Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/39/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 26. augusta 2016, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. augusta 2016, o d m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 26.08.2016, osobne doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 31.08.2016, sa žalobkyňa domáhala vydania nasledovného uznesenia súdu: „1. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom pokračovať vo výkone dohľadu na mieste u žalobcu v č. k. . 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, č.k. , zo dňa 15.07.2016. 3. Súd ukladá žalovanému povinnosť za prítomnosti žalobcu fyzicky zlikvidovať všetky doklady, dokumenty, informácie a podklady obdržané od žalobcu alebo inak získané v rámci výkonu dohľadu na mieste č.k. , a to do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.“

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je obchodnou spoločnosťou, nositeľkou povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu udelenom jej dňa 11.09.2015 žalovanou. Podlieha dohľadu žalovanej v zmysle ustanovení o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom žalovaná je orgánom verejnej správy v zmysle ust. (ďalej aj „“).

3. Žalovaná v zmysle ust. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v spojení s ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a v spojení s bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami , povereniami zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 č.k. (ďalej aj „poverenia“) poverila v nich uvedených desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste, ktorý žalovaná u žalobkyne vykonávala aj ku dňu podania žaloby.

4. Predmetom dohľadu podľa poverení má byť činnosť žalobkyne ako veriteľky v oblasti poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním zákona o ochrane spotrebiteľa ( v znení neskorších predpisov), , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov, o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a až ( v znení neskorších predpisov), a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Plánovanú dobu dohľadu žalovaná neurčila. Obsah poverení je teda maximálne všeobecný a pokrýva prakticky akékoľvek a všetky povinnosti žalobkyne v oblasti spotrebiteľského práva či už súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy. Z poverení nevyplýva preverovanie žiadnej konkrétne stanovenej oblasti resp. podozrenia na porušenie právneho predpisu. Na základe poverení vykonala žalovaná u žalobkyne šesť kontrolných zaobstaraní finančných služieb pod utajenou identitou, v dôsledku ktorých získala informácie o jej činnosti a ňou ponúkaných finančných službách.

5. O začatí dohľadu na mieste informovala žalovaná žalobkyňu Oznámením o začatí dohľadu na mieste zo dňa 18.11.2015, č.k. a informovala ju o kontrolnom zaobstaraní finančnej služby zo dňa 15.10.2015, 19.10.2015 (2x), 27.10.2015, 30.10.2015, 03.11.2015, 04.11.2015 a 11.11.2015, ktoré spočívalo (i) vo viacnásobnom telefonickom kontaktovaní infolinky žalobkyne, (ii) v uzavretí viacerých zmlúv o úvere a (iii) v osobných návštevách jej pobočiek. To teda znamená, že v dôsledku kontrolného zaobstarania finančnej služby získala žalovaná zmluvnú dokumentáciu žalobkyne vo viacerých prípadoch.

6. Okrem toho, v identický deň, ako je datované oznámenie o začatí dohľadu, prevzala žalovaná od žalobkyne v jej pobočke v Trnave kópiu kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie ohľadom troch zmlúv o spotrebiteľskom úvere. K prevzatiu originálov predzmluvnej a aj zmluvnej dokumentácie došlo v rovnaký deň aj v mieste sídla žalobkyne. Oznámením o začatí dohľadu žalovaná naviac požiadala žalobkyňu o množstvo v ňom špecifikovaných informácií a dokladov (napr. fotokópie kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie, atď.).

7. E-mailovou správou zo dňa 19.11.2015 a 24.11.2015 poskytla žalobkyňa vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej údaje na svoju kontaktnú osobu, e-mailovou správou zo dňa 20.11.2015 jej poskytla zoznam ňou požadovaných bankových spojení, e-mailovou správou zo dňa 23.11.2015 jej poskytla doklady podľa Prílohy č. 5 oznámenia o začatí dohľadu, ktoré boli žalovanej doručené súčasne dňa 24.11.2015 a o tejto skutočnosti žalobkyňa e-mailom informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej. Listami žalobkyne zo dňa 24.11.2015 boli žalovanej do podateľne doručené originály predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 109000023 zo dňa 11.11.2015. Dňa 30.11.2015 jej žalobkyňa doručila doklady v rozsahu Prílohy č. 6 oznámenia o začatí dohľadu, o čom e-mailovou správou zo dňa 27.11.2015 vopred informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej, s čím vedúca dohliadacieho tímu žalovaného e-mailovou správou zo dňa 27.11.2015 vyslovila súhlas. Napriek námietke žalobkyne, žalovaná doplňujúcim vyžiadaním zo dňa 01.12.2015 zotrvala na požiadavke na predloženie listín za obdobie od 01.09.2015 a potvrdila doručenie listín v zmysle prílohy č. 5 oznámenia o začatí dohľadu, pričom však uviedla, že jej nie je zrejmé, či predložené dokumenty boli alebo neboli v neskoršom období zmenené a v tomto smere požiadala o informáciu.

8. Nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalovaná žalobkyňu do 03.12.2015, t.j. do dvoch dní o ďalších 63 vnútorných predpisov. Tiež potvrdila obdržanie dokladov v zmysle prílohy č. 6 oznámenia o začatí dohľadu, kde konkretizovala svoju požiadavku na predloženie zoznamu spolupracujúcich osôb, o uvedenie konkrétnych osôb a konkrétnych zmlúv, a to do 07.12.2015. V doplňujúcom vyžiadaní zotrvala žalovaná aj na predložení zoznamu všetkých zmlúv vo vzťahu k podnikateľom a zároveň nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalobkyňu o doplnenie zoznamu o informáciu o frekvencii splácania a skutočnej dobe trvania úveru. Nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalovaná žalobkyňu o predloženie 81 zložiek zmlúv o úvere (úverových zložiek), a to do 07.12.2015 (10.00 hod.), t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Žalovaná napokon požiadala žalobkyňu o predloženie podrobnej priebežnej účtovnej závierky za obdobie do 30.11.2015, t.j. skončené iba deň pred datovaním doplňujúceho vyžiadania, vrátane informácie o počte a objeme uzavretých zmlúv, a to do 07.12.2015 (10.00 hod.), t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Záverom

žalobkyňu požiadala o vysvetlenie ohľadom štyroch druhov jej produktov ohľadom overovania bonity siedmich zmlúv o úvere, a to do 07.12.2015 (10.00 hod.).

9. E-mailovou správou zo dňa 03.12.2015 žalobkyňa oznámila vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej objektívnu nemožnosť splnenia lehoty poskytnutej doplňujúcim vyžiadaním a požiadala o jej predĺženie do 07.12.2015. Na e-mailové dožiadanie žalovanej zo dňa 03.12.2015 (11:51) a čiastočné povolenie predĺženia lehoty v ňom uvedené, reagovala žalobkyňa e-mailovými správami zo dňa 03.12.2015 (16:02, 16:04, 16:06, 16:06, 16:07, 16:09). Na uvedené nasledovali ďalšie e-mailové správy žalobkyne zo dňa 04.12.2015 (11:11, 11:12, 11:13, 12:03, 12:06, 12:09, 12:10) adresované vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej.

10. V rámci zápisu č. 1 z rokovania zo dňa 07.12.2015 (ďalej aj „zápis 1“) žalobkyňa namietala časovú nemožnosť zabezpečenia požadovaných podkladov a informácií a tiež, že niektoré z požadovaných dokladov sa týkajú iných subjektov ako jej. Upozornila, že niektoré doklady sú predmetom bankového tajomstva a niektoré obsahujú osobné údaje klientov. Žalovanú požiadala o stanovisko a zdôvodnenie zákonného ustanovenia, ktoré ju oprávňuje spracúvať osobné údaje a konštatovala, že alternatívne vie poskytnúť podklady bez týchto osobných údajov. Namietla všeobecnosť požadovaného zoznamu zmlúv, konkrétne existujúci rozpor v bode 4 doplňujúceho vyžiadania a jeho prílohy, ktorá bola konkrétnejšia. V oblasti poskytovania úverov podnikateľom namietla právomoc žalovanej. Zápis 1 pozostáva z ôsmich strán a vyplýva z neho, že žalobkyňa zodpovedala všetky otázky, ktoré jej žalovaná položila a poskytovala súčinnosť prostredníctvom celého rokovania v rámci výkonu dohľadu na mieste prostredníctvom prítomnosti svojho štatutárneho orgánu, vedúcej jeho právneho oddelenia, advokáta a zamestnanca z odboru účtovníctva. Po skončení rokovania obdržala v zmysle zápisu 1 e-mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (17:44), ktorou požiadala o doplnenie informácie o obsahu vnútorných predpisov a okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú (celkovo išlo o 41 predpisov). Po skončení rokovania a v zmysle zápisu 1 obdržala ďalšiu e-mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (18:26), ktorou vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov poukázala výlučne na ust. , avšak vyslovila súhlas s predložením zmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať, že ide o vyžiadanú zmluvu (t.j. číslo zmluvy), ako aj správnosť postupu dohliadaného subjektu pri overovaní bonity klienta.

11. Dňa 08.12.2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 2 (ďalej aj „zápis 2“). Na tomto rokovaní žalovaná tlmočila žalobkyni výhrady k predloženým podkladom, k čomu žalobkyňa tlmočila svoje vysvetlenia, doplňujúce informácie a namietala právomoc žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom, ako aj vo vzťahu k zmluvám uzavretým pred 11.09.2015. V rámci rokovania zabezpečila žalobkyňa pre žalovanú prístup k nahliadnutiu do svojho interného systému APV s upozornením, že obsahuje osobné údaje, pričom tento systém obsahuje databázu všetkých zmlúv žalobkyne (t.j. nielen zmlúv o spotrebiteľskom úvere). Zápis 2 pozostáva zo šiestich strán a vyplýva z neho, že s výnimkou určitých námietok poskytovala žalobkyňa žalovanej potrebnú súčinnosť.

12. Dňa 09.12.2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 3 (ďalej aj „zápis 3“), na ktorom žalobkyňa predložila žalovanej viacero aktuálnych znení svojich vnútorných predpisov, pričom zápis 3 ich špecifikuje. Išlo konkrétne o 5 vnútorných predpisov (piaty z nich s 12 prílohami) a CD so zoznamom žiadaných spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná v rozpore so skoršou e-mailovou správou vedúcej dohliadacieho tímu zo dňa 07.12.2015 dala vo vzťahu k osobným údajom svoj súhlas s anonymizáciou určeného rozsahu osobných údajov. Žalobkyňa v priebehu rokovania vzniesla námietku vo vzťahu k právomoci žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom. Zápis 3 pozostáva z 15 strán a nemožno z neho vyvodiť, že by žalobkyňa, s výnimkou určitých námietok, neposkytovala žalovanej súčinnosť.

13. Dňa 14.12.2015 doručila žalobkyňa e-mailovou správou (14:12) žalovanej informáciu o obsahu vnútorných predpisov, požadované vysvetlenie ohľadom používaných skratiek, informáciu k výpočtu úroku, dohodu o spolupráci s o.z. Asistent a súčasne uviedla, že všetky smernice a prílohy, ktoré doposiaľ žalovanej odovzdala, boli k dátumu odovzdania aktuálne, a s ohľadom na uvedené, v presne vymedzených prípadoch žalovanej predložila predchádzajúce verzie smerníc (vnútorných predpisov). Uviedla, že od 01.09.2015 nedošlo v ostatných prípadoch k ich zmene ani úprave a poznamenala, že

do podateľne žalovanej osobne doručí žiadané úverové zložky, požadovanú zmluvu so spoločnosťou Register úverov spolu s prílohami, ako aj požadované prehlásenie o výmaze údajov z registra úverov.

14. Ďalšou e-mailovou správou z toho istého dňa (17:00) žalobkyňa poskytla žalovanej ďalšie žiadané informácie a vysvetlenia a konštatovala, že doplnením týchto dokladov všetky požiadavky žalovanej riadne a úplne doložila a požiadala o potvrdenie tejto skutočnosti. Zároveň požiadala o zaslanie vyjadrenia, či doklady, ktoré dňom 14.12.2015 e-mailom zaslala, je nutné doložiť aj v písomnej podobe resp. na nosiči dát. Dňa 14.12.2015 podateľňa žalovanej potvrdila prijatie listu žalobkyne zo dňa 14.12.2015, v ktorom v prílohe doložila 81 úverových zložiek s vymazanými osobnými údajmi klientov a žiadala o potvrdenie ich prevzatia a o ich spätné doručenie žalobkyni. Nakoľko na pečiatke podateľne žalovanej sa uvedenie príloh listu vrátane uvedenia počtu príloh nenachádza, žalovaná prijatie týchto písomností nepotvrdila.

15. Vedúca dohliadacieho tímu žalovanej e-mailovou správou zo dňa 16.12.2015 oznámila, že doložená dokumentácia nebola predložená v požadovanom rozsahu a kvalite a z tohto dôvodu je potrebné uskutočniť osobné stretnutie, ktoré bolo následne dohodnuté na 22.12.2015 a bol z neho spísaný zápis z rokovania č. 4 (ďalej aj „zápis 4“). Vedúca dohliadacieho tímu požiadala žalobkyňu vo vzťahu k ďalším 13 zmluvám o vykonanie printscreenov záznamov v informačnom systéme a o predloženie originálov ďalších úverových zložiek k 8 zmluvám o úvere, na základe čoho žalobkyňa tieto úverové zložky zabezpečila a deklarovala ich úplnosť. V rámci rokovania žalovaná prevzala vyhotovené printscreeny k 13 zmluvám a iné výhrady neuviedla.

16. Po rokovaní, ktorého sa týkal zápis 4, nevykonala žalovaná vo vzťahu k žalobkyni žiaden úkon ani výzvu, až dňa 11.01.2016 (t.j. až 20 dní po štvrtom rokovaní) spísala k poskytnutej dokumentácii dva interné úradné záznamy, ktorými spätne hodnotila dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou v dňoch 24.11.2015 a 14.12.2015 a mala k nej určité výhrady, o ktorých však žalobkyňu neupovedomila. Až následne, dňa 11.02.2016 jej doručila ďalšie doplňujúce vyžiadanie k vykonávanému dohľadu na mieste, ktorým žiadala ďalšie informácie a podklady, čomu žalobkyňa v súlade s povoleným predĺžením lehoty dňa 15.03.2016 vyhovela. Vo svojej písomnej reakcii zo dňa 14.03.2016 však namietla neprimeranosť požadovanej dokumentácie, rozpor s právnymi predpismi z oblasti ochrany osobných údajov a nedôvodnosť požiadavky na predloženie informácií a dokumentácie týkajúcej sa poskytovania úverov podnikateľom.

17. Dňa 18.07.2016 doručila žalovaná žalobkyni Čiastkový protokol o dohľade na mieste, č.k. 20 vykonanom dňa 13.07.2016 (ďalej aj „Protokol“), voči ktorému podala dňa 30.08.2016 písomné námietky. Dohľad na mieste aj vzhľadom k podaným námietkam a ku skutočnosti, že ide len o čiastkový protokol, ku dňu podania žaloby ukončený nebol.

18. K zachovaniu lehoty na podanie žaloby žalobkyňa konštatovala, že objektívna lehota je s ohľadom na dátum uvedený v povereniach na výkon dohľadu na mieste zachovaná, a dodržaná je aj dvojmesačná subjektívna lehota. Poznamenala, že do 30.06.2016 bol v účinnosti právny stav, ktorý podanie žaloby voči nezákonnému zásahu podmieňoval vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňoval osobitný predpis. Podľa () prichádzalo do úvahy predovšetkým podanie písomných námietok voči protokolu o vykonaní dohľadu na mieste (a to aj priebežnému a čiastkovému). Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) naviac vymedzila, že išlo najmä o sťažnosť podľa o sťažnostiach (ďalej aj „“) v znení neskorších predpisov. Nová úprava podľa uvedenú podmienku podania sťažnosti vypustila a žalobca sa môže priamo obrátiť na správny súd so žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

19. Podľa právneho stavu účinného do 30.06.2016, bol žalobkyňa povinná vyčerpať potrebné prostriedky podľa a , a až najskôr 01.07.2016 sa dozvedela, že tak učiniť nemusí. Okrem toho, podľa ust. , na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Žalobkyňa je presvedčená, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto procesného poriadku, subjektívna 30 - dňová lehota v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, (ďalej aj „OSP“ alebo „“) neuplynula, resp. ani len nezačala plynúť, a Správny súdny

poriadok obsahuje lehotu dlhšiu. Vzhľadom k uvedenému tak podala žalobu v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy a teda včas.

20. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe.

II.

Vyjadrenia žalovanej

21. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2016, súdu doručenom toho istého dňa, žalovaná predovšetkým namietala prípustnosť žaloby. Uviedla, že žalobkyňa na preukázanie podania žaloby v lehote, poňala celý vykonávaný dohľad na mieste ako jeden zásah, za tvrdenia, že zásah stále trvá. Takáto interpretácia je však účelová, slúžiaca ospravedlneniu a umožneniu podania žaloby aj po tom, ako jej dávno uplynuli subjektívne lehoty týkajúce sa tvrdených zásahov podľa predošlej právnej úpravy (podľa ), pričom poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. .

22. Záver žalobkyne, že 30-dňová subjektívna lehota podľa ust. ku dňu 01.07.2016 neuplynula, resp. nezačala plynúť, označila za nesprávny, rovnako ako aj podradenie niektorých skutočností namietaných v žalobe pod pojem zásahu orgánu verejnej správy, čo podporila poukazom na ust. , podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Posledné priame aktívne konanie žalovanej, vykazujúce znaky bezprostredného pokynu smerovaného k žalobkyni, bolo doplňujúce vyžiadanie zo dňa 11.02.2016, ktorému žalobkyňa vyhovela dňa 15.03.2016. Z uvedeného je možné vyvodiť, že iný zásah v zmysle ust. bol pravdepodobne ukončený dňa 11.02.2016.

23. Žalovaná ďalej namietala, že za iný zásah orgánu verejnej správy podľa ust. rozhodne nie je možné považovať čiastkový alebo riadny protokol o vykonanom dohľade na mieste. Iným zásahom je totiž faktický postup, resp. postup pri výkone kontroly, ak ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Dôvodová správa k ust. uvádza: „Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.“

24. Písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste podľa ust. v spojení s ust. je iba formalizovaným záznamom o výsledku vykonaného dohľadu na mieste. Nie je ani dôkazným prostriedkom, tým sú listinné a iné dôkazy založené v administratívnom spise. Priamo z protokolu nevyplývajú pre dohliadaný subjekt žiadne práva alebo povinnosti, preto nie je spôsobilý priamo sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb.

25. Lehota na podanie žaloby podľa ust. pre iný zásah správneho orgánu tak uplynula dňa 14.04.2016 a nemohla byť podľa prechodného ustanovenia predĺžená.

26. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd po preskúmaní prípustnosti žaloby na základe dôvodov uvedených v čl. I., žalobu v zmysle ust. ako podanú oneskorene, odmietol. Pokiaľ by sa nestotožnil s uvedeným právnym názorom, navrhla, aby súd z dôvodov uvedených v čl. II. a nasledujúcich tohto vyjadrenia žalobu podľa ust. ako nedôvodnú uznesením zamietol.

27. Dňa 20.12.2016 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k návrhu na priznanie odkladného zo dňa 19.12.2016, ktorým žiadala, aby súd žalobe odkladný účinok nepriznal. Prílohou bol administratívny spis žalovanej.

III.

Doplnenie žaloby a replika žalobkyne

28. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa súdu doplnenie žaloby zo dňa 09.12.2016, v ktorom oznámila, že po podaní žaloby, konkrétne dňa 12.10.2016, jej žalovaná doručila Protokol o vykonanom dohľade

na mieste u žalovanej č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016 (ďalej aj „Protokol“). Vydanie Protokolu predstavuje podľa nej ďalší čiastkový iný zásah do jej práv a právom chránených záujmov, a to s ohľadom na to, že podanou žalobou sa predovšetkým domáha zdržania sa výkonu dohľadu na mieste, ako takého. Žalobný návrh doplnila a navrhla, aby súd vydal aj nasledovné rozhodnutie: „1. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať akékoľvek konanie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016, ako aj vydať akékoľvek rozhodnutie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016.“

29. Uviedla aj eventuálny návrh: „1.Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať akékoľvek konanie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016, ako aj vydať akékoľvek rozhodnutie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660 /2015-2 zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.“

30. Dňa 22.12.2016 doručila žalobkyňa súdu repliku zo dňa 19.12.2016. K námietkam žalovanej k zachovaniu lehoty uviedla, že ku dňu podania žaloby zásah trval, nebol ukončený a trvali aj jeho následky, nakoľko v čase podania žaloby jej žalovaná doručila iba čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, ktorý sa dotýkal iba dvoch z množstva kontrolovaných oblastí (zmeniek a dohody o plnení v splátkach). Voči tomuto čiastkovému protokolu podala námietky. Žalovaná jej v októbri 2016 doručila Protokol o vykonanom dohľade na mieste, avšak vo vzťahu k nemu ešte len plynie predĺžená lehota na podanie písomných námietok. Podľa názoru žalobkyne, výkon dohľadu na mieste je potrebné vnímať ako celok, nie ho separovať na jednotlivé čiastkové zásahy a plynutie subjektívnej lehoty počítať vo vzťahu k nim. Zdôraznila, že žalobu podala či už v rámci objektívnej jednoročnej lehoty podľa , alebo objektívnej dvojročnej lehoty podľa , ktorá ešte ani neuplynula. Podľa konštantnej súdnej judikatúry naviac subjektívna lehota v zmysle nemohla uplynúť skôr, ako vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

31. Žalobkyňa zdôraznila, že už v rámci rokovaní s dohliadacím tímom vznášal počnúc dňom 07.12.2015 niektoré námietky neprípustnosti dohľadu na mieste, ako napr. prešetrovanie tzv. podnikateľských úverov, porušenie práv dotknutých osôb k ich osobným údajom, neprimeranosti dohľadu na mieste, čo do žiadania dokladov a iných informácií týkajúcich sa alebo obsahujúcich údaje iných osôb, neprimeranosti poskytnutých lehôt, dodržania obchodného tajomstva a pod.. Niektoré námietky formulovala aj v podaní zo dňa 14.03.2016, pričom v žiadnom prípade nemohla vzhľadom na početnosť predchádzajúcich dožiadaní vedieť, že žalovaná pristúpi už iba k vypracovaniu či už čiastkového alebo celkového protokolu. Naproti tomu žalovaná sa s týmito námietkami nijako nevysporiadala (žalobkyňa v podstate prvýkrát obdržala stanovisko žalovanej k nim až vo vyjadrení k žalobe) a naviac jej ani neoznámila, že sa nimi zaoberať nebude. Žalobkyňa teda do 30.06.2016 legitímne očakávala, že jej žalovaná oznámi stanovisko k jej námietkam a tiež ich posúdenie, resp. že sa rozhodla ich neposudzovať.

32. Do 30.06.2016 nebol žalobkyni doručený ani len čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, a teda nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných námietok voči obsahu (čiastkového) protokolu. Zdôraznila, že k 30.06.2016 nemohla využiť prostriedok podľa osobitného zákona, a to podanie písomných námietok voči obsahu či už čiastkového alebo celkového protokolu o vykonanom dohľade na mieste. Ani doručením protokolu o dohľade na mieste, dohľad nekončí, pretože v danom prípade bol žalobkyni ku dňu podania žaloby doručený protokol len čiastkový (a vo zvyšku teda dohľad na mieste prebiehal), ale aj preto, lebo mala a má právo voči protokolu podať písomné námietky, ktoré je žalovaná povinná preveriť a až oznámením o ich preverení žalobkyni je dohľad na mieste ukončený.

33. K márnemu uplynutiu subjektívnej 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy teda nedošlo, pretože ešte nedošlo k využitiu prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (námietky voči protokolu, sťažnosť). Poukázala na rozsudky NS SR sp. zn. , , , , ).

34. Skutočnosť, že formálne nepodala sťažnosť voči postupu žalovanej za účinnosti nemala žiaden iný význam ako to, že za takejto situácie by prípadná žaloba bola odmietnutá, ako predčasne podaná. Ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR a ÚS SR a zopakovala argumentáciu už uvedenú v žalobe s tým, že žalobu podala včas a námietka žalovanej o nedodržaní lehoty je bez právneho významu.

IV.

Vyjadrenie k zmene žaloby a duplika žalovanej

35. Vo vyjadrení k zmene žaloby zo dňa 05.01.2017, ktoré bolo súdu doručené rovnakého dňa, žalovaná okrem iného s poukazom na ust. zdôraznila, že rozsah a dôvody žaloby je možné zmeniť (doplniť) len do uplynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby na správny súd. v ust. stanovuje, že zákonná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (teda aj žaloba žalobkyne) musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o zásahu žalovaného orgánu verejnej správy (v zmysle žaloby je predmetným zásahom najmä pokračovanie vo výkone dohľadu na mieste žalovanou u žalobkyne).

36. K otázke prípustnosti samotnej žaloby skonštatovala, že sa k nej vyjadrila už v rámci vyjadrenia k žalobe, ktoré je plne relevantné aj vo vzťahu k doplneniu žaloby (zmene) zo dňa 09.12.2016 s tým, že aj doplnenie žaloby (zmena) podala žalobkyňa až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa ust. v spojení s ust. a .

37. Dňa 09.02.2017 bola súdu doručená duplika žalovanej, v ktorej k zachovaniu lehoty na podanie žaloby uviedla, že námietky voči čiastkovému protokolu nevyhodnotila z dôvodu ich neúplnosti. Po doplnení námietok zo strany žalobkyne, bola súdom vyzvaná na predloženie originálu dohľadového spisu, ktorý sa nachádza na súde. Uviedla, že z konania žalobkyne pred podaním žaloby nebolo možné zistiť jej deklarované očakávania (až v súčasných vyjadreniach smerom k súdu). Legitímne očakávania nemôžu byť len deklarovaným prianím žalobkyne ex post, ale musia sa zakladať na skutočnosti, a teda aj platnej právnej úprave.

38. „Námietku“ je potrebné rozlišovať ako: 1. akýkoľvek prejav nesúhlasu alebo 2. pomenovaný právny inštitút, pre ktorý právny predpis určí proces riešenia a v niektorých prípadoch aj formálne náležitosti. Pri preskúmaní predloženého dohľadového spisu súd zistí, že žalobca predkladal námietky prvého typu.

39. V súvislosti s úpravou postupu osôb poverených výkonom dohľadu na mieste a vzájomných práv a povinností, nie je podľa žalovanej zakotvená povinnosť týchto osôb poskytovať vyjadrenie k takýmto „námietkam“, či v súvislosti s takýmito výhradami uskutočňovať osobitné konania zaoberajúce sa týmito výhradami, nakoľko by dochádzalo k mareniu účelu a procesu samotného výkonu dohľadu. Pokiaľ orgán dohľadu vznesie určitú požiadavku, dohliadaný subjekt prejaví nesúhlas a orgán dohľadu oznámi, že na požiadavke trvá, je zrejmé, že na námietku neprihliadol. Nie je potrebné uskutočňovať žiadne formálne konanie a je vylúčené, aby dohliadaný subjekt „legitímne očakával” opačné správanie orgánu dohľadu.

40. V rámci dohľadu na mieste je v ust. zakotvené právo dohliadaného subjektu podať námietku zaujatosti, čo žalobkyňa aj urobila. Vo vzťahu k protokolu je dohliadaný subjekt oprávnený podať námietky proti údajom uvedeným protokole ( ). Takéto námietky sa netýkajú samotného postupu pri výkone dohľadu, týkajú sa iba zistení uvedených v protokole. Pokiaľ ide o namietanie samotného procesu dohľadu na mieste, tento môže dohliadaný subjekt namietať v prípadnom správnom konaní, ak by bolo na základe zistení uvedených v protokole začaté. V takomto konaní môže dohliadaný subjekt napadnúť dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vedeného k správnemu konaniu. Žalobkyňa toto právo využila v konaní o uložení poriadkovej pokuty. Jediným použiteľným formálnym prostriedkom môže byť sťažnosť podľa ust.

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, teda námietka druhého typu. Takýto prostriedok však nevyužila.

41. K námietke odmietnutia spravodlivosti žalovaná uviedla, že pokiaľ lehota uplynula podľa predchádzajúceho predpisu, nemôže pokračovať podľa nového predpisu. Na to by bolo potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré by prelomilo zákaz retroaktivity a ex post zmenilo účinky starej právnej úpravy. Následne skonštatovala, že je potrebné skúmať plynutie lehoty jednotlivo vo vzťahu k jednotlivým namietaným zásahom, keďže hovorí o faktickom postupe vykonávanom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.

V.

Uznesenie č. k. -403 zo dňa 07.02.2017

42. Uznesením č. k. -403 zo dňa 19.01.2017 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia odstránila vady žaloby zo dňa 26.08.2016 a jej doplnenia zo dňa 09.12.2016, a to v nasledovnom rozsahu:

· uvedenie konkrétnych dôvodov, v čom žalobkyňa vidí nezákonnosť zásahu žalovanej; · opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností odôvodňujúcich nezákonnosť zásahu žalovanej; · odstránenie rozporu medzi čl. I. žaloby a jej petitom.

VI.

Sťažnosť žalobkyne/doplnenie žaloby a vyjadrenie žalobkyne

43. Dňa 15.02.2017 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Sťažnosť a vyjadrenie“ zo dňa 10.02.2017, v ktorom namietala, že súd neuviedol žiadnu konkrétnu vadu podania: „1. ktorá by podanie skutočne činila nepreiednateľným vecne, 2. ktorou podanie skutočne trpelo a 3. spôsob odstránenia ktorej, či už na výzvu súdu alebo z iniciatívy samotného účastníka, nezodpovedal riadnej oprave či doplneniu podania, tak ako ho predpokladá procesné právo, v ktorom ostatnom prípade však treba trvať na tom, že uznesenie odmietajúce podanie musí okrem ozrejmenia konkrétnej vady brániacej ďalšiemu postupu konania alebo rozhodnutiu o požiadavke účastníka vecne obsahovať aj konkrétne vysvetlenie, prečo nebolo možné, aby sa v konaní pokračovalo ďalej alebo podanie vybavilo vecne.“

44. Ďalej namietala: „V konečnom dôsledku je to však súd, ktorý určuje, ako žalobu posúdi, pretože podľa každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu a ak je súd toho názoru, že poverenie na výkon dohľadu na mieste má právnu povahu opatrenia v zmysle , nič nebránilo súdu, aby ďalej vo veci konal.“

45. V časti VII Podania však žalobkyňa žalobu v zmysle napadnutého uznesenia opravila a pre prípad, že súd nevidí súvis medzi petitom žaloby v znení jej doplnenia vo vzťahu k povereniam na výkon dohľadu na mieste zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 (doručeným dňa 18.11.2015 žalobkyni) a pre prípad, že napadnuté uznesenie nadobudne právoplatnosť, opravila aj petit žaloby.

46. Dňa 28.09.2017 žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie zo dňa 26.09.2017, v ktorom uviedla, že na tom, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku žalobe, netrvá.

VII.

Uznesenie č. k. -505 zo dňa 17.02.2023

47. Uznesením č. k. - 505 zo dňa 17.02.2023 súd sťažnosť žalobkyne zo dňa 10.02.2017 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -403 zo dňa 19.01.2017 zamietol ako nedôvodnú. V uznesení, okrem iného uviedol, že žalobkyňa v bode VII podania žalobu doplnila, a to pre prípad, že by súd sťažnosť proti uzneseniu pre jej nedôvodnosť zamietol a skonštatoval, že v ďalšom procesnom postupe bude vo veci pokračovať v zmysle opraveného znenia žaloby.

VIII.

Právne posúdenie správneho súdu

48. Podľa (účinný do 30.06.2016), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

49. Podľa , návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

50. Podľa , tento zákon nadobúda účinnosť 01. júla 2016.

51. Podľa (účinný od 01.07.2016), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

52. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

53. Podľa , na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

54. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

56. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

57. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

58. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

59. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

60. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

61. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej aj„procesné podmienky“).

62. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

63. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

64. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. konštatoval: „Zásahom je aktívne konanie orgánu, vykazujúce znaky bezprostredného pokynu alebo donútenia, smerovaného na poškodeného (navrhovateľa). Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu, alebo nečinnosť orgánu verejnej správy.“

65. V rozsudku sp. zn. zo dňa 25.06.2015 NS SR konštatoval: „Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúci rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. , týkajúci sa prejednávanej veci, ktorým zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania podaný návrh po tom, ako zistil, že návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, najvyšší súd rešpektuje, že účastníci konania v tejto veci vychádzali z nevyhnutnosti podať pred podaním žaloby sťažnosť, podľa .... Je potrebné poukázať na závery, ktoré najvyšší súd vyslovil v rozsudku , že veta druhá je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti. Námietke odporcu o zmeškaní subjektívnej lehoty preto nebolo možné vyhovieť.... Ďalej Najvyšší súd SR vo veci konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné v zmysle článku 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1 SR vykladať tak, aby sa vzájomne nevylučovali..... Najvyšší súd vo veci sp.zn. ďalej konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. je nevyhnutné v zmysle SR v spojení s SR vykladať tak, aby sa vzájomne nevylučovali..... Odporca v stanovisku zo 16.03.2015 namietal, že návrh je podaný súčasne aj predčasne aj oneskorene. V citovanom stanovisku ďalej výslovne vytýkal navrhovateľovi, že návrh podal pred tým, ako bola jeho sťažnosť vybavená, kým v podaní z 23.04.2015 naopak namietal, že návrh nebol podaný už do 30 dní od inšpekcie. I z toho je zrejmé, že výklad odporcu nemôže byť ústavne konformný a je potrebné prikloniť sa k takému výkladu, ktorý výkon práva na súdnu ochranu umožní. Za už popísaných okolností, súd s cieľom odstránenia panujúcej právnej neistoty, akceptoval argumentáciu navrhovateľa, že plynutie subjektívnej lehoty je v tomto prípade potrebné vykladať tak, že táto neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o vybavení sťažnosti. Iný výklad by spôsobil, že dotknutá osoba by mohla podať žalobu len do 30 kalendárnych dní od zásahu, avšak musela by ešte predtým vyčerpať prostriedky podľa osobitného predpisu (sťažnosť). Na vybavenie sťažnosti má príslušný orgán zákonnú lehotu 60 pracovných dní s možnosťou predĺženia o ďalších 30 pracovných dní ( ). Podmienky prípustnosti žaloby by tak nebolo možné splniť.... Zmyslom zákona a úmyslom zákonodarcu nemohlo byť ani to, aby dotknuté osoby podali do tridsiatich dní sťažnosť aj žalobu. Takému výkladu bráni , na základe ktorého orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak je zrejmé, že v predmetnej veci koná súd. Zákon by tak vyžadoval splnenie nezmyselnej podmienky a využitie zjavne neúčinného prostriedku.“

66. Správny súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

67. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

68. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

69. Žalobkyňa označila začiatok iného zásahu žalovanej (objektívnu lehotu) dátumami uvedenými v povereniach na výkon dohľadu na mieste, t. j. 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015. Plynutie subjektívnej lehoty odvíja odo dňa nadobudnutia účinnosti , t. j. odo dňa 01.07.2016.

70. Samotný iný zásah začal v čase platnosti a účinnosti . Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že proti inému zásahu žalovanej podávala žalobkyňa priebežne, dňa 07.12.2015, 08.12.2015, 09.12.2015, 14.03.2016 a 08.04.2016 námietky. Podľa právnej úpravy a rozhodovacej činnosti NS SR, subjektívna lehota neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o vybavení sťažnosti.

71. Žalobkyni bola odpoveď na jej prvú námietku zo dňa 07.12.2015, doručená dňa 07.12.2015. Týmto dňom jej začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle vtedy platného a účinného . Lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy tak v zmysle ust. uplynula dňa 06.01.2016.

72. Žalobu však podala až za platnosti a účinnosti , preto sa v zmysle ust. , a na konanie vzťahuje právny režim tohto procesného poriadku. Subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle sa odvíja od momentu, kedy sa žalobca o inom zásahu dozvedel. Žalobkyňa sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela dňa 18.11.2015, kedy jej bolo doručené oznámenie žalovanej o začatí dohľadu na mieste. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. a nasl. jej v zmysle ust. uplynula dňa 18.01.2016. Svoje právo na súdnu ochranu si prostredníctvom správnej žaloby uplatnila až dňa 31.08.2016, teda po uplynutí subjektívnej lehoty.

73. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak bola podaná oneskorene, a to bez ohľadu na právnu úpravu aplikovanú na právnu vec žalobkyne (či už podľa alebo podľa ).

74. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. , teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

75. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno žalobu podľa ust. podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle ust. . Samotná existencia objektívnej lehoty, však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

76. v ust. umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

77. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

78. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

79. Podľa názoru správneho súdu, žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa ust. , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa . Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ).

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ).

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a ), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).