Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/423/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci navrhovateľa: S. P. F., R. O. N., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad

Nitra, za účasti účastníkov konania: 1/ M. Š., bytom Novomeského 61, N. , 2/ R. Š., Lesná

627/1, N 3/ A. M., A., 4/ B. L., K. a 5/ A. B., P., všetci zastúpení advokátom JUDr. M. B., A. o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2008/00327-1023/04-R-I zo dňa 17. decembra

2008, o odvolaní účastníkov konania 1 až 5 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.

-40 zo dňa 20. júla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -40

zo dňa 20. júla 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie odporcu č.

2008/00327-1023/04-R-I zo dňa 17. decembra 2008 podľa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal. Odporca uvedeným rozhodnutím podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach a usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v platnom znení rozhodol, že M. Š., R. Š., A. M., B. L. a A. B. sú

oprávnenými osobami podľa a spĺňajú

podmienky podľa a preto im priznal

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. D. K. a kat. úz. C., ktoré sú podľa

identifikácie parciel č. X. zo dňa 10. júla 2008 v stave EKN určeného operátu identické

s pozemno-knižným stavom, a to:

stav v PK stav v EKN podľa údaj. urč. operátu stav CKN

PK parc. druh výmera EKN druh vydaná CKN

vložka číslo pozemku v m2 par. č. pozemku výmera par. č.

katastrálne územie (N. – D.) D. K.

1044 4911 roľa 66016 4911 roľa 66016 2313/1 orná p.

1334/1 orná p.

1335/1 záhrada

1336/1 záhrada

5001 roľa 50284 5001 roľa 50284 2313/1 orná p.

3296 4910 pasienok 2262 4910 pasienok 2262 2313/1 orná p.

katastrálne územie C.

127 907 roľa 51432 907 orná pôda 51432 907/1 orná p.

Správa katastra v N. na základe tohto právoplatného rozhodnutia zapíše v KN na LV:

v časti „A“

k.ú. (N. – D.) D. K.:

parc. č. druh pozemku priznaná výmera v m2

4911 roľa 66016

5001 roľa 50284

4910 pasienok 2262

k.ú. C.:

parc. č. druh pozemku priznaná výmera v m2

907 roľa 51432

v časti „B“

M. Š., rod. Š., r.č. X. ..........v podiele 1/4

R. Š., rod. Š., r.č. X. ......... v podiele 1/4

A. M., rod. B., r.č. X. ......... v podiele 1/6

B. L., rod. B., r.č. X. .......... v podiele 1/6

A. B., rod. B., r.č. X. ........... v podiele 1/6

Správny orgán mal za to, že predmetné nehnuteľnosti patrili pôvodne pozemno -

knižným vlastníkom K. P. a A. P., ktorí tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa

16. mája 1947, spísanou pred dvomi svedkami, previedli na svoju sestru M. K., ktorú

považoval za pôvodnú vlastníčku predmetných nehnuteľností a po ktorej sú

oprávnenými osobami jej vnuci, a to reštituenti 1/ – 5/. Nakoľko darovacia zmluva

nebola zapísaná do pozemkovej knihy, tak pri prechode vlastníctva na štát podľa zákona

č. 46/1948 Sb. boli vo výkupových listinách uvedení pôvodní pozemno-knižní vlastníci,

t.j. bratia obdarovanej M. K.. Nezapísanie vlastníckeho práva M. K. do pozemkovej

knihy na základe darovacej zmluvy malo podľa pozemkového úradu za následok, že

Jednotný národný výbor v Nitre vydal v roku 1949 výmer o výkupe podľa § 1 zákona č.

46/1948 Sb. na meno darujúceho K. P. ohľadne pozemkových nehnuteľností v kat. úz.

N., zapísaných v pkn. vl. č. X. a X.. Čo sa týka nehnuteľností v kat. úz. C., a to pkn.

parc. č. X., zapísanej vo vložke X., tak z rovnakých dôvodov bola vykúpená výmerom

zo dňa 28.06.1950 v podiele ½ K. P. a druhá polovica bola riešená výmerom zo dňa

17.05.1950 voči A. P., a to rozhodnutím o nevykúpení pozemkov a na tieto

nehnuteľnosti bol založený list vlastníctva č. X. na S. P. F. v celosti. Krajský súd

v Nitre na základe opravného prostriedku navrhovateľa v dôvodoch svojho rozhodnutia

poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1, 2 zákona č. 46/1948 Sb. a uviedol, že z darovacej

zmluvy, ktorú uzatvorili darcovia A. P. a K. P. a ich obdarovaná sestra M. K. zistil, že

táto darovacia zmluva zo dňa 16. mája 1947 bola spísaná až po 1. apríli 1947, kedy už

takýto právny úkon podliehal dodatočnému schváleniu ministerstvom

poľnohospodárstva a v konaní pred správnym orgánom tak oprávnené osoby

nepreukázali, že by táto darovacia zmluva bola dodatočne schválená ministerstvom

poľnohospodárstva, a preto podľa krajského súdu správny orgán pochybil, keď v zmysle

považoval obdarovanú M. K. za pôvodnú vlastníčku

predmetných nehnuteľností. Taktiež z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že

správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť preukázaniu vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, pretože v zmysle listinných dokladov vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam pôvodného vlastníka K. P. zostalo zachované a taktiež sa správny

orgán náležite nezaoberal, či v danom prípade neexistuje prekážka podľa § 1

reštitučného zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie

účastníci 1/ až 5/ (reštituenti) a rozsudok krajského súdu považujú za nezákonný

a žiadajú z hľadiska obsahu odvolania, aby odvolací súd rozhodnutie odporcu ako vecne

správne potvrdil. Poukázali na to, že správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal

s otázkou existencie darovacej zmluvy a tým sa vysporiadal aj so skutočnosťou, či

oprávnené osoby spĺňajú zákonné podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2

písm. c/ . Taktiež reštituenti vo svojom odvolaní uviedli, že

nemôžu súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že darovacia listina z dôvodu chýbajúcej

schvaľujúcej doložky ministerstva poľnohospodárstva by bola neplatn á a žiadali vziať

do úvahy tú skutočnosť, že zákon č. 46/1948 Sb. bol vyhlásený dňa 14. apríla 1948

a darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 17. mája 1947, a takto zákon č. 46/1948 Sb.

retroaktívne určil neplatnosť všetkých právnych úkonov urobených po 04. apríli 1947,

a o tejto skutočnosti účastníci darovacej zmluvy v čase jej uzavretia nemohli nijako

vedieť. Podľa reštituentov štát označil obdobie od 25. februára 1948 do 31. decem-

bra 1990 za obdobie neslobody, a preto i krajský súd bol povinný sa na tento zákon aj

z tohto pohľadu pozerať a tiež zo skutočnosti, že sa jednalo o výkup a vtedajšia vláda

mala vydať nariadenie o náhrade za vykúpenú pôdu, čo sa nikdy nestalo a preto sa

i tento zákon dostal medzi reštitučné tituly. Oprávnené osoby poukázali na to, že už

pred spísaním darovacej zmluvy brala pôžitky z týchto nehnuteľností iba ich stará matka

M. K., ktorá zabezpečovala obživu pre deti ale aj pre svojho brata kňaza A. P..

Oprávnené osoby taktiež nesúhlasili s argumentáciou Krajského súdu v Nitre, že

vlastníctvo K. P., ako pôvodne zapísaného vlastníka, zostalo zachované a poukázali na

to, že pokiaľ by to tak bolo, tak na druhej strane štát by si nemohol v rámci konania

RVP C. po 31. decembra 1990 založiť list vlastníctva na celú nehnuteľnosť, o čom

svedčí v spisovom materiáli založený list vlastníctva č. X.. Je preukázateľné, že napriek

tomu, že v minulosti bolo vydané i rozhodnutie o zrušení výkupu, tak štát napriek tomu

nakladal s celou vecou ako so svojou vlastnou, nerešpektujúc tieto skutočnosti, a preto

sa správny orgán musel s touto skutočnosťou v zmysle zákona vysporiadať, a preto

v danom prípade podľa oprávnených osôb už nie je podstatné, či na časť nehnuteľností,

pôvodne zapísaných na K. P., je založený list vlastníctva a na časť nie je list vlastníctva

založený. Z dôvodu právnej istoty oprávnených osôb musel správny orgán preto takto

rozhodnúť a keby bol správny orgán takto rozhodol iba v prípade kat. úz. C., tak

oprávnené osoby by nemali právnu istotu pri nehnuteľnostiach v kat. úz. D. K. a S. P.

F. by si v rámci konania ROEP alebo iného registra vlastníckych práv dal zapísať tieto

nehnuteľnosti na seba po K. P., a to presne tak, ako to spravil v prípade v kat. úz. C..

Podľa oprávnených osôb vzhľadom na existenciu darovacej list iny je možné celé

prevzatie nehnuteľností výkupom považovať za prevzatie nehnuteľností bez právneho

dôvodu, čo je v súlade s reštitučným titulom .

Oprávnené osoby taktiež poukázali na ustanovenie zákona č. 22 , kde

zákonodarca už v tomto prvom reštitučnom zákone pripustil okrem iného aj existenciu

zmlúv, ktorým pre právne účinný prevod chýba zápis do pozemkovej knihy, a preto

podľa oprávnených osôb správny orgán súladne s vnútroštátnym tak i medzinárodným

právom, ktorým je štát viazaný, analogicky potom uplatnil uvedenú skutočnosť v rámci

aplikácie práva, pretože i v ide o tie isté reštitučné tituly a tiež

bol tento zákon vydaný z toho dôvodu, aby štát odškodnil čo najviac ľudí, ktorí nestihli

prvú hmotnoprávnu lehotu v zákone o pôde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

odvolatelia považovali právne závery Krajského súdu v Nitre za nesprávne.

Navrhovateľ sa k odvolaniu oprávnených osôb nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle

v spojení s v spojení s veta prvá s tým, že deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 1. jú-

la 2010 ( a v spojení s veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu

o reštitučnom nároku účastníkov v 1/ až 5/ rade uplatnenom podľa

Z.z..

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tiež

spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom

v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom

okruhu reštitučných titulov.

Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanovení § 5 ods. 2

zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu –

pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní

práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína

doručením návrhu oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 a podľa § 5 ods. 3 tohto

reštitučného zákona sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval,

či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či

v konaní boli dodržané zásady správneho konania a či v konaní mali rovnaké postavenie všetci,

ktorí mali byť účastníkmi konania. S ohľadom na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia

podkladov pre vydanie rozhodnutia zisťoval, či konanie o reštitučnom nároku účastníkov 1/ až 5/

rade bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli

dodržané základné zásady a správny postup pri vydaní rozhodnutia.

V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania.

Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej

zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade

s , zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Ďalšou základnou

zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada

je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších

ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny

orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite

objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny

orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo

najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia)., pričom účastníci konania sa musia mať

právo vyjadriť k podkladom rozhodnutia, aby mohli prípadne ešte navrhnúť ďalšie dôkazy

(§ 3 ods. 2) a taktiež si musí ustáliť okruh účastníkov konania, ktorých okruh je definovaná

v a .

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia.

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie

konanie o navrátení vlastníctva rozhodnúť, ktoré osoby označí za účastníkov konania a aký

postup dôkazy v konaní vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je

potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania

podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského

postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom

podriadeným mu pri rozhodovaní. To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania

o navrátení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nemal postupovať v súlade so zásadami

správneho konania a ak sú tu zo strany povinnej osôb (navrhovateľa) pochybnosti o oprávnenosti

nároku účastníkov konania, ktorí si uplatnili reštitučný nárok, nemal umožniť tomuto účastníkovi

(povinnej osobe) využiť jeho právo vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia, pripadne

navrhnúť doplniť dokazovanie o vykonanie ďalších dôkazov.

Z administratívneho spisu odporcu však nie je zrejmé, že by takto voči navrhovateľovi

postupoval a umožnil mu využiť jeho procesné práva a preto odvolací súd sa síce stotožnil

s výrokom rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie odporcu, avšak z dôvodov

uvedených v a nie tých, ktoré v odôvodnení uviedol súd prvého stupňa, teda

že odporca vydal rozhodnutie o reštitučnom nároku účastníkov v 1/ až 5/ rade predčasne a bez

rešpektovania zásad správneho konania – zásad materiálnej pravdy, zásady rovnosti zbraní

a rovnosti účastníkov konania. Nie je pritom vecou súdov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

dopĺňať alebo nahrádzať činnosť administratívnych orgánov, hoci ide o preskúmavanie

neprávoplatných rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní, nakoľko toto patrí iba

administratívnom orgánom, ktoré sú oprávnené konať a rozhodnúť vo veci. Súdny prieskum

rozhodnutí (správne súdnictvo) totiž nepredstavuje pokračovanie správneho konania, ale jeho

kontrolu nezávislým a nestranným súdom a preto nie je povinnosťou súdu namiesto správneho

orgánu vykonávať alebo dopĺňať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci,

pripadne odstraňovať vady tohto konania.

Odvolací súd sa preto stotožnil s výrokom rozhodnutia krajského súdu, avšak nie s jeho

dôvodmi, pre ktoré napadnuté rozhodnutie zrušil. Podľa odvolacieho súdu bolo napadnuté

rozhodnutie predčasne vydané, keďže v administratívnom konaní správne orgány nerešpektovali

zásady správneho konania a ich porušenie by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

nakoľko navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia

a a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, že výrok napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre je vecne správny a preto ho

podľa potvrdil.

Najvyšší súd zároveň poznamenáva, že odporca ako správny orgán je podľa ust. § 250j

ods. 6 vysloveným právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa s poukazom

na a tak, že účastníkom právo na ich náhradu (účastníci 1/ až 5/

rade v konaní neboli úspešní, navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a odporcovi náhrada

trov konania zo zákona neprislúcha).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 1. júla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská