Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/308/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. R., bývajúceho v M.,

zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanej R., so sídlom v Ž.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. marca 2009

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 11. septembra 2008 č.k. -99 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu škody vo výške 114 126 Sk spolu

s 13 % ročným úrokom z omeškania od 1. februára 2003 do zaplatenia a vo zvyšku (po

žalobcom požadovanú sumu 137 800 Sk) žalobu zamietol. Rozhodol tiež o náhrade trov

konania. Vychádzal z toho, že 30. decembra 2000 žalovaná (ako prenajímateľka) a žalobca

(ako nájomca) uzavreli nájomnú zmluvu na dobu od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002,

predmetom ktorej bol súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí objektu „N. trhovisko.“ (ďalej

len „nájomná zmluva“). V nájomnej zmluve bol tento súbor špecifikovaný a v zmysle

čl. I ods. 1 písm. f/ mali byť jeho súčasťou aj 3 kovodrevené kiosky typ E., pri preberaní

predmetu nájmu 27. januára 2001 bol ale žalobcovi fyzicky odovzdaný len jeden z nich,

druhý mu bol sprístupnený v máji 2001 a tretí mu vôbec nebol odovzdaný. Na strane žalobcu,

ktorý v rámci svojich podnikateľských aktivít dával do podnájmu trhovníkom kovové

i drevokovové kiosky v objekte „N. Trhovisko.“, došlo uvedeným postupom žalovanej

k vzniku škody – ušlému zisku ( ). Podľa právneho

názoru súdu prvého stupňa žalovaná nedôvodne vzniesla námietku premlčania žalobou

uplatneného práva. Ušlý zisk určil súd na základe výsledkov dokazovania vo výške

114 126 Sk. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia tejto sumy, považoval súd prvého stupňa

jeho žalobu za opodstatnenú, vo zvyšnej časti ale nedôvodnú žalobu zamietol. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil poukazom na

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. marca 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené,

zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol, že na základe skutkových zistení súdu prvého stupňa dospel k odlišným právnym

záverom, než na ktorých spočíva prvostupňové rozhodnutie. Podľa jeho právneho názoru sa

výška požadovanej náhrady ušlého zisku mohla odvíjať len od sumy, ktorú by mohol získať

žalobca od trhovníkov v prípade, že by mu boli kiosky typu E. vydané a on by ich dal

trhovníkom do podnájmu. Podnájom však mohol s nimi dohodnúť len ak by zmluva o nájme

bola platne uzavretá – len nájomca je totiž oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd vyvodil, že žalovaná v čase

uzavretia nájomnej zmluvy nemohla dať žalobcovi do nájmu kiosky typu E., lebo boli v tom

čase ešte v nájme tretích osôb. V časti týkajúcej sa týchto kioskov je preto nájomná zmluva

absolútne neplatná z dôvodu počiatočnej (právnej) nemožnosti plnenia v zmysle § 37 ods. 2

v spojení s ). Na tomto základe odvolací

súd dospel k záveru, že žalobca sa neopodstatnene domáha náhrady ušlého zisku. So zreteľom

na to sa ani nezaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného práva. Výrok o trovách

konania odôvodnil poukazom na a v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ ( ) a tiež tzv. inou vadou v zmysle

písm. b/ a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Dovolateľ za vecne správne označil prvostupňové

rozhodnutie. Odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať tým, že vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a že svoje odlišné právne závery vyvodil zo skutkových zistení súdu

prvého stupňa tak, že žalobca pri tom nemal možnosť vyjadriť sa k novému právnemu

posúdeniu veci a ani navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade

otázka prípadnej neplatnosti nájomnej zmluvy ( ), ktorú

akcentoval pri rozhodovaní odvolací súd, nebola na súde prvého stupňa predmetom

osobitného posudzovania – platnosť tohto právneho úkonu nebola sporná a nikto z účastníkov

ju nenamietal. Pokiaľ preto odvolací súd dospel k záveru o jej čiastočnej neplatnosti, mal

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd ale takto

nepostupoval. Tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než

súd prvého stupňa, odňal žalobcovi možnosť podať riadny opravný prostriedok a domáhať sa

preskúmania správnosti (novo zaujatého) právneho záveru na inštančne vyššom súde.

Dovolateľ ďalej poukázal na to, účinnosť nájomnej zmluvy bola dohodnutá dňom

1. januára 2001. Jej neplatnosť nemôže preto zakladať skutočnosť, že sporné kiosky boli ešte

30. decembra 2000 v nájme tretích osôb. Ide o to, že právny vzťah nájmu týchto kioskov,

ktorý bol založený skôr uzavretou zmluvou medzi žalovanou a týmito tretími osobami zanikol

31. decembra 2000; navyše, podľa názoru žalobcu možno mať pochybnosti o platnosti tohto

právneho úkonu uvedených subjektov. Záver odvolacieho súdu o počiatočnej nemožnosti

plnenia a z toho vyplývajúcej čiastočnej neplatnosti nájomnej zmluvy je preto úplne

neopodstatnený. Pokiaľ z neho odvolací súd vychádzal, spočíva jeho zmeňujúci rozsudok na

nesprávnom právnom posúdení veci. Zo všetkých týchto dôvodov žalobca žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z druhá veta skúmal dovolací súd, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade v zmysle § 237

O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a žiadna z nich nevyšla v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či bola

žalobcovi postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti

pred súdom konať v zmysle treba rozumieť procesne nesprávny postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

1. 1. K námietke žalobcu, v rámci ktorej vyvodzuje existenciu vady konania v zmysle

zo skutočnosti, že odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, dovolací súd uvádza, že tento postup odvolacieho súdu má oporu v zákone.

Odvolanie bolo v danom prípade podané 27. októbra 2009. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania, c/ to

vyžaduje dôležitý verejný záujem. V zmysle v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu nevyplýva, že by išlo o prípad, v ktorom by odvolací súd bol povinný

nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie ( ); odvolaciemu súdu preto

nemožno vytýkať, že postupoval podľa

1. 2. V zmysle ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

V preskúmavanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahujú

ustanovenia a , ktoré súd prvého stupňa neaplikoval.

Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval predmetné

ustanovenia za rozhodujúce. V súlade s mal preto vyzvať účastníkov

konania, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrili. Zo spisu ale vyplýva, že odvolací súd takto

nepostupoval a žalobcovi nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných

ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje znaky vady konania v zmysle

1. 3. Základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami

a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napríklad nálezy

a ). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je

i právo účastníka občianskeho súdneho konania, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom konaní.

V danom prípade súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že nájomná zmluva je

v celom rozsahu platný právny úkon a že v konaní boli preukázané všetky predpoklady

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej za škodu [t.j. protiprávny úkon žalovanej

spočívajúci v nerešpektovaní povinnosti riadne odovzdať predmet nájmu nájomcovi, škoda

(ušlý zisk žalobcu) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej a škodou

(ušlým ziskom) žalobcu]. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa založil svoj

rozsudok na odlišnom právnom závere, že nájomná zmluva je (sčasti) absolútne neplatný

právny úkon z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia (§ 37 ods. 2 v spojení s § 41

), ktoré bolo dohodnuté jej účastníkmi v čl. I. ods. 1 písm. f/ nájomnej

zmluvy.

So zreteľom na priebeh konania na súde prvého stupňa, jeho výsledky a tiež obsah

odvolania žalovanej bolo legitímne očakávanie žalobcu, že v odvolacom konaní bude

posudzovaná správnosť dôvodov vedúcich k vyhoveniu žalobe, resp. opodstatnenosť

odvolacích námietok (žalovaná namietala, že žalobca pri prevzatí predmetu nájmu 27. januára

2001 prevzal trhovisko ako celok, bol si vedomý zmeny v počte odovzdaných kioskov E.,

k tejto zmene nemal výhrady, nedomáhal sa úpravy ceny nájmu, nevyužil možnosť postaviť si

na trhovisku akýkoľvek iný stánok a zvýšiť tým svoj zisk, nepreukázal záujem niektorého z

trhovníkov o podnájom kiosku E. a súd nesprávne vyriešil otázku čiastočného premlčania

práva na náhradu škody). Odvolací súd ale pristúpil k riešeniu inej, dovtedy nenastolenej

otázky, a dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu počiatočnej

právnej nemožnosti dohodnutého plnenia (§ 37 ods. 2 v spojení s § 41 Občianskeho

zákonníka). Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie (z pohľadu priebehu a výsledkov

prvostupňového konania) „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého

stupňa, bolo žalobcovi odňaté právo domáhať sa preskúmania správnosti (novo zaujatého)

právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo

skutočností, ktoré súd prvého stupňa osobitne právne nevyhodnocoval; žalobca sa v dôsledku

toho k (iným) právnym záverom odvolacieho súdu ani nemal možnosť vyjadriť a predložiť

prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska dovtedajších právnych záverov súdu prvého

stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli

rozhodujúce. Ak odvolací súd pri posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

dospel k iným právnym záverom, mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval, znemožnil žalobcovi

realizáciu jeho procesných práv. Opodstatnená je preto námietka žalobcu, že v odvolacom

konaní došlo k procesnej vade v zmysle

2. Dovolateľ (bez bližšej špecifikácie) namietol, že v konaní došlo tiež k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo spisu však

nevyplýva, že by v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k takejto procesnej vade.

3. Žalobca v dovolaní uviedol aj to, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ , so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v každom prípade

zrušené, nebol daný dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietky žalobcu, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z dôvodov uvedených vyššie (viď 1.2. a 1.3.) dospel dovolací súd k záveru, že

dovolateľ opodstatnene namieta existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2

písm. a/ Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júla 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková