táto poznámka mala účinky k prechodu vlastníctva vykúpenej pôde. Na základe

rozhodnutí o prídeloch bola správa k získaným nehnuteľnostiam vloţená v prospech ČSL

štátu odboru pôdohospodárstva rady ONV – Bratislava – vidiek a nehnuteľnosti boli zároveň

zapísané v pozemno-kniţnej vloţke č. X..

V zmysle o majetku obcí prešli nehnuteľnosti do

vlastníctva obcí, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia

národným výborom na území ktorých sa nachádzajú.

Inštitút práva a hospodárenia s národným majetkom upravila

o hospodárení s národným majetkom s účinnosťou od 1. júla 1988. Krajský súd sa stotoţnil

s názorom ţalovaného, ţe v systéme hospodárskeho práva resp. podľa ustanovení vyhlášky

č. , subjektivitu štátneho pozemkového vlastníctva vyjadroval zápis v evidencii

nehnuteľností, kde popri zázname ţe sa jedná o vlastníctvo Československého štátu sa zapísal

aj správca tohto majetku, t. j. príslušný ONV, ktorému patrilo právo hospodárenia.

3

V danom prípade krajský súd zistil, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe boli splnené

obidva predpoklady na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na PK vloţke

č. X., k. ú. R. na Hlavné mesto SR Bratislavu a to podľa

o majetku obci v znení neskorších predpisov.

Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca včas odvolanie, ktorým ţiadal napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie Správy

katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 6. októbra 2005, č. O-1-9-3/05-roep.Rus

navrhol zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie.

Podľa ţalobcu pozemky, o vlastníctvo ktorých išlo v správnom konaní nemohli podľa

o majetku obcí prejsť do vlastníctva Hlavného mesta SR

Bratislavy. V danom prípade však zo spisu správnych orgánov nevyplýva, ţe by niekedy

došlo k postupu podľa § 1 v spojení s § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. (teda zistenie

nehnuteľného majetku a jeho pozemno-kniţné usporiadanie s odvolaním na uvedenú

vyhlášku) a ţe by národný výbor vykonával právo hospodárenia v zmysle § 65 ods.1

Hospodárskeho zákonníka k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, preto mohlo ísť

v prípade sporných pozemkov iba o dočasnú správu, pričom dočasná správa nezakladá

prechod z vlastníctva štátu od vlastníctva obce k nehnuteľnostiam v zmysle § 2 ods.1 záko-

na č. 138/1991 Zb o majetku obcí.

Podľa ţalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ţe by národný

výbor nadobudol právo hospodárenia z niektorého dôvodu uvedeného v ust. § 8 ods. 2 alebo

§ 10 ods. 2 vykonávacej vyhlášky. Ak sa teda nedá preukázať, ţe právo hospodárenia

k 24. novembru 1990 vykonávala štátne organizácia, ktorej predmetom činnosti bola

poľnohospodárska výroba, potom platí ust. § 65 ods.3 HZ, podľa ktorého pozemky dočasne

spravoval okresný národný výbor. Dočasná správa však podľa ţalobcu nezakladá prechod

z vlastníctva štátu od vlastníctva obce k nehnuteľnostiam v zmysle § 2 ods.1 záko-

na č. o majetku obcí.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

4

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s § 212 a nasl. a dospel

k názoru, ţe v rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného

správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a odvolanie ţalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bolo vyhovené námietkam Hlavného

mesta SR Bratislavy a opravený register obnovenej evidencie nehnuteľností v katastrálnom

území R., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto

rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so

všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

V danej veci odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho

konania je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, ktorými bol opravený register obnovenej

evidencie nehnuteľností v intenciách ustanovení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( zákon).

Účelom uvedeného zákona je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch

a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej

evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené

plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len katastrálny zákon), ktoré nie sú

evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore

geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78

ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené

inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a/] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8

katastrálneho zákona) (§ 1 ods.1,2,3 zákona).

5

Podľa § 3 ods.2 písm. a/ zákona vecne príslušným správnym orgánom na konanie

v katastrálnych územiach, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom

pozemkovej knihy a operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej

knihy, ale údaje v nich uvedené moţno identifikovať, je katastrálny úrad (§ 10 a nasl. zákona

Slovenskej národnej rady č. ).

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a,b,c/ zákona správny orgán zriaďuje pre kaţdú obec

komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia")

( v znení neskorších predpisov). Komisia

spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom

zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromaţďuje podklady potrebné na zostavenie

registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto

zákona.

Podľa § 5 ods.1-6 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní – ďalej len Správny

poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné

predpisy (katastrálny zákon). Konanie sa uskutočňuje pre kaţdú obec. Ak obec tvorí viac

katastrálnych území, register sa zostavuje osobitne pre kaţdé katastrálne územie. Konanie sa

začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho

orgánu o jeho začatí (§ 18 ods. 2 a § 26 Správneho poriadku) na vhodnom mieste v obci

(jej časti); toto oznámenie bude vyvesené aţ do schválenia registra. V oznámení podľa odseku

4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby (§ 7 katastrálneho

zákona), aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich uţívaní

a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych

vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov (napríklad ).

Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. V oznámení

podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota

na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredloţia osoby uvedené

v odseku 4.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú

z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými

oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených

6

účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní

v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených

podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla

nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 aţ 7 správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na

verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti

podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci

sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu

s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí

účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10

ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie

je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné

pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu

registra.

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa

doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým

výpis z návrhu registra nebolo moţné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho

práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi

pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na

rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré

neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne

informuje toho, kto námietku podal.

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše

údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon).

Podľa § 12 ods.1 až 5 zákona ak sa v konaní zistia údaje odporujúce

skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63

o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok), alebo o zápise za vlastníka (

7

o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam), alebo protokol a zoznam

o prechode vlastníctva veci štátu na obec (§ 14 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady

č. o majetku obcí v znení neskorších predpisov), správny orgán môže na

návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, b)

potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú

dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri

nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií;

vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy

platnosť.

Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie

rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie

námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloţí správnemu

orgánu na rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa

osobitného predpisu.

Ak správny orgán o návrhu podľa odseku 1 nerozhodne do schválenia registra, zaradia

sa tieto pozemky do súpisu pozemkov uvedených v § 8 ods. 1 písm. b/. Evidovaný vlastník

nemôţe do rozhodnutia správneho orgánu s týmito pozemkami nakladať.

Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná

zápis do katastra nehnuteľností (

Z.z. v znení ).

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie

nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch

samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zosta-

venie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie

návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra na základe údajov

zistených podľa § 6 ods. 1 zákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov,

pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu,

štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných

dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc

pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať

v zákonnej lehote námietky. Námietky po zabezpečení zákonnom predpokladaných

podkladov komisia predkladá správnemu orgánu – správe katastra na rozhodnutie. Aţ po

8

právoplatnom rozhodnutí o námietkach správou katastra môţe sa začať konanie o schválenie

registra o obnove evidencie nehnuteľností a aţ po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol

schválený register o obnove evidencie nehnuteľností, katastrálny úrad zapíše údaje

registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon). Správa katastra môže

podľa § 12 ods. 1 zákona na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva

vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,

ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske

osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona

Slovenskej národnej rady č. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam), alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec

( a o majetku obcí v znení

neskorších predpisov). Takýto návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 2 zákona

podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však

v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím

stanoviskom ho predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu

možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu. (§ 250l až 250s

).

Odvolací súd z predloţeného spisu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis v danej veci zistil, ţe Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava V rozhodnutím zo dňa 6. októbra 2005

č. k. O-1-9-3/05-roep.Rus vyhovela námietke Hlavného mesta SR Bratislava proti návrhu

registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. R. tak, ţe pri parcelách : pri parcelách UO

č. X., č. X., č. X., č. X. a č. X. (PK vloţka č.X.) zrušila zápis v časti vlastníka S. P. F. vo

vlastníckom podiele 1/1 v časti nadobudnutia pozemkovokniţná vloţka č. X., Rozh. ONV

Brat. Okolie č. pôd. X. a zapísala v časti vlastníka Hlavné mesto SR Bratislava vo

vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia pozemkovokniţná vloţka č.X. a zákon č.

o majetku obcí. Proti uvedenému rozhodnutiu ţalobca podal návrh na

preskúmanie súdom a ţiadal, aby súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, namietal procesné pochybenie správneho orgánu s poukazom, ţe správny

orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím napriek tomu, ţe návrh podľa § 12 ods. 1, 2 zákona

neobdŕţal; správny orgán prvého stupňa postúpil vec na rozhodnutie o opravnom prostriedku

ţalobcu ţalovanému správnemu orgánu, ktorý preskúmavaným rozhodnutím odvolanie

9

ţalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, ţe v danej veci komisia ROEP pre kat. úz. R. správne posúdila

námietky Hlavného mesta SR Bratislavy v súlade s § 7 zákona a ţe v danom prípade neboli

splnené podmienky na aplikovanie § 12 zákona.

Podľa , , , účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania,

ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník

správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní

nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené

viaceré osoby, môţu podať spoločnú ţalobu. Účastníkmi konania sú tieţ tí, na ktorých sa pre

nerozlučné spoločenstvo práv so ţalobcom musí tieţ vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91

ods. 2).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny

orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, zistil, ţe správne orgány oboch

stupňov rozhodovali v danom prípade o námietkach Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré

bolo účastníkom správneho konania, v ktorom ţalovaný správny orgán rozhodol

preskúmavaným rozhodnutím.

Odvolací súd však z predloţeného spisu súdu zistil, ţe obsahom jeho spisu bol

neúplný spis Katastrálneho úradu č. Co98/05-Na, ktorý obsahoval rozhodnutie Správy

katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava V zo dňa

6. októbra 2005 č. k. O-1-9-3/05-roep.Rus, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave

č. Co98/05-Na zo dňa 23. januára 2006 o zamietnutí odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu

Správy katastra pre hlavné mesto č. O-1-9-3/05-roep.Rus zo dňa 6. októbra 2005 a potvrdení

uvedeného rozhodnutia ako aj návrh ţalobcu na preskúmanie uvedeného rozhodnutia

a fotokópiu č. vloţky X. časť A majetková podstata a časť B Vlastníctvo (R.).

10

Preto pokiaľ krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie

a postup ţalovaného v medziach ţaloby bolo v súlade so zákonom, pričom správnosť

rozhodnutia odvodzuje zo skutočností, ktoré nemohol pre nedostatok dokumentov, ktoré boli

podkladom rozhodnutia verifikovať (obsahom predmetných dokumentov), na ktoré sa krajský

súd odvoláva, tieto avšak netvoria obsah jeho spisu, bolo potrebné tento nedostatok

krajskému súdu vytknúť, pretoţe odkaz na dokumenty, ktoré boli podkladom rozhodnutia

správnych orgánov, ktoré v spise chýbajú spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozsudku.

Uvedený záver krajského súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia totiţ nevypovedá nič

o správnosti postupu krajského súdu pri jeho hodnotení dostatočnosti skutkových podkladov,

a to aj s poukazom na primárne pochybenie, ktoré odvolací súd videl v tom, ţe krajský súd

prvého stupňa nepribral do konania ako účastníka konania Hlavné mesto SR Bratislavu.

Vôľou zákonodarcu novelizáciou právnej normy ustanovenej v ,

účinného od 15. októbra 2008 bolo v preskúmavacom konaní súdu

podľa piatej časti ustanovujúcej správne súdnictvo zabezpečiť

ochranu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením

správneho rozhodnutia dotknuté tak, ţe týchto účastníkov priberie do konania aj bez návrhu.

Zo spisového materiálu krajského súdu však nevyplýva, ţe po účinnosti zákona

č. dňom 15. októbra 2008, ktorým bolo okrem ďalších novelizované

ustanovenie , by súd prvého stupňa pribral do konania ako účastníka

konania Hlavné mesto SR Bratislavu a následne s ním konal ako s účastníkom konania

a doručil mu rozsudok vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa dopustil

v konaní takého procesného pochybenia, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia

v preskúmavacom konaní, keďţe svojim postupom odňal právo na súdny proces účastníkovi,

ktorý bol účastníkom správneho konania a ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho

konania súdu zaručuje právna norma ustanovená v v znení zákona

č. .

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

v spojení s , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2.

11

Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa vecou

samou nezaoberal. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude predovšetkým rozhodnúť o pribratí

do predmetného preskúmavacieho konania Hlavné mesto SR Bratislavu ako účastníka

konania v zmysle , konať s ním ako s účastníkmi konania a po rozhodnutí

vo veci samej mu doručiť konečné rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. Povinnosťou súdu

prvého stupňa podľa v spojení s v novom rozhodnutí vo veci

samej bude opäť rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom súčasne rozhodne o náhrade trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júna 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská