Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c7f/360736.b090a4.pdf
PDF · 106.14 KB
No categories available
3MCdo/3/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 M Cdo 3/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. Č., bývajúcej v L.,
zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti odporcovi S., a.s. so sídlom v R., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., so sídlom v B., o mimoriadnom zvýšení
sťaženia spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 4 C 66/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 8. novembra 2007 sp. zn. 10 Co 46/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. novembra
2007 sp. zn. 10 C 46/2007 z r u š u j e vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľkou
a odporcom a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto krajskému súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 12. apríla 2006 sa
navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia náhrady škody na zdraví spočívajúcej
v mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 000 000 Sk z titulu
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode 29. júna 2000, následkom
ktorej bolo spôsobené poškodenie jej zdravia, ktoré závažným spôsobom zhoršili kvalitu jej
života oproti stavu pred dopravnou nehodou. Na pojednávaní 16. novembra 2006 (č.l. 115
spisu) zmenila návrh a žiadala odporcu zaviazať na zaplatenie 5 100 000 Sk (čo predstavuje
50-násobok bodového ohodnotenia zvýšeného znalcom v rozsahu 1700 bodov). Okresný súd
uznesením zmenu návrhu pripustil.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 15. decembra 2006 č.k.
4 C 66/2006-129 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 31 500 Sk, vo zvyšnej časti návrh
zamietol a priznal jej náhradu trov konania 31 717,50 Sk. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť
súdny poplatok a znalecké trovy na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici. Rozhodol tak po
zistení, že odporca zodpovedá v zmysle § 441 ods. 1 Občianskeho zákonníka za vznik škody,
ktorá navrhovateľke vznikla v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, pričom
ustálil mieru zavinenia účastníkov v rozsahu 50 %. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že na strane navrhovateľky sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov). Za primerané považoval zvýšenie predstavujúce päťnásobok
základného počtu bodov, t.j. 255 000 Sk (850 x 60 x 5), ktorú sumu krátil z titulu
spoluzavinenia navrhovateľky o 50 %, čo predstavuje 127 500 Sk a z tejto sumy odpočítal už
navrhovateľke vyplatenú čiastku 96 000 Sk. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania
medzi účastníkmi rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu
trov konania, keďže plnenie záviselo od úvahy súdu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148
ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 8. novembra 2007
sp. zn. l0 Co 46/2007 zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľke mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výroku
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke
82 500 Sk a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok
4 950 Sk. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozsudku o náhrade trov
konania štátu potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
v otázke spoluzavinenia navrhovateľky, avšak podiel navrhovateľky na vzniku dopravnej
nehody na rozdiel od súdu prvého stupňa určil v rozsahu 30 % a odporcu v rozsahu 70 %.
Pokiaľ ide o výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o primeranosti päťnásobného zvýšenia základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznaná suma 82 500 Sk
predstavuje päťnásobok základného bodového ohodnotenia po zohľadnení spoluzavinenia
navrhovateľky v rozsahu 30 % a odpočítaní už vyplatenej čiastky v rozsahu 96 000 Sk
(850 x 60 x 5, po zohľadnení 30 % zavinenia, t.j. 178 500 – 96 000 = 82 500). Rozhodnutie
o trovách celého konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech
účastníkov konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľkou a odporcom na základe podnetu navrhovateľky podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V danom prípade navrhovateľka uplatnila nárok na
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v platnom znení. Podľa uvedeného ustanovenia v prípadoch osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to aj nad sumu
ustanovenú v odseku 1, 2 tohto ustanovenia. V danom prípade bolo preukázané, že dňa
29. júna 2000 navrhovateľke pri dopravnej nehode bola spôsobená ťažká ujma na zdraví
majúca za následok jej invaliditu, čo spôsobilo závažný zásah do kvality jej života.
Navrhovateľka preukázala, že sú u nej dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, čím bol daný základ nároku. Súd
následne voľnou úvahou dospel k záveru, že je z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia odôvodnené plnenie vo výške 255 000 Sk, čo bol ďalší päťnásobok
základného počtu bodov (850 bodov) stanoveného lekárskym posudkom (navrhovateľka
požadovala sumu 5 100 000 Sk). Súd priznanú výslednú sumu považoval s poukazom na
preukázané obmedzenia v živote navrhovateľky za primeranú, a preto po znížení uvedenej
sumy o sumu zodpovedajúcu spoluzavineniu navrhovateľky a z dôvodu už poskytnutého
plnenia vo výške 96 000 Sk, návrh považoval za dôvodný vo výške 82 500 Sk, a vo zvyšku
návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal, pričom poukázal aj na dôvody hodné osobitého zreteľa
v zmysle § 150 O.s.p. Podľa dovolateľa určenie výšky navrhovateľkou uplatneného nároku
(mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad základnú
sumu), záviselo od úvahy súdu a rovnako aj posúdenie miery jej spoluzavinenia na vzniku
škody, preto z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania boli naplnené všetky zákonné
predpoklady pre použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. (navrhovateľka mala vo veci
čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Pre posúdenie aplikácie tohto
ustanovenia nie je právne významné, v akom rozsahu navrhovateľ žiadal priznať mimoriadne
zvýšenie odškodnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia. Navrhovateľke z hmotného
práva nevyplývalo právo na konkrétne plnenie, ale nárok na plnenie jej vznikol až
rozhodnutím súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu (konštitutívne
rozhodnutie) a to, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určenie, aký rozsah zvýšenia
odškodnenia je primeraný, závisí plne na úvahe súdu. Ak súd návrhu čo do právneho základu
návrhu vyhovel a návrh zamietol v časti iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného základného
odškodnenia, nemohol o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady zodpovednosti za
výsledok.
Navrhovateľka sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s dôvodmi mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora a navrhla dovolaniu vyhovieť. Argumentáciu dovolateľa
považovala za presvedčivú a zodpovedajúcu zákonným ustanoveniam na vec sa vzťahujúcim.
Odporca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadal mimoriadne dovolanie
zamietnuť. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. je vecou konajúceho
súdu, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým rozhodol o trovách konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 150 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech účastníkov konania
je správne.
Vedľajší účastník na strane odporcu vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok
(§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna
z týchto vád.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia
odvolacieho súdu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.), a to v nesprávnej aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s rozhodnutím o trovách
konania medzi navrhovateľkou a odporcom. Dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2009 (ďalej len „OSP“) aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
V zmysle § 142 O.s.p. platia pri rozhodovaní o trovách konania dve základné zásady,
t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na
náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.). Ustanovenie
§ 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového
konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu
trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastník mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade
z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových
okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ
uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 OSP z hľadiska rozhodovania
o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné
právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením
právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej
veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu
(v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume
účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou
výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku).
Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.
V danej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú v § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
Súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že návrh navrhovateľky je čo do právneho základu
opodstatnený (sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne jej návrhu vyhoveli.
Určenie samotnej výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia) bolo nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto
boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142
ods. 3 OSP (navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od úvahy súdu). Krajský súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať
navrhovateľke, hoci mala v konaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba
súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, že pre posúdenie aplikácie § 142 ods. 3 OSP nie
je právne významné to, v akom rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to
nesprávne ustálil krajský súd.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým
rozhodol o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania tak, že účastníkom náhradu
trov konania nepriznal, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor
Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom chránených
záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu vo výroku
o náhrade trov konania v zmysle § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený
v tomto rozhodnutí je preň záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková