Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f2e/382062.21fc85.pdf
PDF · 254.17 KB
No categories available
1Cdo/64/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a
JUDr. Milana Deáka, v právnej veci navrhovateľky G. V., nar. X., bytom G.
zastúpenej JUDr. P. Š. advokátom, Š. proti odporcovi K. P., nar. X., bytom V.
D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: A., a.s., so sídlom v B.,
IČO: X., v konaní o náhradu škody, vedenej a Okresnom súde v Dunajskej
Strede pod sp. zn. 5 C 188/2003, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2009, sp. zn. 23 Co 114/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť jej z titulu ublíženia na zdraví zvýšené bolestné v sume
915.000,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.550.000,- Sk. Návrh
odôvodnila tým, že dňa 10. januára 2002 bola účastníčkou dopravnej nehody,
ktorú zavinil odporca. Za tento skutok bol právoplatne odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. apríla 2002, sp. zn.
2 T 49/2002, (právoplatným dňa 16.5.2002). V trestnom konaní bola odporcovi
popri treste uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ako poškodenej bolestné
11.745,- Sk. Rozsah a závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľky spôsobeného
dopravnou nehodou boli ohodnotené podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva
a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia - bolestné vo výške 152,5 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 425 bodov. Z dôvodu mimoriadnych okolností prípadu si navrhovateľka
uplatnila zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky
o 100 násobok základnej výšky, ktorý počas konania čiastočne vzala späť na
30 násobok.
Okresný súd Dunajská streda rozsudkom zo dňa 28. novembra 2006,
č. k. 5 C 188/2003 – 122 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
z titulu bolestného sumu 333.655,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 630.000,- Sk, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania na účet jej právneho zástupcu
JUDr. P. Š. v sume 96 802,- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd súčasne konanie v časti bolestného v sume 496.500,- Sk a sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 1.605.000,- Sk zastavil.
Na základe vykonaného (najmä znaleckého) dokazovania súd dospel
k záveru, že bodová hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia bola 525 bodov
a bolestného 232,5 bodov. S ohľadom na rozsah a závažnosť poškodenia zdravia
navrhovateľky, vytrpenej bolesti a následkov pre jej ďalší život považoval za
primerané zvýšenie základného bodového ohodnotenia
o 25 násobok pri bolestnom a 20 násobok pri náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.
Na odvolanie vedľajšieho účastníka, (v ktorom namietal, že v konaní
neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia) Krajský súd v Trnave
uznesením z 23. mája 2007, č. k. 23 Co 24/2007 – 148 napadnutý rozsudok
zrušil (vo veci samej) v časti zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a trov konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z dôvodu, procesného pochybenia súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku).
V novom konaní súd prvého stupňa opätovne vykonal dokazovanie
a ďalším rozsudkom z 5. februára 2008, č. k. 5 C 188/2003 – 157 navrhovateľke
priznal z titulu bolestného sumu 333.655,- Sk (232,5 bodu) a z titulu za sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 630.000,- Sk (525 bodov) po ich mimoriadnom
zvýšení podľa § 7 citovanej vyhlášky. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka
v čase dopravnej nehody nebola v pracovnom pomere z dôvodu starostlivosti
o dieťa po úraze, ale predtým pracovala ako pomocná zdravotná sila a mala
úmysel vo výkone podobnej práce pokračovať v zahraničí. Vo voľnom čase
rekreačne bicyklovala a tancovala. V dôsledku utrpených zranení prácu
pomocnej pracovnej sily už nebude môcť vykonávať, v spoločenskom živote je
trvalo obmedzená. Pri pohybe je odkázaná na používanie barle. Nepriaznivý
fyzický stav navrhovateľky negatívne ovplyvnil aj jej psychiku, keď často
prepadá depresívnym stavom z bezvýchodiskovej situácie ohľadom ďalšej
prognózy vývoja jej zdravia. Vzhľadom na celkovú povahu utrpených zranení,
ktoré majú po niekoľkých rokoch liečenia už trvalý charakter, zlepšenie
nemožno očakávať. Z uvedených dôvodov preto súd považoval za primerané
zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného o 25 násobok a sťaženia
spoločenského uplatnenia o 20 násobok bodového základu.
Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Trnave rozsudkom z
2. februára 2009, sp .zn. 23 Co 114/2008 (č. l. 237), po doplnení dokazovania,
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že návrh zamietol a
odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Súčasne uložil navrhovateľke
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 1919,
14 euro a štátu v sume 338,57 euro. Náhradu súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania štátu nepriznal.
Odvolací súd mal za preukázané, že vedľajší účastník poukázal
navrhovateľke z titulu bolestného 30.225,- Sk a sťaženia spoločenského
uplatnenia 25.500,- Sk. V odvolacom konaní doplnil dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, ošetrujúcich lekárov, oboznámením znaleckých posudkov,
lekárskych správ, odborných vyjadrení lekárov a na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľky nejde o prípad hodný osobitného
zreteľa, pretože táto nepreukázala mimoriadne bolestivú liečbu a ohrozenie
dôležitého orgánu, ani psychické problémy intenzity vyžadujúce odbornú pomoc
psychiatra alebo psychológa. Krajský súd poukázal na to, že základné bodové
ohodnotenie už zohľadňuje okolnosť, že poškodený je pod vplyvom následkov
utrpeného zranenia obmedzený v ďalšom živote. Primerané zvýšenie podľa § 6
ods. 2 vyhlášky až na dvojnásobok predpokladá existenciu ďalších skutočností,
pre ktoré základné ohodnotenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov
zhoršeného zdravotného stavu. Zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je
možné iba v prípadoch hodných osobitého zreteľa, kedy sú možnosti
poškodeného výrazne obmedzené, alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou
a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred
poškodením zdravia. Úvaha súdu pri zvyšovaní základnej bodovej hodnoty nie je
neobmedzená, ale tým, že vyhláška upravuje predpoklady pre vznik nároku vo
výške dvojnásobku základnej hodnoty zároveň vymedzuje hľadiská, ku ktorým je
potrebné prihliadať aj pri skúmaní splnenia predpokladov na mimoriadne
zvýšenie v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Krajský súd u navrhovateľky
nezistil vysokú a mimoriadnu úroveň jej športových, kultúrnych a iných
spoločenských aktivít v dobe pred vznikom úrazu, ktoré by odôvodňovali záver
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhovateľka je zaradená do
pracovného procesu, primerane jej zdravotnému stavu vykonáva prácu v sede
a v osobných úkonoch je sebestačná. S poukazom na vyššie uvedené dôvody
preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh ako nedôvodný
zamietol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie.
Nestotožnila sa so závermi odvolacieho súdu, že v jej prípade neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú primerané zvýšenie základnej
bodovej hodnoty bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia podľa § 7
ods. 3 vyhlášky. Uviedla, že takýto nárok by potom mali iba vrcholoví športovci
a ľudia činní v kultúrnom a spoločenskom živote. Zdôraznila, že v
súdnom konaní prezentovala dôkazy, ktoré preukazujú závažnosť zranení, ktoré
utrpela, ako aj následky, ktorými doteraz trpí. Vytýkala odvolaciemu súdu, že
vôbec nezohľadnil jej tvrdenia, že pri vykonávaní hygienických úkonoch nie je
sebestačná. Možnosti jej účasti na spoločenských, športových a kultúrnych
podujatiach sú výrazne obmedzené, pričom niektoré sú úplne stratené; navrhla
preto, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý ho navrhol ako
nedôvodné zamietnuť, lebo rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1
O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1
O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom [§ 238 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním
napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Predmetom konania je zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhl. č 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov), ktoré nároky navrhovateľka uplatnila v súvislosti s poškodením jej
zdravia pri dopravnej nehode utrpenej 10. januára 2002, za ktorú zodpovedá
odporca.
So zreteľom na čas vzniku škody na zdraví (10. január 2002), súdy
správne aplikovali právny predpis platný v tomto čase, teda vyhl. č. 32/1965 Zb.
v znení neskorších predpisov. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského
uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto
sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. (§ 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.
v znení neskorších predpisov)
Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v
spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené.
Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania
a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo
ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa
§ 10 (§ 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). V
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2. (§ 7 ods. 3 vyhl. č 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov)
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že výška odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak na lekárskom hodnotení,
jednak na posúdení predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v
živote a v spoločnosti, a ktoré sú teraz obmedzené alebo stratené. Lekárske
hodnotenie tvorí jen základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní
predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti.
So zreteľom na individuálne predpoklady každého poškodeného je možné
zvýšenie náhrady až do dvojnásobku čiastky zodpovedajúcej základnému počtu
bodov zistenému lekárom, rozhodujú práve predpoklady, ktoré mal poškodený
pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre následky poškodenia
zdraví obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumejú najmä
možnosť uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom a
možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania pritom sa prihliada k
tomu, či ide o muža alebo ženu.
Z výkladu týchto ustanovení, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že obidva druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej
ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné
pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a
obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa
odškodňujú jednorázovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky,
za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje
zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Ak bola poškodenému
poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom
dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj
podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku.
Ďalej platí, že odškodnenie za bolesť patrí za bolesť už vytrpenú, nie za bolesť
budúcu (následnú).
Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať
jednotlivo, pri každom nároku zvlášť.
Primerané zvýšenie nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahu len celkom
výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy kultúrne,
športové, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a
mimoriadne. Samotné dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia
za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I
ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu
vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok
základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda,
resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Je ním treba rozumieť jednak
vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v
konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie
poškodený pred vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
určené najvyššie výmery odškodnenia. je prípustné len v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku
poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní
s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 90/2004).
Keďže pre určenie výšky odškodnenia nároku, ktorý je predmetom
súdneho konania bolo nevyhnutné (okrem lekárskeho ohodnotenia) aj zistenie
predpokladov uplatnenia poškodenej (v živote a v spoločnosti) pred vznikom
škody a ich následné porovnanie s predpokladmi jej uplatnenia, ktoré jej zostali
po vzniku škodlivej udalosti, odvolací súd správne venoval týmto otázkam
(najmä v rámci doplneného dokazovania) náležitú pozornosť a z týchto zistení
vyvodil aj správny právny záver. Spočíva v tom, že, v prípade navrhovateľky nie
sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie uplatneného nároku, lebo
v súdnom konaní nebolo preukázané, že v navrhovateľkynej veci ide o prípad
hodný mimoriadneho zreteľa. Pokiaľ ide o zvýšenie bolestné, zo znaleckého
posudku nevyplýva existencia bolestivého a komplikovaného priebehu operácií,
ani komplikovaná liečba. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia
odvolací súd správne zohľadnil, že hoci navrhovateľka utrpela úraz vo veku 39
rokov, jej pracovný potenciál zostal navrhovateľke sčasti zachovaný, keď (ako
čiastočne invalidná) pracuje a vykonáva prácu posediačky a že pred zranením
vykonávala prácu pomocnej pracovnej sily a v čase zranenia bola nezamestnaná
(i keď mala záujem pracovať v zahraničí). Z hľadiska spoločenského uplatnenia
odvolací súd správne zohľadnil a ustálil, že navrhovateľka bola v spoločenskom
resp. športovom živote na priemernej úrovni, keď tancovala a športovú činnosť
vykonávala len rekreačne. Takýto rozsah zapojenia navrhovateľky do
uvedených činností totiž nemožno hodnotiť ako celkom mimoriadne a na vysokej
úrovni.
So zreteľom na uvedené a tiež aj s prihliadnutím na samotnú povahu
sťaženia spoločenského uplatnenia ako nároku predstavujúcemu náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životní úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 citovanej vyhlášky), treba vyvodiť, že
záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého prípad navrhovateľky nebol
výnimočný a hodný mimoriadneho zreteľa (§ 7. ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.
v znení neskorších predpisov) je správny.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľky proti
rozsudku odvolacieho súdu ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred
bodkočiarkou O. s. p.).
Úspešnému odporcovi a vedľajšej účastníčke náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im žiadne trovy
nevznikli (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. júna 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Marta Hrčková