Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžz/1/2009

Najvyšší súd -69

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci navrhovateľa: O. L. T., 031 01 L. T. 160, IČO: X., zastúpená Mgr. D. T.,

advokátom so sídlom Č. proti odporcovi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred

nezákonným zásahom odporcu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský úrad ţivotného prostredia v Ţiline, odbor starostlivosti o ţivotné prostredie

ako príslušný orgán štátnej vodnej správy a špeciálny stavebný úrad rozhodnutím číslo

2009/00624-13/Klz zo dňa 01. júla 2009 povolil podľa § 26 vodného zákona v súlade s § 66

stavebného zákona zriadenie objektov vodnej stavby „L. T. – 34 zrubových domov“ SO 01

Vodovod, SO 02 Splašková kanalizácia stavebníkovi D. R. D., S. R. podľa projektovej

dokumentácie vypracovanej spoločnosťou R., S. L. M. v auguste 2008.

2

Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie s návrhom na jeho

zrušenie s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie povolilo nefunkčnú stavbu, nakoľko

predpokladá napojenie na ČOV, ktorá v súčasnosti nie je povolená, navrhovateľ nemôţe

podpísať s investorom zmluvu o spolupráci pri rekonštrukcii ČOV, pretoţe by prekročila

kapacitu podľa právoplatného územného rozhodnutia a navrhovateľ nepreberá zodpovednosť

za skutočnosť, ţe zrubové domy budú postavené, ale nebude ich moţné uţívať.

Odvolanie navrhovateľa bolo doručené dňa 12. augusta 2009 Ministerstvu ţivotného

prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy v sektore vôd a rybárstva ako

príslušnému odvolaciemu orgánu, ktoré po preskúmaní odvolania spolu so spisovým

materiálom dospelo k záveru, ţe odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, preto o ňom

nebolo moţné rozhodovať v odvolacom konaní a odvolanie vybavilo listom - Oznámením

výsledku preskúmania rozhodnutia na základe neprípustného odvolania zo dňa 09. septem-

bra 2009. Uviedlo v ňom, ţe O. L. T. nie je účastníkom konania ani podľa § 59 ods. 1

stavebného zákona a nespĺňa ani zákonné poţiadavky na priznanie postavenia účastníka

konania podľa § 73 ods. 3 a 4 vodného zákona. O. L. T. nie je vlastníkom pozemkov alebo

stavieb, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ktoré sú predmetom stavebného povolenia

a mohli by byť stavebným povolením priamo dotknuté a svojím vyjadrením zo 06. apríla

2009 dostatočne deklarovala, ţe svoje poţiadavky v konaní uplatňuje v súlade s jej

postavením ako dotknutého orgánu z titulu vlastníctva technických zariadení, na ktoré sa

vodná stavba pripája a toto jej právne postavenie nie je moţné zameniť za postavenie

účastníka konania. Podané odvolanie preto nemohlo vyvolať odkladný účinok vydaného

rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa stalo právoplatným aj vykonateľným. Ministerstvo

ţivotného prostredia SR preskúmalo z úradnej povinnosti obsah celého spisu súvisiaceho

s vydaným rozhodnutím so záverom, ţe právoplatné rozhodnutie je vydané v súlade

s hmotnoprávnymi predpismi, keďţe zistené nedostatky nevyhodnotil za tak závaţné

porušenia zákonov, ktoré by zakladali titul na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania za účelom jeho zrušenia alebo zmeny podľa § 65 a nasl.

Správneho poriadku.

Navrhovateľ, ktorému bol list odporcu doručený dňa 11. septembra 2009, podal

s odkazom na ustanovenie (ďalej len „OSP“) proti

3

odporcovi návrh na ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu štátnej správy. Má za to, ţe

listom odporcu bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným

zásahom, ktorý nie je rozhodnutím a bol zameraný priamo proti nemu, resp. bol proti nemu

priamo vykonaný a tento zásah a jeho dôsledky naďalej trvajú. Uviedol, ţe vo veci vyčerpal

všetky prípustné opravné prostriedky. Za nezákonný zásah povaţuje skutočnosť, ţe odporca

mu v konaní o vydaní predmetného vodoprávneho povolenia nepriznal postavenie účastníka

konania a v dôsledku toho jeho odvolanie vybavil listom. Navrhovateľ však má postavenie

účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ aj c/ stavebného zákona, pretoţe je podielovým

spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená (čo preukazuje

pripojenými listami vlastníctva) a okrem toho je aj vlastníkom stavby parkoviska, ktoré

s predmetnou stavbou bezprostredne susedí. Navyše jeho účastníctvo v stavebnom konaní

vyplýva aj z ustanovenia § 73 ods. 4 vodného zákona, keďţe ide o rozhodnutie, ktoré vo

veľkom rozsahu ovplyvňuje vodné pomery v obci a týka sa veľkého počtu účastníkov konania

(iba počet dotknutých spoluvlastníkov nehnuteľností je 634). Navrhovateľ je účastníkom

konania aj podľa § 14 Správneho poriadku, keďţe rozhodnutie správneho orgánu ovplyvňuje

jeho právne postavenie, t.j. jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú

rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. O nepriznaní postavenia účastníka konania

musí správny orgán rozhodnúť rozhodnutím vydaným podľa § 46 Správneho poriadku, ktoré

do dnešného dňa vo vzťahu k navrhovateľovi nebolo vydané a preto je stále účastníkom

predmetného konania. Záver odporcu prezentovaný v liste z 09. septembra 2009 je nielen

vydaný v rozpore so zákonom, ale porušuje aj základné práva navrhovateľa. Prostriedky na

adekvátnu ochranu jednotlivca proti potenciálnej svojvôli štátneho orgánu sú stanovené

a vyjadrené objektívnym právom. Podanie tohto návrhu je preto materiálnym vyjadrením

. Navrhovateľ preto s odkazom na uvedené navrhuje, aby

súd vydal rozsudok, ktorým odporcovi uloţí v konaní vedenom pod č. 8257/2009-8.1

povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na riadne

prejednanie odvolania navrhovateľa zo dňa 17. júla 2009 č. 146/2009 – St podaného proti

rozhodnutiu Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline zo dňa 01. júla 2009

č. k. -13/Klz a zároveň prikáţe odporcovi prejednať a rozhodnúť o uvedenom

odvolaní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov

konania, ktorá ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavuje sumu 251,7 € z titulu

trov právneho zastúpenia.

4

Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, ţe preskúmal odvolanie

navrhovateľa, ktoré napadlo časť rozhodnutia Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline

č. 2009/00624-13/Klz z 01. júla 2009 vo veci povolenia objektu splaškovej kanalizácie a zo

spisového materiálu zistil, ţe navrhovateľ vystupoval v troch postaveniach: 1. ako orgán

územného plánovania vydal územné rozhodnutie č. ÚR a SP 2008/02829 Šu z 08. septem-

bra 2008 (právoplatné 29. septembra 2008) na umiestnenie stavby, ku ktorému vydal aj

záväzné stanovisko č. 116/2008-St z 30. apríla 2008, ktorým súhlasí s napojením umiestnenej

stavby na obecný vodovod a na obecnú kanalizáciu podľa projektu, 2. ako účastník konania

z hľadiska vlastníctva, spoluvlastníctva, alebo susediacich pozemkov a stavieb neuplatnil

ţiadne námietky alebo výhrady a 3. ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 1 písm. b/ a c/

stavebného zákona vydal súhlasné záväzné stanovisko, ktoré vo vodoprávnom konaní zmenil

na súhlasné stanovisko s podmienkou rekonštrukcie ČOV, pričom listom č. 89/2009-St

zo 06. apríla 2009 vysvetlil, ţe toto stanovisko vydal ako dotknutý orgán v rámci stavebného

konania ako vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia, t.j. podľa § 140a ods. 1

písm. c/ stavebného zákona. Posúdením obsahu podaného odvolania dospel odporca k záveru,

ţe ho navrhovateľ podal v postavení dotknutého orgánu ako vlastník verejnej kanalizácie

a čistiarne odpadových vôd, ako to ustanovuje zákon o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách. Keďţe Obec L. T. podala odvolanie na základe svojho záväzného stanoviska

vydaného pre účely vodoprávneho konania podľa § 140b stavebného zákona ako dotknutý

orgán, odporca odvolanie vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, ktoré nespôsobuje

účinky spojené so začatím konania odvolacieho orgánu. Správny orgán oznámi neprijatie

takéhoto odvolania iba neformálnym spôsobom a rozhodnutie o tom nevydáva. Postavenie

navrhovateľa ako vlastníka verejnej kanalizácie nemoţno účelovo a navyše dodatočne

zamieňať za postavenie účastníka z dôvodu jeho spoluvlastníctva k susediacim pozemkom

a stavbám podľa § 59 písm. b/ stavebného zákona, nakoľko týchto práv sa rozhodnutie

v ţiadnom smere nedotklo. Nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa o jeho statuse ako

účastníka konania podľa § 73 ods. 4 vodného zákona, pretoţe pri povoľovaní splaškovej

kanalizácie zaústenej cez verejnú kanalizáciu do ČOV sa v ţiadnom prípade nejedná

o ovplyvňovanie vodných pomerov v obci. Oznámenie výsledku preskúmania rozhodnutia

o tom, ţe odporca nezistil dôvody na jeho zrušenie mimo odvolacieho konania podľa § 65

správneho poriadku, má charakter dozorového prostriedku, vybavilo sa rovnako neformálnym

spôsobom, ako neprijatie odvolania a nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve,

čo platí aj pre rozhodnutie o povoleniach na vodné stavby ( v spojení

5

s § 73 ods. 17 písm. b/ a § 26 vodného zákona). Odporca má za to, ţe právoplatné rozhodnutie

Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline č. 2009/00624-13/Klz z 01. júla 2009 vrátane

preskúmania jeho zákonnosti odporcom nie je predmetom preskúmania súdmi. Návrh teda

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, pričom

postupom odporcu neboli dotknuté práva a slobody navrhovateľa. Navyše navrhovateľ sa

dovoláva ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa , kde

predpokladom konania je, aby orgán verejnej správy vykonal proti fyzickej alebo právnickej

osobe neoprávnený zásah, ktorý nie je zaloţený na rozhodnutí tohto orgánu, ale spočíva vo

faktickej činnosti proti takejto osobe. Odporca pri posúdení odvolania z hľadiska, či zakladá

titul na odvolacie konanie alebo na pouţitie mimoriadneho opravného prostriedku, postupoval

podľa správneho poriadku a nevykonal ţiaden faktický zásah proti navrhovateľovi. Za

neoprávnený zásah nemoţno povaţovať vyhodnotenie podaného odvolania ako podaného nie

účastníkom, ale dotknutým organom, ani výsledok preskúmania s ponechaním napadnutého

rozhodnutia v platnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu

navrhovateľa pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa a nasl. ,

podľa v spojení s prejednal vec na pojednávaní dňa 20. má-

ja 2010 a dospel k záveru, ţe navrhovateľom podaný návrh je neprípustný.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie , ktorý koná

v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy

je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej

ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či

navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka

verejnej správy).

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

6

Podľa , návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len

určenia, ţe zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa

osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď

k nemu došlo.

Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb

pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,

ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyţadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto

pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie

upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je

jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov

nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote.

Za právne prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, povaţuje judikatúra

Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťaţnosti

podľa (predtým ).

V konaní nebolo sporné, potvrdil to aj zástupca navrhovateľa na nariadenom

pojednávaní, ţe navrhovateľ nepoţiadal osobitným podaním správny orgán o priznanie

postavenia účastníka správneho konania, ani po doručení Oznámenia výsledku preskúmania

rozhodnutia na základe neprípustného odvolania z 09. septembra 2009 nepodal sťaţnosť voči

nepriznaniu postavenia účastníka konania, čo odôvodňoval skutočnosťou, ţe to nepovaţoval

za potrebné a zároveň sa domnieval, ţe mu to neumoţňovala zákonná lehota na podanie

návrhu na súd. Podľa ustálenej judikatúry však ustanovenie druhá veta je

nevyhnutné vykladať tak, ţe o existencii zásahu sa dotknutá osoba najskôr dozvedela aţ

doručením oznámenia o vybavení sťaţnosti.

Nezastupiteľná úloha sťaţnosti spočíva najmä v tom, ţe nielen navrhovateľ, ale aj

samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie,

ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný

zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa

7

k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä aby sa mohol k týmto

dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotoţní, mohol aj tento nezákonný zásah bez

súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade

súdna pomoc poskytovaná v zmysle a 2 SR, ako aj podľa

má subsidiárny charakter a je moţné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania

opravných prostriedkov.

Preto, aj keď sa najvyšší súd stotoţnil so záverom navrhovateľa, ţe namietaný list

odporcu nemal charakter rozhodnutia (čo napokon potvrdzuje aj vyjadrenie odporcu

k podanému návrhu), a takýto úkon by bolo moţné povaţovať za nezákonný zásah v zmysle

citovaného ustanovenia , práve z dôvodu nevyčerpania prostriedkov

nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti podaného návrhu, musel návrh podľa § 250v

ods. 4 zamietnuť ako neprípustný, a to bez toho, aby posudzoval jeho dôvodnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142

ods. 1 v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe

navrhovateľ v odvolacom konaní nebol neúspešný a odporcovi nevznikol zákonný nárok na

ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júna 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská