Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/8/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., a.s., so sídlom R., IČO:

X., zast. Mgr. Z. B., advokátkou, B., proti žalovanému: M. R. T., .N. IČO: X., zast.

JUDr. K. P., advokátkou, Ž., o zaplatenie 13 792,80 Eur (415 522 Sk) s príslušenstvom

na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. apríla 2008 č. k.

-131, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

25. apríla 2008 č. k. -131 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 09. 10. 2007 č. k. -106 žalobu

zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania 42 023 Sk na účet jeho

právneho zástupcu. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo,

ktorej súčasťou bola dohoda o cene diela vo výške 4 136 000 Sk. Táto cena bola síce

dohodnutá na základe výkazu výmer, avšak ako cena pevná.

Z vykonaného dokazovania (výpoveď Ing. S., zápisnica zo dňa 21. 09. 2001)

vyplynulo, že žalovaná suma je požadovaná ako úhrada za časť diela, ktoré bolo súčasťou

projektovej dokumentácie dohodnutého a realizovaného diela, odplata za takto realizovanú

časť diela je tak súčasťou dohodnutej pevnej ceny. Žalobcom tvrdené „práce naviac“ nie sú

prácami nad rámec dojednaný v zmluve o dielo, ale ide o časť diela, pri ktorej v priebehu

2

zhotovovania diela došlo k zmene cien vstupných materiálov potrebných na realizáciu časti

diela. Uzatvorená zmluva o dielo umožňovala takýto prípad riešiť uzatvorením výlučne

písomného dodatku k zmluve o dielo. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu v tom smere,

že zmluva o dielo podľa nemá obligatórne predpísanú písomnú

formu, zmluvné strany však v tomto prípade výslovne v čl. IX bod 4 zmluvy obligatórnosť

písomnej formy zmeny zmluvy dohodli. Dodatok k zmluve o dielo nebol uzatvorený

pre nesúhlas mestského zastupiteľstva žalovaného. Medzi účastníkmi nebola sporná

skutočnosť zaplatenia celej dohodnutej ceny za dielo vo výške 4 136 000 Sk, z výpovede

Ing. S. vyplynul fakt zaplatenia ceny za dielo o 285 000 Sk vyššej ako bola cena dojednaná

v zmluve o dielo č.X./2000. Súd k právnym úkonom uzatváranými obcami konajúcimi

štatutárnym orgánom – primátorom M. uviedol, že u právnickej osoby, ako je obec, je

potrebné rozlišovať orgán, ktorý vôľu obce vytvára (v tomto prípade mestské zastupiteľstvo)

a orgán, ktorý vôľu kreovanú kompetentným orgánom obce prejavuje navonok (v tomto

prípade primátor M.). Toto rozlišovanie bolo zrejmé aj zmluvným stranám v posudzovanom

prípade, keď záznam z rokovania medzi zmluvnými stranami zo dňa 07. 11. 2001 explicitne

konštatuje pre potrebu súhlasu mestského zastupiteľstva s navrhovaným riešením. Keďže

mestské zastupiteľstvo žalovaného navrhovaný postup neschválilo, nemohol byť uzavretý ani

dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. X./2000. Konaním primátora nedošlo k uzatvoreniu dodatku

k Zmluve o dielo vzhľadom na absenciu súhlasu mestského zastupiteľstva. Žalobcom

žalovaná pohľadávka tak nemá skutkový a právny základ, a preto súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 25. 04. 2008 č. k.

-131 odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol

a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že predmetný

rozsudok okresného súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 47 ods. 2 v spojení

s náhradne doručený 12. 11. 2007. Poštová zásielka bola, ako vyplýva

z doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 113 spisu, uložená na pošte dňa 08. 11. 2007. Vzhľadom

na skutočnosť, že tretí deň od uloženia zásielky, t. j. deň 11. 03. 2007, pripadol na nedeľu,

zásielku je potrebné považovať za doručenú v najbližší pracovný deň, t. j. 12. 11. 2007

(pondelok). Dňom 13. 11. 2007 začala žalobcovi plynúť 15-dňová lehota na podanie

odvolania proti rozsudku okresného súdu. Posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie

odvolania tak pripadol na 27. 11. 2007 (utorok). Žalobca podal odvolanie proti rozsudku

na pošte 03. 12. 2007, t. j. po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Krajský súd

3

zdôraznil, že „fyzické“ prevzatie napadnutého rozsudku právnym zástupcom žalobcu nemá

vplyv na plynutie lehoty na podanie odvolania. Začiatok plynutia lehoty nemožno preto začať

počítať odo dňa nasledujúceho po dni, kedy si právny zástupca žalobcu prevzal zásielku

(rozsudok) na pošte, t. j. odo dňa 20. 11. 2007. Pretože odvolanie bolo podané oneskorene,

odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie odmietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzuje z ust. , pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom a tiež ust. , , že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu,

že odvolanie podal oneskorene, pretože neboli splnené podmienky na použitie tzv. fikcie

doručenia zásielky obsahujúcej napadnutý rozsudok, pretože právna zástupkyňa žalobcu sa

v rozhodnom čase nezdržiavala v mieste doručenia. Pri druhom pokuse o doručenie podľa

žalobcu nebol dodržaný zákonný postup doručovania zásielky, nakoľko podľa oznámenia

o uložení zásielky, túto si bolo možné prevziať na pošte až dňa 09. 11. 2007, čo znamená,

že trojdňová lehota na prevzatie zásielky na pošte plynula od 09. 11. 2007 do 11. 11. 2007

(piatok, sobota, nedeľa), t. j. zväčša počas dní pracovného pokoja. V nasledujúci pracovný

deň 12. 11. 2007 (pondelok) a rovnako aj dňa 13. 11. 2007, kedy podľa súdu bolo možné

zásielku prevziať na pošte, bola právna zástupkyňa žalobcu na pracovnej ceste, kedy sa okrem

iného zúčastnila aj na pojednávaní pred Okresným súdom Poprad. Oznámenie o uložení

zásielky mala právna zástupkyňa k dispozícii až po návrate z pracovnej cesty. So zreteľom

na uvedené žalobca namieta, že v čase doručovania, ako aj plynutia trojdňovej lehoty, nebola

splnená podmienka zdržovania sa adresáta na mieste doručenia, ktorá vyplýva z ust. § 47

ods. 2 Podľa žalobcu pri doručovaní zásielky nebol dodržaný tiež zákonný postup,

pretože doručovateľ pri druhom pokuse o doručenie zásielky vo výzve neuviedol hodinu,

kedy príde zásielku doručiť znovu. Uvedená výzva nespĺňala ani Poštové podmienky, keď

neuvádzala čas opakovaného doručenia zásielky. Podľa Poštových podmienok vo výzve

nebolo tiež uvedené, že doručovaná zásielka je „úradnou zásielkou“, t. j. zásielkou v zmysle

ustanovení o „Podávaní a distribuovaní zásielok vnútroštátneho styku podľa osobitných

predpisov“, z ktorých vyplýva, že súdy sú odosielateľom úradných zásielok, a teda nebol

dôvod považovať predmetnú zásielku za neúradnú. Žalobca má za týchto dôvodov za to,

že druhý pokus o doručenie nemožno z uvedených dôvodov považovať za riadny, t. j.

zákonný nový pokus o doručenie zásielky tak, ako to ustanovuje Namieta

4

tiež, že postup prvostupňového a tiež odvolacieho súdu bol v rozpore s , pretože

súdy si nevyžiadali stanovisko k otázke splnenia podmienok doručovania pred vydaním

rozhodnutia, z ktorého dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní nezistil úplne skutkový stav veci.

Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva konať pred

súdom a tým k porušeniu garantovaných práv žalobcu. Má za to, že nesprávnym

postupom súdu bola žalobcovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov ( ). Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť.

Žalovaný vo svojom stanovisku k dovolaniu má za to, že krajský súd rozhodol

správne, keď odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané. Má za to, že žalobca ničím

nepreukázal, že by sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste

doručenia zásielky v čase jej doručenia nezdržoval. Žalobca v dovolaní uvádza, že právna

zástupkyňa bola v čase, keď zásielku mala prevziať, na pracovnej ceste. V tomto smere

žalovaný poukázal na R 15/2002, podľa ktorého zásielka doručovaná účastníkovi konania

poštou sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát zásielky v čase plynutia trojdňovej

úložnej lehoty v mieste doručenia nezdržoval. Pretože pri doručovaní boli dodržané ust. § 47

ods. 2 a nastala zákonom ustanovená fikcia doručenia, odvolanie podané žalobcom

bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Žalobcovi z toho dôvodu

nebolo odňaté právo konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhuje dovolanie zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť) dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle

dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

5

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V danom prípade žalobca namieta, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil

účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. právo

podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy

a pod.

Podľa v znení, ktorým sa predmetné odvolacie konanie spravovalo,

ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom

vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne,

považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení

nedozvedel.

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna

fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči

tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou

ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá

dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky, než tie, ktoré by plynuli iba

konštatovaním faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako

nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie

tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho

štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí

rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti

splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať (viď nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -22).

6

Preto v prípade, že nedošlo k riadnemu novému pokusu o doručenie, resp. adresát sa

v mieste doručenia nezdržuje, potom platí, že písomnosť nebola riadne doručená a uloženie

zásielky na pošte je právne neúčinné.

Z obsahu spisu sa javí, že ani súd prvého stupňa a následne ani odvolací súd

nezisťovali, či došlo k riadnemu novému pokusu o doručenie, a preto záver odvolacieho súdu,

že v danom prípade doručovaná zásielka bola právne účinne doručená márnym uplynutím

zákonnej lehoty určenej k vyzdvihnutiu uloženej zásielky, bol predčasný. Dovolateľ

v dovolaní okrem iného rozporuje tiež, že pri novom pokuse o doručenie nebol

doručovateľom upovedomení o čase, kedy zásielku príde znovu doručiť, o čom doložil

nevyplnenú výzvu k druhému pokusu o doručenie zásielky dňa 08. 11. 2007, v ktorej nie je

uvedená hodina doručovania zásielky.

V prípade absencie tejto zákonnej náležitosti, stanovenej pre náhradné doručovanie

písomností, nemožno vyvodiť záver o tom, že nastala fikcia doručenia písomnosti.

Pretože súd prvého stupňa a tiež odvolací súd v uvedenom smere žiadne dokazovanie

nevykonali, pre ktorý dôvod nemohol odvolací súd ani posúdiť včasnosť podaného odvolania,

z týchto dôvodov tak žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď jeho odvolanie

následne odmietol.

Na základe uvedených dôvodov, dovolací súd podľa uznesenie

Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom

na ust. rozhodne i o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2010

JUDr. Beata M i n i č o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová