Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/222/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. G., bývajúcej v H.,

Č., zastúpenej JUDr. A. D., advokátkou v S., proti odporcovi M. M., bývajúcemu v H.,

zastúpenému JUDr. V. H., advokátkou v M., o určenie neplatnosti listiny o vydedení,

vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 28. apríla 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica rozsudkom zo 16. októbra 2008 č.k. 5 C 3/2008–82 návrh

na určenie neplatnosti listiny o vydedení z 5.8.1996, spísanej poručiteľom P. M., naposledy

bytom v H., zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania

12 497 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že v danom prípade je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ), keď navrhovateľka

ako dcéra poručiteľa P. M. by bola jeho dedičkou v prípade neexistencie listiny o vydedení

alebo jej neplatnosti ( ). Vydedenie spísané vo forme

notárskej zápisnice obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle § 476 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o dôvody vydedenia dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla

dôkazné bremeno a nepreukázala, že nie sú dané a tým nepreukázala svoje tvrdenia

o neplatnosti vydedenia. Naopak uvedení svedkovia objasnili správanie sa navrhovateľky

k poručiteľovi, jej nezáujem stretávať sa s ním. Okrem toho z procesno-právneho hľadiska bol

toho názoru, že navrhovateľka sa nesprávne domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení

a nie neplatnosti vydedenia ako jednostranného právneho úkonu poručiteľa P. M.. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. októbra 2009 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že listina

o vydedení z 5.8.1996 napísaná poručiteľom P. M. nar. 22.6.1939, naposledy bytom H.,

zomrelom 14.6.2007, formou notárskej zápisnice č. N X., NZ X., na Notárskom úrade JUDr.

J. K. v S. je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov

konania 997,66 € k rukám právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal

na to, že vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako

neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu

inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne

a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení, ktorú môže

poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov,

alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola

podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu

vydedenia, uvedeného v zákone ( ), v listine o vydedení. Bez

splnenia týchto formálnych ako aj materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Stotožnil sa

so záverom súdu prvého stupňa o splnení formálnych náležitostí listiny o vydedení

navrhovateľky. Pri skúmaní dôvodov vydedenia ako materiálnych podmienok pre vydedenie

podľa považoval právne závery súdu prvého stupňa

za nesprávne. Poručiteľ P. Mišík v listine o vydedení uviedol, že od septembra, prípadne

októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou, sa

navrhovateľka s ním prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví,

pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť

a zablahoželať mu a nespráva sa k nemu ako k svojmu otcovi a podľa navrhovateľkinho

vyjadrenia je pre ňu cudzí človek. Podľa obsahu ide o vydedenie podľa ustanovenia § 469a

ods. 1 písm. b/ , podľa ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

V skúmanom prípade bolo dôležité posúdiť existenciu dôvodov vydedenia podľa citovaného

zákonného ustanovenia, t.j. či potomok poručiteľa – navrhovateľka mala reálnu možnosť

o poručiteľa prejavovať ozajstný záujem, či poručiteľ mal záujem sa s navrhovateľkou

stretávať a udržiavať s ňou príbuzenské vzťahy. Za významný bolo treba považovať vzťah

medzi poručiteľom a navrhovateľkou, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného

vzťahu a nielen predstieraného, formálneho vzťahu, ktorého existenciu možno vyvodiť

z rozličných vonkajších prejavov. Pritom nebolo možné opomenúť ani konkrétne možnosti

navrhovateľky prejavovať takýto záujem o poručiteľa, taktiež okolnosti, za ktorých

k vydedeniu došlo, či zo strany navrhovateľky nejde o nezavinené neprejavovanie takéhoto

kvalifikovaného záujmu. Podľa jeho názoru za stavu, keď z vykonaného dokazovania

vyplýva, že v rodine navrhovateľky a odporcu ako aj ich rodičov, teda poručiteľa a jeho

manželky boli zlé vzájomné vzťahy, navzájom si robili prieky, nemožno vyvodiť, že jedine

navrhovateľka zavinila skutočnosť, že sa s poručiteľom nekontaktovala tak, ako to v riadnej

rodine medzi rodičom a dieťaťom existuje. Okrem toho podľa jeho názoru v listine

o vydedení uvedený dôvod nie je presne špecifikovaný, je len všeobecný, nemožno z neho

vyvodiť konkrétny trvalý nezáujem navrhovateľky o poručiteľa. Preto nemožno vzťah medzi

poručiteľom a navrhovateľkou považovať za spôsobený výlučne navrhovateľkou. Poručiteľ

o navrhovateľku neprejavoval záujem, neumožnil jej, aby ona prejavila záujem o neho. Preto

dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1

a jeho dôvodnosť z a t.j., že konanie je postihnuté inou

vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že odvolací súd predmetnú vec

nesprávne právne posúdil v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania pred súdom

prvého stupňa, vyvodil odlišné skutkové zistenia a následne iné právne závery než

prvostupňový súd, pričom sa od jeho skutkových zistení odchýlil bez toho, aby sám

dokazovanie zopakoval alebo doplnil a zabezpečil si tak podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov a následnú zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru odvolací súd

nesprávne zhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bez toho, že by vykonal

ďalšie dôkazy na ustálenie svojich záverov a meritórne rozhodnutie vo veci a v nadväznosti

na to nesprávne právne posúdil vec v jeho neprospech. Právnemu výkladu a zdôvodneniu

vydedenia a jeho materiálnych a formálnych náležitostí sa v odôvodnení rozhodnutia venuje

relatívne rozsiahle, avšak to, akými úvahami sa pri vlastnom hodnotení dôkazov spravoval,

v nadväznosti na preukázaný skutkový stav veci najmä pred súdom prvého stupňa, uvádza

v predmetnom odôvodnení len povrchne a najmä nepresvedčivo. Vágne prezentuje

i konkrétne skutkové dôvody, resp. dôkazy, ktoré mal za preukázané a na základe ktorých

rozhodol vo veci, opomínajúc zhodnotiť a zvážiť dôkaznú silu svedeckých výpovedí pred

súdom prvého stupňa v jeho prospech. Veľmi povrchne a pochybne odôvodňuje i to,

na základe akých dôkazov dospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa. Podľa

jeho názoru navrhovateľka v dokazovaní pred súdom prvého stupňa neuniesla dôkazné

bremeno na podporu svojich tvrdení, ani nepreukázala, že by jej nezáujem o poručiteľa bol

akýmkoľvek spôsobom evokovaný, zapríčinený, či spôsobený jeho osobou a že by tento

akýmkoľvek spôsobom neumožnil navrhovateľke, aby sa s ním kontaktovala. Takéto dôkazné

bremeno neuniesla ani v odvolacom konaní, pričom nepreukázala ani svoje tvrdenia, že ona

sama mala záujem sa s poručiteľom stretávať a kontaktovať. Celkom naopak, vykonaným

dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že poručiteľ sa nezáujmom o jeho

osobu veľmi trápil a že to bola výlučne navrhovateľka, ktorá ho vnímala v podstate ako

cudzieho človeka, nezaujímala sa o neho, nestretávala sa s ním, nejavila o neho nijaký záujem

a už vôbec nie taký, aký by potomok o rodiča prejavovať mal, pričom tento stav pretrvával

nepretržite od roku 1992 až do smrti poručiteľa. Ak by teda dostatočne zvážil vykonané

dokazovanie nie je potom zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k právnemu

i skutkovému záveru, že vzťah medzi poručiteľom a navrhovateľkou nespôsobila výlučne ona

sama. Javí sa zrejmé, že ustálil skutkový stav s vec nesprávne právne posúdil najmä

a predovšetkým len na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľky a v jej prospech,

bez ohľadu na vykonané dokazovanie a skutkový stav preukázaný v dostatočnom rozsahu

v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa jeho názoru nesprávne posúdil aj listinu

o vydedení, keď jej vytýka nedostatok presnej špecifikácie materiálnej náležitosti resp.

podmienky dôvodu vydedenia a zrejme ani neprihliadol na vážnosť a dôveryhodnosť

subjektívnych dôvodov uvedených poručiteľom. Podotkol, že v konaní pred súdom prvého

stupňa malo dôjsť k zmene návrhu, pričom mu nie je známe, že by súd o prípustnosti či

neprípustnosti takejto zmeny návrhu rozhodol a zmenený návrh mu ani nebol doručený.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd vyhodnotil všetky

dôkazy a právne správne vec posúdil. Navrhla ho preto v plnom rozsahu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho

zrušenie ( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním založených

následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrenom rozsahu odvolacím

súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,

že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané Je neprípustné, aby

odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti návrhu,

dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,

aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia, že listina o vydedení z 5.8.1996

napísaná poručiteľom P. M. (jej otcom) formou notárskej zápisnice je neplatná. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že nie sú dané dôvody pre

jej vydedenie poručiteľom uvedené v listine o vydedení. Na rozdiel od neho odvolací súd

poukazujúc na zlé a komplikované vzťahy v rodine navrhovateľky dospel k záveru

o nepreukázaní a nešpecifikovaní dôvodu vydedenia.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 7.4.2009 a 28.4.2009,

na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy

vykonané súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania

dôvodov vydedenia.

Krajský súd pre odlišný skutkový záver o dôvodnosti návrhu na určenie neplatnosti

listiny o vydedení nezopakoval dokazovanie výsluchom svedkov (len stroho účastníkov

konania) a napriek tomu konštatoval, že nebola to výlučne navrhovateľka, ktorá zavinila

skutočnosť, že sa s poručiteľom nekontaktovala tak, ako to v riadnej rodine medzi rodičom

(poručiteľom) a dieťaťom (navrhovateľkou) existuje.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

na ich hodnotenie.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto

povahy ( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( )

a preto rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a nadväzujúcom výroku o trovách konania

zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská