Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/15/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

proti obvinenej M. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 16. júna 2010 v Bratislave dovolanie

obvinenej M. B. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 16. júla 2009, sp. zn.

, a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvinenej M. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Ţiline z 2. októbra 2008, sp. zn. , bola

obvinená M. B. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

dňa 20. októbra 2007 asi o 11.25 hod. viedla osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Felícia, ev. číslo X. po ceste II/507 v smere od Ţ. do B.,

pričom ako prechádzala cez obec M. v km 216.100, kde je dopravnou značkou B27a

obmedzená rýchlosť jazdy na 40 km/h, tak pri prejazde pravotočivej zákruty z dôvodu rýchlej

jazdy, kedy išla s vozidlom rýchlosťou v rozpätí 73,15 aţ 80,85 km/h dostala s vozidlom

šmyk a prešla do protismeru, kde došlo k čelnej zráţke s protiidúcim osobným motorovým

vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. číslo X., ktoré viedol vodič P. Ď., a ktorému

z nedbanlivosti spôsobila pomliaţdenie tváre s krvnými výronmi a oderkami koţe v oblasti

ľavej strany tváre, ľavej očnice, nosa, hornej a dolnej pery s drobnou trhlinou na sliznici

dolnej pery vo vchode do dutiny ústnej, trţnú ranu v oblasti záhlavia 10 cm dlhú,

pomliaţdenie prednej steny hrudnej s krvným výronom nad hrudnou kosťou, prasknutie

spánkovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, zlomeninu bočnej steny ľavej očnice s výlomom,

2

ktorý je ľahko posunutý do strany, preniknutie vzduchu do mäkkých tkanín očnice a za očnú

guľu vľavo, trieštivú zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo so

zakrvácaním do čeľustnej dutiny a do čuchových skliepkov, otras mozgu ľahkého stupňa,

ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť 7 týţdňov,

jeho spolujazdkyni M. Ď. spôsobila trieštivé zlomeniny klenby

a spodiny lebečnej a pomliaţdenín mozgu pri následnom zlyhaní ţivotne dôleţitých funkcií

centrálnej nervovej sústavy pri krvácaní pod tvrdú a mäkkú plenu mozgovú, na následky

ktorých dňa 27. októbra 2007 zomrela,

mal. S. Ď. pomliaţdenie s oderkou koţe na pravom predkolení, ktoré zranenie si

vyţiadalo dobu práceneschopnosti 5 dní a dobu liečenia v trvaní 7 dní,

mal. A.. Ď. spôsobila pomliaţdenie čela vpravo, ktoré zranenie si vyţiadalo

práceneschopnosť v trvaní 2 dni a dobu liečenia v trvaní 5 dní,

mal. L. K. spôsobila pomliaţdenie čela s oderkami koţe, pomliaţdenie prednej ľavej

strany hrudníka ľahkého stupňa, pomliaţdenie ľavého lakťa s oderkami koţe ľahkého stupňa,

ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní 5 dní a dobu liečenia v trvaní 7 dní,

pričom vodička M. B. svojim konaním porušila ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 4, § 3

ods. 2 písm. a/, písm. b/ Zákona č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Okresný súd v Ţiline za to uloţil obvinenej M. B. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák.,

s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom podľa § 49 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. okresný súd jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil obvinenej skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uloţil obvinenej aj trest zákazu činnosti vodiča a to zákaz

viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov.

3

Podľa okresný súd poškodeného P. Ď.,

nar. X., trvalé bytom K. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa okresný súd uloţil obvinenej M. B. povinnosť nahradiť

škodu poškodenému L. K., nar. X., bytom K., vo výške 7 848 Sk.

Podľa okresný súd poškodeného L. K.,

nar. X., bytom K. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne

konanie.

Tento rozsudok napadol odvolaním prokurátor, čo do výroku o treste a o jeho odvolaní

rozhodol Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo 16. júla 2009, sp. zn. tak, ţe

podľa , zrušil citovaný rozsudok Okresného súdu

v Ţiline vo výroku o treste odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov a na základe

uloţil obvinenej M. B. za prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku

Okresného súdu v Ţiline podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/ Tr. zák. trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená M. B. prostredníctvom svojej obhajkyne

dovolanie.

Dovolateľka opiera dôvody dovolania o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

teda, ţe rozhodnutie, ktoré napadá dovolaním je zaloţené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolateľka nenamieta právnu kvalifikáciu skutku a celý obsah odôvodnenia jej

dovolania spočíva v tom, ţe vyjadruje nespokojnosť s uloţeným nepodmienečným trestom

odňatia slobody, poukazujúc na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu, na ustanovenie

4

§ 34 ods. 4 Tr. zák. o okolnostiach relevantných z hľadiska určovania druhu a výmery trestu,

na ustanovenie § 49 Tr. zák. o podmienečnom odloţení výkonu trestu odňatia slobody.

Zároveň dovolateľka upriamila pozornosť na to, ţe sa dopustila prečinu

z nedbanlivosti, ţe do konca ţivota ju bude prenasledovať nenapraviteľný následok tragickej

dopravnej nehody, pričom svoju vinu a trest uloţený súdom prvého stupňa prijala s pokorou.

Trest uloţený krajským súdom však povaţuje za protiústavný, nezákonný a uloţený v rozpore

s princípmi spravodlivosti. Uvádzala, ţe dopravná nehoda nebola výsledkom vodičskej

bezohľadnosti a arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti dovolateľky, pričom krajský súd

v rozsudku vymenoval na jej strane mnoţstvo poľahčujúcich okolností, ktoré však nenašli

odozvu v jeho rozhodnutí, a tak sa uloţený trest javí byť pomstou za jej nedbanlivostné

konanie.

V tej súvislosti poukázala na iné rozhodnutia všeobecných súdov v podobných

trestných veciach s rovnakým tragickým následkom dopravnej nehody, známych hercov

a politika, pri ktorých súdy pristúpili k uloţeniu trestov odňatia slobody s podmienečným

odkladom výkonu trestu. Poukázala na tie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva, ţe pri rozhodovaní všeobecných

súdov sa musí uplatniť princíp právnej istoty s neopomenuteľným komponentom

predvídateľnosti práva, ktorý predpokladá, ţe obdobné situácie musia byť právne

posudzované rovnakým spôsobom. Krajský súd však podľa nej porušil jej práva priznané

článkom 12 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 a článkami 6 ods. 1 a 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, ţe sa odklonil od ustálenej

judikatúry.

Ako dovolací dôvod uvádzala obvinená i to, ţe krajský súd síce podrobne

v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpísal dôvody odvolania prokurátora

proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj jeho konečný návrh, ale úplne ignoroval

jej vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a jej návrhy a vo svojom rozhodnutí

ani len nenaznačil dôvody, pre ktoré boli neprijateľné jej argumenty v odvolacom konaní, čo

v konečnom dôsledku znamenalo porušenie jej práva priznaného článkom 46 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

5

slobôd, čo, podľa nej, zakladá dovolací dôvod podľa

Dovolateľka poznamenala, ţe s identickým obsahom podala Ústavnému súdu

Slovenskej republiky podľa sťaţnosť, ktorá bola

odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu a uviedla,

ţe z obsahu rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, ţe dôvody ústavnej sťaţnosti

sú dovolacími dôvodmi podľa , a preto sa nápravy svojich práv

môţe domáhať v dovolacom konaní, na ktoré je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Na základe týchto dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom, ţe výrokom o treste napadnutého rozsudku Krajského súdu v Ţiline bol

porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, § 149 ods. 2, § 48

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v ustanoveniach ,

K dovolaniu obvinenej sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Ţiline, v ktorom

uviedol, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa , ktorý

predpokladá nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, pričom sa ním rozumie, ţe skutok

bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny

trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin alebo predpokladá nesprávne pouţitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia a tým sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestnosti činu (najmä

§ 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41

Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Rozumie sa ním aj nesprávne pouţitie iných

právnych predpisov, napr. , zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

a pod. a z uvedeného vyplýva, ţe dovolací súd v dovolacom konaní

nepreskúmava výšku ani druh zákonne uloţeného trestu.

V konkrétnom prípade bol, podľa vyjadrenia prokurátora, obvinenej uloţený zákonný

trest s prihliadnutím na ustanovenie § 34 Tr. zák.

Prokurátor vo vyjadrení poznamenal, ţe obvinená vo svojom dovolaní porovnáva so

svojou trestnou vecou odlišné prípady, keďţe ani jeden z odsúdených, ktorých mená uviedla

6

v dovolaní neprekročil maximálne povolenú rýchlosť pre daný úsek cesty o 100 % tak, ako

v jej prípade. Preto nemoţno hovoriť o odlišnom rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých

veciach. Obvinenej bol uloţený spravodlivý trest aj vzhľadom na následok trestného činu, po

ktorom dve maloleté deti prišli o matku.

Preto prokurátor navrhol dovolanie obvinenej podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolanie

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, ţe podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, ţe nie sú

splnené dôvody dovolania podľa , o ktoré sa dovolanie obvinenej

opiera.

Podľa dovolanie je moţné podať, ak je rozhodnutie

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Ţalovaný skutok, pre ktorý bola obvinená uznaná za vinnú, bol v rozsudku súdu

prvého stupňa správne posúdený podľa príslušného ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. Z ustáleného skutkového stavu a právnej kvalifikácie skutku v rozsudku Okresného

súdu v Ţiline vychádzal aj Krajský súd v Ţiline, ktorý právnu kvalifikáciu skutku nemenil

a Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe nemal na to ani dôvod, lebo v tomto smere

bolo rozhodnutie okresného súdu úplne správne. Napokon v tomto smere ani dovolanie

nebolo podané.

Krajský súd v Ţiline na základe odvolania prokurátora zrušil len výrok o treste odňatia

slobody rozsudku prvostupňového súdu a sám rozhodol tak, ţe uloţil obvinenej M. B.

7

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, so zaradením na jeho výkon do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Krajský súd svojim rozhodnutím o treste neporušil ţiadne hmotnoprávne ustanovenie,

rozhodne nie ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., ani § 149 ods. 2 Tr. zák., pretoţe uloţil

obvinenej trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby,

po zohľadnení všetkých tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uviedol vo výroku svojho

rozsudku, a pri uloţení nepodmienečného trestu odňatia slobody pouţil tieţ správne

hmotnoprávne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na jej zaradenie

do príslušného ústavu na výkon trestu.

Treba zdôrazniť, ţe pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť

v dôsledku toho, ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej

pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa

spočívajúceho v tom, ţe bol uloţený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný

trestný čin nepripúšťa.

Ustanovenia § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. o zásadách ukladania trestov

sú všeobecnej povahy a v rámci nich je vecou prvostupňového a druhostupňového súdu

zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti významné z hľadiska ukladania trestu. Pokiaľ nejde

o porušenie kogentného hmotnoprávneho ustanovenia alebo iného

hmotnoprávneho predpisu, nejde o dovolací dôvod podľa

Podstatou dovolania obvinenej je, ţe sa nestotoţňuje s tým, ako vyhodnotil zistené

okolnosti prípadu krajský súd, keď dospel k záveru, ţe nie je moţné uloţiť obvinenej

podmienečný trest odňatia slobody, lebo by nezodpovedal zákonu, keďţe neboli splnené

podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu. Pokiaľ

v tej súvislosti obvinená uvádza iné prípady, podľa nej rovnaké ako u nej, treba poznamenať,

ţe nie je vecou najvyššieho súdu, ako dovolacieho súdu, lebo

mu to vôbec neprislúcha, aby preskúmaval správnosť a zákonnosť iných rozhodnutí

z hľadiska uloţených trestov vo veciach, v ktorých nebolo podané dovolanie.

Ak krajský súd vyhodnotil zistené okolnosti prípadu významné z hľadiska ukladania trestu,

8

ktoré veľmi podrobne a precízne uvádza vo svojom rozhodnutí a dospel k záveru, ţe by bolo

v rozpore so zásadami o účele a výmere trestu, keby bol obvinenej uloţený podmienečný trest

odňatia slobody, nie je moţné, aby tieto jeho závery znovu prehodnocoval dovolací súd

v rámci dovolacieho konania, lebo nie je všeobecnou treťou opravnou inštanciou.

Ak uloţený trest nie je výsledkom nezákonného pouţitia niektorého z kogentných

hmotnoprávnych ustanovení , a to v danom prípade nie je, potom nie je daný

ani dovolací dôvod podľa V prípade, ţe by bol trest uloţený

mimo rámca zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo by bol uloţený taký druh trestu,

ktorý zákon nepripúšťa, bol by to dovolací dôvod podľa , ale ani

jedno ani druhé sa v prejednávanej veci nestalo, takţe ani obvinená nepodáva dovolanie pre

tento dovolací dôvod.

Ďalšie dovolacie námietky obvinenej týkajúce sa toho, ţe krajský súd sa vôbec

nevyrovnal s jej argumentmi vo vzťahu k odvolaniu prokurátora, vôbec

nie sú dovolacím dôvodom podľa Jednak sa opiera o procesné

ustanovenie o obsahu rozsudku a jednak nezodpovedá ani skutočnosti, ţe

by sa krajský súd nevyrovnal s vyjadrením obvinenej k odvolaniu prokurátora, pretoţe

kaţdým svojim konštatovaním v podrobnom odôvodnení rozsudku, vychádzajúc z ustanovení

§ 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., zároveň s odôvodnením prečo neobstojí z hľadiska zákonnosti

okresným súdom uloţený podmienečný trest odňatia slobody reagoval aj na námietky

obvinenej obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu prokurátora.

So zreteľom na uvedené moţno uzavrieť, ţe z podaného dovolania je zrejmé,

ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a preto bolo potrebné

rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. júna 2010

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková