Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/178/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ A. E., bytom vo

V., 2/ E. F., bytom v K., 3/ M. F., bytom v K., 4/ M. F., bytom v B., 5/ O. Ţ., bytom v Š.,

6/ Š. E., bytom vo V., 7/ A. A., bytom v K., 8/ M. E., nar. X.X.X., bytom v K., 9/ A. E., nar.

X.X.X., bytom v K., v dovolacom konaní zastúpení JUDr. T. S., advokátom so sídlom v K.,

proti odporcovi : Z., so sídlom v K., o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti vedenej na

Okresnom súde Košice II, sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku

Krajského súdu z 9. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 9. júna 2009 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovatelia návrhom z 14.12.1995 sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi

vydať im nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. registra „E", katastrálne územie J., Obec K.,

okres K. ako parcela X. - orná pôda s výmerou X.X.X. v rozsahu, v akom je podľa

identifikácie parciel, Správy katastra K. č.j. Kl: 6601/2008-V zo dňa 7.5.2008 súčasťou

parciel KN č.X.X.X. - záhrada, X.X.X. - ostatná plocha, X.X.X. záhrada a X.X.X. - záhrada, a

to v súlade s ust. § 126 Obč. zák. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti (parcela č. X. - roľa s výmerou X.X.X., zapísaná na LV X., katastrálne územie

K.), ktorú niekedy v roku 1960 bez ich súhlasu, resp. bez súhlasu ich právnych predchodcov

vzalo do užívania JRD B. V roku 1967 bývalý ONV v Košiciach rozhodol o pridelení týchto

pozemkov pre zriadenie záhradiek, kde vyňal pôdu v rozsahu 7 ha z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu protiprávne, pretože mohol rozhodovať len o výmere do 5 ha a o pridelení do

trvalého užívania zväzu záhradkárov a o tejto skutočnosti navrhovateľov ako vlastníkov

neinformoval. Až v roku 1969 z listu CSOZZ zo dňa 8.4.1969 sa dozvedeli, kto je novým

užívateľom predmetnej parcely, kedy im bolo navrhované, aby parcelu odpredali pod hrozbou

vyvlastnenia, s čím právni predchodcovia navrhovateľov nesúhlasili a žiadali o pridelenie

časti parcely ako záhrady, ktorá žiadosť bola zamietnutá. Mestský národný výbor v Košiciach.

listom z 23.3.1972 zaujal odmietavé stanovisko k prevodu parcely na záhradkárov, o ktorú

požiadal Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz v Košiciach, takže tento zväz sa viac o

kúpu alebo vyvlastnenie nepokúšal, iba jednotliví záhradkári sa dožadovali individuálneho

predaja, čo navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia odmietli. S poukazom na tieto

skutočnosti navrhovatelia mali za to, že Z. , ako aj jednotliví užívatelia záhrad vytvorených na

ich pozemku, od začiatku boli uzrozumení s tým, že nie sú ich vlastníkmi, napriek tomu si

tam vystavali rôzne prístrešky, záhradné domčeky a oplotenia. Akékoľvek ich žiadosti o

vydanie aspoň časti pozemku boli bezúspešne a trpeli tento neoprávnený zásah do ich

vlastníctva až do roku 1990, kedy sa domáhali zrušenia trvalého užívania záhradkárskemu

zväzu cestou Obecného úradu Košice, cez samotný zväz, aj pozemkový úrad, nikdy sa však

nedočkali odpovede, všade sa domnievali, že sú reštituentmi a odporúčali jednať s odporcom,

ktorý trval na to, že má nárok na uzavretie nájomnej zmluvy k pozemku na ďalších 10 rokov.

Listom zo 6.12.1994 žiadali odporcu o vypratanie a vydanie nehnuteľnosti v súlade s ust. §

126 Obč. zák. a žiadali o oznámenie skutočných užívateľov - záhradkárov, ale odporca ich

žiadosť ignoroval.

Súd prvého stupňa vo výroku uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov a

zaviazal navrhovateľov v 1. až 9. rade uhradiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne trovy konania

k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. J. K. vo výške 5.711,20 Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľov potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu, zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a vec

v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa. Zároveň samostatným výrokom pripustil proti

svojmu rozsudku dovolanie v otázke, či navrhovatelia môžu uplatniť bez ohľadu na svoje

predchádzajúce reštitučné možnosti právo na vydanie nehnuteľnosti podľa všeobecných

predpisov, v danom prípade podľa § 126 Obč. zák., teda či je daná ich aktívna legitimácia

domáhať sa ochrany podľa reštitučných predpisov.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočne

zistil skutkový stav veci a vecne správne rozhodol, pokiaľ návrh na vydanie nehnuteľností

zamietol, preto odvolací súd jeho rozsudok podľa ust. v zamietavom

výroku potvrdil, keďže rozhodnutie je vecne správne v tomto výroku, aj keď z iných než

súdom prvého stupňa uvádzaných dôvodov. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že navrhovatelia sú aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany vlastníckeho

práva podľa ust. § 126 Obč. zák. a ohľadne tejto otázky dospel k inému záveru.

Uviedol, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia sú síce evidovaní ako

spoluvlastníci sporných nehnuteľností na LV č.X. katastrálne územie J., Obec K., okres

K.(č.l. 207-208 spisu), avšak z obsahu dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa,

ako aj z dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom a z prednesú navrhovateľky v 2.

rade na odvolacom pojednávaní vyplýva, že sporné nehnuteľnosti prevzal štát bez právneho

dôvodu, niekedy v roku 1960 a tieto boli v užívaní Štátneho majetku, národný podnik, B. (išlo

o zverenie majetku štátu do správy tejto poľnohospodárskej organizácie), ktorý ich následne

uvoľnil za účelom odovzdania do bezplatného užívania Československému ovocinársko-

záhradkárskemu zväzu v K. pre zriadenie záhradkárskej osady. K odňatiu poľnohospodárskej

pôdy (k jej prevzatiu štátom) došlo teda v tzv. rozhodnom období v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák.

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov a v zmysle , t.j. v období od

25.2.1948 do 1.1.1990, preto základnou otázkou pre rozhodnutie v danej veci bolo posúdenie

otázky, či navrhovatelia môžu uplatniť bez ohľadu na svoje predchádzajúce reštitučné

možnosti právo na vydanie nehnuteľností podľa všeobecných predpisov, v danom prípade

podľa § 126 Obč. zák.. O prevzatí uvedených nehnuteľností štátom a ich disponovaní štátom

nepochybne svedčia listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené aj na odvolacom pojednávaní a

ktoré preukazujú užívanie týchto nehnuteľností Štátnym majetkom, n.p., B. a preukazujú

rozhodovanie príslušným štátnym orgánom o ich užívaní a neoprávnené odňatie štátom tvrdia

aj sami navrhovatelia už v návrhu na začatie konania, ako aj v odvolaní proti rozsudku, v

ktorom výslovne uvádzajú, že pôvodným vlastníkom bola odňatá z užívania

poľnohospodárska pôda a odovzdaná do správy a užívania štátneho majetku na

poľnohospodárske účely. Pokiaľ štát v rozhodnej dobe prevzal vec bez toho, aby sa tak stalo

na základe akéhokoľvek právneho titulu, išlo o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je jeden z

dôvodov pre vydanie veci oprávneným osobám podľa

a . Právo na vydanie nehnuteľností podľa zák. č.

229/91 Zb. môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992 (§13 citovaného zákona) a právo

na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa môže oprávnená osoba

uplatniť do 31.12.2004, pričom neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 zák. č.

).

Odvolací súd vyslovil názor, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia mohli si

uplatniť nárok na vydanie veci postupom podľa vyššie uvedených reštitučných zákonov a ak

tak neurobili (alebo ich požiadavke vyhovené nebolo), ich právo podľa týchto predpisov

zaniklo a vzhľadom na špeciálnu úpravu vylučujúcu požitie bola tým

vylúčená aj ich možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva žalobou o vydanie veci

podľa . Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľov, že pozemky,

ktoré sú predmetom konania, netvoria poľnohospodársky pôdny fond v dôsledku ich vyňatia z

poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím Okresného národného výboru v K. zo dňa

5.1.1967 a z toho dôvodu si nemohli uplatniť nárok na ich vydanie podľa reštitučných

zákonov. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú

predmetom konania, sú zriadené záhrady a aj ostatná plocha slúži účelom užívania záhrad,

ktoré pozemky tvoria poľnohospodársky pôdny fond v zmysle ,

ako aj , teda pre posúdenie ich charakteru je rozhodujúci ich

faktický skutočný stav a tento bol rovnaký v čase nadobudnutia účinnosti oboch reštitučných

zákonov. Takáto obrana navrhovateľov je účelová aj vzhľadom na ich tvrdenie, že vyššie

uvedené rozhodnutie Okresného národného výboru v Košiciach považujú za nezákonné a

nulitné, ktoré nemohlo vyvolať právne následky v ňom uvedené. Pri tomto ich stanovisku by

teda odňatá pôda stále mala tvoriť poľnohospodársky pôdny fond (aj keby faktický stav bol

iný).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia, žiadali

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietali, že

rozhodnutie odvolacieho ako i prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení. Za nesprávny považovali predovšetkým názor , podľa ktorého ich považoval za

oprávnené osoby podľa , resp. a ich právo na

vydanie nehnuteľností za reštitučný nárok podľa uvedených reštitučných zákonov. Trvali na

tom, že svoje vlastnícke právo nikdy nestratili. Poukázali na to, že pri výklade , ktorý

uskutočnil odvolací súd by o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim bol neaplikovateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), vychádzal z toho, že podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho

súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

zásadného právneho významu. Ak odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétnej vymedzenej otázke, pre

ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania a

vyriešenia môžu byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami –porovnaj § 243a ods. 2 druhá veta

V prejednávanej veci sa odvolací súd pripustil dovolanie na otázku, či navrhovatelia

môžu uplatniť bez ohľadu na svoje predchádzajúce reštitučné možnosti právo na vydanie

nehnuteľnosti podľa všeobecných predpisov, v danom prípade podľa § 126 Obč. zák., teda či

je daná ich aktívna legitimácia domáhať sa ochrany podľa reštitučných predpisov.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zásade jednotná v tom, že

všetky reštitučné zákony, sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi,

ktoré nerušia platnosť (a záväznosť) lex generalis, ale jeho primárnu aplikáciu vylučujú až

(len) do tej doby, než je (napr. v súdnom konaní) zistené, že ustanovenia lex specialis na daný

prípad nedopadajú, a preto ich nemožno na ne uplatniť. Aplikácia ustanovení lex generalis

nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne (rozsudok NS SR z 29.4.1998 sp.zn.

, rozsudok NS SR z 20.augusta 1999, sp.zn. ). Reštitučné zákony svojou

špecialitou teda predstavujú, ak sú splnené všetky subjektívne a vecné predpoklady, prekážku

použitia všeobecných právnych predpisov“.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov ( resp. o navrátení vlastníctva k

pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov) upravuje vzťahy oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov

niektorých majetkových krívd voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku, ku

ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989 prechodom vecí na štát alebo inú právnickú osobu

na základe niektorého reštitučného titulu. Právna úprava vychádza z domnienky, že vec prešla

v rozhodnom období na štát, v prípadoch v zákone vymedzených, pričom oprávnené osoby,

ktoré si uplatnili nárok (v prekluzívnej lehote) podľa týchto predpisov, stali sa vlastníkmi veci

až jej vydaním. Náprava (zmiernenie) krívd podľa tohto reštitučného zákona je teda prípustná

len vo vecnom a časovom rozsahu ním vymedzenom.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov súčasne obsahuje aj právnu

úpravu užívacích inštitútov. Jedným z nich je aj nájom vytvorený ex lege v zmysle

§ 22. Nájom pozemkov, na ktorých bola zriadená záhradkárska osada upravoval odsek 3

uvedeného ustanovenia do 25.3.1997, kedy nadobudol účinnosť o

užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

Následne uvedeným zákonom bolo upravené užívanie pozemkov v zriadených záhradkových

osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom a postup obvodných

pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách nájomcov a

užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového

fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania

vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

V danom prípade navrhovatelia sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, svoje vlastnícke

právo k nim nikdy nestratili (tieto skutočnosti v konaní neboli sporné). Nebolo preto správne

aplikovať na danú vec ustanovenia reštitučného predpisu týkajúceho sa navrátenia

vlastníckeho práva a zaoberať sa jeho konkurenciou vo vzťahu k všeobecnej úprave podľa

. V danej veci ide o pozemky vlastnícky patriace navrhovateľom,

ktorých užívanie je im znemožnené, pretože sú na nich zriadené záhradky. Pokiaľ sa

navrhovatelia domáhali vydania svojich pozemkov, z titulu ochrany vlastníckeho práva bolo

povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či toto ich vlastníctvo nie je obmedzené v dôsledku

existencie iného práva. V danom prípade existenciou jedného z užívacích inštitútov

upravených v ustanovení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku , resp. v o užívaní pozemkov v

zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolanie navrhovateľov je dôvodné. Preto nezostalo, než

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a aj dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta