Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d0d/364154.cf0089.pdf
PDF · 229.99 KB
No categories available
1TdoV/7/2010
Najvyšší súd 1 TdoV 7/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Juraja Klimenta
a JUDr. Milana Karabína, v trestnej veci proti obvinenému P. L. a spol., vedenej
naKrajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 1/2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 16. júna 2010 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený P. L., zastúpený
obhajcom JUDr. M. R., advokátom so sídlom: Š. X., 949 01 N., proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/2007, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, bol
obvinený P. L. uznaný za vinného v bodoch 1/, 2/, 3/ z pokračovacieho trestného činu vraţdy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písmeno a/, písm. b), písm. j) Trestného zákona v znení zák. č.
253/2001 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa dopustil tak, ţe
v bode 1/ obţalovaní P. L., J. B. a Ľ. A.,
dňa 23.07.2001 v čase od 12.15 hod. do 20.15 hod. po predchádzajúcej vzájomnej
dohode zmocniť sa, pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov zo ţltého kovu, spoločne
prišli do N. M. nad V. na osobnom motorovom vozidle značky Fiat Croma,
EČ: X., kde po príchode obţalovaný P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň
nezistenej značky ráţe 5,6 mm, ktorú mal v igelitovej taške a ktorú si v nezistenom čase
zadováţil bez povolenia, a spolu odišli do predajne Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. nad V.,
pričom obţalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor, obţalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne,
kde obţalovaný P. L. bez vedomia a dohody s obţalovanými Ľ. A. a
J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy
s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu a mozočka,
jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K. zomrel
počas prevodu do nemocnice, a následne z predajne odcudzili rôzne predmety zo ţltého kovu
v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke
predajne Z. – P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a.s., B.,v sume
najmenej 119 149 Sk,
v bode 2/ obţalovaní P. L. a J. B.,
dňa 25.08.2001 v čase od 08.15 hod. do 08.45 hod. po predchádzajúcej vzájomnej
dohode zmocniť sa pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich
sa v predajni Š. na N. H. číslo X. v Š., vošli do predajne, kde obţalovaný J. B. poţiadal
predavačku O. L., aby mu otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo
ţltého kovu a náramkové hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne obţalovaný
P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obţalovaným J. B., bez vyzvania zozadu strelil
z malokalibrovej zbrane značky Margolin kal. 22 Long. rifle výrobné číslo C2300P, ktorú si
zadováţil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku poškodenú O. L.,
čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaţdenie mozgu s vnútrolebečným
krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej okamţitej
smrti na mieste a následne prikázal obţalovanému J. B., aby zobral predmety zo ţltého kovu
spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej 1 391
199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu
v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., Regionálne riaditeľstvo N. škodu v sume
najmenej 637 983 Sk,
v bode 3/ obţalovaný P. L.,
v presne nezistenom čase v období v mesiacoch máj 2001 aţ jún 2001 vylákal
do lesného porastu katastra obce Ţ., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ţ.
s obcou J., pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel
nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do
čela hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaţdenie mozgu, úrazové
poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo
k jej okamţitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha, následne
poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopa-nej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie
neskôr spálil.
Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému P. L. podľa § 219
ods. 2 za pouţitia § 29 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a § 35 ods. 2 Tr. zák.,
súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. Na výkon tohto trestu ho podľa § 39a ods. 2
písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005,
sp. zn. 1 T 2/2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, zrušením stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uloţil obvinenému aj trest prepadnutia veci,
a to pištole zn. Margolin kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C 2300P so zásobníkom na 10 ks
nábojov a tlmičom hluku výstrelu s tým, ţe podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.
Podľa § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uloţil obvinenému tieţ trest
prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa podľa § 52 ods. 3 Tr. zák. stáva štát.
Krajský súd obvineným P. L. a J. B. uloţil podľa § 73 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
ochranné opatrenie - zhabanie vecí, a to nábojov zaistených pri domovej prehliadke:
- 109 ks kal. 38 Speciál, zn. SaB,
- 200 ks kal. 7,65 mm, zn. SaB,
- 50 ks kal. 22 Long rifle, zn. SaB,
- 95 ks kal. 22 Long rifle, zn. Remington Subsonic,
- 6 ks kal. 22 Long rifle, zn. PMC,
- 5 ks kal. 22 Long rifle, maďarskej výroby,
- 15 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB,
- 5 ks kal. 22 Long rifle, zn. Winchester,
- 4 ks kal. 22 Long rifle, belgickej výroby,
- 3 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB,
- 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. RWS,
- 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. Lapua,
- 152 ks kal. 22 Long Short, zn. SaB.
Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne, resp.
s ďalšími obvinenými nahradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám
v rozsahu, aký vyplýva z výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 139 ods. 1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por.
účinného do 1.januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. novembra 2007,
kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
1 To 12/2007, podľa § 256 Tr. por., účinného do 1. januára 2006, odvolanie obvineného
zamietol.
Odpis uznesenia najvyššieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený
10.. januára 2008, resp. 9. januára 2008.
Dňa 19. decembra 2008 Krajský súd v Nitre predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. L. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. R. na
menovanom krajskom súde 11. novembra 2008, a to proti uzneseniu najvyššieho súdu zo 7.
novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/2007 (a tým zároveň aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo,
teda aj proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1T 1/05).
Dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutiami obidvoch menovaných súdov bol porušený
zákon v neprospech obvineného, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/
Tr. por., ktoré spočívajú v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom, ako aj v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho
ustanovenia. Z obsahu dovolania súčasne vyplýva, ţe obhajca obvineného namietol - hoci bez
výslovného označenia zákonného ustanovenia - aj porušenie zákona v neprospech obvineného
z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.
V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:
„Od počiatku popieram spáchanie skutkov s tým, že podľa môjho názoru neexistuje
nijaký právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som
bol odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov,
mám na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí podľa môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje
procesnoprávne postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo
spáchania jednotlivých skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne
odmietam, si súd prvého stupňa osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie
mňa ako podozrivého a neskôr ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným
v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob vykonávania opoznávania. Zastávam názor,
že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných opoznávaní sú nedôveryhodné
a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti a samozrejme následne takýto
dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob opoznávania mojej osoby na
hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol publikovaný, resp.
moja podobizeň bola publikovaná v rôznych časopisoch, novinách a pod.
Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej
trestnej veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré
skutočnosti mi boli upreté a odmietnuté.
V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už
v konaní prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd
so zdvorilou žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov.“
Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací
podľa § 386 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. vyslovil,
ţe bol porušený zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., ďalej
aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T 1/05,
a podľa § 388 ods. 2 Tr. por. prikázal vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v inom zloţení
senátu Krajskému súdu v Nitre.
Dňa 5. decembra 2008 obhajca obvineného predloţil krajskému súdu podanie
z 18. novembra 2008 spísané samotným obvineným, označené ako „Doplnenie/upresnenie
dovolania, a iné“, s uvedením čísiel konaní: 1T 1/05, 1T 2/05, vrátane sprievodného listu
zo 4. decembra 2008, v ktorom obhajca obvineného uviedol: „Na základe výslovnej ţiadosti
môjho mandanta po nahliadnutí Vám v prílohe zasielam podrobné odôvodnenie dôvodov
dovolania ním samotným a prosím, aby boli pripojené k trestnému spisu.“ Predmetné podanie
bolo najvyššiemu súdu predloţené 19.decembra 2008.
Obvinený v podaní výslovne poukázal na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. a teda oproti podaniu z 11. novem-
bra 2008 rozšíril dôvody dovolania o písm.a/ a písm. e/ citovaného ustanovenia. Namietol,
ţe v konaní boli porušené základné zásady trestného konania, najmä zásada in dubio pro reo,
rozhodovanie na základe prečítaných dôkazov, nezákonná domová prehliadka, nezákonné
poučenia, nezákonné rekognície atď. Z ustanovení Trestného poriadku poukázal
na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 12, ods. 14 a ods. 19, ktoré mali
byť postupom súdov porušené.
Pokiaľ ide o obvineným namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., t. j. ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, z doplnenia dôvodov
dovolania z 18. novembra 2008 vyplýva, ţe obvineným doplnené dôvody dovolania
sú koncipované omnoho širšie neţ dôvody uvedené obhajcom v dovolaní z 11. novem-
bra 2008, ktorý namietal len odopretie moţnosti obvinenému oboznámiť sa s jednotlivými
dôkazmi v spisovom materiáli. Obvinený konkrétne namieta zásadné porušenie práva
na obhajobu zakotvené v ust. § 2 ods. 9 Tr. por., a to nasledujúcimi skutočnosťami (bod VIII
podania z 18. novembra 2008 - č. l. 4669 - 4670 spisu):
1) nezabezpečenie obhajoby, keďţe ustanovený obhajca si riadne neplnil svoju úlohu,
2) trestný spis bol obvinenému prvýkrát ukázaný aţ po roku konania, aj to na krátky čas
(2 hodiny) a potom aţ na konci vyšetrovania,
3) niektoré úkony v prípravnom konaní boli vykonané bez prítomnosti obhajcu,
4) oneskorené ustanovenie obhajcu,
5) nezabezpečenie dôkazov v prospech obvineného,
6) vo veci nebolo vykonané riadne a účinné vyšetrovanie.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., t. j. ţe rozhodnutie
je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, obvinený
konkretizoval, ktoré dôkazy neboli podľa jeho názoru vykonané zo strany súdu zákonným
spôsobom a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré povaţuje tieto dôkazy za nezákonné –
nezákonne vykonané opakované opoznávania osôb a vecí, prečítané výpovede spoluobvine-
ných Ľ. A. a J. B. a svedkýň O. B., A. B. a A. S. z prípravného konania, ktorých nemal
moţnosť osobne vypočuť, nezákonne získaný dôkaz – zbraň, keď vyšetrovatelia 1. septembra
2001 bez písomného príkazu súdu vykonali domovú prehliadku u svedkyne Piačkovej (str. 3–
8, str. 18 podania z 18.novembra 2008 – č. l. 4666–4668, 4672 spisu).
Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietol nezákonnosť procesu (bod VII
podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4668 spisu), v rámci neho nerešpektovanie vnútroštátnej
judikatúry, konkrétne rozhodnutí R I/1966, R 40/1969, R 38/1968, R 37/1970, R 46/1963, R
56/1994, R 38/1968, R 8/1965, R 54/1990 a R II/1964, vychádzajúcich zo zásady prezumpcie
neviny zakotvenej v § 2 ods. 4 Tr. por. ako jednej z inštitucionálnych záruk spravodlivosti,
z ktorej vyplýva základné pravidlo dokazovania „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obvineného).
V bode IX svojho podania z 18. novembra 2008 (č.l. 4670 spisu) obvinený namietol
porušenie zásady zakotvenej v § 2 ods. 14 Tr. por. spočívajúcej v rovnosti strán v konaní,
ktoré vidí v tom, ţe:
1) v konaní bol zastúpený neúčinnou obhajobou,
2) oproti spoluobvineným bol v nevýhodnejšom postavení a to z dôvodu, ţe títo boli
vo väzbe ubytovaní vedľa seba, rovnako na vychádzkach mohli chodiť vedľa seba,
v dôsledku čoho sa mohli dohodnúť, ako budú vypovedať,
3) na rozdiel od obvineného, súd predvolal a vypočul všetkých svedkov navrhnutých
obţalobou, rovnako boli vykonané všetky ňou navrhnuté dôkazy.
V ďalšom obvinený poukázal na porušenie práva na nestranný súd podľa § 2 ods. 7
Tr. por. (bod X podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu). V tejto súvislosti uviedol,
ţe súd účelovo manipuloval s výpoveďami obvinených, aj svedkov. Do zápisnice protokolo-
val iné tvrdenia, neţ o akých v skutočnosti vypovedali vypočúvané osoby, nezabezpečil
dôkazy v prospech obvineného a tie, ktoré vykonal, zásadne vyhodnocoval v jeho neprospech.
Obvinený ďalej uviedol, ţe pri vykonávaní jednotlivých úkonov nebol poučený
v súlade so zákonom a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, či mu súd umoţnil
jeho práva realizovať, napr. odmietnuť zúčastniť sa vykonávaného úkonu. Rovnako vytýkal
súdu, ţe sudcovia kládli kapciózne a sugestívne otázky.
Súčasne obvinený namietol porušenie osobnostných práv podľa § 2 ods. 2 Tr. por.
(bod XII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu), ako aj porušenie práva na podanie
odvolania (bod XIII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4672 spisu), odôvodňujúc to tým, ţe
nemal zabezpečenú účinnú právnu pomoc a ďalej tým, ţe spôsob, akým bolo súdne konanie
vykonané, neposkytoval ţiadne záruky proti zneuţitiu práv zo strany súdu.
V podaní z 18. novembra 2009 obvinený ako v jedinom svojom podaní napáda
rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, ktorým bol odsúdený
pre pokračovací trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.
účinného do 1.januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne podľa § 9 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Podstata jeho námietok spočíva v tvrdení
o odsúdení na podklade dôkazov, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Tvrdí,
ţe odsúdenie bolo zaloţené výlučne na výsledkoch opakovaných opoznávaní jeho osoby,
ktoré aj súdy označili za nezákonné.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k podanému dovolaniu písomne vyjadril krajský prokurátor
v Nitre, ktorý vo svojom podaní z 3. decembra 2008 na margo tvrdenia obvineného o tom,
ţe počas celého trestného konania, či uţ v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom
spáchanie skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu a za ktoré bol právoplatne odsúdený,
popieral, uviedol, ţe toto tvrdenie sa síce zakladá na pravde, avšak súd prvého stupňa svoj
názor oprel o celý rad dôkazov, tvoriacich ucelený, ničím neprerušovaný sled, ktoré do seba
logicky zapadajú. Ide nielen o výpovede spoluobvinených J. B. a Ľ. A., ktorí uţ v začiatku
prípravného konania a potom i na hlavných pojednávaniach vypovedali vţdy rovnako, a to
počas niekoľkých rokov trvania konania, a to i s odstupom času. Ich výpovede sa nezhodovali
iba v malých detailoch, ktoré však nemali vplyv na konečné rozhodnutie súdu, resp. prípad
ako taký. Výpovede týchto spoluobvinených boli doplnené inými svedkami a celým radom
ďalších nepriamych dôkazov.
Krajský prokurátor v ďalšej časti svojho vyjadrenia vyvrátil tvrdenie obvineného
o nezákonnosti vykonaných rekognícií ako aj odopretí práva na obhajobu, ktoré malo
spočívať v nemoţnosti oboznámiť sa s jednotlivými dôkazmi. Uviedol, ţe obvinený tak
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým
dôkazom, ktoré boli produkované v jeho trestnej veci, pričom toto právo plne vyuţíval, keď
podával rôzne podnety, sťaţnosti, návrhy s tým, ţe o všetkých bolo rozhodované, resp.
konané. Počas celého konania obvinený ţiadal prekopírovať celé zápisnice z jednotlivých
úkonov, čo mu bolo umoţnené a v súčasnosti disponuje takmer identickou kópiou spisu.
V priebehu celého konania mal svojho obhajcu, s ktorým sa radil a ktorý vyuţíval plne svoje
oprávnenie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa
§ 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného ako nepreukázané zamietol.
Po predloţení spisu najvyššiemu súdu boli 21. januára 2009 doručené Krajskému súdu
v Nitre ďalšie dve podania zo 17. januára 2009 (označené ako „Úprava dovolania a iné“)
a 18. januára 2009 (označené ako „Sťaţnosť“) spísané samotným obvineným. Najvyššiemu
súdu boli predloţené 26. februára 2009 prostredníctvom krajského súdu v prílohe jeho prípisu
z 24. februára 2009, sp. zn. Spr. 3310/09. Obvinený v týchto podaniach bliţšie rozvádza
dôvody uvedené v podaní z 18. novembra 2008 a súčasne uvádza, ţe najvyšší súd ako súd
dovolací porušuje jeho právo na prípravu obhajoby, pretoţe mu v súvislosti s podaným
dovolaním neumoţnil nahliadnuť do spisu. V podaní zo 17. januára 2009 poukázal na to,
ţe ustanovený obhajca JUDr. M. R. nenamietal všetky dôvody dovolania tak, ako si to sám
ţelal, preto tieto doplnil podaním z 18. novembra 2008. Zároveň upresnil, ţe ide o dovolacie
dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ písm. i/ a písm. j/
s tým, ţe porušenie Tr. por. vidí v ust. § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods.
12, ods. 18 a ods.19 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie
sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Pred samotným vyhodnotením dovolacích dôvodov uplatnených obvineným v jedno-
tlivých jeho podaniach povaţuje najvyšší súd za významné zdôrazniť aj v súvislosti s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 21. januára 2010, sp. zn. IV.
ÚS 305/09-93, kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku týchto podaní.
V dovolaní obvineného z 11. novembra 2008, ktoré síce napísal aj podal obhajca
obvineného, namietal správnosť skutkových zistení niţších súdov (vrátane hodnotenia
vykonaných dôkazov súdmi), čo je v dovolacom konaní vylúčené (§ 371 ods. 1 písm. i/, časť
vety za bodkočiarkou Tr. por.). Okrem toho obhajca namietal nezákonné vykonanie
niektorých dôkazov podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., avšak bez akejkoveľvek vecnej
argumentácie (resp. bez konkrétneho označenia týchto dôkazov, ako aj okolností, v ktorých
mala nezákonnosť ich vykonania spočívať). Tak tomu bolo aj v prípade síce nepomeno-
vaného, ale bezpochýb uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
spočívajúceho v porušení práva na obhajobu. Za tejto situácie si najvyšší súd mohol utvoriť
komplexný obraz o skutočnom obsahu a rozsahu dovolacích dôvodov iba z doplňujúceho
podania obvineného z 18. novembra 2008 (spísané obvineným, ale predloţené krajskému
súdu prostredníctvom jeho obhajcu), ako aj ďalších podaní zo 17. a 18. januára 2009 (rovnako
spísané samotným obvineným, avšak priamo ním aj predloţené najvyššiemu súdu prostrední-
ctvom krajského súdu). Z týchto dôvodov bolo jednoznačne potrebné pri vyhodnocovaní
jednotlivých dovolacích dôvodov zaoberať sa a vysporiadať aj s obsahom podania
z 18. novembra 2008 s prihliadnutím na obsah podaní zo 17. a 18. januára 2009.
Prevaţná časť dovolania obvineného z 18. novembra 2008 sa týka jeho námietkok
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov, k hodnoteniu vykonaných dôkazov
z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, ako
aj realizácie práva na obhajobu, čo všetko malo mať za následok pochybnosti o jeho vine
vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu vraţdy. Prostredníctvom vytýkaných vád
obvinený uplatňoval vlastnú verziu skutkového deja, ktorá skutočnosť však nezakladá ţiadny
z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok,
tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty
stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorý je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
pochybení tak, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Dovolanie
má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania,
vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto
sú dôvody dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní - podstatne uţšie.
Dovolanie neslúţi na revíziu a nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého
a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretoţe dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe
skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané
dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady
ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného,
nemoţno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. iba s poukazom
na údajne nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať ani meniť“. Zo zákonnej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe uvedený
dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému
súdmi niţších súdov. V rámci rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu vychádza
dovolací súd zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní
a hodnotí, či tieto skutkové zistenia (vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku) boli z hľadiska
hmotného práva správne právne posúdené. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je teda
moţné namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia
vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ
nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5,
ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 o postupe orgánov činných v trestnom konaní
pri zisťovaní skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality
a oficiality).
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obvineného treba na tomto mieste
poukázať na správne odôvodnenie uvedené v uznesení najvyššieho súdu ako súdu odvola-
cieho zo 7. novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/207, a to pokiaľ ide o chybu prvostupňového
súdu. Tento posudzoval všetky tri skutky trestného činu vraţdy ako jeden pokračovací trestný
čin, hoci skutok pod bodom 3/ nemá ţiadnu subjektívnu ani objektívnu súvislosť s vraţdami
v bodoch 1/ a 2/, a preto mal byť právne hodnotený ako samostatný trestný čin vraţdy.
Pre absenciu odvolania prokurátora však nebolo moţné toto pochybenie napraviť, pretoţe
v prípade rozdelenia skutkov do samostatných trestných činov (skutky pod bodmi 1/ a 2/ ako
pokračovací trestný čin vraţdy a skutok pod bodom 3/ ako samostatný trestný čin vraţdy)
by išlo o rozhodnutie v neprospech obvineného, čo sa týka počtu spáchaných trestných činov
a tým aj zvýšený stupeň nebezpečnosti spáchanej trestnej činnosti. Táto úvaha sa týka
aj moţného právneho hodnotenia konania obvineného ako organizátora trestných činov
lúpeţe v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/, § 34 písm. g/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Z obsahu dovolania obvineného z 11. novembra 2008 podaného prostredníctvom
obhajcu vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje okolnosť, ţe mu bolo upreté
právo na obhajobu, a to čo sa týka oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom
materiáli, hoci tento dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. výslovne nepomenováva.
Uvedený dovolací dôvod následne rozviedol v podaní z 18. novembra 2008 spísaným ním
samotným, kedy v rámci tvrdeného zásadného porušenia práva na obhajobu poukázal
na nezabezpečenie obhajoby, keďţe ustanovený obhajca si riadne neplnil svoju úlohu.
Rovnako namietol, ţe trestný spis mu bol prvýkrát ukázaný aţ po roku konania, aj to
na krátky čas (2 hodiny) a potom aţ na konci vyšetrovania, ďalej to, ţe niektoré úkony
v prípravnom konaní boli vykonané bez prítomnosti obhajcu, tento mu bol ustanovený
oneskorene a neboli zabezpečené dôkazy v prospech obvineného. V neposlednom rade
obvinený porušenie práva na obhajobu vidí v nevykonaní riadneho a účinného vyšetrovania
vo veci.
Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu
zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako
ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania
je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., je zakotvená v čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch,
akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej reupbliky obvinený má právo, aby mu bol
poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo
prostredníctvom obhajcu.
Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby
v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného
a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Právo na obhajobu zahŕňa viacero
komponentov, primárne právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa
obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 1 Tr. por.), ako aj právo na povinnú (za účinnosti
zákona č. 141/1961 Zb. – nutnú) obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Zabezpečenie práv obhajoby
je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku.
Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním
akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva
„zásadným spôsobom“. Dovolací dôvod v tomto zmysle je naplnený vtedy, ak obvinený
nemal obhajcu, hoci ho podľa zákona mať mal. Ide teda o porušenie ustanovení Trestného
poriadku o povinnej obhajobe. Táto situácia je dôvodom dovolania bez ohľadu
na skutočnosť, z akého dôvodu uvedeného v ustanovaní § 37 alebo § 38 Tr. por. musel mať
obvinený v konaní svojho obhajcu.
Na druhej strane, pod dovolací dôvod podľa citovaného ustanovenia nemoţno
subsumovať spôsob výkonu obhajoby obvineného ustanoveným obhajcom spočívajúci napr.
v tom, ţe obhajca sa nechal zastúpiť advokátskym koncipientom, aj keď s tým obvinený
nesúhlasil a v prípadoch, v ktorých to Trestný poriadok nepripúšťa. Rovnako prípadne
nekvalitne poskytnutá právna pomoc zvoleného, resp. ustanoveného obhajcu nemôţe zakladať
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obhajca je povinný obvinenému
poskytnúť odbornú právnu pomoc pri prejednávaní jeho trestnej veci, avšak táto skutočnosť
nezbavuje obvineného moţnosti byť aktívny v konaní pri realizácii jeho práv a povinností
určených zákonom. Vyplývajúc z uvedeného, pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo
zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne
podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných
súvislostiach.
Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku obvineného, ţe v konaní bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nie je moţné akceptovať.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe opatrením Okresného súdu Nitra
z 2. septembra 2001, sp. zn. 3 Tpr 520/01 bol obvinenému P. L. ustanovený podľa § 39. ods. 1
Tr. por. účinného do 1.januára 2006 obhajca JUDr. M. M., so sídlom: AK F. X., N., a to
z titulu povinnej (v tom čase nutnej) obhajoby. Vzápätí uznesením Okresného súdu Nitra z 3.
septembra 2001, sp. zn. 3 Tpr 58/01, bol obvinený podľa § 68 ods. 1 Tr. por. vzatý do väzby
z dôvodov § 67 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 s tým, ţe väzba
začala dňom 1. septembra 2001 o 00.15 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby
v Nitre. Menovaný obhajca obhajoval obvineného do 14. novembra 2006, kedy bol opatrením
Krajského súdu v Nitrre, sp. zn. 1 T 1/2005, oslobodený spod povinnosti obhajovať
obţalovaného a súčasne podľa § 38 ods. 1 Tr. por. bol P. L. ustanovený obhajca Mgr. P. K.,
so sídlom: AK F. X., N.. Opatrením Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2008, sp. zn. 1 T 1/05,
bol obvinenému ustanovený obhajca za účelom podania dovolania, a to JUDr. M. R., so
sídlom: AK Š. X., N..
Z obsahu relevantných zväzkov spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený v priebehu
celého konania vyuţíval moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom
ustanovených obhajcov. V kaţdom štádiu trestného konania príslušný obhajca poskytoval
obvinenému obhajobu zodpovedajúcu povahe prejednávanej trestnej veci a tak, ako to má na
mysli Trestný poriadok. Naopak, práve obvinený v priebehu konania vytváral situácie
sťaţujúce výkon obhajoby. Pokiaľ ide o námietku obvineného týkajúcu sa preštudovania
trestného spisu, treba konštatovať, ţe táto nezodpovedá skutočnému stavu veci.
Podľa § 166 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného do 30. novembra 2005 (v čase
oboznámenia obvineného s obsahom vyšetrovacieho spisu - teraz § 208 ods. 1, ods. 2
Tr. por.), ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za skončené a jeho
výsledky za postačujúce na podanie obţaloby, umoţní obvinenému a obhajcovi, poškodené-
mu alebo jeho splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy
na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môţe poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť
poučený. Na moţnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní
vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred.
Uvedenú lehotu moţno so súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo
policajný orgán nepovaţuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho. O týchto
úkonoch urobí vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam v spise a o odmietnutí návrhu na
doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného. Ak obvinený,
obhajca alebo poškodený nevyuţijú moţnosť preštudovať spisy napriek tomu, ţe na ňu boli
riadne upozornení alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal, vykoná o tom vyšetrovateľ
alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo
došlo.
Obţaloba v predmetnej trestnej veci bola Krajskému súdu v Nittre doručená dňa
11. júna 2003. Z jednotlivých záznamov o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva,
ţe obvinený si v dňoch od 3. marca 2003 do 28. marca 2003, preštudoval spis od č. l. 1 do č. l.
2286. Dňa 7. apríla 2006 obvinený poţiadal o opakované prezretie niektorých zväzkov
a vyhotovenie si poznámok. Doslovne poţiadal „...aby mi bolo umoţnené opakovane
si niektoré zväzky narýchlo znova prezrieť a urobiť si znovu poznámky pred tým, ako
pristúpim k návrhom na doplnenie vyšetrovania.“ Z citovaného evidentne vyplýva, ţe
poznámky si robil uţ v priebehu predchádzajúcich dní študovania jednotlivých zväzkov spisu.
Dňa 11. apríla 2003, bolo teda obvinenému umoţnené, aby sa opakovane oboznámil
s kompletným spisovým materiálom ČVS: KUV-76/OVVK-2001, rovnako sa opakovane
oboznámil z videozáznamami v počte 8 ks. S týmito sa priebeţne oboznamoval v dňoch 31.
marca 2003 a 7. aţ 10. apríla 2003. Vzhľadom na uvedené, oboznámeniu sa s vyšetrovacím
spisom vrátane videokaziet v tomto období venoval obvinený 26 dní. V období po vrátení
veci prokurátorovi na došetrenie (uznesením najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho
z 11. augusta 2004, sp. zn. 5 To 41/2004), obvinený opakovane aktívne vyuţíval svoje práva.
V dňoch 26. a 27. januára 2005 sa oboznámil s časťou spisu od č. l. 2373 do č. l. 2756
mapujúcou obdobie od podania obţaloby aţ do vrátenia veci do prípravného konania
a opakovane si preštudoval zväzky č. 1 a 7 aţ 10. Výslovne sa vzdal práva na prehratie
videokazety z konfrontácie medzi obvineným a svedkyňami K., K. a P. konanej v dňoch 15.
a 16. novembra 2004.
Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie vyšetrovania, obvinený dňa 27. marca 2003, teda
ešte v období pred vrátením veci do prípravného konania, prehlásil, ţe návrhy na doplnenie
vyšetrovania bude mať po kompletnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Dňa
11. apríla 2003 obvinený vyhlásil, ţe má návrhy na doplnenie vyšetrovania, a ţe tieto podá
poštou alebo cestou svojho obhajcu JUDr. M., ktorý rovnako prehlásil, ţe sa na vypracovaní
týchto návrhov bude spolupodieľať. Z dôvodu, ţe obvinený poţiadal o dostatočný čas na
predloţenie svojich návrhov, vyšetrovateľ Policajného zboru určil lehotu do 22. apríla 2003,
kedy od obvineného prevzal návrhy na doplnenie vyšetrovania z 13. aprí-
la 2003 v počte 80 strán. Po ich oboznámení vyšetrovateľ vo svojom oznámení z 25. aprí-
la 2003 (č. l. 2362) skonštatoval, ţe navrhované doplnenie nepovaţuje za potrebné, z dôvodu
ktorého návrhom obvineného nevyhovel a tieto s poukazom na § 166 ods. 1 Tr. por. účinného
do 30. novembra 2005 odmietol. Po vrátení veci do prípravného konania, obvinený predloţil
ďalší návrh na doplnenie vyšetrovania z 1. februára 2005, a to cestou svojho obhajcu
JUDr. M., ktorý ho Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre zaslal v prílohe listu
z 8. februára 2005. Po ich preštudovaní vyšetrovateľ Policajného zboru v liste
z 10. februára 2005 (č. l. 3374) obvinenému oznámil, ţe navrhované doplnenie odmieta,
pretoţe ho vzhľadom na povahu navrhovaných dôkazov, ako aj vzhľadom na stav dôkaznej
situácie a vyšetrovania v predmetnej veci, nepovaţuje za potrebné.
Pokiaľ ide o prítomnosť obhajcu JUDr. M. M. pri oboznamovaní sa obvineného
s vyšetrovacím spisom, tento vo väčšine prípadov síce nebol prítomný, avšak obvinený dňa 7.
marca 2003 vyslovil súhlas s oboznámením spisu bez prítomnosti obhajcu od 10.45 hod. dňa
3. mraca 2003 do 14.45 hod., dňa 7. marca 2003. Jeho ďalšiu neprítomnosť obvinený
nenamietal aţ do dňa 27. januára 2005, kedy vytkol neúčasť svojho obhajcu pri preštudovaní
spisu a namietol absenciu právnej pomoci, v dôsledku ktorej skutočnosti je preštudovanie
spisu neúčinné. V nadväznosti na to si obhajca 28. januára 2005 preštudoval č. l. 2373 aţ
3359 vyšetrovacieho spisu a prehlásil, ţe neţiada zopakovať ţiadne úkony, na ktorých nebol
prítomný, alebo o ktorých nebol vyrozumený. Rovnako nemal ţiadne návrhy na doplnenie
vyšetrovania.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe obvinený si v priebehu celého konania robil výpisky,
jednotlivé ţiadosti zaloţené v spise preukazujú, ţe obvinený si priebeţne vyhotovoval
fotokópie zápisníc z vyšetrovacích úkonov, zápisníc z výsluchov, a teda v konečnom
dôsledku disponuje s kópiou takmer celého trestného spisu. Je preto zrejmé, ţe jednotlivé
dôkazy a dôkazné prostriedky poznal uţ v priebehu celého trestného stíhania.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd v posudzovanom
prípade nezistil, ţe by bol daný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Obvinený v dovolaní z 18. novembra 2008 uplatnil aj ďalšiu dovolaciu námietku
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. tvrdiac, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré
neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
V rámci posúdenia, či spôsob, akým súd vykonal dôkazy, je v rozpore so zákonom,
je nevyhnutné prihliadnúť na realizáciu základných zásad spravodlivého súdneho procesu,
zakotvených predovšetkým v ustanovení § 2 Tr. por., hlavne v jeho odsekoch 10 a 12 (resp.
5 a 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006).
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnut-
nom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Citovaná zásada náleţitého zistenia skutkového stavu veci je predpokladom jednak toho,
ţe trestné stíhanie bude vedené v súlade so zákonom a jednak je predpokladom na spravodlivé
rozhodnutie vo veci.
Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v § 2 ods. 6 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 (teraz § 2 ods. 12 Tr. por.), orgány činné v trestnom konaní hodnotia
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestný poriadok kladie dôraz na zákonné získanie
a vykonanie dôkazov a zároveň na prípustnosť pouţitia dôkazu v konaní. Zákon pritom
nepriznáva ţiadnemu dôkazu osobitný význam a ani neupravuje, aké mnoţstvo dôkazov treba
vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Orgán činný v trestnom konaní a najmä súd však
nesmú pri rozhodovaní prihliadnuť na dôkaz získaný donútením alebo hrozbou takého
donútenia okrem prípadu, ţe sa taký dôkaz pouţije proti osobe, ktorá donútenie alebo jeho
hrozbu pri získaní dôkazu pouţila. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri
aplikovaní tejto zásady tieţ nesmie ísť o prejav ich ľubovôle. Postup dokazovania je potrebné
vţdy vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom
zdôvodniť. Súd je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
s tým, ţe tieto hodnotí z hľadiska ich zákonnosti, závaţnosti, pravdivosti a vierohodnosti.
Rovnako musí zdôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou, resp. prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov.
Z pohľadu dovolacieho súdu, medzi najzávaţnejšie chyby majúce za následok
porušenie základných zásad dokazovania patria prípady tzv. opomenutých dôkazov, t. j.
takých, ktoré napriek tomu, ţe boli navrhnuté, boli súdom bez vecne adekvátného
zdôvodnenia zamietnuté, eventuálne ich vykonanie bolo celkom opomenuté. Ďalším excesom
je situácia, kedy dôkaz nie je získaný procesne prípustným spôsobom, a teda by mal byť
vylúčený. Tretiu skupinu chýb tvoria prípady svojvoľného hodnotenia dôkazov vykonané bez
akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho logického základu. Ide o prípady, kedy
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Najextrémnejšími
sú prípady, kedy sú skutkové zistenia v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi.
Po preskúmaní veci dovolací súd ţiadne také pochybenie súdov niţších stupňov
pri hodnotení dôkazov, ktoré by bolo podraditeľné pod vyššie uvedené chyby dokazovania,
nezistil.
Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 119 ods. 2 Tr. por.),
za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch
obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste,
rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné
konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), pouţitie informačno-technických prostriedkov (§ 12
ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Zákon teda stanovuje, ţe ak má byť niečo pouţité ako dôkaz, musí spĺňať jednak
podmienku, ţe taký dôkaz prispeje k náleţitému objasneniu veci, a jednak, ţe dôkaz musí byť
získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob treba povaţovať nielen splnenie
formálnych procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom na vykonanie
konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie obsahových podmienok, t. j. aby úkon – pouţitý dôkazný
prostriedok na vykonanie dôkazu – bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré
zameraný a pouţitý môţe byť.
Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal obsah relevantných spisových materiálov
v smeroch vytýkaných dovolateľom a zistil, ţe dokazovanie v preskúmavanom konaní bolo
vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre meritórne rozhodnutie vo veci. Krajský súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006.
V koncentrovanej podobe poukázal na dôkazy, na základe ktorých mal vinu obvineného
preukázanú bez akýchkoľvek pochybností, reagoval na obhajobu obvineného, ktorú
vyhodnotil za tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a neopomenul zdôvodniť,
z akého dôvodu zamietol návrhy obvineného na doplnenie dokazovania. Odvolací súd
dôsledne splnil revíznu povinnosť v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
s tým, ţe skutkové závery prvostupňového súdu označil za správne a presvedčivé a v celom
rozsahu sa s nimi stotoţnil. Odvolací súd sa v rámci revíznej povinnosti náleţite vysporiadal
aj s námietkou obvineného spočívajúcou v tom, ţe prvostupňový súd uveril nepravdivým
výpovediam spoluobţalovaných J. B. a Ľ. A.. Za neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd
tvrdenie obvineného o nezákonnosti vykonania ďalších dôkazov namietaných v podaní
z 18.novembra 2008. Skutočnosť, ţe spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi I. a II.
stupňa nekorešponduje s predstavami obvineného, ešte samo o sebe záver o porušení práva na
spravodlivý proces a teda nutnosť zásahu najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho
neopodstatňuje.
V súlade so závermi nálezu ústavného súdu o povinnosti najvyššieho súdu ako súdu
dovolacieho riadne sa vysporiadať s obsahom podania obvineného z 18. novembra 2008
a súčasne prihliadnuť na obsah jeho ďalších dvoch podaní zo 17. januára 2009 a 18. janu-
ára 2009, najvyšší súd preskúmal predmetné podania, v ktorých obvinený rozšíril dôvody
dovolania oproti podaniu z 11. novembra 2008 o dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/
a písm. e/ Tr. por. (v podaní z 18. novembra 2008) a o dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b/
a písm. j/ Tr. por. (v podaní zo 17. januára 2009) argumentujúc tým, ţe ustanovený obhajca
v pôvodnom dovolaní poukázal iba na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g/
a písm. h/ a bez výslovného zákonného označenia aj písm. c/.
Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, ţe v posudzovanom prípade síce dovolateľ
formálne deklaroval vyššie uvedené dovolacie dôvody, avšak bez toho, aby v dovolaní
uplatnil námietky, ktoré by im svojím obsahom zodpovedali.
Najvyšší súd je pritom viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1
Tr. por.) a nie je povolaný k revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Dovolanie (majúc tým na mysli doplnené, resp. rozšírené dovolanie) len formálne, bez
akejkoľvek vecnej argumentácie odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/ písm. e/ a písm. j/ Tr. por. spočívajúce v tom,
ţe:
- vo veci rozhodol nepríslušný súd,
- súd rozhodol v nezákonnom zloţení,
- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,
ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
- odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné
dôvody.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, ţe vymedzenie dovolacieho dôvodu je obliga-
tórnou obsahovou náleţitosťou podaného dovolania, pretoţe limituje obsah a rozsah
preskúmavacej povinnosti dovolacieho súdu. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení,
ako aj akýchkoľvek právnych názorov, ktorými je podľa dovolateľa opodstatnená existencia
uplatneného dôvodu, musí aj vecne zodpovedať niektorému zákonom stanovenému dôvodu
dovolania. Tieto dôvody je potrebné chápať materiálne, nestačí ich len formálne deklarovať
tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Naviac, namietané skutočnosti obvinený neuplatnil
najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, a preto podľa § 371 ods. 3 Tr. por. by tieto
dôvody dovolania ani nemohol pouţiť.
K námietke vznesenej obvineným v jeho podaní zo 17. januára 2009 spočívajúcej
v tvrdení, ţe najvyšší súd ako súd dovolací porušil jeho právo na prípravu obhajoby, pretoţe
mu v súvislosti s podaným dovolaním neumoţnil nahliadnuť do spisu, dovolací súd
poznamenáva, ţe táto námietka je neopodstatnená. Predmetný spis bol najvyššiemu súdu ako
súdu dovolaciemu predloţený na konanie o dovolaní 19. decembra 2008. V priebehu
dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 1 TdoV 14/2008, obvinený adresoval Krajskému
súdu vNitre ţiadosť zo 16. februára 2009 o preštudovanie trestných spisov 1 T 1/2005
a 1 T 2/2005, za účelom prípravy obhajoby v dovolacom konaní. Predmetná ţiadosť bola
najvyššiemu súdu doručená 26. februára 2009, t. j. v čase, keď uţ bol predsedom senátu
najvyššieho súdu vytýčený vo veci termín neverejného zasadnutia (opatrenie o určení termínu
neverejného zasadnutia z 11. februára 2008). Krajský súd vo svojom liste z 23. februára 2009
oznámil obvinenému, ţe trestný spis 1 T 1/2005 sa od 19. decembra 2008 nachádza
na najvyššom súde na rozhodnutie o dovolaní, z dôvodu ktorého nie je moţné umoţniť
mu nahliadnutie do spisu. K spisu 1 T 2/2005 sa predseda senátu krajského súdu vyjadril ešte
vo svojom liste z 11. novembra 2008 adresovanom obvinenému, v ktorom uviedol,
ţe v predmetnom spise sa vykonávajú úkony porozsudkovej agendy a okrem toho si obidva
spomenuté spisy ţiada Okresný súd Galanta. K ţiadosti o fotokópie spisu uviedol,
ţe je potrebné konkretizovať strany spisu, ktoré ţiada a tieto budú vyhotovené po úhrade
vecných nákladov spojených s vyhotovením fotokópií. O dovolaní najvyšší súd rozhodol
2. marca 2009, vzápätí dňa 16. marca 2009 bol spis vrátený Krajskému súdu v Nitre na ďalší
postup.
Na upozornenie ústavného súdu sa najvyšší súd zaoberal s obsahom dovolania
obvineného z 18. novembra 2008 aj v časti týkajúcej konania Krajského súdu v Nitre
vedeného pod sp. zn. 1 T 2/2005.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, bol P. L.
odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr.
zák. účinného do 1. januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne podľa § 9
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve podľa §
9 ods. Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal
obvinený, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho
z 8. februára 2006, sp. zn. 1 To 110/2005, podľa § 256 Tr. por. zamietnuté. Následne
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 19. marca 2007, sp. zn.
1 Tdo V - 6/2006, podľa § 382 písm. d/ Tr. por. a § 373 ods. 1 a contrario odmietol dovolanie
obvineného smerujúce proti vyššie citovanému uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie bolo
odmietnuté bez jeho meritórneho prejednania, pretoţe obvinený v lehote určenej najvyšším
súdom neodstránil všetky nedostatky podaného dovolania. Bolo to v čase, kedy rozsudok
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1 T 2/2005, bol uţ zrušený vo výroku o treste, a to rozsudkom
toho istého krajského súdu zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, ktorým bol obvinenému
uloţený súhrnný trest podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Najvyšší súd dovolanie obvineného z 18. novembra 2008 posudzoval podľa jeho
obsahu a dospel k záveru, ţe toto smeruje len proti uzneseniu najvyššieho súdu
zo 7. novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/2007, a tým aj proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo 17.januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005.
Obvinený v dovolaní uvádza rozsudok sp. zn. 1 T 2/2005 len v súvislosti s uloţeným
súhrnným trestom. Napriek tomu, ţe rozsudok sp. zn. 2 T 2/2005 bol zrušený len vo výroku
o treste, obvinený ho povaţuje za zrušený v celom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, ţe o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
1 T 2/2005, najvyšší súd uţ raz rozhodol.
Po vyhodnotení všetkých dovolacích námietok uplatnených obvineným, päťčlenný
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho so zreteľom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti zistil, ţe nebol dôvod na konanie o dovolaní obvineného
na verejnom zasadnutí tak, ako to uviedol ústavný súd vo svojom náleze, pretoţe neboli
naplnené uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/,
písm. g/ ani písm. i/ Tr. por. Z tohto dôvodu najvyšší súd dovolanie podané obvineným P. L.
bez preskúmania veci odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 16. júna 2010
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová