Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
354/364159.02fdc8.pdf
PDF · 205.98 KB
No categories available
1TdoV/15/2010
Najvyšší súd 1 Tdo V - 15/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Libora Duľu
a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 20. júla 2010 v Bratislave, v trestnej
veci obvineného E. D. a spol., vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 T 1/05,
prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený J. H., zastúpený obhajkyňou JUDr. A. K.,
advokátkou v K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 6. februára 2008, sp. zn. 6 To 1/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného J. H. sa odmieta.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/05, boli
obvinení E. D., J. H., A. H., S. C. a M. K. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
obžalovaní E. D., J. H. a A. H. ako obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.
(skutok v bode 1/ rozsudku) a obžalovaní E. D., J. H. a A. H. z trestného činu vraždy formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. ako
obzvlášť nebezpeční recidivisti podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaná S. L. z trestného činu
neoznámenia trestného činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. (skutok v bode 2/ rozsudku), na tom
skutkovom základe, že
1/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H., S. C. a M. K. dňa 23. decembra 2003
v popoludňajších hodinách v chatovej oblasti časti K., Č. – N. B., v chate V. B., postupne
dlhší čas striedavo fyzicky napádali L. K., nar. v r. X. tak, že ho E. D. bil päsťami do hlavy,
J. H. ho bil polenami a päsťami do hlavy, kopal mu do hlavy a celého tela, skákal po ňom,
A. H. ho kopal do hlavy a celého tela, S. C. ho bila topánkou po hlave a kopala doňho a M. K.
mu kopala do hlavy, čím L. K. spôsobili ťažký obuch mozgu pri pomliaždení mozgu
a vnútrolebečnom krvácaní zranenia, ktorým poškodený bezprostredne podľahol na mieste
člnu,
2/ obžalovaní E. D. J. H. a A. H. dňa 26. decembra 2003 v dopoludňajších hodinách
v chatovej oblasti časti K. Č. - N. B. po predchádzajúcom dohovore v úmysle odstrániť
svedka usmrtenia L. K. usmrtili S. Š., narodeného v r. X. tak, že potom ako S. L. zakúpila
leptavú látku (bez vedomosti na účel použitia), vylákali ho do lesa, kde ho E. D. ponúkol
touto chemikáliou v úmysle ho otráviť a následne J. H. s E. D. ho zvalili na zem, násilím mu
liali chemikáliu do úst a potom za prítomnosti A. H. a S. L. mu E. D. kuchynským nožom
prerezal veľkou silou spoločnú krčnú tepnu. S. Š. utrpel poleptanie tváre i vnútorných
orgánov a bezprostredne po úplnom prerezaní veľkej spoločnej tepny vykrvácal, pri čine
prítomná S. L. čin neoznámila prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
Krajský súd za tieto trestné činy uložil obvinenému J. H. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods.
2, § 29 ods.1, § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 25
(dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil
do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Poškodenú O. Š. s jej uplatneným nárokom na
náhradu škody krajský súd odkázal podľa § 229 ods. 1 Tr. por. na konanie
o občianskoprávnych veciach.
Rozsudok krajského súdu podľa § 139 ods. 1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 6. februára 2008, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 To 1/2008, podľa § 256 Tr. por.
odvolanie obvineného J. H. zamietol.
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho
obhajkyni doručený 21. apríla 2008, resp. 17. apríla 2008.
Krajský súd v Košiciach predložil dňa 14. júna 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. H., prostredníctvom obhajkyne na Krajskom
súde v Košiciach dňa 26. mája 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 6. februára 2008, sp. zn. 6 To 1/2008. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel
o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý predpokladá, že
bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Svoje dovolanie odôvodnil
nasledovne: Za porušenie môjho práva na obhajobu považujem skutočnosť, že vo veci neboli
vykonané všetky dôkazy, ktoré som navrhoval. Osobitne poukazujem na môj návrh Krajskému
súdu v Košiciach, zo dňa 2.10.2006, o vykonanie konfrontácií, ktoré neboli vykonané a ktoré
mali význam k veci samej. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že odvolacie konanie na
Najvyššom súde Slovenskej republiky, na ktorom verejnom zasadnutí dňa 6.2.2008 bolo moje
odvolanie zamietnuté, bolo vykonané počas doby môjho liečenia, z dôvodu úrazu, na ktoré
som bol z ústavu na výkon väzby privezený proti svojej vôli. Vzhľadom k povahe zranení
a pretrvávajúcim bolestiam, nebol som spôsobilý zúčastniť sa konania.
Z týchto dôvodov obvinený J. H. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona z vyššie uvedeného dôvodu, zrušil
napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a Krajskému súdu v Košiciach
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa v súdom určenej lehote tridsiatich dní k obsahu uvedeného
dovolania nevyjadril Krajský prokurátor v Košiciach ani poškodená O. Š..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V tejto súvislosti konštatuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení
a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu,
musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Obvinený vo svojom dovolaní považoval za porušenie svojho práva na obhajobu
skutočnosť, že vo veci neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré v konaní navrhoval. Poukázal
v tejto súvislosti na svoj nerealizovaný návrh Krajskému súdu v Košiciach, zo dňa 2. októ-
bra 2006 na vykonanie konfrontácií.
Z obsahu tejto argumentácie, ktorá má zakladať dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. ale jednoznačne vyplýva, že ide skutkovú otázku, ktorú navyše vyriešil už
krajský súd. Obvinený J. H. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať ku skutku v bode 1. a ku skutku v bode 2. uviedol iba to, že na mieste činu nebol
prítomný. Preto boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, vrátane jeho výpovede
pri konfrontácii (teda konfrontácia vykonaná bola).
Ako už bolo naznačené tento dôvod obvinený uplatnil už v odvolacom konaní.
V súvislosti s uplatneným dôvodom dovolania vo forme porušenie práva na obhajobu treba
uviesť, že pod tento dôvod je možné subsumovať iba porušenie práva na obhajobu zásadným
spôsobom. Tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení
Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní úkonov trestného konania tvoriacich
podklad pre meritórne rozhodnutie bez prítomnosti ustanoveného alebo zvoleného obhajcu
obvineného, hoci sa takých úkonov mienil zúčastniť a pod. Bez ďalšieho však pod uvedený
dovolací dôvod, ale nemožno podradiť nevykonanie dôkazov súdom v rozsahu navrhovanom
procesnou stranou, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade.
Právo na obhajobu obvineného nebolo porušené ani v odvolacom konaní. Najvyšší súd
v konaní o odvolaní všetkých spoluobvinených, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007, vylúčil vec obvineného J. H. na samostatné konanie.
O odvolaní obvineného J. H. následne rozhodoval na verejnom zasadnutí konanom dňa
6. februára 2008, pod sp. zn. 6 To 1/2008. Obvinený bol na verejnom zasadnutí prítomný
a zastúpený obhajkyňou. Podľa lekárskej správy vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia
ÚVV Košice z 28. januára 2008 bol obvinený schopný eskorty a sám vyhlásil, že sa
verejného zasadnutia chce zúčastniť. Obvinený na verejnom zasadnutí využil svoje právo
záverečného návrhu, v ktorom uplatnil svoj názor na rozsah vykonaného dokazovania, ako aj
na hodnotenie dôkazov.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to
vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/
až písm. l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por.
Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je
všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len
z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy a navyše
aj bez toho, aby ich mohol podľa základných zásada trestného konania, najmä ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/, Tr. por., že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo
na obhajobu.
Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne odkazuje na uvedené
ustanovenie, bez akejkoľvek vecnej argumentácie. V skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, lebo dovolací súd po preskúmaní veci porušenie
práva na obhajobu – všeobecne, ani zásadným spôsobom - nezistil. Skutočným obsahom
dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie, sú jeho námietky vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a k hodnoteniu vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2
ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, čo všetko malo mať za následok
pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. a k trestnému činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania pripomína,
že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať (aj vtedy), ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť
a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, pričom
dovolateľ práve tieto spochybňuje, hoci ako dovolací dôvod použil tvrdenie, že napadnutým
rozhodnutím boli zásadným spôsobom porušené práva obvineného na obhajobu (§ 371
písm. c/ Tr. por.).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd musel dovolanie obvineného J. H. podľa § 382
písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 20. júla 2010
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová