Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)352/367241.f01036.pdf
PDF · 121.95 KB
No categories available
8Sžz/1/2009
Najvyšší súd 8Sžz/1/2009-69
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci navrhovateľa: O. L. T., 031 01 L. T. 160, IČO: X., zastúpená Mgr. D. T.,
advokátom so sídlom Č. proti odporcovi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom odporcu, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský úrad ţivotného prostredia v Ţiline, odbor starostlivosti o ţivotné prostredie
ako príslušný orgán štátnej vodnej správy a špeciálny stavebný úrad rozhodnutím číslo
2009/00624-13/Klz zo dňa 01. júla 2009 povolil podľa § 26 vodného zákona v súlade s § 66
stavebného zákona zriadenie objektov vodnej stavby „L. T. – 34 zrubových domov“ SO 01
Vodovod, SO 02 Splašková kanalizácia stavebníkovi D. R. D., S. R. podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej spoločnosťou R., S. L. M. v auguste 2008.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie s návrhom na jeho
zrušenie s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie povolilo nefunkčnú stavbu, nakoľko
predpokladá napojenie na ČOV, ktorá v súčasnosti nie je povolená, navrhovateľ nemôţe
podpísať s investorom zmluvu o spolupráci pri rekonštrukcii ČOV, pretoţe by prekročila
kapacitu podľa právoplatného územného rozhodnutia a navrhovateľ nepreberá zodpovednosť
za skutočnosť, ţe zrubové domy budú postavené, ale nebude ich moţné uţívať.
Odvolanie navrhovateľa bolo doručené dňa 12. augusta 2009 Ministerstvu ţivotného
prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy v sektore vôd a rybárstva ako
príslušnému odvolaciemu orgánu, ktoré po preskúmaní odvolania spolu so spisovým
materiálom dospelo k záveru, ţe odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, preto o ňom
nebolo moţné rozhodovať v odvolacom konaní a odvolanie vybavilo listom - Oznámením
výsledku preskúmania rozhodnutia na základe neprípustného odvolania zo dňa 09. septem-
bra 2009. Uviedlo v ňom, ţe O. L. T. nie je účastníkom konania ani podľa § 59 ods. 1
stavebného zákona a nespĺňa ani zákonné poţiadavky na priznanie postavenia účastníka
konania podľa § 73 ods. 3 a 4 vodného zákona. O. L. T. nie je vlastníkom pozemkov alebo
stavieb, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ktoré sú predmetom stavebného povolenia
a mohli by byť stavebným povolením priamo dotknuté a svojím vyjadrením zo 06. apríla
2009 dostatočne deklarovala, ţe svoje poţiadavky v konaní uplatňuje v súlade s jej
postavením ako dotknutého orgánu z titulu vlastníctva technických zariadení, na ktoré sa
vodná stavba pripája a toto jej právne postavenie nie je moţné zameniť za postavenie
účastníka konania. Podané odvolanie preto nemohlo vyvolať odkladný účinok vydaného
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa stalo právoplatným aj vykonateľným. Ministerstvo
ţivotného prostredia SR preskúmalo z úradnej povinnosti obsah celého spisu súvisiaceho
s vydaným rozhodnutím so záverom, ţe právoplatné rozhodnutie je vydané v súlade
s hmotnoprávnymi predpismi, keďţe zistené nedostatky nevyhodnotil za tak závaţné
porušenia zákonov, ktoré by zakladali titul na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania za účelom jeho zrušenia alebo zmeny podľa § 65 a nasl.
Správneho poriadku.
Navrhovateľ, ktorému bol list odporcu doručený dňa 11. septembra 2009, podal
s odkazom na ustanovenie § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) proti
odporcovi návrh na ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu štátnej správy. Má za to, ţe
listom odporcu bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným
zásahom, ktorý nie je rozhodnutím a bol zameraný priamo proti nemu, resp. bol proti nemu
priamo vykonaný a tento zásah a jeho dôsledky naďalej trvajú. Uviedol, ţe vo veci vyčerpal
všetky prípustné opravné prostriedky. Za nezákonný zásah povaţuje skutočnosť, ţe odporca
mu v konaní o vydaní predmetného vodoprávneho povolenia nepriznal postavenie účastníka
konania a v dôsledku toho jeho odvolanie vybavil listom. Navrhovateľ však má postavenie
účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ aj c/ stavebného zákona, pretoţe je podielovým
spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená (čo preukazuje
pripojenými listami vlastníctva) a okrem toho je aj vlastníkom stavby parkoviska, ktoré
s predmetnou stavbou bezprostredne susedí. Navyše jeho účastníctvo v stavebnom konaní
vyplýva aj z ustanovenia § 73 ods. 4 vodného zákona, keďţe ide o rozhodnutie, ktoré vo
veľkom rozsahu ovplyvňuje vodné pomery v obci a týka sa veľkého počtu účastníkov konania
(iba počet dotknutých spoluvlastníkov nehnuteľností je 634). Navrhovateľ je účastníkom
konania aj podľa § 14 Správneho poriadku, keďţe rozhodnutie správneho orgánu ovplyvňuje
jeho právne postavenie, t.j. jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú
rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. O nepriznaní postavenia účastníka konania
musí správny orgán rozhodnúť rozhodnutím vydaným podľa § 46 Správneho poriadku, ktoré
do dnešného dňa vo vzťahu k navrhovateľovi nebolo vydané a preto je stále účastníkom
predmetného konania. Záver odporcu prezentovaný v liste z 09. septembra 2009 je nielen
vydaný v rozpore so zákonom, ale porušuje aj základné práva navrhovateľa. Prostriedky na
adekvátnu ochranu jednotlivca proti potenciálnej svojvôli štátneho orgánu sú stanovené
a vyjadrené objektívnym právom. Podanie tohto návrhu je preto materiálnym vyjadrením
čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ preto s odkazom na uvedené navrhuje, aby
súd vydal rozsudok, ktorým odporcovi uloţí v konaní vedenom pod č. 8257/2009-8.1
povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na riadne
prejednanie odvolania navrhovateľa zo dňa 17. júla 2009 č. 146/2009 – St podaného proti
rozhodnutiu Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline zo dňa 01. júla 2009
č. k. 2009/00624-13/Klz a zároveň prikáţe odporcovi prejednať a rozhodnúť o uvedenom
odvolaní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania, ktorá ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavuje sumu 251,7 € z titulu
trov právneho zastúpenia.
Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, ţe preskúmal odvolanie
navrhovateľa, ktoré napadlo časť rozhodnutia Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline
č. 2009/00624-13/Klz z 01. júla 2009 vo veci povolenia objektu splaškovej kanalizácie a zo
spisového materiálu zistil, ţe navrhovateľ vystupoval v troch postaveniach: 1. ako orgán
územného plánovania vydal územné rozhodnutie č. ÚR a SP 2008/02829 Šu z 08. septem-
bra 2008 (právoplatné 29. septembra 2008) na umiestnenie stavby, ku ktorému vydal aj
záväzné stanovisko č. 116/2008-St z 30. apríla 2008, ktorým súhlasí s napojením umiestnenej
stavby na obecný vodovod a na obecnú kanalizáciu podľa projektu, 2. ako účastník konania
z hľadiska vlastníctva, spoluvlastníctva, alebo susediacich pozemkov a stavieb neuplatnil
ţiadne námietky alebo výhrady a 3. ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 1 písm. b/ a c/
stavebného zákona vydal súhlasné záväzné stanovisko, ktoré vo vodoprávnom konaní zmenil
na súhlasné stanovisko s podmienkou rekonštrukcie ČOV, pričom listom č. 89/2009-St
zo 06. apríla 2009 vysvetlil, ţe toto stanovisko vydal ako dotknutý orgán v rámci stavebného
konania ako vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia, t.j. podľa § 140a ods. 1
písm. c/ stavebného zákona. Posúdením obsahu podaného odvolania dospel odporca k záveru,
ţe ho navrhovateľ podal v postavení dotknutého orgánu ako vlastník verejnej kanalizácie
a čistiarne odpadových vôd, ako to ustanovuje zákon o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách. Keďţe Obec L. T. podala odvolanie na základe svojho záväzného stanoviska
vydaného pre účely vodoprávneho konania podľa § 140b stavebného zákona ako dotknutý
orgán, odporca odvolanie vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, ktoré nespôsobuje
účinky spojené so začatím konania odvolacieho orgánu. Správny orgán oznámi neprijatie
takéhoto odvolania iba neformálnym spôsobom a rozhodnutie o tom nevydáva. Postavenie
navrhovateľa ako vlastníka verejnej kanalizácie nemoţno účelovo a navyše dodatočne
zamieňať za postavenie účastníka z dôvodu jeho spoluvlastníctva k susediacim pozemkom
a stavbám podľa § 59 písm. b/ stavebného zákona, nakoľko týchto práv sa rozhodnutie
v ţiadnom smere nedotklo. Nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa o jeho statuse ako
účastníka konania podľa § 73 ods. 4 vodného zákona, pretoţe pri povoľovaní splaškovej
kanalizácie zaústenej cez verejnú kanalizáciu do ČOV sa v ţiadnom prípade nejedná
o ovplyvňovanie vodných pomerov v obci. Oznámenie výsledku preskúmania rozhodnutia
o tom, ţe odporca nezistil dôvody na jeho zrušenie mimo odvolacieho konania podľa § 65
správneho poriadku, má charakter dozorového prostriedku, vybavilo sa rovnako neformálnym
spôsobom, ako neprijatie odvolania a nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve,
čo platí aj pre rozhodnutie o povoleniach na vodné stavby (§ 248 písm. d/ OSP v spojení
s § 73 ods. 17 písm. b/ a § 26 vodného zákona). Odporca má za to, ţe právoplatné rozhodnutie
Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline č. 2009/00624-13/Klz z 01. júla 2009 vrátane
preskúmania jeho zákonnosti odporcom nie je predmetom preskúmania súdmi. Návrh teda
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, pričom
postupom odporcu neboli dotknuté práva a slobody navrhovateľa. Navyše navrhovateľ sa
dovoláva ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, kde
predpokladom konania je, aby orgán verejnej správy vykonal proti fyzickej alebo právnickej
osobe neoprávnený zásah, ktorý nie je zaloţený na rozhodnutí tohto orgánu, ale spočíva vo
faktickej činnosti proti takejto osobe. Odporca pri posúdení odvolania z hľadiska, či zakladá
titul na odvolacie konanie alebo na pouţitie mimoriadneho opravného prostriedku, postupoval
podľa správneho poriadku a nevykonal ţiaden faktický zásah proti navrhovateľovi. Za
neoprávnený zásah nemoţno povaţovať vyhodnotenie podaného odvolania ako podaného nie
účastníkom, ale dotknutým organom, ani výsledok preskúmania s ponechaním napadnutého
rozhodnutia v platnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu
navrhovateľa pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. OSP,
podľa § 250v ods. 8 v spojení s § 250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 20. má-
ja 2010 a dospel k záveru, ţe navrhovateľom podaný návrh je neprípustný.
Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná
v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy
je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej
ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či
navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka
verejnej správy).
Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len
určenia, ţe zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa
osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď
k nemu došlo.
Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb
pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,
ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyţadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto
pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP
upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je
jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov
nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote.
Za právne prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, povaţuje judikatúra
Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťaţnosti
podľa zákona č. 9/2010 Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).
V konaní nebolo sporné, potvrdil to aj zástupca navrhovateľa na nariadenom
pojednávaní, ţe navrhovateľ nepoţiadal osobitným podaním správny orgán o priznanie
postavenia účastníka správneho konania, ani po doručení Oznámenia výsledku preskúmania
rozhodnutia na základe neprípustného odvolania z 09. septembra 2009 nepodal sťaţnosť voči
nepriznaniu postavenia účastníka konania, čo odôvodňoval skutočnosťou, ţe to nepovaţoval
za potrebné a zároveň sa domnieval, ţe mu to neumoţňovala zákonná lehota na podanie
návrhu na súd. Podľa ustálenej judikatúry však ustanovenie § 250v ods. 3 druhá veta OSP je
nevyhnutné vykladať tak, ţe o existencii zásahu sa dotknutá osoba najskôr dozvedela aţ
doručením oznámenia o vybavení sťaţnosti.
Nezastupiteľná úloha sťaţnosti spočíva najmä v tom, ţe nielen navrhovateľ, ale aj
samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie,
ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný
zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa
k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä aby sa mohol k týmto
dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotoţní, mohol aj tento nezákonný zásah bez
súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade
súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj podľa § 250v ods. 1
OSP má subsidiárny charakter a je moţné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania
opravných prostriedkov.
Preto, aj keď sa najvyšší súd stotoţnil so záverom navrhovateľa, ţe namietaný list
odporcu nemal charakter rozhodnutia (čo napokon potvrdzuje aj vyjadrenie odporcu
k podanému návrhu), a takýto úkon by bolo moţné povaţovať za nezákonný zásah v zmysle
citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 OSP, práve z dôvodu nevyčerpania prostriedkov
nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti podaného návrhu, musel návrh podľa § 250v
ods. 4 OSP zamietnuť ako neprípustný, a to bez toho, aby posudzoval jeho dôvodnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 250v ods. 5 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe
navrhovateľ v odvolacom konaní nebol neúspešný a odporcovi nevznikol zákonný nárok na
ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júna 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská