Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/92/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci

ţalobcu Ing. E.Č., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. P.P., zastúpeného JUDr.

Z.K.,advokátom so sídlom v B., H., proti ţalovanému v I. rade V., s. r. o. B., zastúpenému

JUDr. M.Š., advokátom so sídlom v B.,N., ţalovanému v II. rade V.F., s. r. o., B., V.,

o náhradu škody, na odvolanie ţalovaného v I. rade proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -322 zo dňa 3. júna 2009, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. –322 zo dňa 3. júna 2009

vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania m e n í tak, ţe ţalovaní s ú p o v i n n í spoločne

a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia

vo výške 1 385,40 Eur.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovaným v I. a II. rade povinnosť

zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) a 331,94 Eur

(10 000,-- Sk) mesačne od 1. júla 2002 do 8. augusta 2008. Ďalej uloţil ţalovaným povinnosť

zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 124,48 Eur (3 750,-- Sk),

súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 124,48 Eur 3 750,-- Sk (ako aj trovy právneho

zastúpenia JUDr. Z.K. vo výške 1 588,81 Eur. Súčasne uviedol, ţe zaplatením jedného zo

ţalovaných povinnosť druhého ţalovaného zaniká.

V odôvodnení uviedol, ţe dňa 21. februára 2001 Krajský súd v Bratislave vyhlásil

konkurz na majetok dlţníka V., s. r. o. P. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený

ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie úpadcu rozhodol uznesením č. k. 6

Obo 93/01 zo dňa 14. júna 2001 tak, ţe zrušil napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu

a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne odvolací súd doplňujúcim uznesením zo dňa 27. júla

2001 zbavil Ing. E.Č. funkcie správcu konkurznej podstaty. Obidve uznesenia boli uverejnené

v Obchodnom vestníku dňa 5. septembra 2001. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 17. septembra 2001 bol opätovne vyhlásený konkurz na majetok dlţníka a Ing. Č. bol

ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty.

Dňa 29. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o. P. ako nájomca a spoločnosť

V.F., s. r. o. ako prenajímateľ zmluvu o leasingu motorového vozidla č. 340626 a dňa 23.

decembra 1999 ďalšiu leasingovú zmluvu č. 282516. Upomienkami zo dňa 9. marca 2001

a 26. marca 2001 prenajímateľ vyzval nájomcu na zaplatenie dlhu vo výške 19 681,40 Sk

z leasingovej zmluvy č. 340626 a z leasingovej zmluvy č. 282516. Listom zo dňa 20. marca

2001 prenajímateľ leasingové zmluvy vypovedal. Na základe ţiadosti ţalobcu bol uzavretý

dodatok č. 1, pričom ţalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu, zaplatil nedoplatok.

Dňa 6. júla 2001 došlo k uzavretiu Dohôd o postúpení práv a povinností

z predmetných leasingových zmlúv. Na základe Dohôd prešli práva a povinnosti spoločnosti

V., s. r. o. na spoločnosť V.G., s. r. o. Tento prevod uskutočnil konateľ úpadcu Ing. D. po

predloţení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 14. júna 2001, ktorým

bol zrušený konkurz, vyhlásený na majetok dlţníka. K prevodu došlo v čase, keď ešte

nezanikli účinky vyhlásenia konkurzu a Ing. Č. ešte nebol zbavený funkcie správcu

konkurznej podstaty.

Na základe právneho názoru odvolacieho súdu bolo ustálené, ţe uzavretím Dohôd

o postúpení práv z leasingových zmlúv došlo k zmenšeniu majetku dlţníka a keďţe sa

nejednalo o jeho beţnú obchodnú činnosť, sú uvedené právne úkony neplatné podľa § 39

. Nárok na náhradu škody je potrebné posúdiť podľa Obchodného

zákonníka, pričom odvolací súd poukázal na nesprávny názor súdu prvého stupňa v tom,

ţe ţalobca vozidlá nemohol prenajímať bez súhlasu ţalovaného v II. rade a tieţ ţe

rozporovaným prenájmom by nešlo o sústavnú činnosť, na ktorej spočíva podnikanie

v zmysle .

V zmysle zrušovacích rozhodnutí odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa skúmal,

či sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázal

na ustanovenia a . Ďalej uviedol, ţe jeden

z predpokladov – protiprávny úkon bol ţalovanými naplnený, a to uzatvorením Dohôd v čase,

keď podľa § 4b ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní dol dlţník (ţalovaný v I. rade)

povinný zdrţať sa konania, smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou beţnej

obchodnej činnosti. Uzatvorením týchto Dohôd došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a takýto

právny úkon je v zmysle neplatný. Obidvaja ţalovaní v čase

uzatvárania týchto úkonov vedeli, ţe konkurzné konanie nie je právoplatne zrušené, čo si

mohol najmä ţalovaný v II. rade overiť v Obchodnom vestníku.

Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal vznikom škody. Konštatoval, ţe majetková ujma

môţe mať podobu skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného vrátane

nákladov spojených so vznikom škody a jej zisťovaním, alebo podobu ušlého zisku, ktorý

spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodení dosiahol, keby nenastala škodná udalosť.

Ţalobca si uplatnil ušlý zisk, výšku ktorého preukázal listami od spoločnosti S., s. r. o. B.,

ktorá prijala dve ponuky na nájom vozidiel, a to osobné vozidlo Škoda Pick-up

za cenu 5 000,-- Sk mesačne a od 1. októbra 2001 a Škoda Felícia Combi za cenu 5 000,-- Sk

od 1. marca 2002, čo predstavuje za dve motorové vozidlá po 5 000,-- Sk mesačne

od 1. októbra 2001 a 1. marca 2002 do 30. júna 2002 nájom vo výške 65 000,-- Sk. Je

nesporné, ţe ţalobca mal moţnosť predmetné vozidlá prenajať za cenu 5 000,-- Sk mesačne

a protiprávnym úkonom ţalovaných mu to bolo znemoţnené.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom, tá je

daná tým, ţe uzavretie dohôd malo za následok, ţe ţalobca ako správca konkurznej podstaty

stratil moţnosť predmetné vozidlá uţívať, neskôr kúpiť a následne prenajímať. Ţalovaní

nepreukázali, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené niektorým z liberačných dôvodov.

Tvrdenie ţalovaného v II. rade, podľa ktorého by ţalobca mal mať nárok iba

na skutočnú škodu po zohľadnení primeraných nákladov na prevádzku takéhoto typu vozidiel

je právne irelevantné, pretoţe ţalobca si uplatnil právo na ušlý zisk a nie škodu. Pokiaľ ide

o nereálnosť výšky 5 000,-- Sk mesačne, za ktorú by ţalobca mohol vozidlá prenajímať

po roku 2005, súd sa s názorom ţalovaného v II. rade nestotoţnil, pretoţe výška nájmu by

bola vecou dohody zmluvných strán a nie je moţné jednoznačne uviesť, za akú cenu by sa

vozidlá prenajímali v roku 2009.

Súd preto dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený a ţalobe v celom rozsahu

vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný v I. rade.

Uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v súlade s právnym názorom, vyjadreným

v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. januára 2009, ktorý podľa

jeho názoru vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Má za to, ţe v predmetnej veci

bol nesprávne vyhodnotený záväzkový vzťah z leasingovej zmluvy, pretoţe účastník

leasingového vzťahu sa stane vlastníkom veci aţ momentom zaplatenia poslednej splátky.

Aj v rámci konkurzného konania preto nemôţe byť vec v dispozícii správcu konkurznej

podstaty, ale je vo výlučnej dispozícii leasingovej spoločnosti. Jedná sa o občianskoprávny

vzťah, na ktorý sa vzťahuje reţim , a to aj pokiaľ ide o počítanie času,

ţalobcovi preto márne uplynula trojročná premlčacia lehota. Ţalovaní v I. a II. rade konali

v právnych vzťahoch medzi sebou bona fide, v dôsledku čoho nie je moţné v ich konaní

vidieť protiprávnu činnosť.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom

rozsahu zamietne.

V rámci odvolacej lehoty doplnil ţalobca odvolanie podaním zo dňa 9. júla 2009,

v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ). Na uplatnenú náhradu škody súd aplikoval

ustanovenia . Tento právny predpis však v aţ upravuje

náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným

zákonníkom. Súd a ani ţalobca neuvádza ţiadnu konkrétnu povinnosť, ktorá by vyplývala pre

ţalovaného v I. rade zo záväzkového vzťahu, upraveného a ktorá by

bola zároveň zo strany ţalovaného v I. rade porušená. Nie je preto splnený jeden z troch

predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

Namieta tieţ výšku škody, ktorú povaţuje za neprimeranú, keďţe ţalobca

dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nájmu a predloţil iba jeden dôkaz, a to vyjadrenie

spoločnosti. Pokiaľ by bol ţalobca venoval dostatočnú pozornosť prevencii, nebola by mu

vznikla škoda v uvádzanom rozsahu. Z rozsudku tieţ nevyplýva, ako súd dospel k časovému

obdobiu, za ktoré priznal ţalobcovi právo na náhradu škody.

Podľa názoru ţalovaného v I. rade, ak došlo k vzniku škody, je to aj dôsledok jeho

konania, pretoţe zanedbal povinnosť prevencie a povinnosť odvrátiť alebo zmierniť hroziacu

škodu v zmysle . Takýmito opatreniami by mohli byť

úkony ţalobcu podľa § 19 ods. 1 a § 15 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ţalobca, preto

porušil povinnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 uvedeného zákona.

Pokiaľ ide o trovy konania, namieta, ţe odmena za niektoré úkony bola priznaná

duplicitne.

V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhuje pripustiť v zmysle § 238 ods. 3

dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 2 písm. c/

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného v I. rade nie je dôvodné.

Predmetom konania je právo na náhradu škody voči ţalovaným v I. a II. rade,

poţadovanej ţalobcom vo výške 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) za obdobie do 1. júla 2002

a vo výške 331,94 Eur (10 000,-- Sk) mesačne od 1. júla 2002 do 8. augusta 2008, ktorá je

podľa ţalobcu dôsledkom dispozičných úkonov ţalobcu v I. rade s motorovými vozidlami

Škoda Pick – up EČV X. a Škoda Felicia – Combi EČV X.

Dňa 29. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o., P. ako nájomca a spoločnosť

V.F. ako prenajímateľ zmluvu o finančnom leasingu motorového vozidla č. 340626. Dňa 23.

februára 1999 bola medzi uvedenými subjektami uzavretá zmluva č. 282516. Súčasťou

obidvoch zmlúv sú Všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla.

Na základe týchto zmlúv prenajal ţalovaný v II. rade nájomcovi V., s. r. o. motorové vozidlá

Škoda Pick-up a Škoda Felicia-Combi s dĺţkou splátkového obdobia 36 mesiacov.

Na základe návrhu veriteľa P., a. s. zo dňa 13. decembra 2000 bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave vyhlásený konkurz na majetok dlţníka V.,

s. r. o., P. a po zrušení uvedeného rozhodnutia v dôsledku odvolania úpadcu došlo

k opätovnému vyhláseniu konkurzu uznesením uvedeného súdu zo dňa 17. septembra 2001.

Dňa 6. júla 2001, teda po začatí konkurzného konania boli uzavreté Dohody

o postúpení práv a povinností z uvedených zmlúv medzi pôvodným nájomcom V.,

s. r. o. ako postupcom a novým nájomcom, ţalovaným v I. rade ako postupníkom so súhlasom

ţalovaného v II. rade, na základe ktorých postupca previedol na postupníka všetky práva

a povinnosti, vyplývajúce z leasingových zmlúv.

Ako vyplýva z obsahu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich

predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach, vydaných pod sp. zn. zo dňa

22. novembra 2007 a zo dňa 14. januára 2009 konštatoval, ţe dohody

o prevode práv z leasingových zmlúv sú neplatné, pretoţe boli uzavreté bez súhlasu

predbeţného správcu v rozpore s ustanovením

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a ich uzavretím došlo k zmenšeniu

majetku dlţníka, keďţe v čase uzavretia dohôd, bola na základe leasingovej zmluvy č. 340626

splatená terajším úpadcom suma 444 254,80 Sk a na základe leasingovej zmluvy č. 285516

suma 342 879,30 Sk. Odvolací súd tieţ konštatoval, ţe medzi účastníkmi konania ide

o obchodný vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka, týkajúce sa náhrady škody, ktorej výšku bolo potrebné v ďalšom konaní zisťovať.

Ţalovaný v I. rade v odvolaní namieta, ţe na daný právny vzťah nie je moţné

aplikovať ustanovenie a nasl. , pretoţe toto zákonné ustanovenie

sa vzťahuje len na porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným

zákonníkom. Túto námietku nemoţno povaţovať za dôvodnú, pretoţe uvedené ustanovenie

sa vzťahuje aj na zodpovednosť za škodu, spôsobenú porušením povinností, ustanovených

( ). Neobstojí preto ani jeho námietka,

podľa ktorej je potrebné posudzovať plynutie lehôt podľa .

Pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, odvolací súd sa

stotoţnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého je daná existencia protiprávneho

úkonu, vzhľadom na konanie ţalovaných, spočívajúce v uzavretí Dohôd o postúpení práv

a povinností z leasingových zmlúv v rozpore s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ zákona

o konkurze a vyrovnaní, pričom v dôsledku tohto konania ţalovaných, došlo k zmenšeniu

majetku úpadcu a tým k vzniku škody uvedenej výške. Ţalovaní existenciu liberačného

dôvodu nepreukázali.

Keďţe v odvolacom konaní nebola preukázaná dôvodnosť ţalovaným v I. rade

namietaného odvolacieho dôvodu podľa , odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Návrhu ţalovaného v I. rade na pripustenie dovolania v zmysle

odvolací súd nevyhovel, keďţe sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd akceptoval

námietku ţalovaného v I. rade, týkajúcu sa účelnosti ich vynaloţenia a v tejto časti výrok

rozhodnutia zmenil tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, vo výške 203,30 Eur.

Ţalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané

(, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. júna 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková