Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. RNDr. M. M.,

nar. X., bytom R. a Ing. M. M., rod. M., nar. X., bytom R., zast. JUDr. Z. B., advokátkou

so sídlom P., proti ţalovanému: JUDr. M. B., H., správca úpadcu Z., a. s., „v konkurze“, V.,

o vylúčenie veci z oddelenej podstaty vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn.: , na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 2. decembra 2009, č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mení uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,

v časti ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 8. júna 2009, č. k.

-303 o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania tak, ţe rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica z 8. júna 2009, č. k. -303 v časti o zamietnutie

návrhu ţalobcov na prerušenie konania p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 8. júna 2009, č. k. -303

zamietol ţalobu ţalobcov o vylúčenie bytu č. X. na X. a garáţe č. X. na prvom poschodí

bytového domu na Z. súp. č. X., postaveného na parc. č. X., č. X. a č. X. – vchod Z.,

zapísaného na LV č. X., k. ú. S.S. zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného

veriteľa I., a. s., B.. Súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku, ţe majetok

ţalobcov je zapísaný do súpisu ako majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, a preto sa zaoberal právne významnými skutočnosťami pre vznik vlastníckeho

práva k spornému bytu. Byt sa ako predmet občianskoprávnych vzťahov podľa

a tým aj ako predmet vlastníckeho práva môţe stať aţ momentom

právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu. Dovtedy ide iba o súčasť bytového domu, ktorý

je nehnuteľnou vecou podľa a dovtedy je „byt“ ako vymedzený priestor

v bytovom dome jeho súčasťou podľa . Ţalobcovia nemohli nadobudnúť

sporný byt na základe „Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných

bytov, nebytových priestorov a garáţí v polyfunkčnom objekte P. na Z. z 10. októbra 2006

vzhľadom na to, ţe kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aţ 17. decembra 2007. Aţ týmto

okamihom mohli ţalobcovia nadobudnúť vlastnícke právo k spornému bytu. Dohoda z 10.

októbra 2006 bola uzatvorená potom, čo úpadcovi bolo doručené upovedomenie o začatí

exekúcie. Úpadca nakladal s majetkom – s rozostavaným bytovým domom a prislúchajúcimi

pozemkami – ako majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, keď

dohodou z 10. októbra 2006 previedol nie vlastnícke právo – ale právo na nadobudnutie

vlastníckeho práva k spornému bytu. Aj na takýto prevod sa však svojimi účinkami

vzťahovalo upovedomenie o začatí exekúcie. Preto súd I. stupňa povaţoval Dohodu z 10.

októbra 2006 za neplatný právny úkon, lebo svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonnému zákazu.

Vlastníkom sporného bytu je úpadca a potom ţalovaný správne zapísal tento byt

do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Preto ţalobu ţalobcov zamietol. Rovnako

zamietol návrh ţalobcov na prerušenie konania, pretoţe otázka vyriešenia platnosti či

neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva, nemá vplyv na platnosť dohody z 10. októbra

2006, od ktorej odvodzovali ich vlastnícke právo, odôvodňujúce vylúčenie zo súpisu.

O trovách konania súd I. stupňa rozhodol tak, ţe ich náhradu účastníkom nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní ţalobcov uznesením

z 2. decembra 2009, č. k. -502 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie v časti, ktorým súd ţalobu ţalobcov zamietol a v časti,

ktorou bol návrh na prerušenie konania zamietnutý zmenil rozhodnutie tak, ţe konanie

na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. prerušil do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. . Z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe súd I. stupňa sa zaoberal len otázkou existencie

vlastníckeho práva k spornému bytu a neriešil to, čo je predmetom sporu, teda tá skutočnosť,

či majetok zapísaný v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa zabezpečuje záväzok

úpadcu. Bez vyriešenia otázky existencie zabezpečovaného práva, nie je moţné rozhodnúť

o uplatnenom práve. Záver konkurzného súdu o tom, ţe ţalobcovia nenadobudli vlastnícke

právo, bol predčasný, pretoţe prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu

na rozhodnutie o tejto predbeţnej otázke.

Odvolací súd povaţoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a vydané predčasne,

a preto ho podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení konania, odvolací súd

v súlade s právnym názorom, ktorý uţ vyslovil v konaniach o určenie pohľadávok, aj v tomto

prípade dospel k záveru, ţe je v záujme právnej istoty účastníkov konania, vhodné prerušiť

konanie do rozhodnutia sporu o neplatnosť záloţnej zmluvy. Prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c/ povaţoval odvolací súd za vhodné, i keď nie je obligatórne, pretoţe

prebieha samostatné súdne konanie, v ktorom sa rieši platnosť záloţnej zmluvy a vyriešenie

tejto otázky môţe mať význam pre rozhodnutie konkurzného súdu. Preto odvolací súd zmenil

napadnuté rozhodnutie v časti, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania tak, ţe

návrhu vyhovel a konanie prerušil.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalovaný a to do časti, ktorou odvolací súd

zmenil rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu o prerušené konanie tak, ţe

návrhu ţalobcov na prerušenie konania vyhovel a konanie prerušil.

Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie alebo alternatívne výrok v napadnutej časti

uznesenia odvolacieho súdu zmenil tak, ţe výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -303, z 8. júna 2009 o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania,

potvrdil z týchto dôvodov: prípustnosť dovolania je daná podľa ust.

a

Napadnuté uznesenie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia odvolacím

súdom, a preto je aj vecne nesprávny.

Odvolacie konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Medzi rozhodnutia expressis verbis vylúčené z odvolacieho prieskumu patria v zmysle

ust. aj uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania. Pokiaľ je

preto odvolanie zo strany účastníka konania voči uzneseniu s procesným charakterom

uznesenia o vedení konania predsa len v zákonom stanovenej lehote podané, odvolací súd je

povinný po jeho doručení súdom prvého stupňa takéto odvolanie rozhodnutím v zmysle ust.

ako neprípustné odmietnuť.

Pojem uznesenie o vedení konania nedefinujú platné a účinné všeobecne záväzné

právne predpisy, pričom civilný kódex výslovne ani inplicitne nevymedzuje ani jeho základné

pojmové znaky ani druhovú charakteristiku obsahu alebo predmetu rozhodnutí spadajúcich

do uvedenej kategórie rozhodnutí. Preto je potrebné, aby odvolací súd odvolanie voči

uznesenie, vţdy individuálne a kazisticky vyhodnotil podľa okolností konkrétneho prípadu.

V súlade so súčasťou procesnalistickou doktrínou, ako aj na základe rozhodovacej činnosti

súdov je moţné konštatovať, ţe uznesenie o vedení konania vo všeobecnosti spravidla moţno

povaţovať za také, ktorých okruh otázok, ktoré sú ním riešené objektívne, nemôţe spôsobiť

ţiadnu alebo len minimálnu ujmu na právach účastníka konania a súd ich v zmysle zásady

arbitráţneho poriadku vyjadrenej enter alia aj v ust. môţe v priebehu

konania zmeniť resp. dotknuté procesné vzťahy „upraviť“, odlišne bez toho, aby bol na to

potrebný opravný prostriedok.

Uznesenie súdu, ktorým rozhodol o návrhu účastníka konania na jeho prerušenie

podľa ust. je predmetom i povahou procesnoprávnych vzťahov,

nakoľko samotný návrh účastníka konania na prerušenie konania smeruje práve k určitej

úprave postupu súdu v konaní in comerčného jeho postupu a metód pri riešení sporu.

Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe dôvodom pre zmenu výroku rozsudku

prvostupňového súdu, neboli nedostatky v skutkovom základe, ani nedostatky v právnom

posúdení veci, pričom odvolací súd nevytkol súdu 1. stupňa ani ţiadne vady konania, ktoré

jeho vadami predchádzalo. Jediným dôvodom bol odlišný právny názor v otázke vhodnosti

prerušenia konania.

Vyriešenie otázky záloţného práva v konaní pred Okresným súdom Bratislava I je

nezávisle od právnej otázky, či ţalobcovia disponujú vlastníckym právom k nehnuteľnostiam

zapísaným do súpisu majetku podstát úpadcu ţalovaným.

Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe práve rýchlosť konania tvorí základný

atribút práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR.

Krajský súd nevysvetlil, aké konkrétne aspekty práva na spravodlivý proces účastníkov by

v dôsledku neprerušenia konania mali byť zásadným spôsobom dotknuté.

Dovolateľ poukázal na ust. (prerušenie konkurzného konania je

v zásade neprípustné), preto je pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie excindančného

konania ako konania konkurzom vyvolaného potrebné obzvlášť zváţiť vplyv prerušenia

excindačného konania na jeho rýchlosť a hospodárnosť, tak aj na konkurzné konanie samotné.

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica bolo preto v napadnutom výroku vecne

správne, nijako nezasiahlo do procesných práv účastníkov konania a bolo len výsledkom

voľby tej moţnosti procesného postupu, ktorá je správna a dôvodná a konanie o určenie, ţe

záloţné právo tu nie je, nespĺňa hypotézu rozhodujúcej právnej normy podľa § 109 ods. 2

písm. c/

Ţalobcovia sa písomne vyjadrili k dovolaniu ţalovaného a navrhli, aby dovolací súd

dovolanie ţalovaného posúdil ako nedôvodné.

Ţalobcovia sú názoru, ţe v zmysle je jednoznačné, ţe

odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh na prerušenie konania

v zmysle je prípustné, konanie teda netrpelo inou vadou, ktorá

by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

S poukazom na fakultatívnu moţnosť súdu prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 2

písm. c/ nemôţe ísť o nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( . ) po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania – ţalovaný v lehote podľa ust. ,

pričom spĺňa náleţitosti predpísané na jeho podanie ( ) a prípustnosť

dovolania je daná podľa ust. , prejednal dovolanie ţalovaného v zmysle

ust. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.

a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vrátane konania, ktoré vydaniu

uznesenia predchádzalo, dospel k názoru, ţe dovolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania

zmenený, prípustnosť dovolania, je preto daná podľa ust.

Dovolateľ – ţalovaný vo svojom dovolaní namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bol návrh ţalobcov na prerušenie konania zamietnutý, patrí k tým

rozhodnutiam prvostupňového súdu, proti ktorým je vylúčené odvolanie v zmysle ust. § 202

ods. 3 písm. a/ t. j. takéto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie

konania.

Dovolací súd k tejto námietke neprihliadol, keďţe ju povaţoval za nedôvodnú.

Rozhodnutie o prerušení konania podľa ust. nie je

rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a preto je voči takému rozhodnutiu

odvolanie prípustné.

Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď poučil účastníkov konania

o moţnosti podať odvolanie, rovnako správne postupoval odvolací súd správne, keď

o odvolaní rozhodol.

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrnia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal

na takéto konanie podnet ( )

Z vyššie citovaného ustanovenia , teda vyplýva, ţe súd

nemusí obligatórne prerušiť konanie na návrh účastníka konania, môţe tak však urobiť, ak

po zváţení okolností dospeje k názoru, ţe konkrétne prebiehajúce konanie je konaním,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie

súdu závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom je potrebné, aby súd prihliadol aj

na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zváţil, či predmetný právny vzťah týkajúci sa

účastníkov konania si nemôţe prejudicálne sám vyriešiť.

Ţalobcovia navrhli prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. .

Ţalobcovia vystupujú v konaní na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn.

ako ţalobcovia v 8/ a 9/ a ţalobou ţiadajú, aby Okresný súd Bratislava I určil

neexistenciu záloţného práva, ako aj ţe ţalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných

na LV č. X. vedenom Správou katastra B., okres B. obec B. – m. č. S.S., k. ú. S.S.,

nachádzajúcich sa v bytovom dome Z. so súp. č. X., stojacom na parc. č. X., X. a X..

Ako vyplýva zo súpisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. si

ţalobcovia po zistení, ţe majetok, ktorý je predmetom sporu, bol zapísaný do konkurznej

podstaty, uplatnili svoj nárok vylučovacou ţalobou voči ţalovanému. Ţalovaný neuznal

právo, na základe ktorého si ţalobcovia uplatňujú vylúčenie majetku zo súpisu. Ochrana

skutočného vlastníka spornej veci je zabezpečená vylučovacou ţalobou. Ţalobu na vylúčenie

majetku zo súpisu podstaty (excindačnú ţalobu) je treba odlišovať od ţaloby na vydanie

takéhoto majetku. Výsledkom úspešného uplatnenia vylučovacej ţaloby je vylúčenie určitého

majetku zo súpisu podstaty a tým aj strata správcovského oprávnenia nakladať s týmto

majetkom a najmä moţnosť speňaţiť ho. Vylučovaciu ţalobu, je však treba odlišovať

od ţaloby na určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, resp.

určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe

mala za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Je

preto v záujme účastníkov konania, aby konanie o vylúčenie veci bolo prerokované bez

zbytočných prieťahov, a aby uviedli a predloţili všetky dôkazy preukazujúce ich nároki.

Dovolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh

ţalobcov na prerušenie konania, povaţoval za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorým bolo prerušené konanie o vylúčenie

majetku zo súpisu oddelenej podstaty podľa ust. zmenil tak, ţe rozsudok

prvostupňového súdu v časti, ktorou zamietol návrh ţalobcov na prerušenie konania, potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Darina L i č k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková