Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/34/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A,

proti ţalovaným 1/ T. B., bývajúcemu v M. a 2/ P. G., bývajúcemu v D., oboch zastúpených

Mgr. Pavlom Riškom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Zelená 2, o ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad

Váhom pod sp. zn. (predtým na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM – 4 C

359/2004), o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. augusta 2011

sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa po pripustení zmeny ţaloby v priebehu konania domáhal súdnej ochrany

pred zásahmi do jeho osobnostných práv, ktorých sa mal dopustiť ţalovaný 1/ čestným

vyhlásením zo 4. augusta 2004, podľa ktorého ţalobca neprávom od neho poţadoval

10 000 USD a ţalovaný 2/ listom zaslaným prezidentovi Slovenského futbalového zväzu

(SFZ) a členom výkonného výboru SFZ, v ktorom ţalobcu obvinil okrem iného aj z konania

uvedeného v čestnom vyhlásení ţalovaného 1/. Uviedol, ţe tieto nepravdivé a pravdu

skresľujúce tvrdenia ţalovaných závaţným spôsobom zníţili jeho váţnosť i česť nielen u jeho

zamestnávateľa, ale aj v tej časti spoločnosti, ktorá sa profesionálne venuje futbalu. Obvinenia

obsiahnuté v liste ţalovaného 2/ prenikli aj do sféry laickej verejnosti, a tieţ do prostredia

jeho rodiny a priateľov. V petite ţiadal, aby sa mu ţalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili listom

adresovaným jemu, prezidentovi SFZ a členom výkonného výboru SFZ a poţadoval od nich

aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, od kaţdého z nich po 500 000,-- Sk a náhradu

trov konania.

Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) rozsudkom z 25. októbra 2007 č. k.

NM - -178 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/

a 2/, na účet ich zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu trov konania

v sume 431 584,50 Sk. Po vyhodnotení listinných dôkazov a výpovedí svedkov dospel

k záveru, ţe ţalobcovi nie je moţné poskytnúť ním poţadovanú ochranu, pretoţe tvrdenia

ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení, prevzaté aj do listu ţalovaného 2/, sú pravdivé.

Tento záver vyvodil „z logického sledu udalostí od prvého telefonátu ţalobcu v decembri

2001 ţalovanému l/, cez jeho informovanie ţalovaného 2/, následného oznámenia ţalovaného

2/ prezidentovi FK ZŤS Dubnica and Váhom p. N., ktorému to potvrdil i sám ţalovaný 1/ a

nebohý otec ţalovaného 1/, jeho postúpenie informácie, o vierohodnosti ktorej nikto z nich

nepochyboval, najvyšším funkcionárom SFZ p. L. a T.“. Uviedol, ţe súdu sa síce nepodarilo

zabezpečiť priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, k takému záveru sa však dá dospieť

na základe nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím

neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba

naväzujúcich“. Dodal, ţe ak by aj konanie ţalovaných bolo moţné povaţovať za zásah do

práv ţalobcu, na základe vykonaných dôkazov nebolo moţné ustáliť, ţe konanie ţalovaných

ohrozilo jeho česť, váţnosť a dôstojnosť, resp. jeho ďalší kariérny postup.

Krajský súd v Trenčíne (súd druhého stupňa), po tom, čo bol jeho predošlý rozsudok

z 29. októbra 2008 sp. zn. na dovolanie ţalovaných uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. zrušený, novým

rozsudkom z 2. augusta 2011 sp. zn. potvrdil prvostupňový ţalobu zamietajúci

rozsudok ako vecne správny. Zároveň zaviazal ţalobcu k náhrade trov odvolacieho aj

dovolacieho konania ţalovaným 1/ a 2/ v sume 6 476,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, k rukám ich právneho zástupcu. Zhodne so súdom prvého stupňa, po zopakovaní

a doplnení dokazovania, dospel k záveru, ţe jeho stanovisko o logickom slede udalostí

opísanom v prvostupňovom rozsudku, svedčí o tom, ţe skutok sa stal tak ako tvrdil ţalovaný

1/ vo svojom čestnom vyhlásení. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu aj v tom, ţe

ţalovaní 1/ a 2/ uniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Výpoveď

ţalovaného 1/ bola potvrdená aj výsluchom pred odvolacím súdom, jednak ţalovaným 2/

a tieţ svedkyňou P., ktorá bola v rokoch 1998 aţ 2004 priateľkou ţalovaného 1/ a ktorá bola

prítomná pri telefonáte, keď ţalobca prvýkrát pýtal od ţalovaného 1/ 10 000 USD s tým, ţe

následne ţalovaný 1/ o tejto skutočnosti informoval nielen ţalovaného 2/, ale aj pána N.. Za

nepriamy dôkaz označil odvolací súd aj výpoveď svedka G., ktorý nebol síce priamo pri tom,

kedy by si ţalobca pýtal peniaze od ţalovaného 1/, avšak potvrdil, ţe ţalobca si dával za

zásluhu prestup ţalovaného 1/ do zahraničného futbalového zväzu a rovnako tento svedok bol

účastný pri inom korupčnom správaní sa ţalobcu, kde pre nedostatok dôkazov k medializácii

a riešeniu tohto konania ţalobcu v konečnom dôsledku nedošlo. Okrem toho odvolací súd

uviedol, ţe predmetom listu ţalovaného 2/ adresovaného členom výkonného výboru SFZ

nebolo len tvrdenie o poţadovaní čiastky 10 000 USD ţalobcom od ţalovaného 1/, ale

v ďalších bodoch ţalovaný 2/ vytýkal ţalobcovi aj prácu v rámci jeho trénerstva. V konaní

nebolo preukázané, ţe by ţalobca bol jediným kandidátom na post trénera a ţe by iba kvôli

tomuto listu dané miesto nezískal. Rovnako sa odvolací súd stotoţnil s názorom

prvostupňového súdu, ţe ţalovaný 1/ v tom čase nemal ţiaden dôvod si vymyslieť, ţe ţalobca

od neho pýtal peniaze. Napokon dodal, ţe s odstupom desiatich rokov odkedy sa skutok stal,

si nemôţu jednotliví svedkovia presne pamätať na okolnosti daného prípadu. V ďalšom

poukázal na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s

ktorým sa stotoţnil. Priznanie náhrady trov konania ţalovaným 1/ a 2/ odôvodnil s poukazom

na ich úspech v konaní podľa ,

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.

Ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť a dôvodnosť podaného dovolania vyvodil z ustanovenia ,

nakoľko mal za to, ţe rozhodnutie krajského súdu nezodpovedá poţiadavke ustanovenia

na riadne odôvodnenie rozsudku. Povaţoval ho za nenáleţite

a nedostatočne odôvodnený, pretoţe sa v ňom súd nevyrovnal s námietkami ţalobcu

o rozporoch vo výpovediach kľúčovej svedkyne P., o nedôveryhodnosti svedka G. a ohľadne

záujmu ţalovaného 2/ na dehonestácii osoby ţalobcu. Podľa jeho názoru druhostupňové

rozhodnutie obsahuje neprehľadné opísanie jednotlivých vykonaných dôkazov, neobsahuje

analýzu skutkového stavu, ani jeho vyhodnotenie vo vzťahu k záveru o pravdivosti sporných

tvrdení a nemoţno z neho zistiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a námietok ţalobcu

odvolací súd riadil, ako hodnotil jednotlivé dôkazy s poukazom na uvedené rozpory.

Ţalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu povaţovali tento

mimoriadny opravný prostriedok za neprípustný; plne sa stotoţnili s rozhodnutím odvolacieho

súdu včítane jeho odôvodnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok,

ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa podľa jeho názoru nevysporiadal so všetkými

námietkami uvádzanými ţalobcom v priebehu odvolacieho konania.

Úvodom treba pripomenúť, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Dovolací súd povaţuje za

potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu

ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je

právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Táto

norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní“. Naostatok nemoţno opomenúť ani ustanovenie § 219

ods. 2 , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými aj

právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je

postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri závere, ţe tvrdenia ţalovaného 1/ sú pravdivé. Záver vyvodil z logického sledu

opísaných udalostí na základe nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba

nadväzujúcich, ktorým uveril a dostatočne vysvetlil aj dôvod takéhoto postupu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne úsudky súdu prvého stupňa nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil

so závermi prvostupňového súdu ohľadom pravdivosti tvrdení ţalovaných a vypočutých

svedkov o korupčnom správaní ţalobcu. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozsudku

doplnil, ţe predmetom listu ţalovaného 2/ adresovaného členom výkonného výboru SFZ

nebolo len tvrdenie o poţadovaní čiastky 10 000 USD ţalobcom, ale v ďalších bodoch

vytýkal ţalobcovi aj jeho pôsobenie v rámci trénerskej práce. V konaní nebolo preukázané, ţe

by ţalobca bol jediným kandidátom na post trénera a ţe by iba kvôli tomuto listu ţalovaného

2/ dané miesto nezískal. Podrobnejšie skutočnosti dostatočne objasnil okresný súd, preto sa

k nim odvolací súd nebol povinný znova vyjadrovať a opakovať dôvody uvádzané súdom

prvého stupňa. Jeho postup bol teda v súlade s ustanovením umoţňujúcim

odvolaciemu súdu podrobnejšie nezdôvodňovať svoje rozhodnutie a odkázať na dôvody

obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalobcu.

Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa zisteného skutkového stavu veci

vyvodzované z jeho iného hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, je súdna prax jednotná

v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nesprávne vyhodnotí, môţe to viesť prípadne

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nezakladá to však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia

(viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť, ţe do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

K uvedenej námietke ţalobcu treba dodať, ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním

konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov (§ 132

); jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo

osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

písm. f/ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993),

pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol

podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré im vznikli v súvislosti

s vyjadrením ich právneho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť

dovolania a stručný obsah ich vyjadrenia, za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová