Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Juraja Klimenta

a JUDr. Milana Karabína, v trestnej veci proti obvinenému P. L. a spol., vedenej

naKrajskom súde v Nitre pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 16. júna 2010 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený P. L., zastúpený

obhajcom JUDr. M. R., advokátom so sídlom: Š. X., 949 01 N., proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2007, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. , bol

obvinený P. L. uznaný za vinného v bodoch 1/, 2/, 3/ z pokračovacieho trestného činu vraţdy

podľa , písmeno a/, , v znení zák. č.

(ďalej len ) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania

podľa , ktorých sa dopustil tak, ţe

v bode 1/ obţalovaní P. L., J. B. a Ľ. A.,

dňa 23.07.2001 v čase od 12.15 hod. do 20.15 hod. po predchádzajúcej vzájomnej

dohode zmocniť sa, pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov zo ţltého kovu, spoločne

prišli do N. M. nad V. na osobnom motorovom vozidle značky Fiat Croma,

EČ: X., kde po príchode obţalovaný P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň

nezistenej značky ráţe 5,6 mm, ktorú mal v igelitovej taške a ktorú si v nezistenom čase

zadováţil bez povolenia, a spolu odišli do predajne Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. nad V.,

pričom obţalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor, obţalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne,

kde obţalovaný P. L. bez vedomia a dohody s obţalovanými Ľ. A. a

J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy

s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu a mozočka,

jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K. zomrel

počas prevodu do nemocnice, a následne z predajne odcudzili rôzne predmety zo ţltého kovu

v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke

predajne Z. – P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a.s., B.,v sume

najmenej 119 149 Sk,

v bode 2/ obţalovaní P. L. a J. B.,

dňa 25.08.2001 v čase od 08.15 hod. do 08.45 hod. po predchádzajúcej vzájomnej

dohode zmocniť sa pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich

sa v predajni Š. na N. H. číslo X. v Š., vošli do predajne, kde obţalovaný J. B. poţiadal

predavačku O. L., aby mu otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo

ţltého kovu a náramkové hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne obţalovaný

P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obţalovaným J. B., bez vyzvania zozadu strelil

z malokalibrovej zbrane značky Margolin kal. 22 Long. rifle výrobné číslo C2300P, ktorú si

zadováţil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku poškodenú O. L.,

čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaţdenie mozgu s vnútrolebečným

krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej okamţitej

smrti na mieste a následne prikázal obţalovanému J. B., aby zobral predmety zo ţltého kovu

spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej 1 391

199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu

v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., Regionálne riaditeľstvo N. škodu v sume

najmenej 637 983 Sk,

v bode 3/ obţalovaný P. L.,

v presne nezistenom čase v období v mesiacoch máj 2001 aţ jún 2001 vylákal

do lesného porastu katastra obce Ţ., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ţ.

s obcou J., pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel

nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do

čela hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaţdenie mozgu, úrazové

poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo

k jej okamţitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha, následne

poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopa-nej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie

neskôr spálil.

Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému P. L. podľa § 219

ods. 2 za pouţitia § 29 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a § 35 ods. 2 Tr. zák.,

súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. Na výkon tohto trestu ho podľa § 39a ods. 2

písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005,

sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, zrušením stratili podklad.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uloţil obvinenému aj trest prepadnutia veci,

a to pištole zn. Margolin kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C 2300P so zásobníkom na 10 ks

nábojov a tlmičom hluku výstrelu s tým, ţe podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej

veci sa stáva štát.

Podľa § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uloţil obvinenému tieţ trest

prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa podľa § 52 ods. 3 Tr. zák. stáva štát.

Krajský súd obvineným P. L. a J. B. uloţil podľa § 73 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

ochranné opatrenie - zhabanie vecí, a to nábojov zaistených pri domovej prehliadke:

- 109 ks kal. 38 Speciál, zn. SaB,

- 200 ks kal. 7,65 mm, zn. SaB,

- 50 ks kal. 22 Long rifle, zn. SaB,

- 95 ks kal. 22 Long rifle, zn. Remington Subsonic,

- 6 ks kal. 22 Long rifle, zn. PMC,

- 5 ks kal. 22 Long rifle, maďarskej výroby,

- 15 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB,

- 5 ks kal. 22 Long rifle, zn. Winchester,

- 4 ks kal. 22 Long rifle, belgickej výroby,

- 3 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB,

- 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. RWS,

- 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. Lapua,

- 152 ks kal. 22 Long Short, zn. SaB.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

Podľa krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne, resp.

s ďalšími obvinenými nahradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám

v rozsahu, aký vyplýva z výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn.

.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa , alinea cc/

účinného do 1.januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. novembra 2007,

kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

, podľa , účinného do 1. januára 2006, odvolanie obvineného

zamietol.

Odpis uznesenia najvyššieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený

10.. januára 2008, resp. 9. januára 2008.

Dňa 19. decembra 2008 Krajský súd v Nitre predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. L. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. R. na

menovanom krajskom súde 11. novembra 2008, a to proti uzneseniu najvyššieho súdu zo 7.

novembra 2007, sp. zn. (a tým zároveň aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo,

teda aj proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. ).

Dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutiami obidvoch menovaných súdov bol porušený

zákon v neprospech obvineného, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/

, ktoré spočívajú v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, ako aj v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho

ustanovenia. Z obsahu dovolania súčasne vyplýva, ţe obhajca obvineného namietol - hoci bez

výslovného označenia zákonného ustanovenia - aj porušenie zákona v neprospech obvineného

z dôvodu podľa , teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu.

V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:

„Od počiatku popieram spáchanie skutkov s tým, že podľa môjho názoru neexistuje

nijaký právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som

bol odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov,

mám na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí podľa môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje

procesnoprávne postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo

spáchania jednotlivých skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne

odmietam, si súd prvého stupňa osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie

mňa ako podozrivého a neskôr ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným

v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob vykonávania opoznávania. Zastávam názor,

že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných opoznávaní sú nedôveryhodné

a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti a samozrejme následne takýto

dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob opoznávania mojej osoby na

hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol publikovaný, resp.

moja podobizeň bola publikovaná v rôznych časopisoch, novinách a pod.

Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej

trestnej veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré

skutočnosti mi boli upreté a odmietnuté.

V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už

v konaní prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd

so zdvorilou žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov.“

Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací

podľa z dôvodov uvedených v , vyslovil,

ţe bol porušený zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení , ďalej

aby podľa zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. ,

a podľa prikázal vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v inom zloţení

senátu Krajskému súdu v Nitre.

Dňa 5. decembra 2008 obhajca obvineného predloţil krajskému súdu podanie

z 18. novembra 2008 spísané samotným obvineným, označené ako „Doplnenie/upresnenie

dovolania, a iné“, s uvedením čísiel konaní: , , vrátane sprievodného listu

zo 4. decembra 2008, v ktorom obhajca obvineného uviedol: „Na základe výslovnej ţiadosti

môjho mandanta po nahliadnutí Vám v prílohe zasielam podrobné odôvodnenie dôvodov

dovolania ním samotným a prosím, aby boli pripojené k trestnému spisu.“ Predmetné podanie

bolo najvyššiemu súdu predloţené 19.decembra 2008.

Obvinený v podaní výslovne poukázal na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ a písm. i/ a teda oproti podaniu z 11. novem-

bra 2008 rozšíril dôvody dovolania o písm.a/ a písm. e/ citovaného ustanovenia. Namietol,

ţe v konaní boli porušené základné zásady trestného konania, najmä zásada in dubio pro reo,

rozhodovanie na základe prečítaných dôkazov, nezákonná domová prehliadka, nezákonné

poučenia, nezákonné rekognície atď. Z ustanovení poukázal

na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 12, ods. 14 a ods. 19, ktoré mali

byť postupom súdov porušené.

Pokiaľ ide o obvineným namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, t. j. ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, z doplnenia dôvodov

dovolania z 18. novembra 2008 vyplýva, ţe obvineným doplnené dôvody dovolania

sú koncipované omnoho širšie neţ dôvody uvedené obhajcom v dovolaní z 11. novem-

bra 2008, ktorý namietal len odopretie moţnosti obvinenému oboznámiť sa s jednotlivými

dôkazmi v spisovom materiáli. Obvinený konkrétne namieta zásadné porušenie práva

na obhajobu zakotvené v ust. , a to nasledujúcimi skutočnosťami (bod VIII

podania z 18. novembra 2008 - č. l. 4669 - 4670 spisu):

1) nezabezpečenie obhajoby, keďţe ustanovený obhajca si riadne neplnil svoju úlohu,

2) trestný spis bol obvinenému prvýkrát ukázaný aţ po roku konania, aj to na krátky čas

(2 hodiny) a potom aţ na konci vyšetrovania,

3) niektoré úkony v prípravnom konaní boli vykonané bez prítomnosti obhajcu,

4) oneskorené ustanovenie obhajcu,

5) nezabezpečenie dôkazov v prospech obvineného,

6) vo veci nebolo vykonané riadne a účinné vyšetrovanie.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa , t. j. ţe rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, obvinený

konkretizoval, ktoré dôkazy neboli podľa jeho názoru vykonané zo strany súdu zákonným

spôsobom a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré povaţuje tieto dôkazy za nezákonné –

nezákonne vykonané opakované opoznávania osôb a vecí, prečítané výpovede spoluobvine-

ných Ľ. A. a J. B. a svedkýň O. B., A. B. a A. S. z prípravného konania, ktorých nemal

moţnosť osobne vypočuť, nezákonne získaný dôkaz – zbraň, keď vyšetrovatelia 1. septembra

2001 bez písomného príkazu súdu vykonali domovú prehliadku u svedkyne Piačkovej (str. 3–

8, str. 18 podania z 18.novembra 2008 – č. l. 4666–4668, 4672 spisu).

Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietol nezákonnosť procesu (bod VII

podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4668 spisu), v rámci neho nerešpektovanie vnútroštátnej

judikatúry, konkrétne rozhodnutí R I/1966, R 40/1969, R 38/1968, R 37/1970, R 46/1963, R

56/1994, R 38/1968, R 8/1965, R 54/1990 a R II/1964, vychádzajúcich zo zásady prezumpcie

neviny zakotvenej v ako jednej z inštitucionálnych záruk spravodlivosti,

z ktorej vyplýva základné pravidlo dokazovania „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach

v prospech obvineného).

V bode IX svojho podania z 18. novembra 2008 (č.l. 4670 spisu) obvinený namietol

porušenie zásady zakotvenej v spočívajúcej v rovnosti strán v konaní,

ktoré vidí v tom, ţe:

1) v konaní bol zastúpený neúčinnou obhajobou,

2) oproti spoluobvineným bol v nevýhodnejšom postavení a to z dôvodu, ţe títo boli

vo väzbe ubytovaní vedľa seba, rovnako na vychádzkach mohli chodiť vedľa seba,

v dôsledku čoho sa mohli dohodnúť, ako budú vypovedať,

3) na rozdiel od obvineného, súd predvolal a vypočul všetkých svedkov navrhnutých

obţalobou, rovnako boli vykonané všetky ňou navrhnuté dôkazy.

V ďalšom obvinený poukázal na porušenie práva na nestranný súd podľa § 2 ods. 7

(bod X podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu). V tejto súvislosti uviedol,

ţe súd účelovo manipuloval s výpoveďami obvinených, aj svedkov. Do zápisnice protokolo-

val iné tvrdenia, neţ o akých v skutočnosti vypovedali vypočúvané osoby, nezabezpečil

dôkazy v prospech obvineného a tie, ktoré vykonal, zásadne vyhodnocoval v jeho neprospech.

Obvinený ďalej uviedol, ţe pri vykonávaní jednotlivých úkonov nebol poučený

v súlade so zákonom a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, či mu súd umoţnil

jeho práva realizovať, napr. odmietnuť zúčastniť sa vykonávaného úkonu. Rovnako vytýkal

súdu, ţe sudcovia kládli kapciózne a sugestívne otázky.

Súčasne obvinený namietol porušenie osobnostných práv podľa

(bod XII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu), ako aj porušenie práva na podanie

odvolania (bod XIII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4672 spisu), odôvodňujúc to tým, ţe

nemal zabezpečenú účinnú právnu pomoc a ďalej tým, ţe spôsob, akým bolo súdne konanie

vykonané, neposkytoval ţiadne záruky proti zneuţitiu práv zo strany súdu.

V podaní z 18. novembra 2009 obvinený ako v jedinom svojom podaní napáda

rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. , ktorým bol odsúdený

pre pokračovací trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

účinného do 1.januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne podľa § 9 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Podstata jeho námietok spočíva v tvrdení

o odsúdení na podklade dôkazov, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Tvrdí,

ţe odsúdenie bolo zaloţené výlučne na výsledkoch opakovaných opoznávaní jeho osoby,

ktoré aj súdy označili za nezákonné.

V zmysle sa k podanému dovolaniu písomne vyjadril krajský prokurátor

v Nitre, ktorý vo svojom podaní z 3. decembra 2008 na margo tvrdenia obvineného o tom,

ţe počas celého trestného konania, či uţ v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom

spáchanie skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu a za ktoré bol právoplatne odsúdený,

popieral, uviedol, ţe toto tvrdenie sa síce zakladá na pravde, avšak súd prvého stupňa svoj

názor oprel o celý rad dôkazov, tvoriacich ucelený, ničím neprerušovaný sled, ktoré do seba

logicky zapadajú. Ide nielen o výpovede spoluobvinených J. B. a Ľ. A., ktorí uţ v začiatku

prípravného konania a potom i na hlavných pojednávaniach vypovedali vţdy rovnako, a to

počas niekoľkých rokov trvania konania, a to i s odstupom času. Ich výpovede sa nezhodovali

iba v malých detailoch, ktoré však nemali vplyv na konečné rozhodnutie súdu, resp. prípad

ako taký. Výpovede týchto spoluobvinených boli doplnené inými svedkami a celým radom

ďalších nepriamych dôkazov.

Krajský prokurátor v ďalšej časti svojho vyjadrenia vyvrátil tvrdenie obvineného

o nezákonnosti vykonaných rekognícií ako aj odopretí práva na obhajobu, ktoré malo

spočívať v nemoţnosti oboznámiť sa s jednotlivými dôkazmi. Uviedol, ţe obvinený tak

v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým

dôkazom, ktoré boli produkované v jeho trestnej veci, pričom toto právo plne vyuţíval, keď

podával rôzne podnety, sťaţnosti, návrhy s tým, ţe o všetkých bolo rozhodované, resp.

konané. Počas celého konania obvinený ţiadal prekopírovať celé zápisnice z jednotlivých

úkonov, čo mu bolo umoţnené a v súčasnosti disponuje takmer identickou kópiou spisu.

V priebehu celého konania mal svojho obhajcu, s ktorým sa radil a ktorý vyuţíval plne svoje

oprávnenie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa

dovolanie obvineného ako nepreukázané zamietol.

Po predloţení spisu najvyššiemu súdu boli 21. januára 2009 doručené Krajskému súdu

v Nitre ďalšie dve podania zo 17. januára 2009 (označené ako „Úprava dovolania a iné“)

a 18. januára 2009 (označené ako „Sťaţnosť“) spísané samotným obvineným. Najvyššiemu

súdu boli predloţené 26. februára 2009 prostredníctvom krajského súdu v prílohe jeho prípisu

z 24. februára 2009, sp. zn. Spr. 3310/09. Obvinený v týchto podaniach bliţšie rozvádza

dôvody uvedené v podaní z 18. novembra 2008 a súčasne uvádza, ţe najvyšší súd ako súd

dovolací porušuje jeho právo na prípravu obhajoby, pretoţe mu v súvislosti s podaným

dovolaním neumoţnil nahliadnuť do spisu. V podaní zo 17. januára 2009 poukázal na to,

ţe ustanovený obhajca JUDr. M. R. nenamietal všetky dôvody dovolania tak, ako si to sám

ţelal, preto tieto doplnil podaním z 18. novembra 2008. Zároveň upresnil, ţe ide o dovolacie

dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ písm. i/ a písm. j/

s tým, ţe porušenie vidí v ust. , , , , , , ods.

12, ods. 18 a ods.19

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie

sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Pred samotným vyhodnotením dovolacích dôvodov uplatnených obvineným v jedno-

tlivých jeho podaniach povaţuje najvyšší súd za významné zdôrazniť aj v súvislosti s nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 21. januára 2010, sp. zn. IV.

ÚS 305/09-93, kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku týchto podaní.

V dovolaní obvineného z 11. novembra 2008, ktoré síce napísal aj podal obhajca

obvineného, namietal správnosť skutkových zistení niţších súdov (vrátane hodnotenia

vykonaných dôkazov súdmi), čo je v dovolacom konaní vylúčené (§ 371 ods. 1 písm. i/, časť

vety za bodkočiarkou ). Okrem toho obhajca namietal nezákonné vykonanie

niektorých dôkazov podľa , avšak bez akejkoveľvek vecnej

argumentácie (resp. bez konkrétneho označenia týchto dôkazov, ako aj okolností, v ktorých

mala nezákonnosť ich vykonania spočívať). Tak tomu bolo aj v prípade síce nepomeno-

vaného, ale bezpochýb uplatneného dovolacieho dôvodu podľa

spočívajúceho v porušení práva na obhajobu. Za tejto situácie si najvyšší súd mohol utvoriť

komplexný obraz o skutočnom obsahu a rozsahu dovolacích dôvodov iba z doplňujúceho

podania obvineného z 18. novembra 2008 (spísané obvineným, ale predloţené krajskému

súdu prostredníctvom jeho obhajcu), ako aj ďalších podaní zo 17. a 18. januára 2009 (rovnako

spísané samotným obvineným, avšak priamo ním aj predloţené najvyššiemu súdu prostrední-

ctvom krajského súdu). Z týchto dôvodov bolo jednoznačne potrebné pri vyhodnocovaní

jednotlivých dovolacích dôvodov zaoberať sa a vysporiadať aj s obsahom podania

z 18. novembra 2008 s prihliadnutím na obsah podaní zo 17. a 18. januára 2009.

Prevaţná časť dovolania obvineného z 18. novembra 2008 sa týka jeho námietkok

vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov, k hodnoteniu vykonaných dôkazov

z pohľadu ustanovenia , účinného do 1. januára 2006, ako

aj realizácie práva na obhajobu, čo všetko malo mať za následok pochybnosti o jeho vine

vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu vraţdy. Prostredníctvom vytýkaných vád

obvinený uplatňoval vlastnú verziu skutkového deja, ktorá skutočnosť však nezakladá ţiadny

z dôvodov dovolania podľa

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení tak, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ , resp. aj ustanovenia Dovolanie

má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania,

vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto

sú dôvody dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne uţšie.

Dovolanie neslúţi na revíziu a nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého

a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretoţe dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe

skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané

dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady

ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného,

nemoţno vyvodzovať dovolací dôvod podľa iba s poukazom

na údajne nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.

Podľa , dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať ani meniť“. Zo zákonnej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe uvedený

dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému

súdmi niţších súdov. V rámci rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu vychádza

dovolací súd zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní

a hodnotí, či tieto skutkové zistenia (vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku) boli z hľadiska

hmotného práva správne právne posúdené. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je teda

moţné namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ

nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5,

ods. 6 účinného do 1. januára 2006 o postupe orgánov činných v trestnom konaní

pri zisťovaní skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality

a oficiality).

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obvineného treba na tomto mieste

poukázať na správne odôvodnenie uvedené v uznesení najvyššieho súdu ako súdu odvola-

cieho zo 7. novembra 2007, sp. zn. , a to pokiaľ ide o chybu prvostupňového

súdu. Tento posudzoval všetky tri skutky trestného činu vraţdy ako jeden pokračovací trestný

čin, hoci skutok pod bodom 3/ nemá ţiadnu subjektívnu ani objektívnu súvislosť s vraţdami

v bodoch 1/ a 2/, a preto mal byť právne hodnotený ako samostatný trestný čin vraţdy.

Pre absenciu odvolania prokurátora však nebolo moţné toto pochybenie napraviť, pretoţe

v prípade rozdelenia skutkov do samostatných trestných činov (skutky pod bodmi 1/ a 2/ ako

pokračovací trestný čin vraţdy a skutok pod bodom 3/ ako samostatný trestný čin vraţdy)

by išlo o rozhodnutie v neprospech obvineného, čo sa týka počtu spáchaných trestných činov

a tým aj zvýšený stupeň nebezpečnosti spáchanej trestnej činnosti. Táto úvaha sa týka

aj moţného právneho hodnotenia konania obvineného ako organizátora trestných činov

lúpeţe v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/, § 34 písm. g/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Z obsahu dovolania obvineného z 11. novembra 2008 podaného prostredníctvom

obhajcu vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje okolnosť, ţe mu bolo upreté

právo na obhajobu, a to čo sa týka oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom

materiáli, hoci tento dôvod v zmysle výslovne nepomenováva.

Uvedený dovolací dôvod následne rozviedol v podaní z 18. novembra 2008 spísaným ním

samotným, kedy v rámci tvrdeného zásadného porušenia práva na obhajobu poukázal

na nezabezpečenie obhajoby, keďţe ustanovený obhajca si riadne neplnil svoju úlohu.

Rovnako namietol, ţe trestný spis mu bol prvýkrát ukázaný aţ po roku konania, aj to

na krátky čas (2 hodiny) a potom aţ na konci vyšetrovania, ďalej to, ţe niektoré úkony

v prípravnom konaní boli vykonané bez prítomnosti obhajcu, tento mu bol ustanovený

oneskorene a neboli zabezpečené dôkazy v prospech obvineného. V neposlednom rade

obvinený porušenie práva na obhajobu vidí v nevykonaní riadneho a účinného vyšetrovania

vo veci.

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu

zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako

ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania

je v upravená v ustanovení , je zakotvená v

a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch,

akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Podľa Slovenskej reupbliky obvinený má právo, aby mu bol

poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo

prostredníctvom obhajcu.

Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby

v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného

a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Právo na obhajobu zahŕňa viacero

komponentov, primárne právo na osobnú obhajobu ( ), právo nechať sa

obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú (za účinnosti

– nutnú) obhajobu (, ). Zabezpečenie práv obhajoby

je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach .

Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním

akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva

„zásadným spôsobom“. Dovolací dôvod v tomto zmysle je naplnený vtedy, ak obvinený

nemal obhajcu, hoci ho podľa zákona mať mal. Ide teda o porušenie ustanovení Trestného

poriadku o povinnej obhajobe. Táto situácia je dôvodom dovolania bez ohľadu

na skutočnosť, z akého dôvodu uvedeného v ustanovaní alebo musel mať

obvinený v konaní svojho obhajcu.

Na druhej strane, pod dovolací dôvod podľa citovaného ustanovenia nemoţno

subsumovať spôsob výkonu obhajoby obvineného ustanoveným obhajcom spočívajúci napr.

v tom, ţe obhajca sa nechal zastúpiť advokátskym koncipientom, aj keď s tým obvinený

nesúhlasil a v prípadoch, v ktorých to nepripúšťa. Rovnako prípadne

nekvalitne poskytnutá právna pomoc zvoleného, resp. ustanoveného obhajcu nemôţe zakladať

dôvod dovolania podľa Obhajca je povinný obvinenému

poskytnúť odbornú právnu pomoc pri prejednávaní jeho trestnej veci, avšak táto skutočnosť

nezbavuje obvineného moţnosti byť aktívny v konaní pri realizácii jeho práv a povinností

určených zákonom. Vyplývajúc z uvedeného, pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo

zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne

podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných

súvislostiach.

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku obvineného, ţe v konaní bolo

zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nie je moţné akceptovať.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe opatrením Okresného súdu Nitra

z 2. septembra 2001, sp. zn. bol obvinenému P. L. ustanovený podľa § 39. ods. 1

účinného do 1.januára 2006 obhajca JUDr. M. M., so sídlom: AK F. X., N., a to

z titulu povinnej (v tom čase nutnej) obhajoby. Vzápätí uznesením Okresného súdu Nitra z 3.

septembra 2001, sp. zn. , bol obvinený podľa vzatý do väzby

z dôvodov , účinného do 1. januára 2006 s tým, ţe väzba

začala dňom 1. septembra 2001 o 00.15 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby

v Nitre. Menovaný obhajca obhajoval obvineného do 14. novembra 2006, kedy bol opatrením

Krajského súdu v Nitrre, sp. zn. , oslobodený spod povinnosti obhajovať

obţalovaného a súčasne podľa bol P. L. ustanovený obhajca Mgr. P. K.,

so sídlom: AK F. X., N.. Opatrením Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2008, sp. zn. ,

bol obvinenému ustanovený obhajca za účelom podania dovolania, a to JUDr. M. R., so

sídlom: AK Š. X., N..

Z obsahu relevantných zväzkov spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený v priebehu

celého konania vyuţíval moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom

ustanovených obhajcov. V kaţdom štádiu trestného konania príslušný obhajca poskytoval

obvinenému obhajobu zodpovedajúcu povahe prejednávanej trestnej veci a tak, ako to má na

mysli . Naopak, práve obvinený v priebehu konania vytváral situácie

sťaţujúce výkon obhajoby. Pokiaľ ide o námietku obvineného týkajúcu sa preštudovania

trestného spisu, treba konštatovať, ţe táto nezodpovedá skutočnému stavu veci.

Podľa , účinného do 30. novembra 2005 (v čase

oboznámenia obvineného s obsahom vyšetrovacieho spisu - teraz § 208 ods. 1, ods. 2

), ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za skončené a jeho

výsledky za postačujúce na podanie obţaloby, umoţní obvinenému a obhajcovi, poškodené-

mu alebo jeho splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy

na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môţe poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť

poučený. Na moţnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní

vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred.

Uvedenú lehotu moţno so súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo

policajný orgán nepovaţuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho. O týchto

úkonoch urobí vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam v spise a o odmietnutí návrhu na

doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného. Ak obvinený,

obhajca alebo poškodený nevyuţijú moţnosť preštudovať spisy napriek tomu, ţe na ňu boli

riadne upozornení alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal, vykoná o tom vyšetrovateľ

alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo

došlo.

Obţaloba v predmetnej trestnej veci bola Krajskému súdu v Nittre doručená dňa

11. júna 2003. Z jednotlivých záznamov o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva,

ţe obvinený si v dňoch od 3. marca 2003 do 28. marca 2003, preštudoval spis od č. l. 1 do č. l.

2286. Dňa 7. apríla 2006 obvinený poţiadal o opakované prezretie niektorých zväzkov

a vyhotovenie si poznámok. Doslovne poţiadal „...aby mi bolo umoţnené opakovane

si niektoré zväzky narýchlo znova prezrieť a urobiť si znovu poznámky pred tým, ako

pristúpim k návrhom na doplnenie vyšetrovania.“ Z citovaného evidentne vyplýva, ţe

poznámky si robil uţ v priebehu predchádzajúcich dní študovania jednotlivých zväzkov spisu.

Dňa 11. apríla 2003, bolo teda obvinenému umoţnené, aby sa opakovane oboznámil

s kompletným spisovým materiálom ČVS: KUV-76/OVVK-2001, rovnako sa opakovane

oboznámil z videozáznamami v počte 8 ks. S týmito sa priebeţne oboznamoval v dňoch 31.

marca 2003 a 7. aţ 10. apríla 2003. Vzhľadom na uvedené, oboznámeniu sa s vyšetrovacím

spisom vrátane videokaziet v tomto období venoval obvinený 26 dní. V období po vrátení

veci prokurátorovi na došetrenie (uznesením najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho

z 11. augusta 2004, sp. zn. ), obvinený opakovane aktívne vyuţíval svoje práva.

V dňoch 26. a 27. januára 2005 sa oboznámil s časťou spisu od č. l. 2373 do č. l. 2756

mapujúcou obdobie od podania obţaloby aţ do vrátenia veci do prípravného konania

a opakovane si preštudoval zväzky č. 1 a 7 aţ 10. Výslovne sa vzdal práva na prehratie

videokazety z konfrontácie medzi obvineným a svedkyňami K., K. a P. konanej v dňoch 15.

a 16. novembra 2004.

Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie vyšetrovania, obvinený dňa 27. marca 2003, teda

ešte v období pred vrátením veci do prípravného konania, prehlásil, ţe návrhy na doplnenie

vyšetrovania bude mať po kompletnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Dňa

11. apríla 2003 obvinený vyhlásil, ţe má návrhy na doplnenie vyšetrovania, a ţe tieto podá

poštou alebo cestou svojho obhajcu JUDr. M., ktorý rovnako prehlásil, ţe sa na vypracovaní

týchto návrhov bude spolupodieľať. Z dôvodu, ţe obvinený poţiadal o dostatočný čas na

predloţenie svojich návrhov, vyšetrovateľ Policajného zboru určil lehotu do 22. apríla 2003,

kedy od obvineného prevzal návrhy na doplnenie vyšetrovania z 13. aprí-

la 2003 v počte 80 strán. Po ich oboznámení vyšetrovateľ vo svojom oznámení z 25. aprí-

la 2003 (č. l. 2362) skonštatoval, ţe navrhované doplnenie nepovaţuje za potrebné, z dôvodu

ktorého návrhom obvineného nevyhovel a tieto s poukazom na účinného

do 30. novembra 2005 odmietol. Po vrátení veci do prípravného konania, obvinený predloţil

ďalší návrh na doplnenie vyšetrovania z 1. februára 2005, a to cestou svojho obhajcu

JUDr. M., ktorý ho Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre zaslal v prílohe listu

z 8. februára 2005. Po ich preštudovaní vyšetrovateľ Policajného zboru v liste

z 10. februára 2005 (č. l. 3374) obvinenému oznámil, ţe navrhované doplnenie odmieta,

pretoţe ho vzhľadom na povahu navrhovaných dôkazov, ako aj vzhľadom na stav dôkaznej

situácie a vyšetrovania v predmetnej veci, nepovaţuje za potrebné.

Pokiaľ ide o prítomnosť obhajcu JUDr. M. M. pri oboznamovaní sa obvineného

s vyšetrovacím spisom, tento vo väčšine prípadov síce nebol prítomný, avšak obvinený dňa 7.

marca 2003 vyslovil súhlas s oboznámením spisu bez prítomnosti obhajcu od 10.45 hod. dňa

3. mraca 2003 do 14.45 hod., dňa 7. marca 2003. Jeho ďalšiu neprítomnosť obvinený

nenamietal aţ do dňa 27. januára 2005, kedy vytkol neúčasť svojho obhajcu pri preštudovaní

spisu a namietol absenciu právnej pomoci, v dôsledku ktorej skutočnosti je preštudovanie

spisu neúčinné. V nadväznosti na to si obhajca 28. januára 2005 preštudoval č. l. 2373 aţ

3359 vyšetrovacieho spisu a prehlásil, ţe neţiada zopakovať ţiadne úkony, na ktorých nebol

prítomný, alebo o ktorých nebol vyrozumený. Rovnako nemal ţiadne návrhy na doplnenie

vyšetrovania.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe obvinený si v priebehu celého konania robil výpisky,

jednotlivé ţiadosti zaloţené v spise preukazujú, ţe obvinený si priebeţne vyhotovoval

fotokópie zápisníc z vyšetrovacích úkonov, zápisníc z výsluchov, a teda v konečnom

dôsledku disponuje s kópiou takmer celého trestného spisu. Je preto zrejmé, ţe jednotlivé

dôkazy a dôkazné prostriedky poznal uţ v priebehu celého trestného stíhania.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd v posudzovanom

prípade nezistil, ţe by bol daný dovolací dôvod v zmysle

Obvinený v dovolaní z 18. novembra 2008 uplatnil aj ďalšiu dovolaciu námietku

podľa tvrdiac, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V rámci posúdenia, či spôsob, akým súd vykonal dôkazy, je v rozpore so zákonom,

je nevyhnutné prihliadnúť na realizáciu základných zásad spravodlivého súdneho procesu,

zakotvených predovšetkým v ustanovení , hlavne v jeho odsekoch 10 a 12 (resp.

5 a 6 účinného do 1. januára 2006).

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnut-

nom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy

majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú

okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Citovaná zásada náleţitého zistenia skutkového stavu veci je predpokladom jednak toho,

ţe trestné stíhanie bude vedené v súlade so zákonom a jednak je predpokladom na spravodlivé

rozhodnutie vo veci.

Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v účinného

do 1. januára 2006 (teraz ), orgány činné v trestnom konaní hodnotia

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. kladie dôraz na zákonné získanie

a vykonanie dôkazov a zároveň na prípustnosť pouţitia dôkazu v konaní. Zákon pritom

nepriznáva ţiadnemu dôkazu osobitný význam a ani neupravuje, aké mnoţstvo dôkazov treba

vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Orgán činný v trestnom konaní a najmä súd však

nesmú pri rozhodovaní prihliadnuť na dôkaz získaný donútením alebo hrozbou takého

donútenia okrem prípadu, ţe sa taký dôkaz pouţije proti osobe, ktorá donútenie alebo jeho

hrozbu pri získaní dôkazu pouţila. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri

aplikovaní tejto zásady tieţ nesmie ísť o prejav ich ľubovôle. Postup dokazovania je potrebné

vţdy vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom

zdôvodniť. Súd je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov

s tým, ţe tieto hodnotí z hľadiska ich zákonnosti, závaţnosti, pravdivosti a vierohodnosti.

Rovnako musí zdôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou, resp. prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov.

Z pohľadu dovolacieho súdu, medzi najzávaţnejšie chyby majúce za následok

porušenie základných zásad dokazovania patria prípady tzv. opomenutých dôkazov, t. j.

takých, ktoré napriek tomu, ţe boli navrhnuté, boli súdom bez vecne adekvátného

zdôvodnenia zamietnuté, eventuálne ich vykonanie bolo celkom opomenuté. Ďalším excesom

je situácia, kedy dôkaz nie je získaný procesne prípustným spôsobom, a teda by mal byť

vylúčený. Tretiu skupinu chýb tvoria prípady svojvoľného hodnotenia dôkazov vykonané bez

akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho logického základu. Ide o prípady, kedy

z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Najextrémnejšími

sú prípady, kedy sú skutkové zistenia v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi.

Po preskúmaní veci dovolací súd ţiadne také pochybenie súdov niţších stupňov

pri hodnotení dôkazov, ktoré by bolo podraditeľné pod vyššie uvedené chyby dokazovania,

nezistil.

Podľa účinného do 1. januára 2006 (teraz ),

za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané

zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch

obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste,

rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné

konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), pouţitie informačno-technických prostriedkov (§ 12

ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Zákon teda stanovuje, ţe ak má byť niečo pouţité ako dôkaz, musí spĺňať jednak

podmienku, ţe taký dôkaz prispeje k náleţitému objasneniu veci, a jednak, ţe dôkaz musí byť

získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob treba povaţovať nielen splnenie

formálnych procesných podmienok vyţadovaných na vykonanie

konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie obsahových podmienok, t. j. aby úkon – pouţitý dôkazný

prostriedok na vykonanie dôkazu – bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré

zameraný a pouţitý môţe byť.

Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal obsah relevantných spisových materiálov

v smeroch vytýkaných dovolateľom a zistil, ţe dokazovanie v preskúmavanom konaní bolo

vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre meritórne rozhodnutie vo veci. Krajský súd postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , účinného do 1. januára 2006.

V koncentrovanej podobe poukázal na dôkazy, na základe ktorých mal vinu obvineného

preukázanú bez akýchkoľvek pochybností, reagoval na obhajobu obvineného, ktorú

vyhodnotil za tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a neopomenul zdôvodniť,

z akého dôvodu zamietol návrhy obvineného na doplnenie dokazovania. Odvolací súd

dôsledne splnil revíznu povinnosť v zmysle účinného do 1. januára 2006

s tým, ţe skutkové závery prvostupňového súdu označil za správne a presvedčivé a v celom

rozsahu sa s nimi stotoţnil. Odvolací súd sa v rámci revíznej povinnosti náleţite vysporiadal

aj s námietkou obvineného spočívajúcou v tom, ţe prvostupňový súd uveril nepravdivým

výpovediam spoluobţalovaných J. B. a Ľ. A.. Za neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd

tvrdenie obvineného o nezákonnosti vykonania ďalších dôkazov namietaných v podaní

z 18.novembra 2008. Skutočnosť, ţe spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi I. a II.

stupňa nekorešponduje s predstavami obvineného, ešte samo o sebe záver o porušení práva na

spravodlivý proces a teda nutnosť zásahu najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho

neopodstatňuje.

V súlade so závermi nálezu ústavného súdu o povinnosti najvyššieho súdu ako súdu

dovolacieho riadne sa vysporiadať s obsahom podania obvineného z 18. novembra 2008

a súčasne prihliadnuť na obsah jeho ďalších dvoch podaní zo 17. januára 2009 a 18. janu-

ára 2009, najvyšší súd preskúmal predmetné podania, v ktorých obvinený rozšíril dôvody

dovolania oproti podaniu z 11. novembra 2008 o dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/

a písm. e/ (v podaní z 18. novembra 2008) a o dôvody podľa

a písm. j/ (v podaní zo 17. januára 2009) argumentujúc tým, ţe ustanovený obhajca

v pôvodnom dovolaní poukázal iba na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g/

a písm. h/ a bez výslovného zákonného označenia aj písm. c/.

Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, ţe v posudzovanom prípade síce dovolateľ

formálne deklaroval vyššie uvedené dovolacie dôvody, avšak bez toho, aby v dovolaní

uplatnil námietky, ktoré by im svojím obsahom zodpovedali.

Najvyšší súd je pritom viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1

) a nie je povolaný k revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Dovolanie (majúc tým na mysli doplnené, resp. rozšírené dovolanie) len formálne, bez

akejkoľvek vecnej argumentácie odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody

dovolania podľa , písm. e/ a spočívajúce v tom,

ţe:

- vo veci rozhodol nepríslušný súd,

- súd rozhodol v nezákonnom zloţení,

- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

- odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné

dôvody.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, ţe vymedzenie dovolacieho dôvodu je obliga-

tórnou obsahovou náleţitosťou podaného dovolania, pretoţe limituje obsah a rozsah

preskúmavacej povinnosti dovolacieho súdu. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení,

ako aj akýchkoľvek právnych názorov, ktorými je podľa dovolateľa opodstatnená existencia

uplatneného dôvodu, musí aj vecne zodpovedať niektorému zákonom stanovenému dôvodu

dovolania. Tieto dôvody je potrebné chápať materiálne, nestačí ich len formálne deklarovať

tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Naviac, namietané skutočnosti obvinený neuplatnil

najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, a preto podľa by tieto

dôvody dovolania ani nemohol pouţiť.

K námietke vznesenej obvineným v jeho podaní zo 17. januára 2009 spočívajúcej

v tvrdení, ţe najvyšší súd ako súd dovolací porušil jeho právo na prípravu obhajoby, pretoţe

mu v súvislosti s podaným dovolaním neumoţnil nahliadnuť do spisu, dovolací súd

poznamenáva, ţe táto námietka je neopodstatnená. Predmetný spis bol najvyššiemu súdu ako

súdu dovolaciemu predloţený na konanie o dovolaní 19. decembra 2008. V priebehu

dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. , obvinený adresoval Krajskému

súdu vNitre ţiadosť zo 16. februára 2009 o preštudovanie trestných spisov

a , za účelom prípravy obhajoby v dovolacom konaní. Predmetná ţiadosť bola

najvyššiemu súdu doručená 26. februára 2009, t. j. v čase, keď uţ bol predsedom senátu

najvyššieho súdu vytýčený vo veci termín neverejného zasadnutia (opatrenie o určení termínu

neverejného zasadnutia z 11. februára 2008). Krajský súd vo svojom liste z 23. februára 2009

oznámil obvinenému, ţe trestný spis sa od 19. decembra 2008 nachádza

na najvyššom súde na rozhodnutie o dovolaní, z dôvodu ktorého nie je moţné umoţniť

mu nahliadnutie do spisu. K spisu sa predseda senátu krajského súdu vyjadril ešte

vo svojom liste z 11. novembra 2008 adresovanom obvinenému, v ktorom uviedol,

ţe v predmetnom spise sa vykonávajú úkony porozsudkovej agendy a okrem toho si obidva

spomenuté spisy ţiada Okresný súd Galanta. K ţiadosti o fotokópie spisu uviedol,

ţe je potrebné konkretizovať strany spisu, ktoré ţiada a tieto budú vyhotovené po úhrade

vecných nákladov spojených s vyhotovením fotokópií. O dovolaní najvyšší súd rozhodol

2. marca 2009, vzápätí dňa 16. marca 2009 bol spis vrátený Krajskému súdu v Nitre na ďalší

postup.

Na upozornenie ústavného súdu sa najvyšší súd zaoberal s obsahom dovolania

obvineného z 18. novembra 2008 aj v časti týkajúcej konania Krajského súdu v Nitre

vedeného pod sp. zn. .

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. , bol P. L.

odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr.

zák. účinného do 1. januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne podľa § 9

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve podľa §

9 ods. Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal

obvinený, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho

z 8. februára 2006, sp. zn. , podľa zamietnuté. Následne

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 19. marca 2007, sp. zn.

1 Tdo V - 6/2006, podľa a a contrario odmietol dovolanie

obvineného smerujúce proti vyššie citovanému uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie bolo

odmietnuté bez jeho meritórneho prejednania, pretoţe obvinený v lehote určenej najvyšším

súdom neodstránil všetky nedostatky podaného dovolania. Bolo to v čase, kedy rozsudok

Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , bol uţ zrušený vo výroku o treste, a to rozsudkom

toho istého krajského súdu zo 17. januára 2007, sp. zn. , ktorým bol obvinenému

uloţený súhrnný trest podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Najvyšší súd dovolanie obvineného z 18. novembra 2008 posudzoval podľa jeho

obsahu a dospel k záveru, ţe toto smeruje len proti uzneseniu najvyššieho súdu

zo 7. novembra 2007, sp. zn. , a tým aj proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo 17.januára 2007, sp. zn. .

Obvinený v dovolaní uvádza rozsudok sp. zn. len v súvislosti s uloţeným

súhrnným trestom. Napriek tomu, ţe rozsudok sp. zn. bol zrušený len vo výroku

o treste, obvinený ho povaţuje za zrušený v celom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné

poznamenať, ţe o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.

, najvyšší súd uţ raz rozhodol.

Po vyhodnotení všetkých dovolacích námietok uplatnených obvineným, päťčlenný

senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho so zreteľom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti zistil, ţe nebol dôvod na konanie o dovolaní obvineného

na verejnom zasadnutí tak, ako to uviedol ústavný súd vo svojom náleze, pretoţe neboli

naplnené uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/,

písm. g/ ani písm. i/ Z tohto dôvodu najvyšší súd dovolanie podané obvineným P. L.

bez preskúmania veci odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 16. júna 2010

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová