Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c4d/365132.1c2c2e.pdf
PDF · 123.37 KB
No categories available
3Obo/92/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3Obo/92/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci
ţalobcu Ing. E.Č., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. P.P., zastúpeného JUDr.
Z.K.,advokátom so sídlom v B., H., proti ţalovanému v I. rade V., s. r. o. B., zastúpenému
JUDr. M.Š., advokátom so sídlom v B.,N., ţalovanému v II. rade V.F., s. r. o., B., V.,
o náhradu škody, na odvolanie ţalovaného v I. rade proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 46 Cbi 87/2002-322 zo dňa 3. júna 2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 46 Cbi 87/2002–322 zo dňa 3. júna 2009
vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách konania m e n í tak, ţe ţalovaní s ú p o v i n n í spoločne
a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia
vo výške 1 385,40 Eur.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovaným v I. a II. rade povinnosť
zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) a 331,94 Eur
(10 000,-- Sk) mesačne od 1. júla 2002 do 8. augusta 2008. Ďalej uloţil ţalovaným povinnosť
zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 124,48 Eur (3 750,-- Sk),
súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 124,48 Eur 3 750,-- Sk (ako aj trovy právneho
zastúpenia JUDr. Z.K. vo výške 1 588,81 Eur. Súčasne uviedol, ţe zaplatením jedného zo
ţalovaných povinnosť druhého ţalovaného zaniká.
V odôvodnení uviedol, ţe dňa 21. februára 2001 Krajský súd v Bratislave vyhlásil
konkurz na majetok dlţníka V., s. r. o. P. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie úpadcu rozhodol uznesením č. k. 6
Obo 93/01 zo dňa 14. júna 2001 tak, ţe zrušil napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu
a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne odvolací súd doplňujúcim uznesením zo dňa 27. júla
2001 zbavil Ing. E.Č. funkcie správcu konkurznej podstaty. Obidve uznesenia boli uverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 5. septembra 2001. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17. septembra 2001 bol opätovne vyhlásený konkurz na majetok dlţníka a Ing. Č. bol
ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty.
Dňa 29. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o. P. ako nájomca a spoločnosť
V.F., s. r. o. ako prenajímateľ zmluvu o leasingu motorového vozidla č. 340626 a dňa 23.
decembra 1999 ďalšiu leasingovú zmluvu č. 282516. Upomienkami zo dňa 9. marca 2001
a 26. marca 2001 prenajímateľ vyzval nájomcu na zaplatenie dlhu vo výške 19 681,40 Sk
z leasingovej zmluvy č. 340626 a z leasingovej zmluvy č. 282516. Listom zo dňa 20. marca
2001 prenajímateľ leasingové zmluvy vypovedal. Na základe ţiadosti ţalobcu bol uzavretý
dodatok č. 1, pričom ţalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu, zaplatil nedoplatok.
Dňa 6. júla 2001 došlo k uzavretiu Dohôd o postúpení práv a povinností
z predmetných leasingových zmlúv. Na základe Dohôd prešli práva a povinnosti spoločnosti
V., s. r. o. na spoločnosť V.G., s. r. o. Tento prevod uskutočnil konateľ úpadcu Ing. D. po
predloţení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 14. júna 2001, ktorým
bol zrušený konkurz, vyhlásený na majetok dlţníka. K prevodu došlo v čase, keď ešte
nezanikli účinky vyhlásenia konkurzu a Ing. Č. ešte nebol zbavený funkcie správcu
konkurznej podstaty.
Na základe právneho názoru odvolacieho súdu bolo ustálené, ţe uzavretím Dohôd
o postúpení práv z leasingových zmlúv došlo k zmenšeniu majetku dlţníka a keďţe sa
nejednalo o jeho beţnú obchodnú činnosť, sú uvedené právne úkony neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody je potrebné posúdiť podľa Obchodného
zákonníka, pričom odvolací súd poukázal na nesprávny názor súdu prvého stupňa v tom,
ţe ţalobca vozidlá nemohol prenajímať bez súhlasu ţalovaného v II. rade a tieţ ţe
rozporovaným prenájmom by nešlo o sústavnú činnosť, na ktorej spočíva podnikanie
v zmysle Obchodného zákonníka.
V zmysle zrušovacích rozhodnutí odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa skúmal,
či sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenia § 373 a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, ţe jeden
z predpokladov – protiprávny úkon bol ţalovanými naplnený, a to uzatvorením Dohôd v čase,
keď podľa § 4b ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní dol dlţník (ţalovaný v I. rade)
povinný zdrţať sa konania, smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou beţnej
obchodnej činnosti. Uzatvorením týchto Dohôd došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a takýto
právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Obidvaja ţalovaní v čase
uzatvárania týchto úkonov vedeli, ţe konkurzné konanie nie je právoplatne zrušené, čo si
mohol najmä ţalovaný v II. rade overiť v Obchodnom vestníku.
Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal vznikom škody. Konštatoval, ţe majetková ujma
môţe mať podobu skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného vrátane
nákladov spojených so vznikom škody a jej zisťovaním, alebo podobu ušlého zisku, ktorý
spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodení dosiahol, keby nenastala škodná udalosť.
Ţalobca si uplatnil ušlý zisk, výšku ktorého preukázal listami od spoločnosti S., s. r. o. B.,
ktorá prijala dve ponuky na nájom vozidiel, a to osobné vozidlo Škoda Pick-up
za cenu 5 000,-- Sk mesačne a od 1. októbra 2001 a Škoda Felícia Combi za cenu 5 000,-- Sk
od 1. marca 2002, čo predstavuje za dve motorové vozidlá po 5 000,-- Sk mesačne
od 1. októbra 2001 a 1. marca 2002 do 30. júna 2002 nájom vo výške 65 000,-- Sk. Je
nesporné, ţe ţalobca mal moţnosť predmetné vozidlá prenajať za cenu 5 000,-- Sk mesačne
a protiprávnym úkonom ţalovaných mu to bolo znemoţnené.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom, tá je
daná tým, ţe uzavretie dohôd malo za následok, ţe ţalobca ako správca konkurznej podstaty
stratil moţnosť predmetné vozidlá uţívať, neskôr kúpiť a následne prenajímať. Ţalovaní
nepreukázali, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené niektorým z liberačných dôvodov.
Tvrdenie ţalovaného v II. rade, podľa ktorého by ţalobca mal mať nárok iba
na skutočnú škodu po zohľadnení primeraných nákladov na prevádzku takéhoto typu vozidiel
je právne irelevantné, pretoţe ţalobca si uplatnil právo na ušlý zisk a nie škodu. Pokiaľ ide
o nereálnosť výšky 5 000,-- Sk mesačne, za ktorú by ţalobca mohol vozidlá prenajímať
po roku 2005, súd sa s názorom ţalovaného v II. rade nestotoţnil, pretoţe výška nájmu by
bola vecou dohody zmluvných strán a nie je moţné jednoznačne uviesť, za akú cenu by sa
vozidlá prenajímali v roku 2009.
Súd preto dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený a ţalobe v celom rozsahu
vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný v I. rade.
Uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v súlade s právnym názorom, vyjadreným
v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 140/2008 zo dňa 14. januára 2009, ktorý podľa
jeho názoru vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Má za to, ţe v predmetnej veci
bol nesprávne vyhodnotený záväzkový vzťah z leasingovej zmluvy, pretoţe účastník
leasingového vzťahu sa stane vlastníkom veci aţ momentom zaplatenia poslednej splátky.
Aj v rámci konkurzného konania preto nemôţe byť vec v dispozícii správcu konkurznej
podstaty, ale je vo výlučnej dispozícii leasingovej spoločnosti. Jedná sa o občianskoprávny
vzťah, na ktorý sa vzťahuje reţim Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o počítanie času,
ţalobcovi preto márne uplynula trojročná premlčacia lehota. Ţalovaní v I. a II. rade konali
v právnych vzťahoch medzi sebou bona fide, v dôsledku čoho nie je moţné v ich konaní
vidieť protiprávnu činnosť.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom
rozsahu zamietne.
V rámci odvolacej lehoty doplnil ţalobca odvolanie podaním zo dňa 9. júla 2009,
v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Na uplatnenú náhradu škody súd aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny predpis však v § 373 aţ § 386 upravuje
náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným
zákonníkom. Súd a ani ţalobca neuvádza ţiadnu konkrétnu povinnosť, ktorá by vyplývala pre
ţalovaného v I. rade zo záväzkového vzťahu, upraveného Obchodným zákonníkom a ktorá by
bola zároveň zo strany ţalovaného v I. rade porušená. Nie je preto splnený jeden z troch
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.
Namieta tieţ výšku škody, ktorú povaţuje za neprimeranú, keďţe ţalobca
dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nájmu a predloţil iba jeden dôkaz, a to vyjadrenie
spoločnosti. Pokiaľ by bol ţalobca venoval dostatočnú pozornosť prevencii, nebola by mu
vznikla škoda v uvádzanom rozsahu. Z rozsudku tieţ nevyplýva, ako súd dospel k časovému
obdobiu, za ktoré priznal ţalobcovi právo na náhradu škody.
Podľa názoru ţalovaného v I. rade, ak došlo k vzniku škody, je to aj dôsledok jeho
konania, pretoţe zanedbal povinnosť prevencie a povinnosť odvrátiť alebo zmierniť hroziacu
škodu v zmysle § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takýmito opatreniami by mohli byť
úkony ţalobcu podľa § 19 ods. 1 a § 15 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ţalobca, preto
porušil povinnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 uvedeného zákona.
Pokiaľ ide o trovy konania, namieta, ţe odmena za niektoré úkony bola priznaná
duplicitne.
V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhuje pripustiť v zmysle § 238 ods. 3
O. s. p. dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 2 písm. c/
a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného v I. rade nie je dôvodné.
Predmetom konania je právo na náhradu škody voči ţalovaným v I. a II. rade,
poţadovanej ţalobcom vo výške 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) za obdobie do 1. júla 2002
a vo výške 331,94 Eur (10 000,-- Sk) mesačne od 1. júla 2002 do 8. augusta 2008, ktorá je
podľa ţalobcu dôsledkom dispozičných úkonov ţalobcu v I. rade s motorovými vozidlami
Škoda Pick – up EČV X. a Škoda Felicia – Combi EČV X.
Dňa 29. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o., P. ako nájomca a spoločnosť
V.F. ako prenajímateľ zmluvu o finančnom leasingu motorového vozidla č. 340626. Dňa 23.
februára 1999 bola medzi uvedenými subjektami uzavretá zmluva č. 282516. Súčasťou
obidvoch zmlúv sú Všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla.
Na základe týchto zmlúv prenajal ţalovaný v II. rade nájomcovi V., s. r. o. motorové vozidlá
Škoda Pick-up a Škoda Felicia-Combi s dĺţkou splátkového obdobia 36 mesiacov.
Na základe návrhu veriteľa P., a. s. zo dňa 13. decembra 2000 bol uznesením
Krajského súdu v Bratislave vyhlásený konkurz na majetok dlţníka V.,
s. r. o., P. a po zrušení uvedeného rozhodnutia v dôsledku odvolania úpadcu došlo
k opätovnému vyhláseniu konkurzu uznesením uvedeného súdu zo dňa 17. septembra 2001.
Dňa 6. júla 2001, teda po začatí konkurzného konania boli uzavreté Dohody
o postúpení práv a povinností z uvedených zmlúv medzi pôvodným nájomcom V.,
s. r. o. ako postupcom a novým nájomcom, ţalovaným v I. rade ako postupníkom so súhlasom
ţalovaného v II. rade, na základe ktorých postupca previedol na postupníka všetky práva
a povinnosti, vyplývajúce z leasingových zmlúv.
Ako vyplýva z obsahu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach, vydaných pod sp. zn. 3 Obo 298/2006 zo dňa
22. novembra 2007 a 3 Obo 140/2008 zo dňa 14. januára 2009 konštatoval, ţe dohody
o prevode práv z leasingových zmlúv sú neplatné, pretoţe boli uzavreté bez súhlasu
predbeţného správcu v rozpore s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a ich uzavretím došlo k zmenšeniu
majetku dlţníka, keďţe v čase uzavretia dohôd, bola na základe leasingovej zmluvy č. 340626
splatená terajším úpadcom suma 444 254,80 Sk a na základe leasingovej zmluvy č. 285516
suma 342 879,30 Sk. Odvolací súd tieţ konštatoval, ţe medzi účastníkmi konania ide
o obchodný vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka, týkajúce sa náhrady škody, ktorej výšku bolo potrebné v ďalšom konaní zisťovať.
Ţalovaný v I. rade v odvolaní namieta, ţe na daný právny vzťah nie je moţné
aplikovať ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretoţe toto zákonné ustanovenie
sa vzťahuje len na porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným
zákonníkom. Túto námietku nemoţno povaţovať za dôvodnú, pretoţe uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na zodpovednosť za škodu, spôsobenú porušením povinností, ustanovených
Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka). Neobstojí preto ani jeho námietka,
podľa ktorej je potrebné posudzovať plynutie lehôt podľa Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, odvolací súd sa
stotoţnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého je daná existencia protiprávneho
úkonu, vzhľadom na konanie ţalovaných, spočívajúce v uzavretí Dohôd o postúpení práv
a povinností z leasingových zmlúv v rozpore s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ zákona
o konkurze a vyrovnaní, pričom v dôsledku tohto konania ţalovaných, došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu a tým k vzniku škody uvedenej výške. Ţalovaní existenciu liberačného
dôvodu nepreukázali.
Keďţe v odvolacom konaní nebola preukázaná dôvodnosť ţalovaným v I. rade
namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Návrhu ţalovaného v I. rade na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.
odvolací súd nevyhovel, keďţe sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd akceptoval
námietku ţalovaného v I. rade, týkajúcu sa účelnosti ich vynaloţenia a v tejto časti výrok
rozhodnutia zmenil tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, vo výške 203,30 Eur.
Ţalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. júna 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková