Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/168/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., bývajúceho v B., B.,

proti ţalovaným 1/ T. B., bývajúcemu v M. a 2/ P. G., bývajúcemu v D., C., v dovolacom

konaní zastúpeným Advokátskou kanceláriou V. M. &., S. so sídlom v B., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. NM - , o dovolaní

ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008

sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008 sp.zn. v celom

rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou zmenenou v priebehu konania ţalobca sa domáhal súdnej ochrany

pred zásahmi do jeho osobnostných práv, ktorých sa mal dopustiť ţalovaný 1/ čestným

vyhlásením zo 4. augusta 2004, podľa ktorého ţalobca neprávom od neho poţadoval

10.000 USD a ţalovaný 2/ listom zaslaným prezidentovi S. (S.) a členom výkonného výboru

S., v ktorom ţalobcu obvinil okrem iného aj z konania uvedeného v čestnom vyhlásení

ţalovaného 1/. Uviedol, ţe tieto nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenia ţalovaných

závaţným spôsobom zníţili jeho váţnosť a česť nielen u jeho zamestnávateľa, ale aj v tej

časti spoločnosti, ktorá sa profesionálne venuje futbalu. V liste ţalovaného 2/ obsiahnuté

obvinenia prenikli aj do sféry laickej verejnosti a tieţ do prostredia jeho rodiny

a priateľov. Ţiadal, aby sa mu ţalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili listom adresovaným jemu,

prezidentovi S. a členom výkonného výboru S. a aby im bola uloţená aj povinnosť zaplatiť

mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, kaţdý z nich v sume 500 000,-- Sk a náhradu

trov konania.

Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) rozsudkom z 25. októbra 2007

č.k. NM - 4 C 359/2004- 178 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným

1/ a 2/, na účet ich zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania

v sume 431 584,50 Sk. Po vyhodnotení listinných dôkazov a výpovedí svedkov dospel

k záveru, ţe ţalobcovi nie je moţné poskytnúť ním poţadovanú ochranu, pretoţe tvrdenia

ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení, prevzaté aj do listu ţalovaného 2/, sú pravdivé.

Tento záver vyvodil „z logického sledu udalostí od prvého telefonátu ţalobcu v decembri

2001 ţalovanému 1/, cez jeho informovanie ţalovaného 2/, následného oznámenia ţalovaného

2/ prezidentovi F. D.N.V. p. N., ktorému to potvrdil i sám ţalovaný 1/ a nebohý otec

ţalovaného 1/, jeho postúpenie informácie, o vierohodnosti ktorého nikto z nich

nepochyboval, najvyšším funkcionárom S. p. L. a T.“. Uviedol, ţe súdu sa síce nepodarilo

zabezpečiť priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, k takému záveru sa však dá dospieť

na základe nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím

neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba

naväzujúcich.“ Dodal, ţe ak by aj konanie ţalovaných bolo moţné povaţovať za zásah

do práv ţalobcu, na základe vykonaných dôkazov nebolo moţné ustáliť, ţe konanie

ţalovaných ohrozilo jeho česť, váţnosť a dôstojnosť, resp. jeho ďalší kariérny postup.

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. októbra

2008 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému 1/ uloţil

povinnosť zaslať ţalobcovi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku doporučenou poštou ním

vlastnoručne podpísaný list v znení: „Váţený pán P. P., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som

v mojom čestnom prehlásení zo dňa 4.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenie o tom, ţe ste

odo mňa po mojom prestupe do D.K. ţiadali 10.000 USD. Ľutujem, ţe som tým poškodil

Vašu česť, váţnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Súčasne sa ospravedlňujem, ţe som toto

nepravdivé tvrdenie opakoval v relácii P., vysielanej v T. vo večerných hodinách dňa X.“.

Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozsudku predloţiť prezidentovi

S. a výkonnému výboru S., kaţdému osobitne, ním vlastnoručne podpísaný list v znení:

„Váţený pán prezident, váţení členovia výkonného výboru. Ospravedlňujem sa Vám, ako aj

pánovi trénerovi P. P., ţe som v liste, ktorý bol adresovaný a predloţený na zasadnutie výboru

S., konaného dňa 10.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, ţe pán P. P. mal ţiadať od

hráča T. B. čiastku 10.000 USD. Ľutujem, ţe som týmto poškodil česť, váţnosť a dôstojnosť

pána trénera P. P. v spoločnosti“. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti, týkajúcej sa

náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na

odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe z ním doplneného dokazovania vykonaného

oboznámením čestného vyhlásenia ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/ prezidentovi a členom

výkonného výboru S., výpovedí ţalobcu a ţalovaných 1/ a 2/ pred súdom prvého stupňa

a výpovedí svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K.

vyplynulo, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťaţovalo ohľadne

pravdivosti ich tvrdenia. Podľa odvolacieho súdu bola spochybnená pravdivosť tvrdení

ţalovaných o korupčnom správaní ţalobcu najmä tým, ţe sa o ňom začali zmieňovať aţ po

dlhšom časovom odstupe, čo sťaţilo ich dôkaznú situáciu. Tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/

spochybňuje i to, ţe konanie ţalobcu neoznámili orgánom činným v trestnom konaní alebo

iným kompetentným orgánom, hoci im v tom nič nebránilo. Podľa odvolacieho súdu za dôkaz

pravdivosti tvrdenia ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení nebolo moţné povaţovať ani

výpoveď jeho priateľky J. P., pretoţe obsah telefonického rozhovoru medzi ţalobcom

a ţalovaným 1/ jej bol „poskytnutý“ len sprostredkovane. Na základe uvedeného odvolací súd

uzavrel, ţe „vzhľadom na petit návrhu“ a neunesenie dôkazného bremena ţalovanými, „je

v prvom rade primeraným zadosťučinením satisfakcia vo forme ospravedlnenia“. Vec v časti

týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, ţe sa súd prvého stupňa napriek rozsiahlemu

dokazovaniu nezameral na skúmanie, „akým spôsobom“ došlo k zásahu do práv na ochranu

osobnosti ţalobcu a či vzhľadom na intenzitu zásahu ţalobcovi nevzniklo právo na priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaní podali dovolanie. Odôvodnili ho dovolacími

dôvodmi podľa , a ; dovolací dôvod podľa

písm. a/ v spojení s Uviedli, ţe podľa ich názoru odvolací súd

porušil ustanovenie „a zároveň nedodrţal ust. a

ods. 1 písm. a/ , čím odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom a porušil aj

ústavné právo ţalovaných v 1. a 2. rade podľa článku 46 ods. 1 “.

Odvolací súd na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania ţalobcu dokazovanie

nedopĺňal a ani ho neopakoval v takom rozsahu, ako to uviedol v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Podľa ţalovaných odvolací súd sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom

zisteným súdom prvého stupňa, dôkazy nevyhodnotil správne a jeho rozhodnutie je zaloţené

na domnienkach. Ţalovaní v ďalšom spochybnili aj správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe zasiahli do občianskej cti ţalobcu a poškodili

jeho váţnosť, česť a dôstojnosť. Navrhli preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú v dovolacom konaní

riadne zastúpení ( ), a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie

prípustné ( ), po tom, ako uznesením z 15. júna 2009 sp.zn.

odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené

procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo. Pokiaľ ţalovaní vadu konania podľa § 237

písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom)

vyvodzujú z toho, ţe odvolací súd porušil ustanovenie , dovolací súd

poznamenáva, ţe takéto porušenie by skutočne zaťaţovalo odvolacie konanie procesnou

vadou, nie však vadou v zmysle ustanovenia , ale tzv. inou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú je dovolací súd tieţ povinný

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (k opodstatnenosti námietky tejto

procesnej vady dovolací súd zaujíma stanovisko niţšie).

Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto

procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou

postihnuté.

Preskúmavaná právna vec sa týka ochrany osobnostných práv ţalobcu, do ktorých

malo byť podľa ţaloby zasiahnuté nepravdivými tvrdeniami ţalovaných o jeho korupčnom

správaní. Ţalovaní sa bránili tým, ţe zásah nebol neoprávnený, pretoţe tvrdenia obsiahnuté

v čestnom vyhlásení a v liste prezidentovi a členom výkonného výboru S. sú pravdivé (obrana

dôkazom pravdy). Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdov konajúcich v tejto veci riadne

spoznať skutkový stav veci, zistenie ktorého je ťaţiskové štádium občianskeho súdneho

konania vymedzené platnou procesnou úpravou konania a všeobecne platnými poznatkami

o poznávaní a jeho formách vzťahujúcich sa na súd konajúci v občianskom súdnom konaní.

Problematika skutkových zistení súdmi bola v predmetnej právnej veci o to osobitejšia, ţe

odvolací súd opiera svoje závery vo veľkej časti o dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvého

stupňa výsluchom účastníkov a svedkov.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento súd, vychádzajúc

z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov a svedkov), zaloţil

svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe vykonaných dôkazov dospel

k záveru, ţe i keď tu nebol priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, na základe

nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú

a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba naväzujúcich“

treba mať za to, ţe ţalovaní preukázali pravdivosť svojich tvrdení.

Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, dospel k odlišným

(opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa [zistenia o tom, či ţalobca ţiadal

od ţalovaného 1/ peniaze sú bezpochyby zistenia skutkovej povahy]. Podľa odvolacieho súdu

ţalovaní nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o korupčnom správaní ţalobcu uvádzaných

v čestnom vyhlásení, resp. v liste predsedovi a výkonnému výboru S.. K uvedeným záverom

dospel na základe „doplneného dokazovania“ vykonaného oboznámením čestného vyhlásenia

ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/, výpovedí ţalobcu a ţalovaného 1/ na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa konaného 11. októbra 2005, výpovede ţalovaného 2/

urobeného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom 12. decembra 2005, výpovedí

svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K., tieţ urobených

pred súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia („ ... po nariadení odvolacieho

pojednávania podľa , doplnil dokazovanie ...“) vyplýva, ţe mal za

to, ţe takýmto „doplnením dokazovania“ učinil zadosť poţiadavke, ţe k iným skutkových

záverom neţ dospel súd prvého stupňa môţe odvolací súd dospieť len na základe

opakovaného alebo doplneného dokazovania ( a ). Podľa názoru

dovolacieho súdu si ale odvolací súd predmetné ustanovenie nevyloţil správne.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 ( ).

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe opakovaného

dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné

od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať

a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle ; je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania.

Obligátnou poţiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady

priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je aby odvolací

súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné

závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo

dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa. Zásada priamosti a ústnosti

má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvého stupňa. Je tomu

tak predovšetkým preto, ţe pri hodnotení dôkazov spolupôsobia popri vecnom obsahu

výpovedí aj ďalšie skutočnosti, ktoré - hoci nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti

výpovedí - nemôţu byť vţdy vyjadrené (zachytené) v zápisnici o pojednávaní. V odvolacom

konaní je ale dôleţitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen

pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových

zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti

oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená.

Postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania ţalobcu proti rozsudku súdu prvého

stupňa nezodpovedal uvedeným poţiadavkám riadneho procesu. Zdroj, z ktorého vychádzal

odvolací súd pri ustálení skutkového stavu veci nebol rovnocenný zdroju, ktoré pouţil súd

prvého stupňa. Len na základe oboznámenia zápisníc spísaných pred súdom prvého stupňa

o výsluchu účastníkov a svedkov odvolací súd nemohol získať rovnocenný podklad pre iné

hodnotenie skutkového stavu, neţ ku ktorému dospel súd prvého stupňa.

Odvolací súd dokazovanie v skutočnosti nedoplnil; nevykonať ţiadny iný dôkaz, ktorý

by nevykonal súd prvého stupňa.

Ak odvolací súd inak hodnotí dôkazy vykonané výpoveďami účastníkov a svedkov

urobenými pred súdom prvého stupňa alebo doţiadaným súdom len na základe oboznámenia

sa so zápisnicami o ich výpovediach bez toho, ţe by sám účastníkov a svedkov vypočul,

zaťaţí svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho

skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné; dovolaciemu súdu tak

neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov

odvolacieho súdu.

Keďţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa

bez vykonania riadneho dokazovania, pričom vychádzal z iného skutkového stavu neţ súd

prvého stupňa a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami §§ 120, 132,

211 a , je jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Jej následkom je zrušenie rozsudku

odvolacieho súdu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Dovolací súd zrušil aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušené v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, pretoţe

bezprostredne nadväzujú na základe dovolania zrušenú časť rozhodnutia odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová