Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. P., nar. X., trvale bytom Ľ., zast.:

Advokátskou spoločnosťou N. s.r.o., so sídlom N., proti žalovanému: Minister vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2,

812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.09.2009 č. k. 1S

232/2008-36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 10. septembra 2009 č. k. -36 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

1. rozhodnutie o výsluhovom dôchodku:

Rozhodnutím č. p. SLV-801/PK-2008 zo dňa 06.10.2008 postupom podľa § 84 ods. 3

písm. a) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku

len „“) žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky odboru

sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva Sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky č. p.: SRLZ-41.815-l/SZ-2008 zo dňa 11.07.2008, ktorým bol

podľa ustanovení a 39 a a priznaný žalobcovi výsluhový

dôchodok od 01.06.2008 vo výške 12.162,- Sk mesačne a toto rozhodnutie prvostupňového

orgánu potvrdil.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre výpočet výšky výsluhového

dôchodku podľa ustanovenia sa za základ použil priemerný

služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných

desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru žalobcu

(rok 2007 v celkovej sume 429.210,– Sk).

Žalobca vo svojom odvolaní podľa žalovaného poukazuje, že uvedené dávky neboli

vypočítané v súlade so , a to v tom zmysle, že nebol správne a teda

v zmysle stanovený základ pre určenie týchto dávok, pričom nevidí

dôvod, prečo by ďalší služobný plat nemal byť mesačným služobným platom. Podľa

žalovaného ani v jednej z novelizácií o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície nedošlo k 31.05.2008 (prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru) k takej zákonnej úprave, aby ďalší služobný plat tvoril zložku

služobného platu. Následne odôvodnenie žalovaného obsahuje rekapituláciu všetkých

zákonných zmien prostredníctvom , ,

, poprípade

3

Na druhej strane žalovaný pripustil, že medzi úplným znením

vyhláseným predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pod č. a platným

znením § 84 ods. 2 došlo v písm. f) a q) k nezrovnalostiam, ktoré podľa žalovaného bola

pravdepodobne spôsobená chybou pri prepísaní, čo však nemá žiaden vplyv na správnosť

postupu žalovaného pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku odvolateľovi.

Na druhej strane však žalovaný zdôraznil, že pre účely aplikácie ust. § 84 ods. 1 a ods. 2

je prioritné znenie obsiahnuté v a jeho novelách.

, prostredníctvom ktorého predseda Národnej rady Slovenskej

republiky využil svoje oprávnenie a vyhlásil úplné znenie tohto ,

neprešiel „legislatívnym procesom“ (tzn., že uvedený zákon nebol schválený Národnou radou

Slovenskej republiky tak, ako to vyžaduje ) SR a legislatívne pravidlá

tvorby zákonov schválené Národnou radou SR uznesením č. 519 zo dňa 18. decembra 1996

zverejnené v Zbierke ) a z uvedeného

dôvodu má podľa žalovaného iba informatívny“ charakter.

Podľa v znení platnom v čase vzniku nárokov služobný

plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r) a ak ide

o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a)

až m), o) a r). Ak ide o príplatky podľa § 98 ods. 1, § 99, 100 a 101 a peňažnú náhradu za

služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 1, služobný plat policajta, okrem príslušníka

Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m). Ak ide

o príplatok príslušníka Policajného zboru podľa § 98 ods. 2, služobný plat príslušníka

Policajného zboru tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m).

2. rozhodnutie o odchodnom:

Rozhodnutím č. p. SLV-802/PK-2008 zo dňa 06.10.2008 postupom podľa § 84 ods. 3

písm. a) žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky

odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva Sekcie riadenia ľudských zdrojov

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SRLZ-41.815-2/SZ-2008 zo dňa 11.07.2008,

ktorým bol podľa ustanovení s poukázaním na a

4

priznané žalobcovi odchodné vo výške 250.376,– Sk a toto rozhodnutie prvostupňového

orgánu potvrdil.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol personálnym rozkazom

riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 479 zo dňa

18.03.2008 v súlade s ustanovením uvoľnený

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky na základe vlastnej

žiadosti.

Žiadosť žalobcu o priznanie odchodného bola odbornému útvaru žalovaného doručená

dňa 04.06.2008. Pre výpočet výšky odchodného sa postupuje podľa ustanovenia § 60 ods. 1

zák. , tzn. že za základ výpočtu sa použil priemerný služobný plat v príjmovo

najlepšom ukončenom kalendárnom roku (tzn. rok 2007) v období posledných desiatich

ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru odvolateľa,

tzn. od roku 1998 do roku 2007.

V súlade s ustanovením zák. podľa žalovaného

za 17 skončených rokov patrí žalobcovi odchodné vo výške 7-násobku priemerného

mesačného služobného platu vo výške 35.768,- Sk, tzn. v celkovej sume 250.376,– Sk, ktorá

bola aj žalobcovi priznaná.

K námietkam žalobcu, že uvedené dávky neboli vypočítané v súlade so zákonom

a to v tom zmysle, že nebol správne a teda v zmysle zák. , stanovený

základ pre určenie týchto dávok.

II.

Proti týmto rozhodnutiam žalobca podal na Krajský súd v Bratislave včas žalobu,

že zo dňa 08.12.2008.

Krajský súd ako súd prvého stupňa žalobu na nariadenom pojednávaní preskúmal

napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe spolu s konaním, ktoré im

5

predchádzalo, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia aj postup správnych orgánov boli

v súlade so zákonom. Preto žalobu zamietol.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zachytenom v pripojenom

administratívnom spise. S odkazom na a na obsah žalobných

dôvodov posudzoval len otázku, či správne orgány oboch stupňov pri určovaní výšky

odchodného a výsluhového dôchodku pre žalobcu postupovali zákonne, keď do základu

pre výpočet týchto náležitostí hmotného zabezpečenia žalobcu nezahrnuli dva ďalšie služobné

platy, ktoré žalobca dosiahol v 6. a 11. mesiaci roku 2007.

Pri hľadaní odpovede na takto položenú otázku krajský súd vychádzal z textu § 84

ods. 1 v spojení s odsekom 2 písm. a) až m) a písm. o) až r). Tiež s námietkou žalobcu

týkajúcou sa úplného znenia sa vysporiadal v tom duchu, že dal za pravdu

dôvodom žalovaného.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.10.2009 proti rozsudku prvostupňového súdu

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovil nesúhlas s dôvodmi, uvedenými

najmä na str. 4 a 5 odôvodnenia rozsudku, tzn. že musí mať prednosť autentický text zákona,

ktorý sa stal legislatívnym aktom zákonodarného zboru súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky.

V danom prípade podľa žalobcu nepochybne pri vydaní úplného znenia zákona došlo

ku chybe. Táto až do súčasnosti nebola odstránená. S odvolaním sa na ust. § 9 ods. 2

, podľa ktorého tlačové chyby sa odstraňujú bezodkladne, poukázal na to,

že až do uverejnenia opravy je účinný zákon v uverejnenom znení. Navyše, podľa názoru

žalobcu je možno použiť zásadu – neskorší zákon neguje predchádzajúci.

Žalobca tiež upozornil na to, že podstatnou náležitosťou normatívneho aktu je jeho

vyhlásenie a potom sa má za to, že platí (viď zásada ignorantia legis non excusat“).

6

Pokiaľ ide o normatívne akty, žalobca zdôraznil, že uplatňuje sa prezumpcia správnosti

verejnoprávneho aktu, tzn. že hoci vadný, ale platný akt má zásadne tie isté právne účinky,

ako právny akt bezvadný. Podľa žalobcu vada zákona, spôsobená omylom v zákonodarnom

procese, môže byť v právnom štáte napravená len súdnou cestou.

Ďalej sa žalobca odvolal na domnienku (§ 2 ods. 2) o znalosti vyhlásených všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Vzhľadom na tieto skutočnosti je

zrejmé, že pokiaľ nebola v Zbierke zákonov uverejnená. Následne žalovaný vyslovil názor,

že pokiaľ nebola v Zbierke zákonov uverejnená oprava úplného znenia zákona, v tomto

prípade , tento platí v uverejnenom znení. Nič na tom podľa žalobcu

nemení skutočnosť (odkaz na ), ktorú uvádza vo svojom odôvodnení

žalovaný a ktoré do svojho rozhodnutia krajský súd, že tento zákon neprešiel legislatívnym

procesom.

Takisto sa žalobca odvolal na znenie § 43 ods. 1 a 2 písm. f/ zákona č. 650/1996 Z.z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako aj na na čl. 11 a 12,

resp. bod 37 a 38 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (schválených uznesením NR SR

zo dňa 18.12.1996 č. 519).

Na základe uvedeného žalobca uviedol, že sa pri odchode do výsluhového dôchodku

dôvodne spoliehal na to, že so bude postupovať podľa platnej právnej úpravy, a síce podľa

, tzn. zákona v úplnom znení, uverejnenom v Zbierke zákonov, pretože

jeho nerešpektovanie je podľa neho v rozpore princípom právnej istoty, ktorý je základným

princípom právneho štátu.

Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté

rozhodnutia sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 47) zo dňa 09.11.2009 vyplýva jednoznačný názor

žalovaného, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Ďalej zopakoval svoje doterajšie

argumenty, že ani v jednej z novelizácií nedošlo k takej zákonnej úprave,

aby ďalší služobný plat tvoril zložku služobného platu.

7

Takisto žalovaný vyjadril názor, že v prípade, ak dôjde pri vyhlasovaní úplného znenia

viackrát meneného zákona v dôsledku legislatívno-technickej chyby k rozporu medzi

pôvodným znením zákona prijatým Národnou radou Slovenskej republiky a jeho úplným

vyhlásením predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, potom musí mať prednosť

autentický text zákona, ktorý sa stal na základe legislatívneho aktu zákonodarného zboru

súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj.

s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

8

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa zaoberal otázkou,

či v zmysle ustanovenia až 3 ďalší služobný plat tvorí zložku

služobného platu. Svoje úvahy jasne a zrozumiteľne účastníkom súdneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu adresoval.

Žalobca napriek týmto argumentom brojil proti rozsudku krajského súdu s tým

presvedčením, že nakoľko úplné znenie zákona je zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky, potom ide podľa jeho mienky o normatívny akt, na ktorý sa vzťahujú všetky

náležitosti a vlastnosti dané charakterom tohto aktu, tzn. že odmietal uznať rozdiel medzi

textom zákona schváleného zákonodarným zborom a publikovaného v legislatívnom procese

a medzi úplným znením zákona schváleného a publikovaného predsedom zákonodarného

zboru.

Podľa Národná rada Slovenskej republiky je jediným

ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

Podľa ) do pôsobnosti Národnej rady

Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a

kontrolovať, ako sa dodržiavajú.

Podľa zákon podpisuje prezident Slovenskej

republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej

republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon

aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky

zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.

Podľa zákon nadobúda platnosť vyhlásením.

Podľa o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky predseda národnej rady na tento účel [výkon ústavnej pôsobnosti]

9

najmä zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende;

39a) ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady.

Na základe hore uvedených právnych noriem iba tie právne predpisy, kde zákonným

spôsobom využila svoju zákonodarnú právomoc Národná rada Slovenskej republiky

ako poslanecký zbor a v súlade so zákonnou procedúrou (Rokovací poriadok Národnej rady

Slovenskej republiky) na tvorbu právnych predpisov zabezpečila ich publikáciu, tvoria

skupinu normatívnych právnych predpisov s plným rozsahom ich záväznosti, tzn. ústavné

zákony a zákony. Na túto skupinu sa tiež okrem iného v plnom rozsahu vzťahuje záväznosť

ich textu pre jednotlivca, zásada neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a neskorší zákon

neguje zákon skorší.

Podľa o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky predseda národnej rady na tento účel [výkon ústavnej pôsobnosti]

najmä vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon.

Je jednoznačné, že úlohou úplného znenia zákona nie je vytvoriť nový všeobecne

záväzný právny predpis, ale jeho prvoradou úlohou, ako správne uviedol krajský súd, je

napomôcť jednotlivcovi orientovať sa v texte meneného právneho predpisu. Práve informačné

poslanie charakterizuje úlohu úplného znenia zákona a táto úloha napomáha zmierniť tvrdosť

zásady „ignorantia iuris neminem excusat “, na ktorú sa žalobca dovoláva.

Preto nie je možné priznať úplnému zneniu zákona postavenie zákona, ako produktu

zákonného legislatívneho procesu, tzn. že nedisponuje parametrom záväznosti svojho textu,

lebo takéto postavenie mu ani a ani zákony nepriznávajú, a preto ani nie je možné

žalobcovi, ktorý sa spoliehal na to, že úplné znenie vyhlásené

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 408/2006 v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky v plnom rozsahu korešponduje so zmenami, ktoré prešli riadnym

legislatívnym procesom, za tejto situácie poskytnúť súdnu ochranu pred týmto stavom.

Na druhej strane ani informatívny charakter textu úplného znenia nezbavuje predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky, aby k plneniu svojej právomoci pristupoval v zmysle

a zodpovedne a vyvaroval sa výskytu možných nedostatkov pri vydávaní

10

úplného znenia zákonov. Ak chcel žalobca týmto spôsobom vyriešiť dôsledky vady, ktorými

je text úplného znenia zaťažený v jeho neprospech, potom nezvolil

účinný prostriedok súdnej ochrany, ktorý je celkom v dispozícii jednotlivca.

Ak sa žalobca domnieva, že táto vada mu napríklad spôsobila škodu, mal k tomuto

cieľu prispôsobiť svoju požiadavku.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle

správneho práva. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného

skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava náležitostí spojených

so vznikom alebo zánikom štátnozamestnaneckého vzťahu je spojená s verejnoprávnymi

vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie

a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. júla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová