Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/7/2011

Najvyšší súd 1MObdoV/7/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci ţalobcu: Ing. E.

Č., Z., B., správca K. podstaty úpadcu K. P., s. r. o., P., L., IČO: X., zast. JUDr. Z. K.,

advokátom so sídlom V., X. B., proti ţalovanému v 1. rade: V. G., s. r. o., B., S., IČO: X.,

zast. JUDr. M. Š., CSc., advokátom so sídlom N., B. a ţalovanému v 2.rade:V. F. S., s. r. o.,

B., V., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 46Cbi

87/2002, na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, č. k.: -349,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. júna 2010, č. k.: -349 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

1.) Ţalobca ţalobou z 10. júla 2002 ţiadal, aby súd rozhodnutím zaviazal ţalovaného

v 1. rade a ţalovaného v 2. rade zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne škodu vo výške

65 000,-Sk (škoda vzniknutá k 1. júlu 2002) a škodu vo výške 10 000.-Sk mesačne od 1. júla

2002 do vydania motorových vozidiel Škoda Pick-up-E.P. a Škoda Felicia-Combi – EČ P. do

konkurznej podstaty úpadcu V., s. r. o., alebo do zaplatenia peňaţnej náhrady v prípade, ţe

ich nebude moţné vydať. Ďalej ţiadal ţalobca uloţiť povinnosť ţalovanému v 2. rade vydať

do konkurznej podstaty úpadcu V., s. r. o., horeuvedené motorové vozidlá (č. l. 1).

2

Ţalobca dňa 1. marca na pojednávaní upravil petit svojej ţaloby tak, ţe druhá časť

petitu má znieť: Ţalovaný v 1. rade je povinný vydať do konkurznej podstaty úpadcu V., s. r.

o., motorové vozidlá Škoda Pic-up E.P. a Škoda Felícia-Combi EČ P..

Súd prvého stupňa uznesením z 11. apríla 2006, č. k.: -105 pripustil

zmenu petitu v zmysle návrhu ţalobcu z 1. marca 2006 (č. l. 105).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. októbra 2006, č. k.: -164

ţalobu ţalobcu voči ţalovanému v 1. a 2. rade zamietol a uloţil ţalobcovi zaplatiť

ţalovanému v 1. rade náhradu trov konania (č. l. 164).

O odvolaní ţalobcu (č. l. 169) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací uznesením z 22. novembra 2007, č. k.: -216 tak, ţe rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na ust. § 4b ods. 1 písm. a/

o konkurze a vyrovnaní, ktorého účelom je zabrániť majetkovým

dispozíciam dlţníka na úkor veriteľov. Ide pritom o dispozície, pri ktorých dochádza

k zmenšeniu jeho majetku. Uzavretím dohôd o postúpení práv z leasingových zmlúv došlo

k zmenšeniu majetku dlţníka a keďţe sa nejednalo o beţnú obchodnú činnosť, sú uvedené

právne úkony neplatné. Preto nemoţno povaţovať za dôvodné konštatovanie súdu prvého

stupňa, podľa ktorého dohody o postúpení práv z leasingových zmlúv neboli uzatvorené

v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní.

Odvolací súd je názoru, ţe ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká

právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu

plnenia bez právneho dôvodu, čím vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie v zmysle

ust. § 451 Obč. zák.

Skúmanie práva ţalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku mal prvostupňový

súd posudzovať podľa , keďţe účastníci konania sú podnikatelia, a nie

podľa ( a nasl.).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júla 2008, č. k.: -275 ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania ţalovanému v 1. rade. Rozhodol tak, keď

dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal vznik škody. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie,

3

ţalobca dňa 13. júla 2006 upravil druhú časť petitu tak, ţe vyčíslil i výšku peňaţnej náhrady.

Túto úpravu petitu súd prvého stupňa pripustil na pojednávaní 14. júna 2006. Vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania, prvostupňový súd mal zato, ţe došlo k premlčaniu práva

ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďţe premlčacia doba je podľa ust. § 107

ods. 1 a 2 Obč. zákonníka 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca (č. l. 284) a to do časti náhrady škody,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. januára 2009, č. k.:

-295 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďţe sa nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe

ţalobca nepreukázal vznik škody. Prvostupňový súd nesprávne pri posudzovaní ţalobcom

uplatnenej škody vychádzal z predmetu podnikania úpadcu, pričom opomenul, ţe na jeho

majetok bol vyhlásený konkurz. Odvolací súd taktieţ dodal, ţe rozporovaným prenájmom by

nešlo ani o sústavnú činnosť, na ktorej spočíva podnikanie v zmysle ,

z ktorého pri posudzovaní uplatnenej výšky škody vychádzal súd prvého stupňa. Ţalobca si

ako ušlý zisk uplatnil nájomné v úhrnnej výške 65 000.-Sk ku dňu 1. júla 2002, vychádzajúc

z čiastky 5 000.-Sk mesačne za kaţdé motorové vozidlo, a to odo dňa 24. februára 2002

a 29. septembra 2001, kedy mal byť leasing motorových vozidiel ukončený, z ktorého dôvodu

súdom prvého stupňa konštatované obmedzenie dispozície s vozidlami je bezpredmetné. Preto

odvolanie ţalobcu v tomto smere je opodstatnené.

Krajský súd v Bratislave vo veci znova rozhodol rozsudkom z 3. júna 2009, č. k.:

-322 tak, ţe ţalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi

škodu vo výške 2 157,60 eur (65 000.-Sk) a škodu vo výške 331,94 eur (10 000.-Sk) mesačne

od 1. júla 2002 do 8. augusta 2008, pričom ţalovaní sú povinní nahradiť ţalobcovi trovy

konania. Dňa 7. júla 2009, č. k.: -333 súd prvého stupňa vydal opravné

uznesenie, ktorým opravil záhlavie rozsudku č. k.: -322 tak, ţe obchodné meno

ţalovaného v 1. rade správne znie: V. G., s. r. o., S., B..

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe bol preukázaný protiprávny

úkon ţalovaných - uzatvorenie Dohody o postúpení práv a povinností z predmetných

leasingových zmlúv a to v čase, keď bol dlţník povinný zdrţať sa konania smerujúceho

k zmenšeniu jeho majetku (§ 4b ods.1 písm. a/ ZKV). Uzatvorením Dohody došlo

k zmenšeniu majetku úpadcu. Takýto úkon preto vyhodnotil ako neplatný. Ţalobca škodu-

4

ušlý zisk preukázal listami spoločnosti S., s. r. o., B.. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním a ušlým ziskom je daná uzatvorením Dohody, následkom čoho ţalobca ako správca

konkurznej podstaty stratil moţnosť predmetné vozidlá pouţívať, neskôr kúpiť a následne

prenajímať. Ţalovaní nepreukázali, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené niektorým z tzv.

liberačných dôvodov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný v 1. rade dňa 6. júla 2009 (č. l. 331),

ktoré doplnil podaním z 9. júla 2009 (č. l. 336).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní ţalovaného v 1. rade

rozsudkom z 30. júna 2010, č. k.: -349 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, výrok o trovách konania zmenil a ţalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne

zaplatiť ţalobcovi ich náhradu a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu a preto rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

2.) Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním došlým na Najvyšší súd Slovenskej

republiky 9. júna 2011 podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júna 2010, č. k.: -349 do celého rozsahu a navrhol,

aby rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, č. k.: 3Obo 92/2009-

349 bol zrušený a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podala spoločnosť V. G., s. r. o.,

ktorá bola účastníkom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 46Cbi

87/2002 dňa 31. augusta 2010.

Podľa názoru dovolateľa bol právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. júna 2010, č. k.: -349 porušený zákon, keďţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Náhrada škody sa riadi ustanoveniami a nasl. pričom

platí podľa ust. obdobne aj pre zodpovednosť za škodu

spôsobenú porušením povinností ustanovených .

5

Ustanovenie sa teda nepouţije, ak je škoda spôsobená

porušením povinností ustanovených inými právnymi predpismi ako .

Súd prvého stupňa pouţil na náhradu škody ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného

zákonníka, ale v rozsudku súdu prvého stupňa a ani v ţalobe sa neuvádza ţiadna konkrétna

povinnosť, ktorá by vyplývala pre ţalovaného v I. rade zo záväzkového vzťahu upraveného

a ktorá by zároveň bola zo strany ţalovaného v I. rade aj porušená.

Odvolací súd posúdil vec – náhradu škody taktieţ podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, námietku odvolateľa o aplikácii ust. 373 a nasl. ,

nepovaţoval odvolací súd za dôvodnú a vec posúdil tak, ţe podľa § 757 Obchodného

zákonníka platia v danom prípade pre zodpovednosť za škodu ustanovenia § 373 a nasl.

. Škodu však odvolací súd povaţoval za spôsobenú porušením

povinnosti ustanovenej iným právnym predpisom ako , čo nie je

splnením predpokladov pre pouţitie ustanovenia .

Odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá sa na zistený skutkový vzťah

nevzťahuje, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), čím bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

Správne určenie právnej úpravy, ktorá bude pouţitá na posúdenie náhrady škody má

vzhľadom na odlišnosti týchto právnych úprav najmä v určení predpokladov vzniku práva na

náhradu škody, zásadný význam pre vecnú správnosť rozhodnutia súdu v konaní o náhradu

škody.

Generálny prokurátor podaním došlým na Najvyšší súd Slovenskej republiky 19. júla

2011 doplnil podľa veta druhá dôvody uţ uvedené v mimoriadnom

dovolaní z 30. júna 2010 o dôvod – ţe došlo k vadám uvedeným v – t. j.

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Vadu konania podľa dovolateľ vidí v tom, ţe odvolací súd

v potvrdzujúcom rozsudku z 30. júna 2010, č. k.: -349 odôvodnil namietané

pouţitie ustanovení a nasl. tak, ţe poukázal na dovtedy

v konaní nepouţité ustanovenie , ktoré rozširuje platnosť

ustanovení a nasl. aj pre zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením povinnosti ustanovenej (teda mimozáväzkovej

povinnosti). Pouţitie ustanovenia tak znamenalo zásadnú

6

zmenu v posúdení predpokladov vzniku práva na náhradu škody (zodpovednosť za škodu),

keď namiesto porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu dospel odvolací súd k záveru

o porušení povinnosti ustanovenej . Odvolací súd pritom rozhodoval

bez nariadenia pojednávania a účastníci nemali moţnosť vyjadriť sa k moţnému pouţitiu

ustanovenia . Odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením

a týmto postupom znemoţnil účastníkom konania – ţalovanému v I. rade

ako odvolateľovi uplatniť procesné práva. V konaní tak postupom súdu došlo k vade podľa

ust.

Ţalovaný v I. rade sa vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu a uviedol, ţe k obsahu ako

aj v ňom vyslovených právnych stanovísk nemá pripomienky a navrhol tomuto podaniu

v celom rozsahu vyhovieť.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe rozsudok odvolacieho

súdu je vecne správny. V danej veci došlo k duálnemu porušeniu povinností ţalovanými

(ţalovaným v I. rade k porušeniu povinností stanovených zákonom o konkurze a vyrovnaní

a ţalovaným v II. rade k porušeniu povinností ustanovených právnou úpravou o kúpe

prenajatej veci, ktorá je upravená v ). Ţalobca nesúhlasí so záverom

dovolateľa, ţe pre ním konkretizovaný nedostatok má byť zrušený rozsudok odvolacieho

súdu. Ţalovaný v II. rade uznal svoj záväzok nahradiť škodu a preukázanú škodu uhradil

v prospech konkurznej podstaty ako solidárny dlţník. Podnet na podanie mimoriadneho

dovolania povaţuje ţalobca za účelový. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.

Ţalovaný v II. rade sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

3.) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na podnet účastníka konania t. j.

ţalovaného v I. rade ( ) v zákonom stanovenej lehote podľa ust.

(9. júna 2011 doplneného 19. júla 2011) pričom mimoriadne dovolanie smeruje voči

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 30. júna

2010, č. k.: -349 sa stal právoplatným 13. augusta 2010), preskúmal dovolanie

postupom podľa ust. v spojení s ust. a konštatoval, ţe

právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon ( ), pričom

ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb alebo štátu nie je

7

moţné dosiahnuť inými prostriedkami (rozsudok odvolacieho súdu nie je moţné napadnúť

podľa ust. , a ).

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní – jeho doplnení z 19. júla 2011 doplnil svoje

mimoriadne dovolanie aj o dôvod podľa ust.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Zákon - prípustnosť dovolania rieši v ust. a 238 resp.

239 , pričom mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu

za podmienok uvedených v , ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

alebo rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolateľ má zato, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k vade podľa ust. § 237

písm. f) t.j., ţe účastníkovi konania - ţalovanému v I. rade sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa

znemoţní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Dovolateľ má zato, ţe v odvolacom konaní nebol dodrţaný postup podľa ust. § 213

ods. 2

Podľa ust. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Teda ust. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím o odvolaní

povinnosť, aby v prípade, ak je toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právného

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia

8

vyjadrili. Teda ide o prípad, ak odvolací súd uvaţuje, ţe svoje rozhodnutie zaloţí na iných

právnych dôvodoch, ako to urobil súd prvého stupňa.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí z 30. júna 2010, č. k.: -349 si

osvojil právne závery súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd pri posudzovaní náhrady

škody aplikoval - a nasl. ustanovenia, pričom správnosť pouţitia

tohto právneho predpisu odvolací súd oprel o ust. .

Odvolací súd teda neaplikoval v predmetnej veci iný právny predpis,odvolanie sa

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj na ust. neznamená,

ţe došlo k rozhodnutiu podľa ustanovenia právneho predpisu, ktorý pri doterajšom

rozhodovaní veci nebol pouţitý.

Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd v danej veci aplikovali ustanovenia

, teda oba súdy vychádzali z tej istej právnej normy.

upravuje náhradu škody v ust. a nasledovných

ustanoveniach. Nie je moţné však opomenúť, ţe v je úprava náhrady

škody riešená aj v ust. § 757 a to v jeho štvrtej časti - Spoločné, prechodné a záverečné

ustanovenia. Ustanovením sa rozšírila aplikácia ustanovení

o náhrade škody aj na škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených Obchodným

zákonníkom. Vo všetkých prípadoch, keď škoda je spôsobená porušením povinností

z obchodnozáväzkového vzťahu uplatní sa všeobecná obchodnoprávna úprava daná v § 373

a nasl. Obch. zákonníka, pokiaľ pri jednotlivých typoch obchodných zmlúv a iných právnych

tituloch kreovania obchodných záväzkových vzťahov nie je ustanovená jej osobitná úprava.

Tým sa však nevyčerpáva obchodnoprávny reţim zodpovednosti za škodu, keďţe Obchodný

zákonník chráni aj iné práva a záujmy resp. druhy právnych vzťahov neţ sú iba obchodné

vzťahy, doplnený je v § 757 obchodnoprávny inštitút zodpovednosti za škodu o tzv. zákonnú

zodpovednosť, čím takto získava na úplnosti.

Ustanovenie úzko súvisí s ust. a nasl.

a preto námietka dovolateľa, ţe v odvolacom konaní bol aplikovaný

predpis, ktorý pri doterajšom rozhodovaní veci nebol pouţitý, čím došlo k vade konania

podľa ust. je nedôvodná, keďţe pri posudzovaní náhrady škody je súd

povinný vychádzať z ustanovení o náhrade škody nielen podľa ust. § 373 a nasl. Obch.

zákonníka, ale aj ust. § 757 Obch. zákonníka.

9

Dovolací súd konštatoval, ţe v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k vade podľa

ust. a ani k vadám uvedeným pod písm. a.), b.), c.), d.), e.) a g.)

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní napadol rozsudok odvolacieho súdu aj podľa ust.

t. j., ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci, keďţe v danej veci súdy aplikovali nesprávny predpis a to .

Podľa ust. a nasl. tieto ustanovenia týkajúce sa

zodpovednosti za škodu sa vzťahujú len na škodu, ktorá je spôsobená porušením povinnosti

zo záväzku. Zodpovednosť na náhradu škody podľa ust. a nasl. ,

je koncipovaná ako všeobecná obchodnoprávna zodpovednosť za škodu vzniknutú len ak sú

splnené zákonom ustanovené predpoklady (podmienky).

Ustanovenie rozšírilo aplikáciu ustanovení o náhrade

škody aj na škodu spôsobenú porušením povinnosti stanovených .

Preto sa ustanovenia o zodpovednosti za škodu pouţijú aj na škodu spôsobenú porušením

povinností uvedených v I. časti (Všeobecné ustanovenia), ako aj

jeho II. časti (Obchodné spoločnosti a druţstvo).

Ak povinný poruší povinnosť stanovenú iným právnym predpisom,zodpovedá za

škodu podľa ust. , ak iný predpis neustanovuje inak.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe je daná

existencia protiprávneho úkonu vzhľadom na konanie ţalovaných, spočívajúcom v uzatvorení

Dohôd o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv v rozpore s ustanovením § 4b

ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom v dôsledku tohto konania ţalovaných

došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k vzniku škody uvedenej výšky.

Teda odvolací súd zodpovednosť za škodu vyvodil z porušenia ust. § 4b ods. 1

písm. a) o konkurze a vyrovnaní, pričom ustanovenie

umoţňuje aplikovať ustanovenia o náhrade škody aj na škodu

spôsobenú porušením povinností stanovených , keďţe ust.

a nasl. rieši náhradu škody z porušenia záväzkových

obchodnoprávnych vzťahov.

10

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatuje porušenie zákona o konkurze

a vyrovnaní č. konkrétne ust. , teda nekonštatuje porušenie

a ani neuvádza predpis, ktorý umoţňuje aplikáciu v predmetnej veci

podľa a nie ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, ţe pre posúdenie veci

odvolacím súdom - náhrady škody podľa ust. v spojení

s ustanoveniami a nasl. , neboli splnené predpoklady stanovené

v ust. , t. j., ţe škoda bola spôsobená porušením povinností

ustanovených .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júna 2010, č. k.: -349 zrušil a vec vrátil

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie podľa ust.

s tým, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere a o odvolaní ţalovaného

v I. rade znova rozhodol, ako aj podľa ust. rozhodol o trovách

dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5:O.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. októbra 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.