Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
77b/366573.2fd9d5.pdf
PDF · 115.27 KB
No categories available
5Cdo/168/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 168/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., bývajúceho v B., B.,
proti ţalovaným 1/ T. B., bývajúcemu v M. a 2/ P. G., bývajúcemu v D., C., v dovolacom
konaní zastúpeným Advokátskou kanceláriou V. M. &., S. so sídlom v B., o ochranu
osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. NM - 4 C 359/2004, o dovolaní
ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008
sp.zn. 5 Co 44/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 44/2008 v celom
rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou zmenenou v priebehu konania ţalobca sa domáhal súdnej ochrany
pred zásahmi do jeho osobnostných práv, ktorých sa mal dopustiť ţalovaný 1/ čestným
vyhlásením zo 4. augusta 2004, podľa ktorého ţalobca neprávom od neho poţadoval
10.000 USD a ţalovaný 2/ listom zaslaným prezidentovi S. (S.) a členom výkonného výboru
S., v ktorom ţalobcu obvinil okrem iného aj z konania uvedeného v čestnom vyhlásení
ţalovaného 1/. Uviedol, ţe tieto nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenia ţalovaných
závaţným spôsobom zníţili jeho váţnosť a česť nielen u jeho zamestnávateľa, ale aj v tej
časti spoločnosti, ktorá sa profesionálne venuje futbalu. V liste ţalovaného 2/ obsiahnuté
obvinenia prenikli aj do sféry laickej verejnosti a tieţ do prostredia jeho rodiny
a priateľov. Ţiadal, aby sa mu ţalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili listom adresovaným jemu,
prezidentovi S. a členom výkonného výboru S. a aby im bola uloţená aj povinnosť zaplatiť
mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, kaţdý z nich v sume 500 000,-- Sk a náhradu
trov konania.
Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) rozsudkom z 25. októbra 2007
č.k. NM - 4 C 359/2004- 178 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným
1/ a 2/, na účet ich zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania
v sume 431 584,50 Sk. Po vyhodnotení listinných dôkazov a výpovedí svedkov dospel
k záveru, ţe ţalobcovi nie je moţné poskytnúť ním poţadovanú ochranu, pretoţe tvrdenia
ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení, prevzaté aj do listu ţalovaného 2/, sú pravdivé.
Tento záver vyvodil „z logického sledu udalostí od prvého telefonátu ţalobcu v decembri
2001 ţalovanému 1/, cez jeho informovanie ţalovaného 2/, následného oznámenia ţalovaného
2/ prezidentovi F. D.N.V. p. N., ktorému to potvrdil i sám ţalovaný 1/ a nebohý otec
ţalovaného 1/, jeho postúpenie informácie, o vierohodnosti ktorého nikto z nich
nepochyboval, najvyšším funkcionárom S. p. L. a T.“. Uviedol, ţe súdu sa síce nepodarilo
zabezpečiť priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, k takému záveru sa však dá dospieť
na základe nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím
neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba
naväzujúcich.“ Dodal, ţe ak by aj konanie ţalovaných bolo moţné povaţovať za zásah
do práv ţalobcu, na základe vykonaných dôkazov nebolo moţné ustáliť, ţe konanie
ţalovaných ohrozilo jeho česť, váţnosť a dôstojnosť, resp. jeho ďalší kariérny postup.
Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. októbra
2008 sp.zn. 5 Co 44/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému 1/ uloţil
povinnosť zaslať ţalobcovi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku doporučenou poštou ním
vlastnoručne podpísaný list v znení: „Váţený pán P. P., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som
v mojom čestnom prehlásení zo dňa 4.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenie o tom, ţe ste
odo mňa po mojom prestupe do D.K. ţiadali 10.000 USD. Ľutujem, ţe som tým poškodil
Vašu česť, váţnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Súčasne sa ospravedlňujem, ţe som toto
nepravdivé tvrdenie opakoval v relácii P., vysielanej v T. vo večerných hodinách dňa X.“.
Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozsudku predloţiť prezidentovi
S. a výkonnému výboru S., kaţdému osobitne, ním vlastnoručne podpísaný list v znení:
„Váţený pán prezident, váţení členovia výkonného výboru. Ospravedlňujem sa Vám, ako aj
pánovi trénerovi P. P., ţe som v liste, ktorý bol adresovaný a predloţený na zasadnutie výboru
S., konaného dňa 10.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, ţe pán P. P. mal ţiadať od
hráča T. B. čiastku 10.000 USD. Ľutujem, ţe som týmto poškodil česť, váţnosť a dôstojnosť
pána trénera P. P. v spoločnosti“. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti, týkajúcej sa
náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na
odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe z ním doplneného dokazovania vykonaného
oboznámením čestného vyhlásenia ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/ prezidentovi a členom
výkonného výboru S., výpovedí ţalobcu a ţalovaných 1/ a 2/ pred súdom prvého stupňa
a výpovedí svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K.
vyplynulo, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťaţovalo ohľadne
pravdivosti ich tvrdenia. Podľa odvolacieho súdu bola spochybnená pravdivosť tvrdení
ţalovaných o korupčnom správaní ţalobcu najmä tým, ţe sa o ňom začali zmieňovať aţ po
dlhšom časovom odstupe, čo sťaţilo ich dôkaznú situáciu. Tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/
spochybňuje i to, ţe konanie ţalobcu neoznámili orgánom činným v trestnom konaní alebo
iným kompetentným orgánom, hoci im v tom nič nebránilo. Podľa odvolacieho súdu za dôkaz
pravdivosti tvrdenia ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení nebolo moţné povaţovať ani
výpoveď jeho priateľky J. P., pretoţe obsah telefonického rozhovoru medzi ţalobcom
a ţalovaným 1/ jej bol „poskytnutý“ len sprostredkovane. Na základe uvedeného odvolací súd
uzavrel, ţe „vzhľadom na petit návrhu“ a neunesenie dôkazného bremena ţalovanými, „je
v prvom rade primeraným zadosťučinením satisfakcia vo forme ospravedlnenia“. Vec v časti
týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, ţe sa súd prvého stupňa napriek rozsiahlemu
dokazovaniu nezameral na skúmanie, „akým spôsobom“ došlo k zásahu do práv na ochranu
osobnosti ţalobcu a či vzhľadom na intenzitu zásahu ţalobcovi nevzniklo právo na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaní podali dovolanie. Odôvodnili ho dovolacími
dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe podľa ich názoru odvolací súd
porušil ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p. „a zároveň nedodrţal ust. § 213 ods. 3 O.s.p. a § 214
ods. 1 písm. a/ O.s.p., čím odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom a porušil aj
ústavné právo ţalovaných v 1. a 2. rade podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
Odvolací súd na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania ţalobcu dokazovanie
nedopĺňal a ani ho neopakoval v takom rozsahu, ako to uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Podľa ţalovaných odvolací súd sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa, dôkazy nevyhodnotil správne a jeho rozhodnutie je zaloţené
na domnienkach. Ţalovaní v ďalšom spochybnili aj správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe zasiahli do občianskej cti ţalobcu a poškodili
jeho váţnosť, česť a dôstojnosť. Navrhli preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú v dovolacom konaní
riadne zastúpení (§ 241 ods. 1 O.s.p.), a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie
prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), po tom, ako uznesením z 15. júna 2009 sp.zn. 5 Cdo 168/2009
odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 243 O.s.p.), preskúmal
vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,
ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými
v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené
procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo. Pokiaľ ţalovaní vadu konania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom)
vyvodzujú z toho, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 3 O.s.p., dovolací súd
poznamenáva, ţe takéto porušenie by skutočne zaťaţovalo odvolacie konanie procesnou
vadou, nie však vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ale tzv. inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú je dovolací súd tieţ povinný
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (k opodstatnenosti námietky tejto
procesnej vady dovolací súd zaujíma stanovisko niţšie).
Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní.
So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto
procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou
postihnuté.
Preskúmavaná právna vec sa týka ochrany osobnostných práv ţalobcu, do ktorých
malo byť podľa ţaloby zasiahnuté nepravdivými tvrdeniami ţalovaných o jeho korupčnom
správaní. Ţalovaní sa bránili tým, ţe zásah nebol neoprávnený, pretoţe tvrdenia obsiahnuté
v čestnom vyhlásení a v liste prezidentovi a členom výkonného výboru S. sú pravdivé (obrana
dôkazom pravdy). Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdov konajúcich v tejto veci riadne
spoznať skutkový stav veci, zistenie ktorého je ťaţiskové štádium občianskeho súdneho
konania vymedzené platnou procesnou úpravou konania a všeobecne platnými poznatkami
o poznávaní a jeho formách vzťahujúcich sa na súd konajúci v občianskom súdnom konaní.
Problematika skutkových zistení súdmi bola v predmetnej právnej veci o to osobitejšia, ţe
odvolací súd opiera svoje závery vo veľkej časti o dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvého
stupňa výsluchom účastníkov a svedkov.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento súd, vychádzajúc
z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov a svedkov), zaloţil
svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe vykonaných dôkazov dospel
k záveru, ţe i keď tu nebol priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, na základe
nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú
a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba naväzujúcich“
treba mať za to, ţe ţalovaní preukázali pravdivosť svojich tvrdení.
Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, dospel k odlišným
(opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa [zistenia o tom, či ţalobca ţiadal
od ţalovaného 1/ peniaze sú bezpochyby zistenia skutkovej povahy]. Podľa odvolacieho súdu
ţalovaní nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o korupčnom správaní ţalobcu uvádzaných
v čestnom vyhlásení, resp. v liste predsedovi a výkonnému výboru S.. K uvedeným záverom
dospel na základe „doplneného dokazovania“ vykonaného oboznámením čestného vyhlásenia
ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/, výpovedí ţalobcu a ţalovaného 1/ na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa konaného 11. októbra 2005, výpovede ţalovaného 2/
urobeného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom 12. decembra 2005, výpovedí
svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K., tieţ urobených
pred súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia („ ... po nariadení odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., doplnil dokazovanie ...“) vyplýva, ţe mal za
to, ţe takýmto „doplnením dokazovania“ učinil zadosť poţiadavke, ţe k iným skutkových
záverom neţ dospel súd prvého stupňa môţe odvolací súd dospieť len na základe
opakovaného alebo doplneného dokazovania (§ 213 ods. 3 a 4 O.s.p.). Podľa názoru
dovolacieho súdu si ale odvolací súd predmetné ustanovenie nevyloţil správne.
Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe opakovaného
dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné
od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce
odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať
a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle § 132 O.s.p.; je
neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim
k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania.
Obligátnou poţiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady
priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je aby odvolací
súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné
závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo
dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa. Zásada priamosti a ústnosti
má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvého stupňa. Je tomu
tak predovšetkým preto, ţe pri hodnotení dôkazov spolupôsobia popri vecnom obsahu
výpovedí aj ďalšie skutočnosti, ktoré - hoci nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti
výpovedí - nemôţu byť vţdy vyjadrené (zachytené) v zápisnici o pojednávaní. V odvolacom
konaní je ale dôleţitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen
pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových
zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti
oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená.
Postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania ţalobcu proti rozsudku súdu prvého
stupňa nezodpovedal uvedeným poţiadavkám riadneho procesu. Zdroj, z ktorého vychádzal
odvolací súd pri ustálení skutkového stavu veci nebol rovnocenný zdroju, ktoré pouţil súd
prvého stupňa. Len na základe oboznámenia zápisníc spísaných pred súdom prvého stupňa
o výsluchu účastníkov a svedkov odvolací súd nemohol získať rovnocenný podklad pre iné
hodnotenie skutkového stavu, neţ ku ktorému dospel súd prvého stupňa.
Odvolací súd dokazovanie v skutočnosti nedoplnil; nevykonať ţiadny iný dôkaz, ktorý
by nevykonal súd prvého stupňa.
Ak odvolací súd inak hodnotí dôkazy vykonané výpoveďami účastníkov a svedkov
urobenými pred súdom prvého stupňa alebo doţiadaným súdom len na základe oboznámenia
sa so zápisnicami o ich výpovediach bez toho, ţe by sám účastníkov a svedkov vypočul,
zaťaţí svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho
skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné; dovolaciemu súdu tak
neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov
odvolacieho súdu.
Keďţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 2 O.s.p.
bez vykonania riadneho dokazovania, pričom vychádzal z iného skutkového stavu neţ súd
prvého stupňa a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami §§ 120, 132,
211 a § 213 O.s.p., je jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Jej následkom je zrušenie rozsudku
odvolacieho súdu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Dovolací súd zrušil aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušené v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, pretoţe
bezprostredne nadväzujú na základe dovolania zrušenú časť rozhodnutia odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová