Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
32c/360718.e048e2.pdf
PDF · 106.32 KB
No categories available
7So/85/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/85/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa Š., bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. marca 2009, č. k. 2Sd/85/2008-28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. marca
2009, č. k. 2Sd/85/2008-28 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 23. mája 2007 číslo X.
z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. marca 2009, č. k. 2Sd/85/2008-28, potvrdil
rozhodnutie z 23. mája 2007 číslo X., ktorým odporkyňa zistila, že podľa § 263a ods. 1 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) navrhovateľovi naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný
dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) v sume určenej podľa právnych
predpisov, účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení. Krajský súd rozhodnutia aj postup odporkyne považoval za vecne správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu, lebo súd rozhodol na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že jeho zdravotný stav odôvodňuje priznanie invalidného
dôchodku vo vyššej výmere.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je treba vyhovieť.
Podľa § 37 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok
na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu
potrebnú na nárok na tento dôchodok.
Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho
telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného
zamestnania u zdravých občanov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a
ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 263a ods. 1 písm. b) a c) a ods. 5 zákona o sociálnom poistení poistencovi,
ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,
Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona
účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o sume
invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného
od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného
do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného
od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku
z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo
o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume
vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá
nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003.
Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má
nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca
sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov
vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov
pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím odporkyne z 23. mája 2007 číslo X., ktorým
odporkyňa zistila, že podľa § 253a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
navrhovateľovi naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“) v sume určenej podľa právnych predpisov, účinných
do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Hoci
čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa sa s poukazom na § 263 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení považuje naďalej považuje za invalidný dôchodok, nebráni táto
skutočnosť navrhovateľovi, aby sa domáhal priznania invalidného dôchodku vo vyššej
výmere a aj podľa novšieho právneho stavu. V dávkovom spise sa nachádza podanie
navrhovateľa z 30. januára 2006, ktoré je podľa obsahu žiadosťou o priznanie invalidného
dôchodku v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu. Odporkyňa však s navrhovateľom na
základe uvedeného podania nespísala žiadosť o priznanie uvedeného dôchodku a nerozhodla
o nej. Žiadosťou navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu sa nezaoberala, hoci navrhovateľ tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršil
nad mieru čiastočnej invalidity.
Nezaoberala sa tiež okolnosťou, či zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje nárok
na invalidný dôchodok aj podľa § 70 v spojení s § 71 zákona o sociálnom poistení.
Podkladom pre rozhodnutie odporkyne o nároku na invalidný dôchodok navrhovateľa
boli závery posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ústredia
v Bratislave so sídlom v Poprade z 30. januára 2009 z ktorých vyplýva, že navrhovateľ nie je
invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo navrhovateľ pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné
zamestnanie, ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom
zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
Skúmaním invalidity navrhovateľa podľa § 71 zákona o sociálnom poistení a jeho
nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 uvedeného zákona sa však posudkové orgány
a následne ani odporkyňa nezaoberali.
Hoci z § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť skúmať
navrhovateľovu invaliditu aj podľa § 71 zákon a sociálnom poistení, zo záverov posudkových
orgánov súd zistil, že k takémuto skúmaniu invalidity nedošlo, hoci len porovnaním výšky
invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 1. januára 2004 a podľa predpisov
účinných po tomto dni mohla odporkyňa zistiť výšku invalidného dôchodku na ktorý by
navrhovateľovi vznikol nárok.
K posúdeniu zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom poistení však nedošlo
a odporkyňa ani nezisťovala, či výška invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom
poistení nie je vyššia, ako je výška invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom
zabezpečení.
Z uvedených rozhodnutí však tieto skutočnosti nevyplývajú, a preto podľa názoru
odvolacieho súdu krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď uvedené rozhodnutia
považoval za vecne správne.
Pokiaľ navrhovateľ trpí na ochorenia ľahká duševná zaostalosť, bronchiálna astma
ľahká alergického pôvodu a na žalúdkovo pažerákový návrat, bolo povinnosťou posudkových
orgánov poúdiť jeho invaliditu aj s poukazom na § 71 zákona o sociálnom poistení a nielen
s poukazom na § 29 a § 37 zákona o sociálnom zabezpečení. Takéto posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľa však vykonané nebolo.
Podľa názoru odvolacieho súdu je preto záver posudkových orgánov neúplný a nie je
dostatočný pre záver o výške invalidného dôchodku navrhovateľa, a to tým skôr, že
navrhovateľ sa domáhal zvýšenia dôchodku v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu na
mieru invalidity až za účinnosti zákona o sociálnom poistení.
Z dôvodu, že pred rozhodnutím o invalidnom dôchodku má odporkyňa povinnosť
riadne zistiť skutočný stav veci a na jeho základe rozhodnúť v súlade s platnými právnymi
predpismi, jej rozhodnutia nie sú dostatočné ani presvedčivé v otázke posúdenia zdravotného
stavu navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení a neobsahujú porovnanie výšky
dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v porovnaní s výškou dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné,
lebo zistil, že napadnuté rozhodnutia odporkyne nezodpovedajú zákonu.
Odvolací súd preto rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich
činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, preto odporkyňa v ďalšom
konaní doplní dokazovanie vykonaním nového posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa
aj po zohľadnení jeho aktuálnych zdravotných ťažkostí. V ďalšom konaní je správny orgán
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto je jeho úlohou po doplnení
dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť.
Odvolací súd účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ ich náhradu
nežiadal a žiadne trovy mu nevznikli a odporkyňa v konaní úspech nemala, preto jej náhrada
trov konania nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová