Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. Č., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti odporcovi S., a.s. so sídlom v R., za

účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., so sídlom v B., o mimoriadnom zvýšení

sťaženia spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 8. novembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. novembra

2007 sp. zn. z r u š u j e vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľkou

a odporcom a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto krajskému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 12. apríla 2006 sa

navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia náhrady škody na zdraví spočívajúcej

v mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 000 000 Sk z titulu

jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode 29. júna 2000, následkom

ktorej bolo spôsobené poškodenie jej zdravia, ktoré závažným spôsobom zhoršili kvalitu jej

života oproti stavu pred dopravnou nehodou. Na pojednávaní 16. novembra 2006 (č.l. 115

spisu) zmenila návrh a žiadala odporcu zaviazať na zaplatenie 5 100 000 Sk (čo predstavuje

50-násobok bodového ohodnotenia zvýšeného znalcom v rozsahu 1700 bodov). Okresný súd

uznesením zmenu návrhu pripustil.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 15. decembra 2006 č.k.

-129 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 31 500 Sk, vo zvyšnej časti návrh

zamietol a priznal jej náhradu trov konania 31 717,50 Sk. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť

súdny poplatok a znalecké trovy na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici. Rozhodol tak po

zistení, že odporca zodpovedá v zmysle za vznik škody,

ktorá navrhovateľke vznikla v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, pričom

ustálil mieru zavinenia účastníkov v rozsahu 50 %. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že na strane navrhovateľky sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa

pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky

č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení

neskorších predpisov). Za primerané považoval zvýšenie predstavujúce päťnásobok

základného počtu bodov, t.j. 255 000 Sk (850 x 60 x 5), ktorú sumu krátil z titulu

spoluzavinenia navrhovateľky o 50 %, čo predstavuje 127 500 Sk a z tejto sumy odpočítal už

navrhovateľke vyplatenú čiastku 96 000 Sk. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania

medzi účastníkmi rozhodol podľa a navrhovateľke priznal plnú náhradu

trov konania, keďže plnenie záviselo od úvahy súdu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148

ods. 1

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 8. novembra 2007

sp. zn. zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľke mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výroku

o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke

82 500 Sk a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok

4 950 Sk. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozsudku o náhrade trov

konania štátu potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

v otázke spoluzavinenia navrhovateľky, avšak podiel navrhovateľky na vzniku dopravnej

nehody na rozdiel od súdu prvého stupňa určil v rozsahu 30 % a odporcu v rozsahu 70 %.

Pokiaľ ide o výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o primeranosti päťnásobného zvýšenia základného

bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznaná suma 82 500 Sk

predstavuje päťnásobok základného bodového ohodnotenia po zohľadnení spoluzavinenia

navrhovateľky v rozsahu 30 % a odpočítaní už vyplatenej čiastky v rozsahu 96 000 Sk

(850 x 60 x 5, po zohľadnení 30 % zavinenia, t.j. 178 500 – 96 000 = 82 500). Rozhodnutie

o trovách celého konania odôvodnil s poukazom na čiastočný úspech

účastníkov konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi

navrhovateľkou a odporcom na základe podnetu navrhovateľky podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia ( ). V danom prípade navrhovateľka uplatnila nárok na

mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3

vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia

v platnom znení. Podľa uvedeného ustanovenia v prípadoch osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to aj nad sumu

ustanovenú v odseku 1, 2 tohto ustanovenia. V danom prípade bolo preukázané, že dňa

29. júna 2000 navrhovateľke pri dopravnej nehode bola spôsobená ťažká ujma na zdraví

majúca za následok jej invaliditu, čo spôsobilo závažný zásah do kvality jej života.

Navrhovateľka preukázala, že sú u nej dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, čím bol daný základ nároku. Súd

následne voľnou úvahou dospel k záveru, že je z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia odôvodnené plnenie vo výške 255 000 Sk, čo bol ďalší päťnásobok

základného počtu bodov (850 bodov) stanoveného lekárskym posudkom (navrhovateľka

požadovala sumu 5 100 000 Sk). Súd priznanú výslednú sumu považoval s poukazom na

preukázané obmedzenia v živote navrhovateľky za primeranú, a preto po znížení uvedenej

sumy o sumu zodpovedajúcu spoluzavineniu navrhovateľky a z dôvodu už poskytnutého

plnenia vo výške 96 000 Sk, návrh považoval za dôvodný vo výške 82 500 Sk, a vo zvyšku

návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že účastníkom

náhradu trov konania nepriznal, pričom poukázal aj na dôvody hodné osobitého zreteľa

v zmysle Podľa dovolateľa určenie výšky navrhovateľkou uplatneného nároku

(mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad základnú

sumu), záviselo od úvahy súdu a rovnako aj posúdenie miery jej spoluzavinenia na vzniku

škody, preto z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania boli naplnené všetky zákonné

predpoklady pre použitie ustanovenia (navrhovateľka mala vo veci

čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Pre posúdenie aplikácie tohto

ustanovenia nie je právne významné, v akom rozsahu navrhovateľ žiadal priznať mimoriadne

zvýšenie odškodnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia. Navrhovateľke z hmotného

práva nevyplývalo právo na konkrétne plnenie, ale nárok na plnenie jej vznikol až

rozhodnutím súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu (konštitutívne

rozhodnutie) a to, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určenie, aký rozsah zvýšenia

odškodnenia je primeraný, závisí plne na úvahe súdu. Ak súd návrhu čo do právneho základu

návrhu vyhovel a návrh zamietol v časti iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného základného

odškodnenia, nemohol o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady zodpovednosti za

výsledok.

Navrhovateľka sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s dôvodmi mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora a navrhla dovolaniu vyhovieť. Argumentáciu dovolateľa

považovala za presvedčivú a zodpovedajúcu zákonným ustanoveniam na vec sa vzťahujúcim.

Odporca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadal mimoriadne dovolanie

zamietnuť. Rozhodnutie o trovách konania podľa je vecou konajúceho

súdu, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým rozhodol o trovách konania

podľa a s poukazom na čiastočný úspech účastníkov konania

je správne.

Vedľajší účastník na strane odporcu vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s

ods. 2 ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/

), a to v nesprávnej aplikácii v súvislosti s rozhodnutím o trovách

konania medzi navrhovateľkou a odporcom. Dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2009 (ďalej len „OSP“) aj

keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle platia pri rozhodovaní o trovách konania dve základné zásady,

t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na

náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu ( a ). Ustanovenie

predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového

konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu

trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastník mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade

z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových

okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ

uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska rozhodovania

o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné

právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením

právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej

veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu

(v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume

účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou

výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku).

Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú v , vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

Súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že návrh navrhovateľky je čo do právneho základu

opodstatnený (sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne jej návrhu vyhoveli.

Určenie samotnej výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia) bolo nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto

boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142

ods. 3 (navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od úvahy súdu). Krajský súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať

navrhovateľke, hoci mala v konaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba

súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, že pre posúdenie aplikácie nie

je právne významné to, v akom rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to

nesprávne ustálil krajský súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým

rozhodol o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania tak, že účastníkom náhradu

trov konania nepriznal, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor

Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom chránených

záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu vo výroku

o náhrade trov konania v zmysle v spojení s zrušil a vec

v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený

v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková