Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/109/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. F., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v N. proti ţalovanému M. F., bývajúcemu

v S., zastúpenému JUDr. T. S., advokátom so sídlom v T., o určenie, že byt patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. augusta

2009 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 26. augusta 2009 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Galanta z 23. marca 2009 č.k. -85, ktorým bola zamietnutá

ţaloba o určenie, ţe byt č. X.. poschodí bytového domu súp. č.. nachádzajúceho sa na v S.,

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a ktorým bola ţalobkyni uloţená

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o povinnosti

ţalobkyne zaplatiť ţalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom,

pretoţe napriek písomnej ţiadosti jej právneho zástupcu o odročenie odvolacieho

pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky celej advokátskej kancelárie v mesiaci august

od 3.8. do 31.8.2009 a napriek predloţeným dokladom o oznámení tejto skutočnosti

s dostatočným časovým predstihom aj iným súdom, odvolací súd vec prejednal a rozhodol

na pojednávaní dňa 26. augusta 2009 v jej neprítomnosti, resp. v neprítomnosti jej zástupcu.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie bolo

podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj

konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ţalobkyňa

tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Podľa ustanovenia veta druhá , ktoré s pouţitím ustanovenia

platí aj pre odvolacie konanie, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví

na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Citované ustanovenie veta druhá umoţňuje súdu, aby v záujme

hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka

za predpokladu, ţe účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie

sa nedostavil a ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov

pre moţnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne,

pretoţe jeho nesprávny postup v tomto smere môţe mať za následok porušenie základného

práva účastníka vyplývajúceho z , a to práva

na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka poţiadať

o odročenie pojednávania je podmienené „dôleţitosťou dôvodu“, pre ktorý o odročenie ţiada.

Posúdenie opodstatnenosti „dôleţitého dôvodu“ v kaţdej veci musí vychádzať z konkrétnych

okolností prípadu.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odvolací súd nariadil

na prejednanie odvolania ţalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa pojednávanie na deň

26. augusta 2009, na ktoré predvolal účastníkov a ich zástupcov. Dňa 28. júla 2009 bolo

odvolaciemu súdu doručené písomné podanie zástupcu ţalobkyne JUDr. M. K., v ktorom

tento ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a poţiadal o jeho odročenie z dôvodu

čerpania dovolenky a zatvorenia advokátskej kancelárie v čase od 3.8. do 31.8.2009.

Prípisom z 10.8.2009 bol zástupca ţalobkyne odvolacím súdom vyzvaný, aby obratom

preukázal tvrdený dôvod ospravedlnenia. Na túto výzvu reagoval zástupca ţalobkyne

faxovým podaním doručeným odvolaciemu súdu 25.8.2009, v ktorom uviedol, ţe čerpanie

dovolenky v mesiaci august 2009 ešte v mesiaci júni oznámil Okresnému aj Krajskému súdu

v Nitre a Okresnému súdu Nové Zámky a pripojil fotokópie týchto oznámení. Z obsahu

oznámení adresovaných Okresnému súdu Nitra a Nové Zámky vyplýva, ţe zástupca

ţalobkyne ţiadal označené súdy o nestanovenie pojednávaní v čase od 3.8. do 31.8.2009

pre čerpanie dovolenky. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní konštatoval neprítomnosť

ţalobkyne a jej zástupcu, oboznámil jeho ospravedlnenie i faxové podanie a uznesením

rozhodol o prejednaní veci v ich neprítomnosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ odvolací súd napriek ţiadosti zástupcu

ţalobkyne o odročenie pojednávania pre čerpanie dovolenky, doplnenej písomnými

podaniami s obdobným obsahom adresovanými v dostatočnom časovom predstihu aj iným

súdom a napriek ďalším okolnostiam konštatoval splnenie podmienok podľa

a vec prejednal a rozhodol, odňal tým ţalobkyni ako účastníčke konania

moţnosť konať pred súdom. Pri posudzovaní existencie dôleţitého dôvodu na odročenie

pojednávania bolo totiţ v preskúmavanej veci potrebné prihliadnuť na všetky konkrétne

okolnosti prípadu. Týmito okolnosťami bola skutočnosť, ţe zástupca ţalobkyne o odročenie

pojednávania poţiadal včas, ţe na výzvu súdu preukazoval čerpanie dovolenky predloţením

oznámení adresovaných uţ skôr iným súdom, ţe výzva odvolacieho súdu nebola konkrétna

v tom smere, akým spôsobom má dovolenku preukázať, ţe prípadne oznamovanie

a preukazovanie, kde sa v čase dovolenky nachádzal, resp. ako ju trávil spadá pod ochranu

jeho základného práva na súkromie, ţe malo ísť u neho o súvislé takmer mesiac trvajúce

čerpanie dovolenky v čase, v ktorom je to obvyklé, ţe vo veci išlo o prvé pojednávanie

nariadené na prejednanie odvolania, a ţe išlo o odvolanie ţalobkyne vo veci, predmetom

ktorej bola významná majetková hodnota. Vo svetle týchto okolností postup odvolacieho súdu

nezodpovedal účelu občianskeho súdneho konania, ktorým je poskytnutie spravodlivej

ochrany práv účastníkov. Tým bolo konanie pred odvolacím súdom zaťaţené uţ uvedenou

vadou majúcou za následok nielen prípustnosť, ale bez ďalšieho aj dôvodnosť podaného

dovolania.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová