Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-440-2018.pdf
PDF · 230.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/440/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu I. H., V.. X.X.XXXX, C. X, R., zast. JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 73, Michalovce, proti žalovaným 1) Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2) F. L., V.. XX.X.XXXX, B. P. R. X, R., zast. JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 39, Michalovce a 3) R. L., V.. XX.X.XXXX, R. R., Mestský úrad, o neplatnosť časti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn 19C/251/2016-102 z 10. januára 2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov konania ako strane plne úspešnej v konaní, ktoré je povinný žalovanej v 2. rade nahradiť žalobca (výrok II.). Žalovanému v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal z toho, že v žalobe sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy 4K 809301 zo dňa 23.11.2001 o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam (túto v roku 1995 nadobudol dedením po jeho nebohom otcovi Z. H., zomrelom 3.9.1994 a následnej dohody dedičov). Ide o záhradnú chatku číslo 15 nachádzajúcu sa v obci Klokočov na pozemku s parcelným číslom 523/9.
3. Súd v podrobnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom žalobného petitu, ktorého sa žalobca domáha, je určenie neplatnosti právneho úkonu, preto súd v prvom rade skúmal, či si žalobca uplatnil nárok, ktorého je možné sa domáhať žalobou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 137 CSP. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Občiansky zákonník teda právne vymedzuje právne skutočnosti ako skutočnosti, s ktorými občianske právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych účinkov. Medzi takéto skutočnosti patria aj právne úkony. Uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, je podľa zákonnej definície právnym úkonom a teda právnou skutočnosťou. Ak žalobca žiada vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Je preto nesprávny právny názor žalobcu, ktorý síce rozsiahlo, ale bez akejkoľvek právnej relevancie odôvodňoval, že ním uplatnené právo je potrebné subsumovať pod ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V prípade žaloby, ktorou sa strana domáha určenia neplatnosti časti kúpnej zmluvy, teda neplatnosti právneho úkonu, ide jednoznačne o žalobu o určení právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je podľa tohto ustanovenia
zákona vylúčená, ak na ňu osobitný predpis výslovne neodkazuje. Žalobca neodôvodnil, aký právny predpis mu umožňuje podať žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) a súdu žiadny takýto predpis známy nie je. Cieľom novej procesnej úpravy bolo zamedziť zbytočným a neefektívnym žalobám, čoho príkladom je aj prípad žalobcu. Ak by aj súd vyslovil požadovanú neplatnosť zmluvy, takéto konštatovanie súdu je bez právneho významu pre žalobcu napriek tomu, čo vo svojich vyjadreniach tvrdí. Sám zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 137 CSP uviedol, že cieľom tejto úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Žalobca dôvodil, že ak by súd vyslovil neplatnosť časti kúpnej zmluvy, v tejto časti by sa obnovilo vlastnícke právo žalovaného v 1. rade. Právny význam videl v tom, že potom by žiadal vyporiadanie pozemkov v prospech vlastníkov chaty, ktorá na dotknutých pozemkoch stojí. Neodôvodnil už však, z akého právneho predpisu alebo z akého záväzku pre neho toto právo vyplýva. Z konania je zrejmé, že kúpnu zmluvu na dotknuté pozemky uzatváral Slovenský pozemkový fond za Slovenskú republiku podľa osobitného zákona č. 64/1997 Z.z. Ako uvádzal žalovaný v 1. rade, právo uzavrieť kúpnu zmluvu a nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve štátu mali iba členovia záhradkárskej osady. Podľa predloženého zoznamu členov osady, žalobca ním nebol a ani sám netvrdil, že by ním niekedy bol. Ako uvádzala žalovaná v 2. rade, žalobca síce vytýka kúpnej zmluve rôzne vady právneho úkonu, ale bez vysvetlenia, aký právny význam jeho konštatovania majú vo vzťahu k jeho právam a k akým. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnené právo je procesne neprípustné, preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovanej v 2. rade ako strane plne úspešnej v konaní právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade trovy konania nepožadoval a žalovanému v 3. rade žiadne trovy nevznikli, preto im ich súd nepriznal. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
4. Z dokazovania mu vyplynulo (súdu prvej inštancie), že v roku 2001 uzavrel Slovenský pozemkový fond v pozícií predávajúceho kúpnu zmluvu s členmi ZO SZZ č. 34-45 - Bogdanky Klokočov ako kupujúcimi, jedným z kupujúcich boli aj F. L.Á. D. R. L., teda žalovaní v 2. a 3. rade.
5. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že ho podáva voči rozsudku v celom jeho rozsahu výrokov I., II. a III. a odôvodnil ho nasledovne: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nasledovné skutočnosti (viď jednotlivé body), ku ktorým by som rád v tomto odvolaní vyjadril a toto odvolanie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.11.2016 domáhal proti žalovaným určenia absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy číslo 4K 809301 zo dňa 23.11.2001 o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 1995 dedením po jeho nebohom otcovi Z. H. O. XX.XX.XXXX a následnej dohody dedičov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to k záhradnej chatke číslo 15 nachádzajúcej v obci Klokočov na pozemku s parcelným číslom 523/9 o rozlohe 27 metrov štvorcových vedenom na liste vlastníctva číslo 249 v podiele 1/3 k celku, kde spoluvlastníkmi sú jeho sestry D. Z. I.. H. a žalovaná v 2. rade F. L.Á. I.. H.. Vyššie uvedená záhradná chatka sa nachádza na pozemku s parcelným číslom 523/9 o rozlohe 27 metrov štvorcových a je zapísaná na liste vlastníctva Č. XXX Q.K. Ú. Q.. Pri záhradnej chatke sa nachádza tiež pozemok s parcelným číslom 523/29 o rozlohe 371 metrov štvorcových zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX Q. Ú. Q.. Oba pozemky boli v predmetnom čase nadobudnutia vlastníctva k záhradnej chatke vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa rozhodol previesť svoje vlastníctvo k pozemkom parcelné číslo 523/9 a parcelné číslo 523/29 kúpnou zmluvou 4 K 809301 zo dňa 23. 11. 2001 do vlastníctva žalovaným v 2. a 3. rade v spoluvlastníckom pomere 1/1. O tejto skutočnosti žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ žalobcu neinformovali a nikto mu neponúkol možnosť odkúpiť pozemok, na ktorom spoločná záhradná chatka stojí, ani pozemok, na ktorom sa nachádza záhrada priľahlá k záhradnej chatke do spoluvlastníctva jej troch zákonných spoluvlastníkov v podiele 1/3. O prevode vlastníctva k pozemku sa dozvedel až koncom roka 2014 zo zápisnice z pojednávania v súdnom konaní spisová značka 19 C 120/2012 zo dňa 27.08.2014. Má za to, že predmetná kúpna zmluva je v časti označenia zmluvnej strany dvoch kupujúcich pod poradovým číslom 15 - L. R. D. L. F. a všetkých ustanovení predmetnej kúpnej
zmluvy, v ktorej sú uvedení ako kupujúci žalovaný v 2. a 3. rade je absolútne neplatná z dôvodu, že podpis žalovaného R. L., ktorý je na tejto zmluve uvedený, nie je jeho podpisom a bol vyhotovený inou, na to neoprávnenou osobou T. Y., ktorý je v súčasnosti pokladníkom záhradkárskej osady, ktorý mu túto skutočnosť oznámil za prítomnosti jeho manželky. K tejto skutočnosti navrhol vypočuť F. L., R. L., povereného zástupcu slovenského pozemkového fondu, záhradkárskej osady Bogdanky, a to na okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy a vykonať znalecké dokazovanie pohľadom pravosti podpisu žalovaného v 2. rade R. L.. Vykonaním navrhnutých úkonov a dôkazov by došlo k objasneniu skutočností dôležitých pre toto súdne konanie, odstraňujú mnoho rozporov a predmetná kúpna zmluva by bola vyhlásená za absolútne neplatnú od svojho začiatku. Rozhodnutím o určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka k týmto nehnuteľnostiam teda žalovaného v 1. rade Preto sa vyžaduje, aby kúpna zmluva bola označená i svojim predmetom. Určením, že neplatná je kúpna zmluva označená nielen dátumom uzavretia, ale ich svojim predmetom a evidenciou na príslušnej správe katastra sa nič nemení na predmete konania, ani právnom postavení žalovaného. Dotknuté ustanovenia kúpnej zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže z okolností je zrejmé, že nevyjadrujú vôľu konajúcej osoby, od svojho počiatku boli nedobromyseľné, keďže žalovaná v 2. rade od začiatku vedela, že podpis žalovaného v 3. rade nie je jeho. Katastru tak bola predložená zmluva s jedným falošným podpisom nekonajúcej osoby. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dotknutú zmluvu uzatvoril s členmi legálnej Záhradkárskej osady Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, ktorá bola podľa špeciálneho zák. č. 64/1997 Z.z. v znení neskorších zmien zriadená do 24.6.1991. Kompletný zoznam členov záhradkárskej osady spolu s ďalšími relevantnými listinami bol povinný predložiť Výbor Záhradkárskej osady Bogdanky. Ten ručí za potvrdzujúce skutočnosti, kto užíva jednotlivé záhradky, kto je členom záhradkárskej osady listinami opatrenými podpisom a odtlačkom pečiatky. Nie je povinnosťou žalovaného skúmať na matrike, či sú členovia záhradkárskej osady manželmi, či ich spoluvlastníctvo zaniklo. Spornú kúpnu zmluvu mohol uzavrieť žalovaný 1. rade podľa platných predpisov len v tom čase s legitímnymi členmi záhradkárskej osady. Podľa predložených listín zo strany Výboru ZO žalobca v tom čase členom záhradkárskej osady nebol. Žalovaný v 1. rade preto nijak pri uzatváraní zmluvy nepochybil. Poukázal na súdnu prax, podľa ktorej je dôvodné prihliadať na to, či prípadné vyhlásenie zmluvy za neplatnú v značnej miere by nepoškodilo zmluvné strany, ktoré sa v záväzkovom vzťahu správa podľa všeobecného očakávania, platných predpisov a zmluvu dobromyseľne považovali za platnú. Keďže sporná kúpna zmluva bola uzatváraná na jednej strane žalovaným v 1. rade a na druhej strane kupujúcimi členmi záhradkárskej Osady ako celku zriadenej podľa režimu osobitného zákona, pre záhradkársku osadu ako celok s jej jednotlivými členmi, boli vydané rozhodnutia pozemkového úradu, register pôvodného stavu na základe geometrického plánu, projekt pozemkových úprav. Samotný obvod zriadenej záhradkárskej osady leží v územnom obvode, na konanie je príslušný okresný pozemkový úrad, pozemkový a lesný odbor. Má za to, že v občianskom súdnom konaní musia byť stranou sporu všetci, ktorí zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. Pretože sám žalobca nebol členom záhradkárskej osady podľa zákona číslo 67/1997 Z.z., nebolo dôvodné uzatvoriť so žalobcom ako zmluvnou stranou kupujúcim - členmi záhradkárskej osady spornú kúpnu zmluvu. Preto podľa názoru žalovanej žalobca v tomto konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Žalobu preto považuje za nedôvodnú. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na to, že žaloba v znení jej žalobného petitu je procesné neprípustná, nakoľko takýto žalobný návrh civilný sporový poriadok nepripúšťa. Poukázala na ustanovenie § 137 civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a taktiež možno požadovať, alebo aby sa rozhodlo o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Je nepochybné, že zmluvy či iné právne úkony, ich existencia, ich platnosť alebo neplatnosť sú v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka a právnymi skutočnosťami, a teda žalobu žalobcu v znení jej žalobného petitu, ktorým sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy je možné subsumovať jedine pod ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Pred účinnosťou civilného sporového poriadku platila právna úprava, v rámci ktorej sa v praxi v prevažnej miere pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, ak žalobca na určení preukázal naliehavý právny záujem. Podľa dnes účinného procesného kódexu však žalobu o určenie právnych skutočností možno podať jedine za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, preto považuje žalovaná žalobný návrh za procesné neprípustný. Žalobca v podanej žalobe na žiadnom mieste neuviedol relevantný právny dôvod podania
žaloby. Jedinou zmienkou o možnom potencionálnom dôvode pre podanie žaloby sa javí skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - záhradnej chatky, ktorá stojí na pozemku, ktorý bol predmetom kúpy. Ani uvedená skutočnosť, respektíve možnosť takého podielového spoluvlastníka inej nehnuteľnosti domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu vzťahujúceho sa na inú samostatnú nehnuteľnosť a ktorého žalobca nie je účastníkom, nezakladá procesnú legitimáciu na podanie takejto určovacej žaloby. Z obsahu žaloby sa javí, že žalobca pri písaní sa riadil právnou úpravou podľa Občianskeho súdneho poriadku, teda v čase podania žaloby už neplatným právnym predpisom, nakoľko žalobca v žalobe sa na žiadnom mieste neodvoláva na osobitný právny predpis, ktorý by ho oprávňoval podať takúto žalobu, ale len konštatuje svoj údajne naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy, a to bez akéhokoľvek bližšieho opisu či zdôvodnenia a preukázania. Napriek tomu, že podľa názoru žalovanej v 2. rade je žaloba procesné neprípustná, z dôvodu opatrnosti sa vyjadruje aj k otázke naliehavého právneho záujmu, ktorý na niektorých miestach v žalobe žalobca uvádza, a ktorý žalobca pravdepodobne považuje práve za dôvod podania žaloby. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov, v zmysle ktorej právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo je žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie. Z pojmového vymedzenia naliehavého právneho záujmu vyplýva, že musí mať dostatočnú intenzitu, naliehavosť sa tiež prejavuje v skutočnosti, že potencionálny určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Žalobca po celú dobu užíval záhradnú chatku výlučne sám, ku ktorej nadobudol len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k celku v roku 1995, pričom počas dlhoročného užívania nehnuteľnosti - záhradnej chatky si stav vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom záhradná chatka stojí ako ani priľahlému pozemku nijakým spôsobom neoveril, respektíve sa o nich nezaujímal. Ako sám žalobca v žalobe uviedol, o prevode vlastníctva k pozemku sa dozvedel až koncom roka 2014 v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedeného na tunajšom súde, preto má žalovaná za to, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o naliehavom právnom záujme. Žalobca podľa názoru žalovanej žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil ani skutkovými tvrdeniami nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalobca svoj naliehavý právny záujem odôvodňuje len konštatovaním o vadách kúpnej zmluvy ako právneho úkonu. Je preto toho názoru že aj v prípade potencionálneho posudzovania naliehavého právneho záujmu na žalobe je žaloba z dôvodu jeho nedostatku, resp. absolútnej absencie naliehavého právneho záujmu procesné neprípustná a preto je žalobu potrebné odmietnuť. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.09.2017 zotrval na dôvodoch podanej žaloby a k neprípustnosti žaloby uviedol, že právny názor žalovanej v 2. rade nie je správny, pretože podľa jeho názoru žalobu je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a náležíte odôvodnil právny záujem na žalobe. Zdôraznil, že vo veci je aktívne procesné legitimovaný z dôvodu, že ide o sporný pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorá mu nedávnym súdnym rozhodnutím bola prikázaná do výlučného vlastníctva a do budúcna bude pre neho prioritnou otázkou aj majetkovo právne vysporiadanie pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí. Preto má záujem na tom, aby súd svojim rozhodnutím odstránil rozpory v súvislosti so sporným a má za to, že jednoznačne protizákonným a nedobromyseľným nadobudnutím pozemku do vlastníctva žalovanej v 2. rade. Žalobca má tiež za to, že tieto aj ďalšie skutočnosti uvedené v žalobe náležité odôvodňujú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy. Má záujem dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu jednoznačne súvisí s vyriešením spornej otázky a dosiahnutím odstránenia spornosti práva a právnej neistoty v existujúcej situácii. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2017 zotrval na svojich vyjadreniach, kúpna zmluva sa uzatvárala iba z členmi záhradkárskej osady podľa zák. č. 64/1997 Z.z., ktorým žalobca nebol. K vyjadreniu predložil žiadosť záhradkárskej osady o odkúpenie pozemkov, potvrdenie o registrácii záhradkárskej osady, zoznam členov záhradkárskej osady, zmluvu o dočasnom užívaní pozemku uzavretú podľa § 40 a nasl. zák. č. 122/1975 Zb. Žalobca ani jeho právny zástupca sa termínu pojednávania určeného na 10.1.2018 nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu dňa 05.01.2018 požiadal o odročenie pojednávania z toho dôvodu, že dňa 05.01.2018 prevzal právne zastúpenie a vzhľadom na nedostatok času na prípravu na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 10.01.2018, žiada o odročenie na neskorší termín. Súd
dňa 08.01.2018 písomne aj telefonicky oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že návrh na odročenie pojednávania neakceptuje, pretože žalobca prevzal predvolanie 28.11.2017, teda mal dostatok času na prípravu pojednávania aj na prípadné zvolenie právneho zastúpenia v konaní. V deň pojednávania o 8.25 hod. právny zástupca žalobcu podal osobne podanie v podateľni tunajšieho súdu so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu nepredvídaného zdravotného úrazu klienta, ktorý bol dňa 9.1.2018 podľa potvrdenia Lekárskej služby prvej pomoci ošetrený pravdepodobne pre pohybové problémy a mailom 10.01.2018 o 7.33 hod. žiadal svojho právneho zástupcu, aby túto žiadosť tlmočil súdu. Súd návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože nevidel dôvod, prečo sa nariadeného termínu pojednávania nemohol zúčastniť aspoň právny zástupca žalobcu. Súd je na prvom pojednávaní povinný vysloviť svoj predbežný právny názor, čo aj urobil, preto nič nebránilo právnemu zástupcovi žalobcu po jeho vypočutí ho akceptovať, alebo požiadať o odročenie pojednávania alebo požiadať o lehotu na vykonanie iného procesného úkonu. Konanie začalo 16.11.2016, žalobca poznal právne názory strán sporu, skutkové tvrdenia strán sporu aj ich právne zdôvodnenie. Mal teda dostatok času na vykonanie akýchkoľvek procesných úkonov, ktoré mu Civilný sporový poriadok dáva. Zvoliť si právneho zástupcu po viac ako roku vedenia konania 5 dní pred určeným termínom pojednávania súd nemôže hodnotiť inak ako obštrukciu. Pokiaľ ide o zdravotný stav, súd ho akceptuje, ale ako uviedol vyššie, nie je možné ospravedlniť neúčasť jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Súd tiež poznamenáva, že pred senátom 19C sa viedlo aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkýň F. L. N. D. D. Z. proti I. H. a viedlo sa od 31.08.2012 do 10.04.2017, teda takmer 5 rokov, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. Žalobca v pozícií žalovaného sa nezúčastnil ani jedného z asi 12 nariadených pojednávaní pre tvrdený nepriaznivý zdravotný stav. Podľa či. 17 CSP súd v konaní postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a súd z tejto zásady pri hodnotení dôvodov odročenia pojednávania vychádzal. Súd z vyjadrení strán sporu a predložených listín zistil tento skutkový stav: Dňa 23.11.2001 uzavrel Slovenský pozemkový fond v pozícií predávajúceho kúpnu zmluvu č. 4K 809301 s členmi ZO SZZ č. 34-45 - Bogdanky Klokočov ako kupujúcimi. Jedným z kupujúcich boli aj členovia F. L.I. (žalovaná v 2. rade) a R. L. (žalovaný v 3. rade). Na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaní v 2. a 3. rade podľa listu vlastníctva číslo XXX k.ú. Q. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcelu č. 523/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27m2 a parcelu č. 523/29 - záhrady o výmere 371 m2. Na parcele číslo 523/9 stojí záhradná chatka zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX Q..Ú.. Q. a je doposiaľ v podielovom spoluvlastníctve F. L., D. Z. D. I. H. v pomere 1/3 k celku. Vlastnícke právo nadobudli titulom dedenia D 1747/94. Podľa zoznamu členov ZO SZZ č. 34-45 - Bogdanky Klokočov, boli žalovaní v 2. a 3. rade členmi tejto organizácie. Meno žalobcu sa na zozname nenachádza. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto: Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Predmetom žalobného petitu, ktorého sa žalobca domáha, je určenie neplatnosti právneho úkonu, preto súd v prvom rade skúmal, či si žalobca uplatnil nárok, ktorého je možné sa domáhať žalobou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 137 CSP. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Občiansky zákonník teda právne vymedzuje právne skutočnosti ako skutočnosti, s ktorými občianske právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych účinkov. Medzi takéto skutočnosti patria aj právne úkony. Uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, je podľa zákonnej definície právnym úkonom a teda právnou skutočnosťou. Ak žalobca žiada vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Je preto nesprávny právny názor žalobcu, ktorý síce rozsiahlo, ale bez akejkoľvek právnej relevancie odôvodňoval, že ním uplatnené právo je potrebné subsumovať pod ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V prípade žaloby, ktorou sa strana domáha určenia neplatnosti časti kúpnej zmluvy, teda neplatnosti právneho úkonu, ide jednoznačne o žalobu o určení právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je podľa tohto ustanovenia zákona vylúčená, ak na ňu osobitný predpis výslovne neodkazuje. Žalobca neodôvodnil, aký právny predpis mu umožňuje podať žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) a súdu žiadny takýto predpis známy nie je. Cieľom novej procesnej úpravy bolo zamedziť zbytočným
a neefektívnym žalobám, čoho príkladom je aj prípad žalobcu. Ak by aj súd vyslovil požadovanú neplatnosť zmluvy, takéto konštatovanie súdu je bez právneho významu pre žalobcu napriek tomu, čo vo svojich vyjadreniach tvrdí. Sám zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 137 CSP uviedol, že cieľom tejto úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebne a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Žalobca dôvodil, že ak by súd vyslovil neplatnosť časti kúpnej zmluvy, v tejto časti by sa obnovilo vlastnícke právo žalovaného v 1. rade. Právny význam videl v tom, že potom by žiadal vyporiadanie pozemkov v prospech vlastníkov chaty, ktorá na dotknutých pozemkoch stojí. Neodôvodnil už však, z akého právneho predpisu alebo z akého záväzku pre neho toto právo vyplýva. Z konania je zrejmé, že kúpnu zmluvu na dotknuté pozemky uzatváral Slovenský pozemkový fond za Slovenskú republiku podľa osobitného zákona č. 64/1997 Z.z. Ako uvádzal žalovaný v 1. rade, právo uzavrieť kúpnu zmluvu a nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve štátu mali iba členovia záhradkárskej osady. Podľa predloženého zoznamu členov osady, žalobca ním nebol a ani sám netvrdil, že by ním niekedy bol. Ako uvádzala žalovaná v 2. rade, žalobca síce vytýka kúpnej zmluve rôzne vady právneho úkonu, ale bez vysvetlenia, aký právny význam jeho konštatovania majú vo vzťahu k jeho právam a k akým. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnené právo je procesné neprípustné, preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovanej v 2. rade ako strane plne úspešnej v konaní právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade trovy konania nepožadoval a žalovanému v 3. rade žiadne trovy nevznikli, preto im ich súd nepriznal. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti Rozsudku. Žalobca v plnom rozsahu zotrváva na podanom žalobnom návrhu a petite, vrátane svojho Vyjadrenia zo dňa 18.09.2017, s tvrdeniami Žalovaných sa nestotožňuje po skutkovej, ani po právnej stránke a namieta ich nesprávnosť, taktiež namieta, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal a nezabezpečil Žalobcom navrhované dôkazy (okrem iného nezabezpečil rozhodnutie, ktorým bolo rozvedené manželstvo Žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade a na základe ktorého datovania by bolo zrejmé, že v dobe uzatvorenia rozporovanej kúpnej zmluvy Žalovaný v 3. rade už nebol manželom Žalovanej v 2. rade a ako taký bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemku nemohol byť ani legitímnym členom záhradkárskej osady a pokiaľ by týmto členom v zoznamoch záhradkárskej osady ako člen v čase po rozvode figuroval, išlo o pochybenie a nesprávne zistený skutkový a právny stav záhradkárskej osady a takéto jeho členstvo nemohlo byť v žiadnom prípade validné. Ako taký nebol v právnom postavení nadobudnúť vlastníctvo k pozemku, ku ktorému nemal žiadny právny titul, resp. keďže v rozhodujúcom čase nebol v žiadnom právom vzťahu k Žalovanej v 2. rade. V právnom štáte nie je možné, aby vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba zdedená po otcovi Žalobcu, nadobudla cudzia - tretia osoba bez akéhokoľvek vzťahu k nehnuteľnosti a spornému pozemku. O to skôr, ak podpis na kúpnej zmluve k pozemku nebol vyhotovený týmto neoprávneným nadobúdateľom, a v mene a na úkor nadobúdateľa ho vyhotovila štvrtá cudzia osoba). Toto nie je spor o tom, či kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že sporný pozemok mal byť ponúknutý na odkúpenie žalovanej v 2. rade, tak ako to bolo realizované, a žalobcovi, ktorý v rozhodujúcom čase nebol členom záhradkárskej osady, ale ide o spor, ktorého predmetom je de facto určenie, že anižŽalovaný v 3. rade nebol v rozhodujúcom čase po rozvode manželstva so žalovanou v 2. Rade legitímnym členom záhradkárskej osady a nebol oprávnený nadobudnúť spoluvlastnícke právo k pozemku, ku ktorému ho neviazal žiadny právny vzťah a na ktorý nemal žiadny legitímny právny nárok. Žalobca v 3. rade nebol zo strany prvostupňového súdu ani vypočutý, taktiež v spore nebola vypočutá osoba, ktoré spornú kúpnu zmluvu za Žalovaného v 3. rade podpisovala, pričom mám za to, že prvostupňový súd nerealizoval riadne šetrenie po pobyte Žalovaného v 3. rade za účelom jeho zabezpečenia na jediné pojednávanie, ktoré napriek ospravedlneniu neúčasti Žalobcu a jeho žiadosti, aby súd odročil pojednávanie a umožnil by sa mu tak vo veci osobne vyjadriť, nie len prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý bol v tomto obsahu Žalobcom ako klientom inštruovaný. Uvedeným postupom súdu došlo k závažnému porušeniu procesných práv Žalobcu, keďže mu bola svojvôľou prvostupňového súdu odňatá možnosť zúčastniť sa konania pred súdom. Žalobca bude v tejto súvislosti zvažovať ďalšie právne kroky. Za nemiestny považuje tiež odkaz prvostupňovej sudkyne na iné minulé konanie, ktorého bol Žalobca účastníkom a to najmä z dôvodu, že sudkyňa nie je v právnom postavení posudzovať riadne a včas doložené oficiálne lekárske správy a mama by sa vyvarovať akýchkoľvek subjektívnych vyjadrení v tomto smere, keďže to vzbudzuje možné obavy Žalobcu zo zaujatosti zákonnej sudkyne voči jeho osobe a mala by zachovávať potrebnú úroveň sudcovskej objektivity, aby nezadávala dôvody na vyššie uvedené obavy. Každý má právo na to, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti, a to nestranným sudcom. Máme za to, že rozhodnutie o relatívne komplikovanej právnej otázke, bolo v rozpore so zásadami spravodlivého procesu rozhodnuté na jedinom pojednávaní bez prítomnosti
Žalobcu, ktorý trval na tom, že sa pojednávania zúčastní so svojim právnym zástupcom osobne, nedelegoval toto oprávnenie na zvoleného advokáta, a navyše tiež bez prítomnosti Žalovaného v 3. rade a ďalších dôležitých svedkov, ktorých Žalobca označil vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu, ako aj v následnom vyjadrení k stanovisku protistrany v prebiehajúcom spore. Odôvodnenie právneho rozhodnutia súdu prvej inštancie musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Čo v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie absentuje. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nie len poukázaním na všetky skutočností zistené dokazovaním, ale tiež poukázaním na právne závery ktoré prijal. Nemali by v ňom byť miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu prvej inštancie je nie len formálne požadovaný úkon, v ktorom sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci, t. j. musí byť právne preskúmateľné. Žalobca odôvodňuje svoje odvolanie tým, že právne závery súdu prvej inštancie sú nepresvedčivé a hrubým spôsobom zasahujú do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pri interpretácii právnych noriem postupoval prvostupňový súd v rozpore s jednotlivými metódami výkladu práva a dopustil sa viacerých výkladových chýb. Súd prvej inštancie svojim procesným postupom nepresne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok s nesprávnym právnym posúdením veci vydanie vágneho rozhodnutia vo veci samej. Už Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa ČL 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod c. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Zb.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade, resp. príslušný Kataster nehnuteľností, mal pri uzatvorení predmetnej zmluvy (resp. zápise vlastníckeho práva k pozemku) skúmať zmluvnú legitimitu všetkých kupujúcich. Žalovaná v 2. rade F. L. zdedila po otcovi rovnako ako žalobca 1/3 nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na spornom pozemku, avšak jej bývalému manželovi nevzniklo k predmetnému pozemku žiadne právo, rovnako máme za to, že v rozhodujúcom čase nemohol byť a nebol členom záhradkárskej osady, čo by ho legitimovalo do pozície kupujúceho. Namietame teda absenciu formálnych náležitostí podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, teda neplatnosť od počiatku, kedy bol úkon právne neplatne a neúčinne realizovaný. Spornú kúpnu zmluvu žalovaný v 1. rade mohol podľa platných predpisov uzatvoriť len v tom čase legitímnymi členmi záhradkárskej osady. V tejto súvislosti by sme radi poukázali na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade R. L. v rozhodujúcom čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy členom záhradkárskej osady nemohol byť a nebol. Menovanému nevzniklo žiadne zákonné právo na odkúpenie predmetného pozemku, keďže v rozhodujúcom čase už nebol manželom F. L.. Samotný kataster nehnuteľnosti nemal z uvedeného dôvodu nikdy predmetnú kúpnu zmluvu v znení, v akom bola predložená na zápis vlastníckeho práva, zapísať do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti tiež navrhujeme, aby súd vo veci vyžiadal stanovisko príslušného katastra nehnuteľností. Menovaný sa k žalobnému návrhu žalobcu vôbec nevyjadril a z uvedeného dôvodu máme za to, že sa s ním stotožňuje a žalobcovi dáva v plnom rozsahu za pravdu. Podľa platných predložených listín 1 zoznamu veľkého množstva členov, rozsiahleho geometrického plánu) zo strany Výboru ZO žalobca v tom čase členom záhradkárskej osady nebol. Faktom však naďalej zostáva, že členom záhradkárskej osady nemohol byť a nebol ani žalovaný v 2. rade R. L., ktorému ako bývalému manželovi žalovanej v 2. rade F. L.N. nevzniklo žiadne právo k odkúpeniu predmetného pozemku. Žalovaný v 1. rade má nesprávne za to, že údajne žiadnym spôsobom pri uzatváram spornej kúpnej zmluvy nepochybil, neporušil žiadny zákonný zákaz. V tejto súvislosti by sme si dovolili poukázať, že naopak Žalovaný v 1. rade pochybil (nie porušením zákazu, ale nedodržaním náležitostí predpokladaných zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre platnosť a účinnosť právneho úkonu), keď neboli dodržané zákonné zmluvné náležitosti, medzi inými nespôsobilý nadobúdateľ R. L. (absentujúca zmluvná legitimita na strane kupujúceho). Uvedené pochybenie robí predmetný právny úkon právne neperfektným a ako takým absolútne neplatným. V právnom štáte nie je možné, aby pozemok, na ktorom stojí nehnuteľnosť, ktorú Žalobca zdedil po otcovi so svojimi 2 sestrami, kúpila do svojho vlastníctva tretia nezúčastnená osoba, bez akýchkoľvek právnych nárokov k predmetnému pozemku, ktorou menovaný po rozvode so žalovanou v 2. rade F. L.N. bezpochyby bol. Záhradkárska osada mala aktualizovať zoznamy členov
záhradkárskej osady, rovnako ako v prípade, ak by niektorý z členov záhradkárskej osady zomrel. V predmetnej súvislosti by žalobca poukázal na objektívnu nemožnosť dobromyseľnosti žalovaných v 2. rade, F. L. D. R. L., ktorí dobre vedeli, že v predmetnom čase uzatvorenia spornej zmluvy už neboli manželmi a boli rozvedení, predmetnú skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná v 2. rade F. L.N., ktorá sa exaktne vyjadrila, že nevie, kto zmluvu za R. L. podpísal. V každom prípade samotný fakt, že zmluvu nepodpísal R. L. ako kupujúci, má za následok absolútnu neplatnosť spornej časti zmluvy. Žalobca vo svojom návrhu označil osobu, ktorú je potrebné vypočuť v tejto súvislosti za účelom overenia, či iná tretia osoba podpísala predmetnú zmluvu za R.Š. L. bez akéhokoľvek splnomocnenia, resp, neplatne ako manžela žalovanej v 2. rade F. L.. keďže sporný pozemok nadobudli obaja do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už bolo v dobe uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy vylúčené z dôvodu, že obaja menovaní boli už dávno rozvedení. Ako žalobca uviedol už vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu, predmetná kúpna zmluva je v časti označenia zmluvnej strany dvoch (2) kupujúcich pod poradovým číslom 15 - L.Á. R. D. L. F., a všetkých ustanovení predmetnej Kúpnej zmluvy, špecifikovaných v žalobnom petite, v ktorej sú uvedení ako kupujúci žalovaní v 2. rade F. L. D. R. L., absolútne neplatná z dôvodu, že podpis žalovaného v druhom rade R. L., ktorý je na tejto zmluve uvedený, nie je jeho, bol vyhotovený inou, na to neoprávnenou konajúcou osobou T. Y., ktorý je v súčasnosti pokladníkom Záhradkárskej osady, ktorý túto skutočnosť žalobcovi oznámil za prítomnosti mojej manželky E. H., I.. H., V.. XX.XX.XXXX L. X., B. P. C. X, XXX XX R.. Vzhľadom na tieto skutočnosti Žalobca navrhol vypočuť F. L.I., R. L., povereného zástupcu Slovenského pozemkového fondu, Záhradkárskej osady Bogdanky, ohľadne okolností uzatvorenia predmetnej Kúpnej zmluvy a vykonať znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalovaného v druhom rade R. L.I., keďže ako uviedla Žalovaná v druhom rade F. L. D. T. T. Y., R. L. ako kupujúci predmetnú Kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal. Vykonaním navrhnutých úkonov a dôkazov by došlo k objasneniu skutočnosti dôležitých pre toto súdne konanie, odstránilo by sa mnoho rozporov a predmetná Kúpna zmluvy by bola v spornej časti vyhlásená za absolútne neplatnú od svojho počiatku. Protizákonné okolnosti predaja predmetného pozemku, sfalšovanie podpisu kupujúceho R. L., viedli k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, Záhradkárskou osadou Bogdanky, č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001, zaevidovanou na Okresnom úrade pod č. V 2681/01, a následne k vydaniu Listu vlastníctva č. 762, vedeného Správou katastra Michalovce, a to na základe nepravého podpisu žalovaného v druhom rade R. L., za ktorého kúpnu zmluvu bez jeho súhlasu a vedomia podpísal ako neoprávnená osoba T. Y.. Súd výsluch žalovaného v 3. rade a navrhovaného svedka T. Y. nerealizoval. Rozhodnutím o určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka 1c týmto nehnuteľnostiam, a teda žalovaného v prvom rade. Preto sa vyžaduje, aby kúpna zmluva bola označená i svojim predmetom. Určením, že neplatná je kúpna zmluva označená nielen dátumom uzavretia, ale i svojim predmetom a evidenciou na príslušnej správe katastra sa nič nemení na predmete konania, ani právnom postavení žalovaného. V konaní o určenie neplatnosti časti Kúpnej zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Dôsledkom absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu (Kúpnej zmluvy) je, že právny úkon nemá v napadnutej časti žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o časť zmluvy, absolútne neplatné ustanovenia zmluvy nikoho nezaväzujú. Neplatným prevodom vlastníckeho práva nedôjde k prevodu vlastníckeho práva, takýto právny úkon je od svojho počiatku nulitný. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky (ex tunc), hľadí sa naň zo zákona (ex lege) akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo, pričom absolútnej neplatnosti sa možno domáhať súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu kedykoľvek, nepremlčiava sa. Predmetné ustanovenia Kúpnej zmluvy sú absolútne neplatným právnym úkonom, keďže z okolností je zrejmé, že nevyjadrujú vôľu konajúcej osoby a od svojho počiatku boli
nedobromyseľné, keďže žalovaná v druhom rade F. L. od začiatku vedela, že podpis druhého kupujúceho R. L. nie je jeho, Katastru nehnuteľností tak bola predložená Kúpna zmluva s jedným falošným podpisom nekonajúcej osoby. Kupujúci R. L. nikdy žiadny taký dokument nepodpísal a tento druhý podpis kupujúceho R. L. bol vyhotovený inou nekonajúcou treťou osobou T. Y., a ako taký nevyjadruje vôľu R. L. vstúpiť do predmetného vlastníckeho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená záhradná chata č. 15, ktorá je v spoluvlastníckom podiely 1/3 Žalovaného, žalovanej v druhom rade F. L. D. D. Z., ktorí sú v súrodeneckom vzťahu a predmetnú nehnuteľnosť zdedili od otca. Sama žalovaná v druhom rade F. L.Á. sa na pojednávaní dňa 27.08.2014 vyjadrila, že Mikuláš L. túto kúpnu zmluvu ako konajúca osoba nepodpísal, že nevie, kto ju podpísal, a že aj ona má za to, že predmetné pozemky nadobudla ona sama do svojho výlučného vlastníctva a že R. L. bol ako spoluvlastník zapísaný na list vlastníctva č. 762 chybou Katastra nehnuteľností omylom, o čom predložila do súdneho spisu aj ďalšie Čestné vyhlásenie, ktoré navrhujeme, aby si vyžiadal súd ako dôkaz v tomto konaní. Predmetné vyjadrenie je súčasťou súdneho spisu sp. zn. 19C/120/2012. Právny úkon prevodu vlastníctva k predmetnému pozemku teda nezodpovedá vôli účastníkov, nie je dobromyseľný, nie sú splnené všetky jeho zákonnom požadované formálne náležitosti a naopak je v rozpore so zákonom. Z uvedeného jasne a nezastrete vyplýva, že ho sama žalovaná v 2. rade F. L. považuje za sfalšovaný anulitný, keďže predmetný právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť, konkrétne za druhého kupujúceho R. L. osoba pokladníka Záhradkárskej osady Bogdanky, pričom žalovaný R. L. o tomto nemal ani vedomosť a do dnešného dňa sa k svojmu absolútne neplatne získanému pozemku neprihlásil, nestará sa o neho, ani o neho neprejavuje žiadny záujem, ktorý by za iných okolností ako vlastník prejavovať mal, čo však nie je táto situácia. V dobe uzatvorenia predmetnej Kúpnej zmluvy na nej figuruje ako manžel F. L., a to aj napriek tomu, že v roku 2001 už boli rozvedení a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo už dávno zrušené, a z uvedeného dôvodu nebol možný prevod vlastníctva k predmetným pozemkom na Žalovaných v druhom rade ako kupujúcich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možný. Aj napriek tejto skutočnosti zamestnanec Katastra nehnuteľností zapísal predmetnú Kúpnu zmluvu do Katastra nehnuteľností ako vklad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Navrhujeme, aby si súd vyžiadal rozhodnutie o rozvode manželstva F. L. D. R. L.. Neplatnosť predmetnej časti Kúpnej zmluvy vyplýva z jej formálnych aj obsahových nedostatkov v zmysle ust. § 37 aust. § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, keďže táto kúpna zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, a ako taká predstavuje vo vyššie uvedenej časti absolútne neplatný právny úkon. Hlavným rozporom predmetnej Kúpnej zmluvy so zákonom je, že nie sú splnené zákonné formálne náležitosti tohto právneho úkonu a neuzatvorila ho konajúce osoby žalovaných v II. rade, ktorí predmetnú Kúpnu zmluvu nepodpísali, ich podpisy boli sfalšované, resp. zmluvu podpísali iná než konajúce osoby. Predmetná Kúpna zmluva disponuje nasledujúcimi vadami právnych úkonov - právny úkon nebol urobený vážne a slobodne a nevyjadroval vôľu konajúcich osôb. Z uvedeného vyplýva aj Žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku. S presným označením zmluvných strán na Kúpnej zmluve úzko súvisí aj označenie osôb, ktoré za zmluvnú stranu kupujúcich konali. Je nevyhnutné, aby boli konajúce osoby jasne špecifikované, aby bolo možné jednoznačne overiť a prípadne vylúčiť skutočnosť, či boli osobami oprávnenými vstúpiť do predmetného zmluvného vzťahu. Túto skutočnosť bola zmluvná strana predávajúceho - žalovaného v prvom rade, povinná overiť si sama pred uzatvorením predmetného zmluvného vzťahu so žalovanými v druhom rade, okrem iného výpisom z príslušnej matriky, z ktorého jasne vyplývalo, že v dobe podpisu Kúpnej zmluvy boli žalovaní v druhom rade dávno rozvedení a nemohli predmetné pozemky nadobudnúť ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Závažnou formálnou vadou predmetnej Kúpnej zmluvy však nie je len táto skutočnosť, ale navyše skutočnosť, že predmetnú Kúpnu zmluvu v mene žalovaného R. L. bez jeho vedomia a súhlasu, podpisovala tretia na to neoprávnená osoba. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov predmetného zmluvného vzťahu, tých by sa určenie absolútnej neplatnosti spornej časti zmluvy nijak nedotklo. Žalobca vo svojom žalobnom petite presne vymedzil, zrušenia ktorej časti predmetnej kúpnej zmluvy sa svojím návrhom domáha. Určenie absolútnej neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy by sa dotklo len Žalovaných v 2. rade ako nedobromyseľných nadobúdateľov. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že pretože sám žalobca nebol členom záhradkárskej osady podľa zákona 67/1997 Z. z., nebolo dôvodné uzatvoriť so žalobcom ako zmluvnou stranou kupujúcim - členmi záhradkárskej osady spornú kúpnu zmluvu. Žalobca by rád doplnil, že presne z rovnakého dôvodu nebolo možné platne uzatvoriť kúpnu zmluvu ani so žalovaným v 2. rade R. L., ktorý bol v rozhodujúcom čase vo vzťahu k prevádzanému pozemku cudzou treťou osobou. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, žalobca v tomto konaní údajne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Žalobu žalobcu o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy považuje preto za nedôvodnú. S uvedeným tvrdením žalovaného v 1. rade sa
žalobca nestotožňuje, má za to, že svoj naliehavý právny záujem dostatočne odôvodnil už v samotnom podanom žalobnom návrhu, kde ho náležíte odôvodnil. Naliehavý právny záujem už vychádza zo samotnej ochrany zákonného vlastníckeho práva a potreby majetkoprávneho vysporiadania pozemku, na ktorom stojí nehnuteľnosť, ktorej som 1/ 3 podielovým vlastníkom. Nedávnym súdnym rozhodnutím mi bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do môjho výlučného vlastníctva a do budúcna bude pre mňa prioritnou otázkou aj majetkoprávne vysporiadanie pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí. Mám za to že tieto, ako aj ďalšie skutočnosti. uvedené v žalobnom návrhu a tomto vyjadrení, náležíte odôvodňujú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy tak, ako sa ho domáham v podanom žalobnom návrhu. Žalovaná v 2. rade a následne prvostupňový súd mali nesprávne za to, že podaná žaloba v znení jej žalobného petitu je procesné neprípustná, nakoľko takýto žalobný návrh údajne súčasne platný a účinný procesný kódex, t.j. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") nepripúšťa. Menovaná uvádza, že podľa ustanovenia § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 1. júla 2016: "Návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä: o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." Podľa ustanovenia § 137 súčasne platného CSP: "Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu. právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu." V nadväznosti na tvrdenia žalovanej v 2. rade by sme si dovolili poukázať, že tieto sú po právnej stránke nesprávne, Žalobca svoj žalobný návrh podal v zmysle ust. S 137 písm. c) CSP, pričom v predmetnej žalobe náležíte odôvodnil naliehavý právny záujem, čiže nebolo potrebné, aby súd rozhodoval o určení, či tu právo je alebo nie je, resp, o určení právnej skutočnosti podľa osobitného predpisu. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava pôvodného podaného žalobného návrhu a s namietanými tvrdeniami žalovanej v 2. rade sa nestotožňuje, má za to, že sú skutkovo a právne nesprávne a účelové. Máme za to, že žalobu žalobcu je potrebné subsumovať pod ust. § 137 písm. c) CSP. Žalovaná v 2. rade mala vo svojom vyjadrení za to, že ako z vyššie citovaných ustanovení procesných kódexov vyplýva, pred účinnosťou CSP platila právna úprava, v rámci ktorej sa v praxi v prevažnej miere pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, teda ak žalobca na určení preukázal naliehavý právny záujem. Podľa dnes účinného CSP však, ako explicitne vyplýva z jeho citovaného ustanovenia, žalobu o určenie právnej skutočnosti možno podať jedine za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S uvedeným právnym výkladom Žalovanej v 2. rade ani súdu sa nestotožňujeme a poukazujeme na skutočnosť, že Žalobca vo svojej určovacej žalobe náležíte odôvodnil naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. d CSP. Súd sa v neobjektívnej snahe snažil vo vydanom Rozhodnutí subsumovať žalôb u žalobcu pod ust § 137 písm. d) CSP, s čím sa žalobca nestotožňuje. Dovolil by som si poukázať, že práve žalobca je účastníkom, ktorý v zmysle príslušných procesných ustanovení disponuje predmetom konania, teda podanou žalobou so špecifickým žalobným petitom podľa právneho uváženia žalobcu. Predmetnou žalobou sa žalobca v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP domáhal určenia, či tu právo (vlastnícke právo žalovaných, resp. žalovaného v 3. I. R. L. k spornému pozemku) je alebo nie je, pričom splnil procesnú podmienku a riadne odôvodnil svoj naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem by nebolo potrebné preukazovať, ak by vyplýval z osobitného predpisu, avšak keďže toto nie je prípad žalobcu, Žalobca svoj naliehavý právny záujem v podanej žalobe, ako aj svojom následnom vyjadrení riadne odôvodnil a podrobne špecifikoval. Na danú argumentáciu žalobcu však prvostupňový súd neprihliadal. Je dôležité poukázať na skutočnosť, že odlišným právnym posúdením veci by bolo žalobcovi odňaté právo domáhať sa súdnej ochrany, teda konať vo veci pred súdom. Žalobný návrh žalobcu nie je žalobou na určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z neexistujúceho osobitného právneho predpisu, ide o jednoznační! určovaciu žalobu, teda žalobu o určenie, či tu vlastnícke právo (a tomu korešpondujúca validná kúpna zmluva, resp, jej dotknuté ustanovenia) je alebo nie je, keďže je na tom naliehavý právny záujem; ktorý bol súdu náležite žalobcom odôvodnený a preukázaný. V tejto súvislosti by žalobca rád opätovne zdôraznil, že vo veci je aktívne procesne legitimovaný z dôvodu, že ide o sporný pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorá mu nedávnym súdnym rozhodnutím bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a do budúcna bude pre žalobcu prioritnou otázkou aj majetkoprávne vysporiadanie pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí.
Z uvedeného dôvodu má eminentný záujem na tom, aby súd svojim rozhodnutím odstránil rozpory v súvislosti so sporným a máme za to. že jednoznačne protizákonným a nedobromyseľným, nadobudnutím pozemku do vlastníctva žalovaných v 2. rade. Žalobca má za to že tieto, ako aj ďalšie skutočnosti, uvedené v jeho žalobnom návrhu a tomto vyjadrení, náležite odôvodňujú naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy tak, ako sa ho žalobca domáha v podanom žalobnom návrhu. Máme za to, že žaloba žalobcu spĺňa všetky procesné podmienky v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, obsahuje náležite odôvodnený existujúci naliehavý právny záujem vo veci, ako taká je plne procesné prípustná a je potrebné aby súd vo veci ďalej konal. Napriek vyjadreniam žalovanej v 2. rade, žalobca v danom právnom vzťahu má prioritný záujem navrhovaným určením zo strany súdu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, naliehavý právny záujem žalobcu jednoznačne súvisí s vyriešením spornej otázky a dosiahnutím odstránenia spornosti práva a právnej neistoty v existujúcej situácii. Máme za to, že tieto skutočnosti náležite odôvodňujú záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu. Podaná určovacia žaloba žalobcu je tak vhodným (správne zvoleným a procesne prípustným) nástrojom ochrany práv žalobcu, ktorá neodstraňuje stav právnej neistoty. Naliehavý právny záujem žalobcu disponuje dostatočnou intenzitou, pričom jeho naliehavosť sa prejavuje aj v skutočnosti, že určovací rozsudok súdu bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemku, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť v jeho podielovom vlastníctve a ktorá bola nedávnym súdnym rozhodnutím prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu. Odkedy sa žalobca koncom roka 2014 dozvedel o skutočnosti prevodu vlastníckeho práva k pozemku, v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na tunajšom súde, možno v jeho prípade hovoriť o naliehavom právnom záujme, keďže vec s podozrením na trestný čin podvodu v súvislosti s prevodom vlastníctva k predmetnému pozemku okrem iného obratom riešil podaním trestného oznámenia na príslušnom služobnom úrade Policajného zboru SR. Až v dôsledku tejto iniciatívy mu bolo umožnené v procesnom postavení poškodeného dostať sa k spornej kúpnej zmluve. Žalobca právne relevantným spôsobom odôvodnil a skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi riadne preukázal existenciu svojho naliehavého právneho záujmu vo veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, odôvodnený naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti spornej časti kúpnej zmluvy, žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 CSP a rušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu F. L.Á. uviedla: So zreteľom na vyjadrenie žalovanej v 2. rade k odvolaniu odvolací súd poukazuje na dôvody, pretože v inom konaní prebieha zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku stavbe - záhradnej chatke a tam sa vyrieši podielové spoluvlastníctvo, nevidí dôvod, aby nešlo o zákonné a spravodlivé rozhodnutie, naliehavý právny záujem tu absentoval a žalovaná v 2. rade nepovažuje za dôvodné skutočnosti uvedené v odvolaní. Žalobca doteraz ani v odvolacom konaní nešpecifikoval účel, ktorý by v prípade vydania určovacieho rozsudku dosiahol (vyjadrenie je z 22.6.2018).
7. V prípade odvolacej dupliky zo dňa 5.12.2018 žalobca uviedol: Okresný súd Michalovce Výzvou zo dňa 26.11.2018 (ďalej len „Výzva"), vyzval Žalobcu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto Výzvy v zmysle § 167 ods. 3 CSP písomne vyjadril k vyjadreniu Žalovaného v 2. rade, doručenému súdu 22.06.2018. lehote určenej súdom si týmto dovoľujeme zaslať nasledovné vyjadrenie. V plnom rozsahu zotrvávame na podanom žalobnom návrhu a predchádzajúcich skutkových tvrdeniach a vyjadreniach Žalobcu, s tvrdeniami Žalovaného v 2. rade sa nestotožňujeme po skutkovej, ani po právnej stránke a namietame ich nesprávnosť. Žalobca má za to, že Žalovaný v 1. rade mal pri uzatvorení predmetnej zmluvy skúmať zmluvnú legitimitu všetkých kupujúcich. Žalovaná v 2. rade F. L. zdedila po otcovi rovnako ako Žalobca 1/3 nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na spornom pozemku, avšak jej bývalému manželovi nevzniklo k predmetnému pozemku žiadne právo, rovnako máme za to, že v rozhodujúcom čase nemohol byť a nebol členom záhradkárskej osady, čo by ho legitimovalo do pozície kupujúceho. Namietame teda absenciu formálnych náležitostí podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, teda neplatnosť od počiatku, kedy bol úkon právne neplatne a neúčinne realizovaný. Spornú kúpnu zmluvu Žalovaný v 1. rade mohol podľa platných predpisov uzatvoriť len v tom čase legitímnymi členmi záhradkárskej osady. tejto súvislosti by sme radi opätovne poukázali na skutočnosť, že Žalovaný v 2. rade R. L. v rozhodujúcom čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy členom záhradkárskej osady nemohol byť a nebol. Menovanému nevzniklo žiadne
zákonné právo na odkúpenie predmetného pozemku, keďže v rozhodujúcom čase už nebol manželom F. L.. Samotný kataster nehnuteľnosti nemal z uvedeného dôvodu nikdy predmetnú kúpnu zmluvu v znení, v akom bola predložená na zápis vlastníckeho práva, zapísať do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti tiež navrhujeme, aby súd vo veci vyžiadal stanovisko príslušného katastra nehnuteľností. Menovaný sa z žalobnému návrhu Žalobcu vôbec nevyjadril a z uvedeného dôvodu máme za to, že sa s ním stotožňuje a Žalobcovi dáva v plnom rozsahu za pravdu. Podľa platných predložených listín 1 zoznamu veľkého množstva členov, rozsiahleho geometrického plánu) zo strany Výboru ZO žalobca v tom čase členom záhradkárskej osady nebol. Faktom však naďalej zostáva, že členom záhradkárskej osady nemohol byť a nebol ani Žalovaný v 2. rade R. L., ktorému ako bývalému manželovi Žalovanej v 2. rade F. L. nevzniklo žiadne právo k odkúpeniu predmetného pozemku. Žalovaný v 1. rade pochybil (nie porušením zákazu, ale nedodržaním náležitostí predpokladaných zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre platnosť a účinnosť právneho úkonu), keď neboli dodržané zákonné zmluvné náležitosti, medzi inými nespôsobilý nadobúdateľ R. L. (absentujúca zmluvná legitimita na strane kupujúceho). Uvedené pochybenie robí predmetný právny úkon právne neperfektným a ako takým absolútne neplatným. V právnom štáte nie je možné, aby pozemok, na ktorom stojí nehnuteľnosť, ktorú Žalobca zdedil po otcovi so svojimi 2 sestrami, kúpila do svojho vlastníctva tretia nezúčastnená osoba, bez akýchkoľvek právnych nárokov k predmetnému pozemku, ktorou menovaný po rozvode so Žalovanou v 2. rade F. L.I. bezpochyby bol. Záhradkárska osada mala aktualizovať zoznamy členov záhradkárskej osady, rovnako ako v prípade, ak by niektorý z členov záhradkárskej osady zomrel. Keďže sporná kúpna zmluvy bola uzatváraná na jednej strane Žalovaným v prvom rade a na druhej strane kupujúcimi členmi záhradkárskej osady ako celku zriadenej podľa režimu osobitného zákona, pre záhradkársku osadu ako celok s jej jednotlivými členmi boli vydané rozhodnutia pozemkového úradu, register pôvodného stavu na základe geometrického plánu, projekt pozemkových úprav. Samostatný obvod zriadenej záhradkárskej osady leží v územnom obvode, na konanie je príslušný okresný pozemkový úrad, pozemkový a lesný odbor. Máme za to, v občianskom súdnom konaní musia byť stranou sporu všetci, ktorí zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. V predmetnej súvislosti by Žalobca poukázal na objektívnu nemožnosť dobromyseľnosti Žalovaných v 2. rade, F. L. D. R. L., ktorí dobre vedeli, že v predmetnom čase uzatvorenia spornej zmluvy už neboli manželmi a boli rozvedení, predmetnú skutočnosť potvrdila aj samotná Žalovaná v 2. rade F. L.Á.N., ktorá sa exaktne vyjadrila, že nevie, kto zmluvu za R. L. podpísal. V každom prípade samotný fakt, že zmluvu nepodpísal R. L. ako kupujúci, má za následok absolútnu neplatnosť spornej časti zmluvy. Žalobca vo svojom návrhu označil osobu, ktorú ie potrebné vypočuť v tejto súvislosti za účelom overenia, či iná tretia osoba podpísala predmetnú zmluvu za R. L. bez akéhokoľvek splnomocnenia, resp, neplatne ako manžela Žalovanej v 2. Rade F. L., keďže sporný pozemok nadobudli obaja do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už bolo v dobe uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy vylúčené z dôvodu, že obaja menovaní boli už dávno rozvedení. Ako Žalobca uviedol už vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu, predmetná Kúpna zmluva je v časti označenia zmluvnej strany dvoch (2) kupujúcich pod poradovým číslom 15 - L. R. a L. F., a všetkých ustanovení predmetnej Kúpnej zmluvy, špecifikovaných v žalobnom petite, v ktorej sú uvedení ako kupujúci Žalovaní v druhom rade F. L. D. R. L., absolútne neplatná z dôvodu, že podpis Žalovaného v druhom rade R. L., ktorý je na tejto zmluve uvedený, nie je jeho, bol vyhotovený inou, na to neoprávnenou konajúcou osobou T. Y., ktorý je v súčasnosti pokladníkom Záhradkárskej osady, ktorý túto skutočnosť Žalobcovi oznámil za prítomnosti mojej manželky E. H., I.. H., V.. XX.XX.XXXX L. X., B.É. P. C. X, XXX XX R.. Vzhľadom na tieto skutočnosti Žalobca navrhol vypočuť F. L., R. L., povereného zástupcu Slovenského pozemkového fondu, Záhradkárskej osady Bogdanky, ohľadne okolností uzatvorenia predmetnej Kúpnej zmluvy a vykonať znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalovaného v druhom rade R. L., keďže ako uviedla Žalovaná v druhom rade F. L. D. T. T. Y., R. L. ako kupujúci predmetnú Kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal. Vykonaním navrhnutých úkonov a dôkazov by došlo k objasneniu skutočnosti dôležitých pre toto súdne konanie, odstránilo by sa mnoho rozporov a predmetná Kúpna zmluvy by bola v spornej časti vyhlásená za absolútne neplatnú od svojho počiatku. Protizákonné okolnosti predaja predmetného pozemku, sfalšovanie podpisu kupujúceho R. L., viedli k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, Záhradkárskou osadou Bogdanky, č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001, zaevidovanou na Okresnom úrade pod č. V 2681/01, a následne k vydaniu Listu vlastníctva č. 762, vedeného Správou katastra Michalovce, a to na základe nepravého podpisu žalovaného v druhom rade R. L., za ktorého Kúpnu zmluvu bez jeho súhlasu a vedomia podpísal ako neoprávnená osoba T. Y.. Rozhodnutím o určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka k týmto nehnuteľnostiam, a teda Žalovaného v prvom rade. Preto sa vyžaduje, aby kúpna zmluva bola označená i svojim predmetom. Určením, že neplatná je kúpna zmluva označená nielen dátumom uzavretia, ale i svojim
predmetom a evidenciou na príslušnej správe katastra sa nič nemení na predmete konania, ani právnom postavení žalovaného. V konaní o určenie neplatnosti časti Kúpnej zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Dôsledkom absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu (Kúpnej zmluvy) je, že právny úkon nemá v napadnutej časti žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o časť zmluvy, absolútne neplatné ustanovenia zmluvy nikoho nezaväzujú. Neplatným prevodom vlastníckeho práva nedôjde k prevodu vlastníckeho práva, takýto právny úkon je od svojho počiatku nulitný. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky (ex tunc), hľadí sa naň zo zákona (ex lege) akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo, pričom absolútnej neplatnosti sa možno domáhať súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu kedykoľvek, nepremlčiava sa. Predmetné ustanovenia Kúpnej zmluvy sú absolútne neplatným právnym úkonom, keďže z okolností je zrejmé, že nevyjadrujú vôľu konajúcej osoby a od svojho počiatku boli nedobromyseľné, keďže žalovaná v druhom rade F. L. od začiatku vedela, že podpis druhého kupujúceho R. L. nie je jeho, Katastru nehnuteľností tak bola predložená Kúpna zmluva s jedným falošným podpisom nekonajúcej osoby. Kupujúci R. L. nikdy žiadny taký dokument nepodpísal a tento druhý podpis kupujúceho R. L. bol vyhotovený inou nekonajúcou treťou osobou T. Y., a ako taký nevyjadruje vôľu R. L. vstúpiť do predmetného vlastníckeho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená záhradná chata č. 15, ktorá je v spoluvlastníckom podiely 1/3 Žalovaného, žalovanej v druhom rade F. L. D. D. Z., ktorí sú v súrodeneckom vzťahu a predmetnú nehnuteľnosť zdedili od otca. Sama žalovaná v druhom rade F. L.Á. sa na pojednávaní dňa 27.08.2014 vyjadrila, že R. L. túto Kúpnu zmluvu ako konajúca osoba nepodpísal, že nevie, kto ju podpísal, a že aj ona má za to, že predmetné pozemky nadobudla ona sama do svojho výlučného vlastníctva a že R. L. bol ako spoluvlastník zapísaný na list vlastníctva č. 762 chybou Katastra nehnuteľností omylom, o čom predložila do súdneho spisu aj ďalšie Cestné vyhlásenie, ktoré navrhujeme, aby si vyžiadal súd ako dôkaz v tomto konaní. Predmetné vyjadrenie je súčasťou súdneho spisu sp. zn. 19C/120/2012. Právny úkon prevodu vlastníctva k predmetnému pozemku teda nezodpovedá vôli účastníkov, nie je dobromyseľný, nie sú splnené všetky jeho zákonnom požadované formálne náležitosti a naopak je v rozpore so zákonom. Z uvedeného jasne a nezastrete vyplýva, že ho sama žalovaná v 2. rade F. L. považuje za sfalšovaný a nulitný, keďže predmetný právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť, konkrétne za druhého kupujúceho R. L. osoba pokladníka Záhradkárskej osady Bogdanky, pričom žalovaný R. L. o tomto nemal ani vedomosť a do dnešného dňa sa k svojmu absolútne neplatne získanému pozemku neprihlásil, nestará sa o neho, ani o neho neprejavuje žiadny záujem, ktorý by za iných okolností ako vlastník prejavovať mal, čo však nie je táto situácia. V dobe uzatvorenia predmetnej Kúpnej zmluvy na nej figuruje ako manžel F. L., a to aj napriek tomu, že v roku 2001 už boli rozvedení a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo už dávno zrušené, a z uvedeného dôvodu nebol možný prevod vlastníctva k predmetným pozemkom na Žalovaných v druhom rade ako kupujúcich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možný. Aj napriek tejto skutočnosti zamestnanec Katastra nehnuteľností zapísal predmetnú Kúpnu zmluvu do Katastra nehnuteľností ako vklad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Navrhujeme, aby si súd vyžiadal rozhodnutie o rozvode manželstva F. L. D. R. L.. Neplatnosť predmetnej časti Kúpnej zmluvy vyplýva z jej formálnych aj obsahových nedostatkov v zmysle ust. § 37 a ust. § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, keďže táto Kúpna zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, a ako taká predstavuje vo vyššie uvedenej časti absolútne neplatný právny úkon. Hlavným rozporom predmetnej Kúpnej zmluvy so zákonom je, že nie sú splnené zákonné formálne náležitosti tohto právneho úkonu a neuzatvorila ho konajúce osoby žalovaných v 2. rade, ktorí predmetnú Kúpnu zmluvu nepodpísali, ich podpisy boli sfalšované, resp. zmluvu podpísali iná než konajúce osoby. Predmetná Kúpna zmluva disponuje nasledujúcimi vadami právnych úkonov - právny úkon nebol urobený vážne a slobodne a nevyjadroval
vôľu konajúcich osôb. Z uvedeného vyplýva aj Žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku. S presným označením zmluvných strán na Kúpnej zmluve úzko súvisí aj označenie osôb, ktoré za zmluvnú stranu kupujúcich konali. Je nevyhnutné, aby boli konajúce osoby jasne špecifikované, aby bolo možné jednoznačne overiť a prípadne vylúčiť skutočnosť, či boli osobami oprávnenými vstúpiť do predmetného zmluvného vzťahu. Túto skutočnosť bola zmluvná strana predávajúceho - žalovaného v prvom rade, povinná overiť si sama pred uzatvorením predmetného zmluvného vzťahu so žalovanými v druhom rade, okrem iného výpisom z príslušnej matriky, z ktorého jasne vyplývalo, že v dobe podpisu Kúpnej zmluvy boli žalovaní v druhom rade dávno rozvedení a nemohli predmetné pozemky nadobudnúť ako manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Závažnou formálnou vadou predmetnej Kúpnej zmluvy však nie je len táto skutočnosť, ale navyše skutočnosť, že predmetnú Kúpnu zmluvu v mene žalovaného R. L. bez jeho vedomia a súhlasu, podpisovala tretia na to neoprávnená osoba. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov predmetného zmluvného vzťahu, tých by sa určenie absolútnej neplatnosti spornej časti zmluvy nijak nedotklo, Žalobca vo svojom žalobnom petite presne vymedzil, zrušenia ktorej časti predmetnej kúpnej zmluvy sa svojím návrhom domáha. Určenie absolútnej neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy by sa dotklo len Žalovaných v 2. rade ako nedobromyseľných nadobúdateľov. Po jej zrušení by pôvodný vlastník pozemku previedol vlastníctvo v prospech platných členov záhradkárskej osady. Žalobca by rád doplnil, že nebolo možné platne uzatvoriť kúpnu zmluvu ani so Žalovaným v 2. rade R. L., ktorý bol v rozhodujúcom čase vo vzťahu k prevádzanému pozemku cudzou treťou osobou a nebol členom záhradkárskej osady. Žalobca má za to, že svoj naliehavý právny záujem dostatočne odôvodnil už v samotnom podanom žalobnom návrhu, kde ho náležíte odôvodnil. Naliehavý právny záujem už vychádza zo samotnej ochrany zákonného vlastníckeho práva a potreby majetkoprávneho vysporiadania pozemku, na ktorom stojí nehnuteľnosť, ktorej som 1/ 3 podielovým vlastníkom. Nedávnym súdnym rozhodnutím mi bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do môjho výlučného vlastníctva a do budúcna bude pre mňa prioritnou otázkou aj niajetkoprávne vysporiadanie pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí. Mám za to že tieto, ako aj ďalšie skutočnosti, uvedené v žalobnom návrhu a tomto vyjadrení, náležíte odôvodňujú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy tak, ako sa ho domáham v podanom žalobnom návrhu. Žalovaná v 2. rade F. L. vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu uvádza nasledovné skutočnosti. Žalovaná v 2. rade má nesprávne za to, že podaná žaloba v znení jej žalobného petitu je procesné neprípustná, nakoľko takýto žalobný návrh údajne súčasne platný a účinný procesný kódex, t.j. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") nepripúšťa. Menovaná uvádza, že podľa ustanovenia § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 1. júla 2016: "Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." Podľa ustanovenia § 137 súčasne platného CSP: "Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu." V nadväznosti na tvrdenia Žalovanej v 2. rade by sme si dovolili poukázať, že tieto sú po právnej stránke nesprávne, Žalobca svoj žalobný návrh podal v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, pričom v predmetnej žalobe náležíte odôvodnil naliehavý právny záujem, čiže nebolo potrebné, aby súd rozhodoval o určení, či tu právo je alebo nie je, resp, o určení právnej skutočnosti podľa osobitného predpisu. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava pôvodného podaného žalobného návrhu a s namietanými tvrdeniami Žalovanej v 2. rade sa nestotožňuje, má za to, že sú skutkovo a právne nesprávne a účelové. Máme za to, že žalobu Žalobcu je potrebné subsumovať pod ust. § 137 písm. c) CSP. Žalovaná v 2. rade mala vo svojom vyjadrení za to, že ako z vyššie citovaných ustanovení procesných kódexov vyplýva, pred účinnosťou CSP platila právna úprava, v rámci ktorej sa v praxi v prevažnej miere pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, teda ak žalobca na určení preukázal naliehavý právny záujem. Podľa dnes účinného CSP však, ako explicitne vyplýva z jeho citovaného ustanovenia, žalobu o určenie právnej skutočnosti možno podať jedine za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S uvedeným právnym výkladom Žalovanej v 2. rade sa nestotožňujeme a poukazujeme na skutočnosť, že Žalobca vo svojej určovacej žalobe náležíte odôvodnil naliehavý právny záujem v zmysle ust. $ 137 písm. c) CSP. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení uvádza, že nakoľko, možnosť domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy medzí žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade a Žalovaným v 3. rade
ako kupujúcimi pre Žalobcu, ako tretiu osobu, bez akejkoľvek účasti či zainteresovanosti v predmetnej kúpnej zmluve, nevyplýva zo Žiadneho osobitného právneho predpisu, považuje žalovaná v 2. rade preto žalobný návrh žalobcu za procesné neprípustný. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení uvádza, že Žalobca v podanej žalobe údajne na žiadnom mieste neuviedol relevantný právny dôvod podania žaloby. Jedinou zmienkou o možnom potenciálnom dôvode pre podanie žaloby sa javí skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - záhradnej chatky, ktorá stojí na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Ani uvedená skutočnosť, resp. možnosť takého podielového spoluvlastníka inej nehnuteľnosti domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu vzťahujúceho sa na inú samostatnú nehnuteľnosť a ktorého žalobca nie je účastníkom nezakladá procesnú legitimáciu na podanie takejto určovacej žaloby. V tejto súvislosti by Žalobca rád opätovne zdôraznil, že vo veci je aktívne procesne legitimovaný z dôvodu, že ide o sporný pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorá mu nedávnym súdnym rozhodnutím bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a do budúcna bude pre Žalobcu prioritnou otázkou aj majetkoprávne vysporiadanie pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí. Z uvedeného dôvodu má eminentný záujem na tom, aby súd svojim rozhodnutím odstránil rozpory v súvislosti so sporným a máme za to, že jednoznačne protizákonným a nedobromyseľným, nadobudnutím pozemku do vlastníctva Žalovaných v 2. rade. Žalobca má za to že tieto, ako aj ďalšie skutočnosti, uvedené v jeho žalobnom návrhu a tomto vyjadrení, náležíte odôvodňujú naliehavý právny záujem Žalobcu na určení neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy tak, ako sa ho Žalobca domáha v podanom žalobnom návrhu. Máme za to, že žaloba Žalobcu spĺňa všetky procesné podmienky v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, obsahuje náležíte odôvodnený existujúci naliehavý právny záujem vo veci, ako taká je plne procesné prípustná a je potrebné aby súd vo veci ďalej konal. Napriek vyjadreniam Žalovanej v 2. rade, Žalobca v danom právnom vzťahu má prioritný záujem navrhovaným určením zo strany súdu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, naliehavý právny záujem Žalobcu jednoznačne súvisí s vyriešením spornej otázky a dosiahnutím odstránenia spornosti práva a právnej neistoty v existujúcej situácii. Máme za to, že tieto skutočnosti náležíte odôvodňujú záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu Žalobcu. Podaná určovacia žaloba Žalobcu je tak vhodným (správne zvoleným a procesne prípustným) nástrojom ochrany práv Žalobcu, ktorá neodstraňuje stav právnej neistoty. Naliehavý právny záujem Žalobcu disponuje dostatočnou intenzitou, pričom jeho naliehavosť sa prejavuje aj v skutočnosti, že určovací rozsudok súdu bude pre Žalobcu podstatným spôsobom užitočný pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemku, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť v jeho podielovom vlastníctve a ktorá bola nedávnym súdnym rozhodnutím prikázaná do výlučného vlastníctva Žalobcu. Nie je pravda, že by Žalobca po celú dobu užíval záhradnú chatku výlučne sám, resp. aby počas dlhoročného užívania nehnuteľnosti
- záhradnej chatky si stav vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom záhradná chatka stojí, ako ani k priľahlému pozemku, nijakým spôsobom neoveril, resp. sa oň údajne nezaujímal. Žalobca by rád zdôraznil, že nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na spornom pozemku, od roku 1995 po otcovej smrti neužíval sám, ale užívala ju aj Žalovaná v 2. rade F. L. so synom, a rovnako mohla svoje užívacie právo uplatňovať aj tretia podielová spoluvlastníčka D. Z.. Až do dnešného dňa disponuje Žalovaná v 2. rade F. L. kľúčmi od chatky a nič a nikto jej nikdy nebránil ani nebráni aby chatku užívala. Tomuto právu zodpovedá povinnosť podieľať sa na starostlivosti o údržbu chatky, ako aj o pozemok, čo však menovaná opomína. Odkedy sa Žalobca koncom roka 2014 dozvedel o skutočnosti prevodu vlastníckeho práva k pozemku, v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na tunajšom súde, možno v jeho prípade hovoriť o naliehavom právnom záujme, keďže vec s podozrením na trestný čin podvodu v súvislosti s prevodom vlastníctva k predmetnému pozemku okrem iného obratom riešil podaním trestného oznámenia na príslušnom služobnom úrade Policajného zboru SR. Až v dôsledku tejto iniciatívy mu bolo umožnené v procesnom postavení poškodeného dostať sa k spornej kúpnej zmluve. Žalovaná v druhom rade robila celé mesiace obštrukcie a nechcela Žalobcovi ukázať kúpnopredajnú zmluvu. Žalobca oslovil vedenie záhradkárskej osady „Bogdanky", menovite jej pokladníka Y.. Y., ktorý sa aj priznal že podpis na zmluve sfalšoval on, nakoľko usúdil že (žalobca si dovoľuje citovať jeho slová): "Každý s niekým žijeme." a tak podpísal kúpnopredajnú zmluvu za bývalého manžela žalovanej v druhom rade, s ktorým však bola žalovaná už dávno rozvedená. Žalobcovi odmietol ukázať kúpnopredajnú zmluvu so svojim sfalšovaným podpisom s odôvodnením, že žalobca nie je účastník konania, ani člen záhradkárskej osady Bogdanky. Preto bol žalobca nútený podať na žalovanú v druhom rade trestné oznámenie s podozrením na podvod. Tam už kúpnopredajnú zmluvu predložila a žalobca si mohol sfalšovaný podpis osobne overiť. Až po tejto anabáze, klamstvách, zavádzaní a overení si faktov a skutočností u manžela žalovanej, ktorý sám tvrdí že žiadnu zmluvu nikdy nepodpísal, u žalovanej, ktorá priamo do zápisnice súdu uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby jej bývalý manžel nejakú zmluvu podpisoval, potvrdení pokladníka záhradkárskej osady „Bogdanky"
pána T. Y., že zmluvu podpísal neoprávnene on za bývalého manžela, vyjadrení Katastrálneho úradu v Michalovciach, ako aj Slovenského pozemkového fondu v Bratislave a v neposlednom rade aj po ukončení veci na polícii v Michalovciach, žalobca mohol osloviť kompetentného právnika, ktorý spísal žalobu. Z uvedených skutočností jasne vyplýva žalobcov naliehavý právny záujem. Žalobca právne relevantným spôsobom odôvodnil a skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi riadne preukázal existenciu svojho naliehavého právneho záujmu vo veci. Ako sme už uviedli vyššie v texte tohto vyjadrenia, Žalobca v plnom rozsahu trvá na podanom žalobnom návrhu a svojich predchádzajúcich vyjadreniach, s tvrdeniami Žalovaného v 1. rade, ani Žalovaného v 2. rade sa nestotožňujeme po skutkovej, ani po právnej stránke máme za to, že sú nesprávne a účelovo zavádzajúce súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, odôvodnený naliehavý právny záujem Žalobu na určení neplatnosti spornej časti Kúpnej zmluvy, Žalobca navrhuje, aby Okresný súd po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok: I. Súd určuje, že časť Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001, uzatvorená medzi Žalovaným v prvom rade ako predávajúcim a Žalovanými v druhom rade ako kupujúcimi, ktorých predmetom bol prevod vlastníctva k pozemkom s pare. číslom 523/9 o rozlohe 27m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a pozemku s pare. číslom 523/29 o rozlohe 371m2, druh pozemku záhrady, nachádzajúcom sa v obci Klokočov, okrese Michalovce, vedenom Katastrálnym úradom Michalovce, Správou katastra Michalovce, zapísanom na liste vlastníctva č. 762, v katastrálnom území Klokočov, do spoluvlastníckeho pomeru 1/1 Žalovaným v druhom rade F. L. D. R. L., je absolútne neplatná: v článku I. písm. B Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001 v časti označenia zmluvných strán - Kupujúcich (členov záhradkárskej osady ZO SZZ č. 34-45 Bogdanky Klokočov, okres Michalovce) pod poradovým číslom 15. - L. R., I.. L., I. T.: Ž., I.. Č.. XXXXXX/XXXX, B. P. R. X, R., Š. N. T., a L. F., I.. H., I. T.: L., I.. Č.. XXXXXX/XXX, B. P. R. X, R., Š. N. T., v článku II. Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001 v časti označenia Predmetu zmluvy a vlastníckeho práva - dvoch (2) pozemkov, uvedených pod poradovým číslom 15. - parcely č. 523/9, druh pozemku Ost. pl. o výmere 27m2 v hodnote 81,- Sk (slovom: osemdesiat jeden slovenských korún), kupujúcim L. R. a manželka L. F., a parcely č. 523/29, druh pozemku Ost. pl. o výmere 371m2 v hodnote 1.113,- Sk (slovom: tisíc sto trinásť slovenských korún), kupujúcim L. R. D. R. L. F., oba pozemky celkovo spolu v kúpnej cene 1.194,- Sk (slovom: tisíc sto deväťdesiat štyri slovenských korún) pri cene 3,- Sk (slovom: tri slovenské koruny) za 1 m2, v článku III. písm. a) Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001 v časti Zmeny vlastníckych práv k pozemkom, konkrétne prevod pozemkov, tvoriacich predmet kúpy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - kupujúcich, vedených pod poradovým číslom 15, a teda Žalovaných v druhom rade R. L. D. F. L., v článku IV. Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001, označenej ako Kúpna cena a spôsob úhrady, v alikvotnej časti za pozemok s pare. č. 523/9 o výmere 27m2 a pozemok s pare. č. 523/29 o výmere 371m2, pri cene 3,- Sk (slovom: tri slovenské koruny) za 1 m2, slovom: tisíc sto deväťdesiat štyri slovenských korún), v článku IX. Záverečné ustanovenia, a to v časti podpisových doložiek kupujúcich pod poradovým číslom 15. L. R. D. L. F., s uvedením ich predtlačeného mena a priezviska a podpisov, ako aj vo všetkých ustanoveniach predmetnej Kúpnej zmluvy č. 4 K 809301 zo dňa 23.11.2001 v časti, v ktorej sú uvedení ako kupujúci Žalovaní v druhom rade F. L. D. R. L.. II. Žalobca má voči Žalovanému v prvom rade a žalovaným v druhom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Uplatnené odvolacie dôvody žalobcu nie sú dané.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.
12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
13. Odvolací súd k dôvodom rozsudku dopĺňa z hľadiska právneho záveru súdu prvej inštancie len to, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp.zn. 7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku a je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádza aj ako daný spor pri zistení skutkového stavu právne posúdil, toto konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú ich organickú jednotu, čo jednoznačne takýto prístup judikatúry reflektuje aj v ustálenej judikatúre ESĽP.
14. Odvolací súd dopĺňa, že rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, lebo podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení uviedol súd prvej inštancie všetko to, čo bolo potrebné, je treba vyzdvihnúť aj prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré použil žalobca a z hľadiska obsahu práva na spravodlivý proces bola dodržaná kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivého rozhodnutia ako aj právo vyporiadať sa s relevantnými skutočnosťami pre odôvodnenie rozsudku.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu je treba poukázať na výstižné dôvody uvedené v rozsudku súdu, pretože nebolo sporné, že prebieha aj iné konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva žalobkyne F. L..
16. Podľa názoru odvolacieho súdu je dané právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pre strany sporu, čo vyplýva aj z ústavnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak za procesnú vadu konania nemožno považovať to, ak by súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní ak nie vždy odpovedá na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom konaní (pozri aj nález Ústavného súdu SR II.ÚS/78/05).
17. Odvolací súd zisťoval stav konania v inej veci, v spore sp. zn. 19C/120/2012, Okresného súdu Michalovce, ktoré konanie začalo skôr ako konanie vo veci 19C/251/2016 o určenie absolútnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy, a so zreteľom na vyhlásenie rozsudku 13.5.2019, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne F. L. a žalovaného v 1. rade I. H. ako aj žalovanej v 2. rade D. Z. k predmetnej záhradnej chatke v k.ú. Q. obec Klokočov, postavenej na parcele registra „C" o výmere 27 m2 a žalobkyni bola prikázaná táto nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s vyporiadaním podielov a žalobkyni bolo priznané právo na náhradu trov konania v pomere 100 % vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade; je treba dodať, že súd prvej inštancie v tomto konaní správne a zákonne rozhodol.
18. Inak odvolací súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť z iného konania poukazuje na odborné vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu na č. l. 41, ktorý v žiadnom prípade nemal záujem skúmať neplatnosti pri predaji, geometrické plány a znalecké posudky, avšak so zreteľom na zák. č. 67/1997 Z.z. len tí, čo boli záhradkári v danej lokalite, a to reálne (v danom mieste a čase), mohli uzavrieť kúpnu zmluvu a odkúpiť do spoluvlastníctva, alebo do vlastníctva záhradnú chatku.
19. Týmto sa zásadne menilo posúdenie tohto sporu, pričom ak by aj bolo inak rozhodnuté, potom v zásade odvolací súd by mal prihliadnuť na túto skutočnosť a v prípade nevyhovenia návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva by došlo k možnosti zmeny rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 388 CSP (v inom konaní súd poskytol ochranu žalobcovi).
20. Čo sa týka práva záhradkárov na nadobudnutie vlastníctva k chatkám v záhradkárskych osadách odvolací súd poukazuje na viaceré rozsudky NS SR, napr. 5Cdo/36/99, pričom výklad vlastníckych vzťahov a užívacích vzťahov k pozemkom podľa zák. č. 64/2997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim bol vysvetlený náležite v uznesení NS SR sp. zn. 1Cdo/178/2009 z 29. júna 2010 (bolo riešené dovolanie vo veci Krajského súdu v Košiciach 6Co/21/2009 ako aj ďalšie rozhodnutia viazané na Krajský súd v Košiciach). Odvolací súd len dopĺňa výstižné dôvody v tom smere, že nebolo možné odvolanie žalobcu považovať za opodstatnené a v žiadnom prípade skutočnosti uvedené v odvolaní nenavodzovali alebo neodôvodňovali zrušenie rozsudku alebo zmenu.
21. Z dôvodu opakovaných tvrdení žalobcov o existenciu naliehavého právneho záujmu aj napriek rozhodnutiu súdu prvej inštancie ohľadne žalovanej v 2. rade a žalobcu, odvolací súd poukazuje aj na náležité odôvodnenie žalovanej v 2. rade v odvolacej replike z 22.6.2018, a to v celom rozsahu, ktorá bola doručená žalobcovi.
22. Odvolací súd je si vedomý toho, že išlo o spor, v ktorom bolo potrebné vysvetliť viacero právnych predpisov a je určite záujem súdu prvej inštancie pripojiť si tento spis po právoplatnosti odvolacieho konania ku spisu 19C/120/2012 a so zreteľom na právne ako aj správanie sa strán sporu v tomto konaní, odvolací súd nepriznal z týchto dôvodov úspešnej strane spory trovy odvolacieho konania, lebo charakter sporu a správanie sa strán sporu, ktoré smerovalo k riešeniu sporných právnych otázok považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepatria v žiadnom prípade trovy odvolacieho konania.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.