Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2aa/360854.563555.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
5Obdo/8/2009
Najvyšší súd 5Obdo/8/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., a.s., so sídlom R., IČO:
X., zast. Mgr. Z. B., advokátkou, B., proti žalovanému: M. R. T., .N. IČO: X., zast.
JUDr. K. P., advokátkou, Ž., o zaplatenie 13 792,80 Eur (415 522 Sk) s príslušenstvom
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. apríla 2008 č. k.
14Cob/6/2008-131, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
25. apríla 2008 č. k. 14Cob/6/2008-131 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Žiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 09. 10. 2007 č. k. 20Cb 61/2006-106 žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania 42 023 Sk na účet jeho
právneho zástupcu. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo,
ktorej súčasťou bola dohoda o cene diela vo výške 4 136 000 Sk. Táto cena bola síce
dohodnutá na základe výkazu výmer, avšak ako cena pevná.
Z vykonaného dokazovania (výpoveď Ing. S., zápisnica zo dňa 21. 09. 2001)
vyplynulo, že žalovaná suma je požadovaná ako úhrada za časť diela, ktoré bolo súčasťou
projektovej dokumentácie dohodnutého a realizovaného diela, odplata za takto realizovanú
časť diela je tak súčasťou dohodnutej pevnej ceny. Žalobcom tvrdené „práce naviac“ nie sú
prácami nad rámec dojednaný v zmluve o dielo, ale ide o časť diela, pri ktorej v priebehu
2
zhotovovania diela došlo k zmene cien vstupných materiálov potrebných na realizáciu časti
diela. Uzatvorená zmluva o dielo umožňovala takýto prípad riešiť uzatvorením výlučne
písomného dodatku k zmluve o dielo. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu v tom smere,
že zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka nemá obligatórne predpísanú písomnú
formu, zmluvné strany však v tomto prípade výslovne v čl. IX bod 4 zmluvy obligatórnosť
písomnej formy zmeny zmluvy dohodli. Dodatok k zmluve o dielo nebol uzatvorený
pre nesúhlas mestského zastupiteľstva žalovaného. Medzi účastníkmi nebola sporná
skutočnosť zaplatenia celej dohodnutej ceny za dielo vo výške 4 136 000 Sk, z výpovede
Ing. S. vyplynul fakt zaplatenia ceny za dielo o 285 000 Sk vyššej ako bola cena dojednaná
v zmluve o dielo č.X./2000. Súd k právnym úkonom uzatváranými obcami konajúcimi
štatutárnym orgánom – primátorom M. uviedol, že u právnickej osoby, ako je obec, je
potrebné rozlišovať orgán, ktorý vôľu obce vytvára (v tomto prípade mestské zastupiteľstvo)
a orgán, ktorý vôľu kreovanú kompetentným orgánom obce prejavuje navonok (v tomto
prípade primátor M.). Toto rozlišovanie bolo zrejmé aj zmluvným stranám v posudzovanom
prípade, keď záznam z rokovania medzi zmluvnými stranami zo dňa 07. 11. 2001 explicitne
konštatuje pre potrebu súhlasu mestského zastupiteľstva s navrhovaným riešením. Keďže
mestské zastupiteľstvo žalovaného navrhovaný postup neschválilo, nemohol byť uzavretý ani
dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. X./2000. Konaním primátora nedošlo k uzatvoreniu dodatku
k Zmluve o dielo vzhľadom na absenciu súhlasu mestského zastupiteľstva. Žalobcom
žalovaná pohľadávka tak nemá skutkový a právny základ, a preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 25. 04. 2008 č. k.
14Cob/6/2008-131 odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol
a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že predmetný
rozsudok okresného súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 47 ods. 2 v spojení
s § 49 ods.1 O. s. p. náhradne doručený 12. 11. 2007. Poštová zásielka bola, ako vyplýva
z doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 113 spisu, uložená na pošte dňa 08. 11. 2007. Vzhľadom
na skutočnosť, že tretí deň od uloženia zásielky, t. j. deň 11. 03. 2007, pripadol na nedeľu,
zásielku je potrebné považovať za doručenú v najbližší pracovný deň, t. j. 12. 11. 2007
(pondelok). Dňom 13. 11. 2007 začala žalobcovi plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolania proti rozsudku okresného súdu. Posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie
odvolania tak pripadol na 27. 11. 2007 (utorok). Žalobca podal odvolanie proti rozsudku
na pošte 03. 12. 2007, t. j. po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Krajský súd
3
zdôraznil, že „fyzické“ prevzatie napadnutého rozsudku právnym zástupcom žalobcu nemá
vplyv na plynutie lehoty na podanie odvolania. Začiatok plynutia lehoty nemožno preto začať
počítať odo dňa nasledujúceho po dni, kedy si právny zástupca žalobcu prevzal zásielku
(rozsudok) na pošte, t. j. odo dňa 20. 11. 2007. Pretože odvolanie bolo podané oneskorene,
odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie odmietol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť
odvodzuje z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom a tiež ust. § 241 ods. 2 písm. b/,c/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu,
že odvolanie podal oneskorene, pretože neboli splnené podmienky na použitie tzv. fikcie
doručenia zásielky obsahujúcej napadnutý rozsudok, pretože právna zástupkyňa žalobcu sa
v rozhodnom čase nezdržiavala v mieste doručenia. Pri druhom pokuse o doručenie podľa
žalobcu nebol dodržaný zákonný postup doručovania zásielky, nakoľko podľa oznámenia
o uložení zásielky, túto si bolo možné prevziať na pošte až dňa 09. 11. 2007, čo znamená,
že trojdňová lehota na prevzatie zásielky na pošte plynula od 09. 11. 2007 do 11. 11. 2007
(piatok, sobota, nedeľa), t. j. zväčša počas dní pracovného pokoja. V nasledujúci pracovný
deň 12. 11. 2007 (pondelok) a rovnako aj dňa 13. 11. 2007, kedy podľa súdu bolo možné
zásielku prevziať na pošte, bola právna zástupkyňa žalobcu na pracovnej ceste, kedy sa okrem
iného zúčastnila aj na pojednávaní pred Okresným súdom Poprad. Oznámenie o uložení
zásielky mala právna zástupkyňa k dispozícii až po návrate z pracovnej cesty. So zreteľom
na uvedené žalobca namieta, že v čase doručovania, ako aj plynutia trojdňovej lehoty, nebola
splnená podmienka zdržovania sa adresáta na mieste doručenia, ktorá vyplýva z ust. § 47
ods. 2 O. s. p. Podľa žalobcu pri doručovaní zásielky nebol dodržaný tiež zákonný postup,
pretože doručovateľ pri druhom pokuse o doručenie zásielky vo výzve neuviedol hodinu,
kedy príde zásielku doručiť znovu. Uvedená výzva nespĺňala ani Poštové podmienky, keď
neuvádzala čas opakovaného doručenia zásielky. Podľa Poštových podmienok vo výzve
nebolo tiež uvedené, že doručovaná zásielka je „úradnou zásielkou“, t. j. zásielkou v zmysle
ustanovení o „Podávaní a distribuovaní zásielok vnútroštátneho styku podľa osobitných
predpisov“, z ktorých vyplýva, že súdy sú odosielateľom úradných zásielok, a teda nebol
dôvod považovať predmetnú zásielku za neúradnú. Žalobca má za týchto dôvodov za to,
že druhý pokus o doručenie nemožno z uvedených dôvodov považovať za riadny, t. j.
zákonný nový pokus o doručenie zásielky tak, ako to ustanovuje § 47 ods. 2 O. s. p. Namieta
4
tiež, že postup prvostupňového a tiež odvolacieho súdu bol v rozpore s § 1 O. s. p., pretože
súdy si nevyžiadali stanovisko k otázke splnenia podmienok doručovania pred vydaním
rozhodnutia, z ktorého dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní nezistil úplne skutkový stav veci.
Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva konať pred
súdom a tým k porušeniu ústavou garantovaných práv žalobcu. Má za to, že nesprávnym
postupom súdu bola žalobcovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť.
Žalovaný vo svojom stanovisku k dovolaniu má za to, že krajský súd rozhodol
správne, keď odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané. Má za to, že žalobca ničím
nepreukázal, že by sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste
doručenia zásielky v čase jej doručenia nezdržoval. Žalobca v dovolaní uvádza, že právna
zástupkyňa bola v čase, keď zásielku mala prevziať, na pracovnej ceste. V tomto smere
žalovaný poukázal na R 15/2002, podľa ktorého zásielka doručovaná účastníkovi konania
poštou sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát zásielky v čase plynutia trojdňovej
úložnej lehoty v mieste doručenia nezdržoval. Pretože pri doručovaní boli dodržané ust. § 47
ods. 2 O. s. p. a nastala zákonom ustanovená fikcia doručenia, odvolanie podané žalobcom
bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Žalobcovi z toho dôvodu
nebolo odňaté právo konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhuje dovolanie zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť) dovolanie prejednal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle
dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 237 O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
5
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
V danom prípade žalobca namieta, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. právo
podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy
a pod.
Podľa § 47 ods. 2 O. s. p. v znení, ktorým sa predmetné odvolacie konanie spravovalo,
ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne,
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.
V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna
fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči
tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou
ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá
dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky, než tie, ktoré by plynuli iba
konštatovaním faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako
nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie
tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho
štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí
rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 119/07-22).
6
Preto v prípade, že nedošlo k riadnemu novému pokusu o doručenie, resp. adresát sa
v mieste doručenia nezdržuje, potom platí, že písomnosť nebola riadne doručená a uloženie
zásielky na pošte je právne neúčinné.
Z obsahu spisu sa javí, že ani súd prvého stupňa a následne ani odvolací súd
nezisťovali, či došlo k riadnemu novému pokusu o doručenie, a preto záver odvolacieho súdu,
že v danom prípade doručovaná zásielka bola právne účinne doručená márnym uplynutím
zákonnej lehoty určenej k vyzdvihnutiu uloženej zásielky, bol predčasný. Dovolateľ
v dovolaní okrem iného rozporuje tiež, že pri novom pokuse o doručenie nebol
doručovateľom upovedomení o čase, kedy zásielku príde znovu doručiť, o čom doložil
nevyplnenú výzvu k druhému pokusu o doručenie zásielky dňa 08. 11. 2007, v ktorej nie je
uvedená hodina doručovania zásielky.
V prípade absencie tejto zákonnej náležitosti, stanovenej pre náhradné doručovanie
písomností, nemožno vyvodiť záver o tom, že nastala fikcia doručenia písomnosti.
Pretože súd prvého stupňa a tiež odvolací súd v uvedenom smere žiadne dokazovanie
nevykonali, pre ktorý dôvod nemohol odvolací súd ani posúdiť včasnosť podaného odvolania,
z týchto dôvodov tak žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď jeho odvolanie
následne odmietol.
Na základe uvedených dôvodov, dovolací súd podľa § 243b ods. 2 O. s. p. uznesenie
Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom
na ust. § 243d ods. 1 O. s. p. rozhodne i o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2010
JUDr. Beata M i n i č o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová