Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1ea/366476.0fb17f.pdf
PDF · 137.14 KB
No categories available
1Obdo/12/2010
Najvyšší súd 1 Obdo 12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. Š., podnikajúci pod
obchodným menom A., IČO: X., s miestom podnikania: X., zastúpený advokátom JUDr. I. J.,
so sídlom: S. proti žalovanému: M. L., podnikajúci pod obchodným menom M., IČO: X.,
s miestom podnikania: H., zastúpeného advokátom
JUDr. J. G., H., o zaplatenie sumy 11 458,46 Eur s príslušenstvom, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre,
č. k. 15Cob 192/2009-91 zo dňa 25. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 25. novembra 2009, č. k. 15Cob 192/2009-91 o d m i e t a.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške
277,49 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 8. júna 2009, č. k. 23Cb 12/09-67 uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 11 458,46 Eur s 0,05% úrokmi z omeškania denne
zo sumy 4 345,08 Eur od 27.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 7 113,37 Eur od 26.6.2008
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a trovy konania v sume
1 986,54 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 29.3.2006 uzatvoril žalobca s V., spol. sr.
o. leasingovú zmluvu č. LZC/06/60012, predmetom ktorej bol nákladný automobil I., zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú, na 48 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
Všeobecné leasingové podmienky (VLP). V ten istý deň, teda 29.3.2006, uzatvorili účastníci
zmluvného vzťahu i leasingovú zmluvu č. LZC/06/60013, predmetom ktorej bol náves S..
Doba leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov. Žalobcovi boli predmety leasingu odovzdané
a užíval ich. Dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve č. LZC/06/60012 prevzal žalovaný
(nástupca) všetky záväzky zo zmluvy,
teda záväzky dosiaľ nesplnené, ako i záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Žalovaný vyhlásil,
že v celom rozsahu akceptuje VLP a vstupuje na miesto príjemcu leasingu. V článku 8
dodatku č. 1 k leasingovej zmluve bolo dohodnuté, že dojednanie odplaty za prevod práv
a záväzkov zo zmluvy, ktorá má byť vyplatená príjemcovi (žalobcovi) je predmetom
osobitnej dohody uzatvorenej medzi príjemcom (žalobcom) a nástupcom (žalovaným).
Dňa 26.3.2008 prevzal žalovaný od žalobcu oba predmety leasingu, v preberacích
protokoloch žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený s technickým stavom vozidla, súhlasí
s ním a vozidlo preberá bez možnosti reklamácie predchádzajúcich vád. Po odovzdaní
vozidiel si žalobca faktúrami č. 11175/2008 a č. 11176/2008 uplatnil zaplatenie odstupného
v celkovej výške 392 700 Sk. Žalovaný vystavené faktúry neuhradil, ale dňa 14.4.2008
si uplatnil u žalobcu reklamáciu a zľavu z kúpnej ceny vo výške 51 532 Sk (oprava ABS).
Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že súhlasí s úrokom z omeškania vo výške 0,05%.
Žalobca žalovanému zľavu z kúpnej ceny priznal vo výške 47 503 Sk a prepracoval vystavené
faktúry, zároveň potvrdil úroky z omeškania vo výške 0,05%. Žalovaný v podanom odpore
uviedol, že vzhľadom na ďalšiu závadu na brzdovom systéme návesu, ktorej oprava stála
5 000 Eur, si uplatnil ďalší nárok na zľavu z odplaty vo výške 5 000 Eur, ktorú žalobca
neakceptoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný si ďalšie nároky z vád
predmetov leasingu neuplatnil riadne a včas (§ 436 a nasl. Obchodného zákonníka) a tieto
vady ani nepreukázal, teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa
považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu. Výška
úrokov z omeškania bola dohodnutá písomne v liste žalovaného zo dňa 14.4.2008 a vyjadrení
žalobcu zo dňa 6.5.2008. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý úspech nemal.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. V odvolaní namietol, že súd
prvého stupňa rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti a nedal mu možnosť konať
pred súdom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vytýčil
vo veci tri pojednávania. Na deň 16.3.2009 sa žalovaný nedostavil. Svoju neúčasť
ospravedlnil telefonicky dňa 12.3.2009 z dôvodu, že je vodičom kamiónu a v deň
pojednávania bude mimo územia. SR. Z tohto dôvodu súd odročil pojednávanie na deň
29.4.2009. Aj na toto pojednávanie sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
telefonicky dňa 22.4.2009 z dôvodu, že je pracovne mimo územia SR. Súd prvého stupňa vec
prejednal v neprítomnosti tohto účastníka konania. Na ďalšie pojednávanie, vytýčené
na termín 8.6.2009, zaslal žalovaný potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 5.5.2009
bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného. V prejednávanej veci bol žalovaný predvolaný na pojednávanie
riadne a včas, teda v lehote najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať
(§115 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný zaslal súdu potvrdenie o svojej práceneschopnosti.
Práceneschopnosť účastníka konania preukázaná lekárskym potvrdením treba považovať
za dôležitý dôvod podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň však platí, že účastník konania
pri existencii takéhoto dôvodu musí požiadať aj o odročenie pojednávania. Ak žalovaný
o odročenie pojednávania nepožiada, aj keď predloží doklad o práceneschopnosti, môže
prvostupňový súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. S poukazom na konkrétne okolnosti
prípadu, keďže žalovaný sa neustanovil bez vážneho dôvodu na dve predchádzajúce
pojednávania a na ďalšie pojednávanie sa nedostavil z dôležitého dôvodu, ale nepožiadal
o odročenie pojednávania, podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovanému takýmto postupom
súdu prvého stupňa neodňala možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa prejednaním
veci v neprítomnosti tohto účastníka konania neporušil žiadne ustanovenie OSP a postupoval
v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd napadnutý rozsudok preto podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku. V odôvodnení dovolania
uviedol, že odvolací súd napriek tomu, že v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
namietal konanie v neprítomnosti žalovaného, nedal možnosť žalovanému konať
pred odvolacím súdom. Namietal nesplnenie povinnosti uloženej súdu v ust. § 120 ods. 4
O.s.p., keď pred vyhlásením rozsudku nebol poučený o možnosti predložiť alebo označiť
dôkazy pred vyhlásením rozsudku. Týmto spôsobom dovolateľ mal za to, že bol ukrátený
na jeho právach, čo bolo dôvodom na podanie dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalobca k dovolaniu žalovaného na výzvu súdu uviedol, že žalovaný bol riadne a včas
predvolaný na pojednávania, no i napriek tomu žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil,
no najmä nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súdom vykonané dokazovanie považuje
za dostatočné, podľa názoru žalobcu súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a správne vec aj právne posúdil. Ďalej uviedol, že žalovaný v odvolaní,
ako aj v dovolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil žalobcom
uplatnenú pohľadávku. Dovolanie žalovaného považuje za účelové, v snahe oddialiť splnenie
jeho povinnosti. Poukázal na to, že žalovaný doposiaľ neuhradil ani časť požadovanej sumy.
Taktiež uviedol, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho
prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by
súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný
účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto právo. Navrhol, aby dovolací súd
dovolanie zamietol a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania v sume 277,49 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ preskúmal
vec v zmysle ust. § 242 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje
ustanovenie § 237 a § 238 O.s.p.
Podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd a) vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) potvrdil rozsudok, ktorým bolo
rozhodnuté inak, než v prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym
názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O.s.p., podľa ktorého
sa posudzuje odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ
odvodzuje odňatie možnosti konania pred súdom neposkytnutím poučenia účastníkovi
konania pred vyhlásením rozsudku v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť alebo označiť
všetky dôkazy pred vyhlásením rozhodnutia.
Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom
v dovolacom podaní.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Žalovaný prevzal predvolanie na prvé pojednávanie určené na deň 16.3.2009 vo veci
dňa 17.2.2009. Súčasťou písomného predvolania (v spise na č. l. 41) je aj poučenie účastníka
(posledný odsek predvolania) podľa ust. § 120 ods. 4, ktoré je v písomnom predvolaní riadne
odcitované. Z obsahu predvolania je zrejmé, že žalovaný bol poučený v zmysle ust. § 120
ods. 4 O.s.p. Dovolací súd preto námietku žalovaného ako dovolateľa, týkajúcu sa
neposkytnutia poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ako dôvod uplatnenia ust. § 237
písm. f) O.s.p. v dovolacom konaní neuznal dôvodnou.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dovolaním napadol také rozhodnutie, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu žalovaného
vo výške 170,54 Eur a režijný paušál 6,95 Eur, spolu 277,49 Eur podľa vyhl. č. 655/2004
Z. z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. c).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová