Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8eb/366665.89b829.pdf
PDF · 118.97 KB
No categories available
5Cdo/80/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 80/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Obce Š., zastúpenej
JUDr. J. S., PhD., advokátom v K., proti ţalovanej Ing. Z. F., bývajúcej vo Š.Š., o zaplatenie
3 758,22 € (113 220,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves
pod sp. zn. 7 C 69/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 15. decembra 2009, sp. zn. 6 Co 40/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 17. decembra 2008, č.k. 7 C 69/2008-53
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala, aby súd určil ţalovanej povinnosť zaplatiť jej
sumu 113 220,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vzniknuté trovy konania.
Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanej trovy konania – trovy právneho zastúpenia na účet
JUDr. I. V., advokátky so sídlom v S. vo výške 17 760,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe by bolo nezákonné a nespravodlivé určiť
ţalovanej povinnosť vrátiť ţalobkyňou vyplácaný funkčný plat len z toho dôvodu, ţe bývalý
starosta nesprávne právne upravil postavenie a výkon funkcie ţalovanej. Táto si povinnosti
vyplývajúce z predmetnej funkcie riadne vykonávala, a preto jej za túto činnosť patrila aj
primeraná finančná odmena. Vrátením týchto peňazí by sa obec na úkor ţalovanej obohatila.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 15. decembra 2009,
sp. zn. 6 Co 40/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p.
potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa
stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, ţe pokiaľ
ţalovaná vykonávala funkciu zástupcu starostu, plnila úlohy vychádzajúce z jej postavenia
zástupkyne starostu zvolenej obecným zastupiteľstvom a ako poslankyni vo funkcii
zástupkyne starostu, v súlade s ustanovením § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb., jej vznikol
nárok na plat od obce, pretoţe poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo uvoľnený
zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce.
Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa
osobitných predpisov. Pokiaľ teda ţalovaná od 1. júla 2006 poberala sumy po 18 870,-- Sk
mesačne, tieto poberala v súlade s ustanovením § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, o plate bolo rozhodnuté v rámci plnenia jej funkcie poslanca v postavení
zástupkyne starostu, a teda nemohlo dôjsť na jej strane k bezdôvodnému obohateniu, ako to
tvrdí ţalobkyňa. Ţalovaná poberala finančné prostriedky v rámci plnenia úloh vyplývajúcich
pre ňu zo zákona o obecnom zriadení. Pokiaľ ţalobkyňa poukazovala na skutočnosť, ţe je tu
podpísaná pracovná zmluva a v súvislosti s ňou priznaná odmena vyplývajúca z pracovného
pomeru, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 15 Zákonníka práce, v zmysle ktorého prejav
vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá
dobrým mravom a tieto skutočnosti boli konštatované aj prvostupňovým súdom, ktorý
vyhodnotil predloţenú pracovnú zmluvu za neplatný právny úkon. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/, § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila
skutočnosť, ţe odvolací ako i prvostupňový súd nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia
vo veci. Tým došlo podľa názoru ţalobkyne k porušeniu jej práva na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Namietala, ţe odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí obmedzil len na prevzatie argumentácie súdu prvého stupňa, pričom tak urobil bez
toho, aby sa vyjadril k jej argumentom uvedeným v odvolaní, alebo aby uviedol, prečo tieto
argumenty neakceptoval. Podľa názoru ţalobkyne z rozhodnutia odvolacieho súdu taktieţ
nie je skutkovo ani právne vyvoditeľné, akým spôsobom v danom prípade aplikoval
ustanovenie § 15 Zákonníka práce. Nie je jasné a zrozumiteľné, na akom právnom základe
vyslovili oba súdy neplatnosť predmetnej pracovnej zmluvy uzavretej medzi ţalobkyňou
a ţalovanou. Súdy sa podľa jej názoru nevysporiadali ani s dôvodmi, pre ktoré by mal
ţalovanej prislúchať funkčný plat stanovený podľa kritérií pre zamestnanca vo verejnej sluţbe
ani so základnou právnou otázkou - v akom právnom postavení bola ţalovaná voči obci.
V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri
prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni
neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby
jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka
ţalobkyne týkajúca sa nedodatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia
prvostupňového a odvolacieho súdu.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré ţalobu ţalobkyne zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných
predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako
vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júla 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská