Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6d0/363326.b9d1c9.pdf
PDF · 189.56 KB
No categories available
5Tdo/15/2010
N a j v y š š í s ú d 5Tdo 15/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci
proti obvinenej M. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 16. júna 2010 v Bratislave dovolanie
obvinenej M. B. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 16. júla 2009, sp. zn.
3To 144/2008, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej M. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Ţiline z 2. októbra 2008, sp. zn. 3T 89/2008, bola
obvinená M. B. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
dňa 20. októbra 2007 asi o 11.25 hod. viedla osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Felícia, ev. číslo X. po ceste II/507 v smere od Ţ. do B.,
pričom ako prechádzala cez obec M. v km 216.100, kde je dopravnou značkou B27a
obmedzená rýchlosť jazdy na 40 km/h, tak pri prejazde pravotočivej zákruty z dôvodu rýchlej
jazdy, kedy išla s vozidlom rýchlosťou v rozpätí 73,15 aţ 80,85 km/h dostala s vozidlom
šmyk a prešla do protismeru, kde došlo k čelnej zráţke s protiidúcim osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. číslo X., ktoré viedol vodič P. Ď., a ktorému
z nedbanlivosti spôsobila pomliaţdenie tváre s krvnými výronmi a oderkami koţe v oblasti
ľavej strany tváre, ľavej očnice, nosa, hornej a dolnej pery s drobnou trhlinou na sliznici
dolnej pery vo vchode do dutiny ústnej, trţnú ranu v oblasti záhlavia 10 cm dlhú,
pomliaţdenie prednej steny hrudnej s krvným výronom nad hrudnou kosťou, prasknutie
spánkovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, zlomeninu bočnej steny ľavej očnice s výlomom,
ktorý je ľahko posunutý do strany, preniknutie vzduchu do mäkkých tkanín očnice a za očnú
guľu vľavo, trieštivú zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo so
zakrvácaním do čeľustnej dutiny a do čuchových skliepkov, otras mozgu ľahkého stupňa,
ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť 7 týţdňov,
jeho spolujazdkyni M. Ď. spôsobila trieštivé zlomeniny klenby
a spodiny lebečnej a pomliaţdenín mozgu pri následnom zlyhaní ţivotne dôleţitých funkcií
centrálnej nervovej sústavy pri krvácaní pod tvrdú a mäkkú plenu mozgovú, na následky
ktorých dňa 27. októbra 2007 zomrela,
mal. S. Ď. pomliaţdenie s oderkou koţe na pravom predkolení, ktoré zranenie si
vyţiadalo dobu práceneschopnosti 5 dní a dobu liečenia v trvaní 7 dní,
mal. A.. Ď. spôsobila pomliaţdenie čela vpravo, ktoré zranenie si vyţiadalo
práceneschopnosť v trvaní 2 dni a dobu liečenia v trvaní 5 dní,
mal. L. K. spôsobila pomliaţdenie čela s oderkami koţe, pomliaţdenie prednej ľavej
strany hrudníka ľahkého stupňa, pomliaţdenie ľavého lakťa s oderkami koţe ľahkého stupňa,
ktoré zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní 5 dní a dobu liečenia v trvaní 7 dní,
pričom vodička M. B. svojim konaním porušila ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 4, § 3
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Zákona č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Okresný súd v Ţiline za to uloţil obvinenej M. B. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák.,
s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom podľa § 49 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. okresný súd jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil obvinenej skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uloţil obvinenej aj trest zákazu činnosti vodiča a to zákaz
viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodeného P. Ď.,
nar. X., trvalé bytom K. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uloţil obvinenej M. B. povinnosť nahradiť
škodu poškodenému L. K., nar. X., bytom K., vo výške 7 848 Sk.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodeného L. K.,
nar. X., bytom K. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.
Tento rozsudok napadol odvolaním prokurátor, čo do výroku o treste a o jeho odvolaní
rozhodol Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo 16. júla 2009, sp. zn. 3To 144/2008 tak, ţe
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil citovaný rozsudok Okresného súdu
v Ţiline vo výroku o treste odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov a na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
uloţil obvinenej M. B. za prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku
Okresného súdu v Ţiline podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. m/ Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Proti tomuto rozsudku podala obvinená M. B. prostredníctvom svojej obhajkyne
dovolanie.
Dovolateľka opiera dôvody dovolania o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. teda, ţe rozhodnutie, ktoré napadá dovolaním je zaloţené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolateľka nenamieta právnu kvalifikáciu skutku a celý obsah odôvodnenia jej
dovolania spočíva v tom, ţe vyjadruje nespokojnosť s uloţeným nepodmienečným trestom
odňatia slobody, poukazujúc na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu, na ustanovenie
§ 34 ods. 4 Tr. zák. o okolnostiach relevantných z hľadiska určovania druhu a výmery trestu,
na ustanovenie § 49 Tr. zák. o podmienečnom odloţení výkonu trestu odňatia slobody.
Zároveň dovolateľka upriamila pozornosť na to, ţe sa dopustila prečinu
z nedbanlivosti, ţe do konca ţivota ju bude prenasledovať nenapraviteľný následok tragickej
dopravnej nehody, pričom svoju vinu a trest uloţený súdom prvého stupňa prijala s pokorou.
Trest uloţený krajským súdom však povaţuje za protiústavný, nezákonný a uloţený v rozpore
s princípmi spravodlivosti. Uvádzala, ţe dopravná nehoda nebola výsledkom vodičskej
bezohľadnosti a arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti dovolateľky, pričom krajský súd
v rozsudku vymenoval na jej strane mnoţstvo poľahčujúcich okolností, ktoré však nenašli
odozvu v jeho rozhodnutí, a tak sa uloţený trest javí byť pomstou za jej nedbanlivostné
konanie.
V tej súvislosti poukázala na iné rozhodnutia všeobecných súdov v podobných
trestných veciach s rovnakým tragickým následkom dopravnej nehody, známych hercov
a politika, pri ktorých súdy pristúpili k uloţeniu trestov odňatia slobody s podmienečným
odkladom výkonu trestu. Poukázala na tie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva, ţe pri rozhodovaní všeobecných
súdov sa musí uplatniť princíp právnej istoty s neopomenuteľným komponentom
predvídateľnosti práva, ktorý predpokladá, ţe obdobné situácie musia byť právne
posudzované rovnakým spôsobom. Krajský súd však podľa nej porušil jej práva priznané
článkom 12 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkami 6 ods. 1 a 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, ţe sa odklonil od ustálenej
judikatúry.
Ako dovolací dôvod uvádzala obvinená i to, ţe krajský súd síce podrobne
v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpísal dôvody odvolania prokurátora
proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj jeho konečný návrh, ale úplne ignoroval
jej vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a jej návrhy a vo svojom rozhodnutí
ani len nenaznačil dôvody, pre ktoré boli neprijateľné jej argumenty v odvolacom konaní, čo
v konečnom dôsledku znamenalo porušenie jej práva priznaného článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čo, podľa nej, zakladá dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolateľka poznamenala, ţe s identickým obsahom podala Ústavnému súdu
Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťaţnosť, ktorá bola
odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu a uviedla,
ţe z obsahu rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, ţe dôvody ústavnej sťaţnosti
sú dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto sa nápravy svojich práv
môţe domáhať v dovolacom konaní, na ktoré je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Na základe týchto dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil rozsudkom, ţe výrokom o treste napadnutého rozsudku Krajského súdu v Ţiline bol
porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, § 149 ods. 2, § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v ustanoveniach § 2 ods. 2, § 168 ods. 1 Tr. por.
K dovolaniu obvinenej sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Ţiline, v ktorom
uviedol, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý
predpokladá nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, pričom sa ním rozumie, ţe skutok
bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny
trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin alebo predpokladá nesprávne pouţitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia a tým sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestnosti činu (najmä
§ 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41
Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Rozumie sa ním aj nesprávne pouţitie iných
právnych predpisov, napr. Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
Občianskeho zákonníka a pod. a z uvedeného vyplýva, ţe dovolací súd v dovolacom konaní
nepreskúmava výšku ani druh zákonne uloţeného trestu.
V konkrétnom prípade bol, podľa vyjadrenia prokurátora, obvinenej uloţený zákonný
trest s prihliadnutím na ustanovenie § 34 Tr. zák.
Prokurátor vo vyjadrení poznamenal, ţe obvinená vo svojom dovolaní porovnáva so
svojou trestnou vecou odlišné prípady, keďţe ani jeden z odsúdených, ktorých mená uviedla
v dovolaní neprekročil maximálne povolenú rýchlosť pre daný úsek cesty o 100 % tak, ako
v jej prípade. Preto nemoţno hovoriť o odlišnom rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých
veciach. Obvinenej bol uloţený spravodlivý trest aj vzhľadom na následok trestného činu, po
ktorom dve maloleté deti prišli o matku.
Preto prokurátor navrhol dovolanie obvinenej podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie
je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, ţe podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., o ktoré sa dovolanie obvinenej
opiera.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je moţné podať, ak je rozhodnutie
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Ţalovaný skutok, pre ktorý bola obvinená uznaná za vinnú, bol v rozsudku súdu
prvého stupňa správne posúdený podľa príslušného ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. Z ustáleného skutkového stavu a právnej kvalifikácie skutku v rozsudku Okresného
súdu v Ţiline vychádzal aj Krajský súd v Ţiline, ktorý právnu kvalifikáciu skutku nemenil
a Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe nemal na to ani dôvod, lebo v tomto smere
bolo rozhodnutie okresného súdu úplne správne. Napokon v tomto smere ani dovolanie
nebolo podané.
Krajský súd v Ţiline na základe odvolania prokurátora zrušil len výrok o treste odňatia
slobody rozsudku prvostupňového súdu a sám rozhodol tak, ţe uloţil obvinenej M. B.
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Krajský súd svojim rozhodnutím o treste neporušil ţiadne hmotnoprávne ustanovenie,
rozhodne nie ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., ani § 149 ods. 2 Tr. zák., pretoţe uloţil
obvinenej trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby,
po zohľadnení všetkých tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uviedol vo výroku svojho
rozsudku, a pri uloţení nepodmienečného trestu odňatia slobody pouţil tieţ správne
hmotnoprávne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na jej zaradenie
do príslušného ústavu na výkon trestu.
Treba zdôrazniť, ţe pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť
v dôsledku toho, ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej
pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. spočívajúceho v tom, ţe bol uloţený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.
Ustanovenia § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. o zásadách ukladania trestov
sú všeobecnej povahy a v rámci nich je vecou prvostupňového a druhostupňového súdu
zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti významné z hľadiska ukladania trestu. Pokiaľ nejde
o porušenie kogentného hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona alebo iného
hmotnoprávneho predpisu, nejde o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podstatou dovolania obvinenej je, ţe sa nestotoţňuje s tým, ako vyhodnotil zistené
okolnosti prípadu krajský súd, keď dospel k záveru, ţe nie je moţné uloţiť obvinenej
podmienečný trest odňatia slobody, lebo by nezodpovedal zákonu, keďţe neboli splnené
podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu. Pokiaľ
v tej súvislosti obvinená uvádza iné prípady, podľa nej rovnaké ako u nej, treba poznamenať,
ţe nie je vecou najvyššieho súdu, ako dovolacieho súdu, lebo
mu to vôbec neprislúcha, aby preskúmaval správnosť a zákonnosť iných rozhodnutí
z hľadiska uloţených trestov vo veciach, v ktorých nebolo podané dovolanie.
Ak krajský súd vyhodnotil zistené okolnosti prípadu významné z hľadiska ukladania trestu,
ktoré veľmi podrobne a precízne uvádza vo svojom rozhodnutí a dospel k záveru, ţe by bolo
v rozpore so zásadami o účele a výmere trestu, keby bol obvinenej uloţený podmienečný trest
odňatia slobody, nie je moţné, aby tieto jeho závery znovu prehodnocoval dovolací súd
v rámci dovolacieho konania, lebo nie je všeobecnou treťou opravnou inštanciou.
Ak uloţený trest nie je výsledkom nezákonného pouţitia niektorého z kogentných
hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, a to v danom prípade nie je, potom nie je daný
ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V prípade, ţe by bol trest uloţený
mimo rámca zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo by bol uloţený taký druh trestu,
ktorý zákon nepripúšťa, bol by to dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ale ani
jedno ani druhé sa v prejednávanej veci nestalo, takţe ani obvinená nepodáva dovolanie pre
tento dovolací dôvod.
Ďalšie dovolacie námietky obvinenej týkajúce sa toho, ţe krajský súd sa vôbec
nevyrovnal s jej argumentmi vo vzťahu k odvolaniu prokurátora, vôbec
nie sú dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Jednak sa opiera o procesné
ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. o obsahu rozsudku a jednak nezodpovedá ani skutočnosti, ţe
by sa krajský súd nevyrovnal s vyjadrením obvinenej k odvolaniu prokurátora, pretoţe
kaţdým svojim konštatovaním v podrobnom odôvodnení rozsudku, vychádzajúc z ustanovení
§ 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., zároveň s odôvodnením prečo neobstojí z hľadiska zákonnosti
okresným súdom uloţený podmienečný trest odňatia slobody reagoval aj na námietky
obvinenej obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu prokurátora.
So zreteľom na uvedené moţno uzavrieť, ţe z podaného dovolania je zrejmé,
ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. júna 2010
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková