Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/64/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

JUDr. Milana Deáka, v právnej veci navrhovateľky G. V., nar. X., bytom G.

zastúpenej JUDr. P. Š. advokátom, Š. proti odporcovi K. P., nar. X., bytom V.

D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: A., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., v konaní o náhradu škody, vedenej a Okresnom súde v Dunajskej

Strede pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2009, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť jej z titulu ublíženia na zdraví zvýšené bolestné v sume

915.000,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.550.000,- Sk. Návrh

odôvodnila tým, že dňa 10. januára 2002 bola účastníčkou dopravnej nehody,

ktorú zavinil odporca. Za tento skutok bol právoplatne odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. apríla 2002, sp. zn.

, (právoplatným dňa 16.5.2002). V trestnom konaní bola odporcovi

popri treste uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ako poškodenej bolestné

11.745,- Sk. Rozsah a závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľky spôsobeného

dopravnou nehodou boli ohodnotené podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva

a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady

odborov č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia - bolestné vo výške 152,5 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 425 bodov. Z dôvodu mimoriadnych okolností prípadu si navrhovateľka

uplatnila zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky

o 100 násobok základnej výšky, ktorý počas konania čiastočne vzala späť na

30 násobok.

Okresný súd Dunajská streda rozsudkom zo dňa 28. novembra 2006,

č. k. – 122 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke

z titulu bolestného sumu 333.655,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia sumu 630.000,- Sk, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil

povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania na účet jej právneho zástupcu

JUDr. P. Š. v sume 96 802,- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd súčasne konanie v časti bolestného v sume 496.500,- Sk a sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 1.605.000,- Sk zastavil.

Na základe vykonaného (najmä znaleckého) dokazovania súd dospel

k záveru, že bodová hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia bola 525 bodov

a bolestného 232,5 bodov. S ohľadom na rozsah a závažnosť poškodenia zdravia

navrhovateľky, vytrpenej bolesti a následkov pre jej ďalší život považoval za

primerané zvýšenie základného bodového ohodnotenia

o 25 násobok pri bolestnom a 20 násobok pri náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka, (v ktorom namietal, že v konaní

neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie

bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia) Krajský súd v Trnave

uznesením z 23. mája 2007, č. k. – 148 napadnutý rozsudok

zrušil (vo veci samej) v časti zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia a trov konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

z dôvodu, procesného pochybenia súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého

účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.

f/ ).

V novom konaní súd prvého stupňa opätovne vykonal dokazovanie

a ďalším rozsudkom z 5. februára 2008, č. k. – 157 navrhovateľke

priznal z titulu bolestného sumu 333.655,- Sk (232,5 bodu) a z titulu za sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 630.000,- Sk (525 bodov) po ich mimoriadnom

zvýšení podľa § 7 citovanej vyhlášky. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka

v čase dopravnej nehody nebola v pracovnom pomere z dôvodu starostlivosti

o dieťa po úraze, ale predtým pracovala ako pomocná zdravotná sila a mala

úmysel vo výkone podobnej práce pokračovať v zahraničí. Vo voľnom čase

rekreačne bicyklovala a tancovala. V dôsledku utrpených zranení prácu

pomocnej pracovnej sily už nebude môcť vykonávať, v spoločenskom živote je

trvalo obmedzená. Pri pohybe je odkázaná na používanie barle. Nepriaznivý

fyzický stav navrhovateľky negatívne ovplyvnil aj jej psychiku, keď často

prepadá depresívnym stavom z bezvýchodiskovej situácie ohľadom ďalšej

prognózy vývoja jej zdravia. Vzhľadom na celkovú povahu utrpených zranení,

ktoré majú po niekoľkých rokoch liečenia už trvalý charakter, zlepšenie

nemožno očakávať. Z uvedených dôvodov preto súd považoval za primerané

zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného o 25 násobok a sťaženia

spoločenského uplatnenia o 20 násobok bodového základu.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Trnave rozsudkom z

2. februára 2009, sp .zn. (č. l. 237), po doplnení dokazovania,

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že návrh zamietol a

odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Súčasne uložil navrhovateľke

povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 1919,

14 euro a štátu v sume 338,57 euro. Náhradu súdneho poplatku z návrhu na

začatie konania štátu nepriznal.

Odvolací súd mal za preukázané, že vedľajší účastník poukázal

navrhovateľke z titulu bolestného 30.225,- Sk a sťaženia spoločenského

uplatnenia 25.500,- Sk. V odvolacom konaní doplnil dokazovanie výsluchom

navrhovateľky, ošetrujúcich lekárov, oboznámením znaleckých posudkov,

lekárskych správ, odborných vyjadrení lekárov a na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľky nejde o prípad hodný osobitného

zreteľa, pretože táto nepreukázala mimoriadne bolestivú liečbu a ohrozenie

dôležitého orgánu, ani psychické problémy intenzity vyžadujúce odbornú pomoc

psychiatra alebo psychológa. Krajský súd poukázal na to, že základné bodové

ohodnotenie už zohľadňuje okolnosť, že poškodený je pod vplyvom následkov

utrpeného zranenia obmedzený v ďalšom živote. Primerané zvýšenie podľa § 6

ods. 2 vyhlášky až na dvojnásobok predpokladá existenciu ďalších skutočností,

pre ktoré základné ohodnotenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov

zhoršeného zdravotného stavu. Zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je

možné iba v prípadoch hodných osobitého zreteľa, kedy sú možnosti

poškodeného výrazne obmedzené, alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou

a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred

poškodením zdravia. Úvaha súdu pri zvyšovaní základnej bodovej hodnoty nie je

neobmedzená, ale tým, že vyhláška upravuje predpoklady pre vznik nároku vo

výške dvojnásobku základnej hodnoty zároveň vymedzuje hľadiská, ku ktorým je

potrebné prihliadať aj pri skúmaní splnenia predpokladov na mimoriadne

zvýšenie v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Krajský súd u navrhovateľky

nezistil vysokú a mimoriadnu úroveň jej športových, kultúrnych a iných

spoločenských aktivít v dobe pred vznikom úrazu, ktoré by odôvodňovali záver

o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhovateľka je zaradená do

pracovného procesu, primerane jej zdravotnému stavu vykonáva prácu v sede

a v osobných úkonoch je sebestačná. S poukazom na vyššie uvedené dôvody

preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh ako nedôvodný

zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie.

Nestotožnila sa so závermi odvolacieho súdu, že v jej prípade neexistujú dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú primerané zvýšenie základnej

bodovej hodnoty bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia podľa § 7

ods. 3 vyhlášky. Uviedla, že takýto nárok by potom mali iba vrcholoví športovci

a ľudia činní v kultúrnom a spoločenskom živote. Zdôraznila, že v

súdnom konaní prezentovala dôkazy, ktoré preukazujú závažnosť zranení, ktoré

utrpela, ako aj následky, ktorými doteraz trpí. Vytýkala odvolaciemu súdu, že

vôbec nezohľadnil jej tvrdenia, že pri vykonávaní hygienických úkonoch nie je

sebestačná. Možnosti jej účasti na spoločenských, športových a kultúrnych

podujatiach sú výrazne obmedzené, pričom niektoré sú úplne stratené; navrhla

preto, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý ho navrhol ako

nedôvodné zamietnuť, lebo rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1

), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (

), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom [ , bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním

napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania je zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia ( vyhl. č v znení neskorších

predpisov), ktoré nároky navrhovateľka uplatnila v súvislosti s poškodením jej

zdravia pri dopravnej nehode utrpenej 10. januára 2002, za ktorú zodpovedá

odporca.

So zreteľom na čas vzniku škody na zdraví (10. január 2002), súdy

správne aplikovali právny predpis platný v tomto čase, teda vyhl. č.

v znení neskorších predpisov. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského

uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto

sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. ( vyhl. č.

v znení neskorších predpisov)

Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa

primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo

veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v

spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené.

Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania

a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo

ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa

( vyhl. č. v znení neskorších predpisov). V

prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a

za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v odsekoch 1 a 2. ( vyhl. č v znení neskorších

predpisov)

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že výška odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak na lekárskom hodnotení,

jednak na posúdení predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v

živote a v spoločnosti, a ktoré sú teraz obmedzené alebo stratené. Lekárske

hodnotenie tvorí jen základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní

predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti.

So zreteľom na individuálne predpoklady každého poškodeného je možné

zvýšenie náhrady až do dvojnásobku čiastky zodpovedajúcej základnému počtu

bodov zistenému lekárom, rozhodujú práve predpoklady, ktoré mal poškodený

pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre následky poškodenia

zdraví obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumejú najmä

možnosť uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom a

možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania pritom sa prihliada k

tomu, či ide o muža alebo ženu.

Z výkladu týchto ustanovení, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho

súdu SR vyplýva, že obidva druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej

ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné

pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a

obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa

odškodňujú jednorázovo. zvlášť upravuje podmienky,

za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje

zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Ak bola poškodenému

poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom

dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj

podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku.

Ďalej platí, že odškodnenie za bolesť patrí za bolesť už vytrpenú, nie za bolesť

budúcu (následnú).

Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov

v zmysle ustanovenia vyhlášky č. treba posudzovať

jednotlivo, pri každom nároku zvlášť.

Primerané zvýšenie nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle

ustanovenia vyhlášky č. prichádza do úvahu len celkom

výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy kultúrne,

športové, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a

mimoriadne. Samotné dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia

za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I

ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu

vyhlášky č. , najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok

základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda,

resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na

životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Je ním treba rozumieť jednak

vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,

spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či

dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného

partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v

konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie

poškodený pred vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.

zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad

určené najvyššie výmery odškodnenia. je prípustné len v celkom výnimočných

prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do

spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku

poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní

s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. ).

Keďže pre určenie výšky odškodnenia nároku, ktorý je predmetom

súdneho konania bolo nevyhnutné (okrem lekárskeho ohodnotenia) aj zistenie

predpokladov uplatnenia poškodenej (v živote a v spoločnosti) pred vznikom

škody a ich následné porovnanie s predpokladmi jej uplatnenia, ktoré jej zostali

po vzniku škodlivej udalosti, odvolací súd správne venoval týmto otázkam

(najmä v rámci doplneného dokazovania) náležitú pozornosť a z týchto zistení

vyvodil aj správny právny záver. Spočíva v tom, že, v prípade navrhovateľky nie

sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie uplatneného nároku, lebo

v súdnom konaní nebolo preukázané, že v navrhovateľkynej veci ide o prípad

hodný mimoriadneho zreteľa. Pokiaľ ide o zvýšenie bolestné, zo znaleckého

posudku nevyplýva existencia bolestivého a komplikovaného priebehu operácií,

ani komplikovaná liečba. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia

odvolací súd správne zohľadnil, že hoci navrhovateľka utrpela úraz vo veku 39

rokov, jej pracovný potenciál zostal navrhovateľke sčasti zachovaný, keď (ako

čiastočne invalidná) pracuje a vykonáva prácu posediačky a že pred zranením

vykonávala prácu pomocnej pracovnej sily a v čase zranenia bola nezamestnaná

(i keď mala záujem pracovať v zahraničí). Z hľadiska spoločenského uplatnenia

odvolací súd správne zohľadnil a ustálil, že navrhovateľka bola v spoločenskom

resp. športovom živote na priemernej úrovni, keď tancovala a športovú činnosť

vykonávala len rekreačne. Takýto rozsah zapojenia navrhovateľky do

uvedených činností totiž nemožno hodnotiť ako celkom mimoriadne a na vysokej

úrovni.

So zreteľom na uvedené a tiež aj s prihliadnutím na samotnú povahu

sťaženia spoločenského uplatnenia ako nároku predstavujúcemu náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životní úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 citovanej vyhlášky), treba vyvodiť, že

záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého prípad navrhovateľky nebol

výnimočný a hodný mimoriadneho zreteľa (. ods. 3 vyhl. č.

v znení neskorších predpisov) je správny.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľky proti

rozsudku odvolacieho súdu ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred

bodkočiarkou ).

Úspešnému odporcovi a vedľajšej účastníčke náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im žiadne trovy

nevznikli ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. júna 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková