Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/274/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu Slovenského

pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, zastúpeného Mgr. P. B.,

advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Katastrálnemu úradu v Bratislave, so sídlom

v Bratislave, Pekná cesta 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. k. Co

88/05-Na zo 16. januára 2006 o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 17. apríla 2009, č. k. -88, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -88 zo dňa 17. apríla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. k. Co 88/05-Na zo 16. januára 2006, ktorým

ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko V, č. k. O-1-6/05-roep. Rus. z 04. októbra 2005,

ktorým rozhodol v súlade s ustanovením o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) tak, ţe vyhovel námietke Magistrátu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a opravil register

obnovenej evidencie tak, ţe pri parcelách č. X. a č. X. zapísaných v pozemkovokniţnej

vloţke č. 19, katastrálne územie Rusovce, ruší zápis v časti vlastník: Š. B. (SPF) vo

vlastníckom podiele ½, Ľ. B. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, T. B., rod. M. (SPF) vo

vlastníckom podiele ¼, v časti titul nadobudnutia: Výmer č. 20733/obl. - 1949, Výmer č.

20738/obl. - 1949, Výmer č. 20738/obl. – 1949, a zapíše v časti vlastník: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava vo vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia: zákon

č. o majetku obcí (ďalej len „“ alebo „zákon o majetku

obcí“).

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z chronologickej postupnosti

účinnosti jednotlivých zákonov riešiacich majetkovo-právne usporiadanie vlastníctva štátu

a správy tohto majetku vyplýva, ţe do vlastníctva obcí prešiel majetok štátu, ktorý mali

v správe národné výbory ku dňu 24. novembra 1990. Majetok štátu, ktorý neprešiel

do vlastníctva obcí v zmysle (ten, ktorý nesplnil oba predpoklady),

prešiel s účinnosťou od 24. júna 1991 do správy Slovenského pozemkového fondu. Podľa

krajského súdu, ţiaden z uvedených zákonov nerozlišuje a špeciálne neupravuje trvalú

a dočasnú správu majetku štátu, či prechod vlastníctva štátu v dočasnej alebo trvalej správe

národných výborov. V zákonnej úprave nie je určená podmienka, ţe táto správa národných

výborov musí byť trvalá s prípadnou definíciou dôvodov, na základe ktorých k tejto správe

majetku došlo.

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodnutím

Finančného odboru rady ONV Bratislava - vidiek č. 4/6798/1961 zo dňa 01. septembra 1961

došlo k prevodu niektorých nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje

o opatreniach na vykonanie Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom

do vlastníctva Československého štátu v správe MNV z dôvodu verejného záujmu a v zmysle

teda prešli do vlastníctva obce – Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy. Rozhodnutie o pridelení pozemkov do vlastníctva Čsl. štátu v správe OP rady

ONV Bratislava - okolie v Bratislave zo dňa 20. apríla 1960 bolo vydané s odkazom

na prílohu D/ vládneho nariadenia č. (o ďalších presunoch pôsobnosti a o iných

zjednodušeniach verejnej správy) a podľa § 6 ods. 1 „lit. e.“ Nariadenia Slovenskej národnej

rady č. 104/1945 Sb. SNR (o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa). Krajský súd

zhodne so ţalovaným skonštatoval, ţe Príloha D špecifikuje odbory štátnej správy, konkrétne

v ktorých veciach sa prenáša na národné výbory pôsobnosť prislúchajúca krajským národným

výborom, pričom v predmetnej veci sa jedná o „§ 6 a 11 ods. lit. e.“ Nariadenia č. 104/1945

Sb. SNR (konfiškovaný majetok moţno prideliť do vlastníctva obciam a okresom na verejné

ciele)“.

Podľa názoru krajského súdu boli v danom prípade na základe uvedených rozhodnutí

splnené obidva predpoklady na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným

na pkn. vl. č. 19, k. ú. R. na obec - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu v súlade

s ustanovením a rozhodnutie a postup ţalovaného, ako aj

správneho orgánu prvého stupňa boli v súlade so zákonom. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu

nepriznal.

Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote

odvolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení , pretoţe súd prvého

stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a ţiadal zmeniť rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, č. k. -88 zo dňa 17. apríla 2009 a ţalobe ţalobcu

zo dňa 28. marca 2006 vyhovieť v celom rozsahu.

Ţalobca je toho názoru, ţe vlastníctvo k predmetným pozemkom nemohlo prejsť

podľa do vlastníctva Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy, pretoţe podľa tohto ustanovenia do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,

ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu ( o obecnom

zriadení) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Poukázal

na to, ţe k 24. novembru 1990, t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti

o obecnom zriadení upravoval právo hospodárenia s národným majetkom Hospodársky

o hospodárení s národným majetkom. Konštatoval, ţe vykonávacia vyhláška alebo osobitné

predpisy mohli ustanoviť, ţe právo hospodárenia s národným majetkom, v konkrétnom

prípade s poľnohospodárskymi pozemkami, môţe patriť aj takej organizácii, ktorá

nie je poverená úlohami, na plnenie ktorých tento majetok slúţi. Ak, ale nebolo takejto

výslovnej úpravy, právo hospodárenia s národným majetkom mohlo patriť len organizácii,

ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých bol majetok určený. Ţalobca namietal,

ţe v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ţe by národný výbor nadobudol

právo hospodárenia z niektorého dôvodu uvedeného v ustanovení § 8 ods. 2 alebo § 10 ods. 2

citovanej vykonávacej vyhlášky. Ţalobca mal za to, ţe ak sa nedá preukázať, ţe právo

hospodárenia k 24. novembru 1990 vykonávala štátna organizácia, ktorej premetom činnosti

bola poľnohospodárska výroba, potom platí ustanovenie § 65 ods. 3 Hospodárskeho

zákonníka, podľa ktorého pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor. Podľa

ţalobcu, vzhľadom na skutočnosť, ţe zo spisu správneho orgánu nevyplýva, ţe by niekedy

došlo k postupu podľa ustanovenia § 1 v spojení a ustanovením § 3 vyhlášky č. 158/1959

Ú. V. (teda zistenie nehnuteľného majetku a jeho pozemkovokniţné usporiadanie s odvolaním

sa na uvedenú vyhlášku) a ani ţe by národný vybor vykonával právo hospodárenia (v zmysle

§ 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka) k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania,

mohlo ísť v prípade sporných pozemkov iba o dočasnú správu. Dočasná správa však podľa

názoru ţalobcu nezakladá prechod z vlastníctva štátu do vlastníctva obce k nehnuteľnostiam

v zmysle .

Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

je dôvodné a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť, nakoľko pre nedostatočné

právne posúdenie veci sa súd prvého stupňa dopustil procesného pochybenia.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu súdu prvého stupňa, ktorého súčasťou

je administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu, pracovisko V svojím rozhodnutím zo 04. októbra 2005,

č. k. O-1-6/05-roep. Rus. vyhovela námietke Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a opravila register obnovenej

evidencie tak, ţe pri parcelách č. X. a č. X. zapísaných v pozemkovokniţnej vloţke č. 19,

katastrálne územie R., zrušila zápis v časti vlastník: Š. B. (SPF) vo vlastníckom podiele ½, Ľ.

B. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, T. B., .rod. M. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, v časti

titul nadobudnutia: Výmer. č. 20733/obl. - 1949, Výmer č. 20738/obl. - 1949, Výmer č.

20738/obl. – 1949, a v časti vlastník zapísala: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

vo vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia: o majetku obcí.

Ţalovaný správny orgán svojim rozhodnutím č. k. Co 88/05-Na zo dňa 16. januára 2006

odvolanie ţalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol,

a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.

Ţalobca vo svojej ţalobe zo dňa 28. marca 2006, rovnako ako v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu poukazoval na konkrétne právne predpisy (

o finančnom hospodárení národných výborov, o správe

národného majetku národnými výbormi, vyhlášku č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného

pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, vyhlášku č. 507/1950

Zb. Ú.V., Hospodársky zákonník a iné), ktoré upravujú danú problematiku a ktorými podloţil

svoju právnu argumentáciu. Taktieţ poukázal na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky o veciach sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M , sp. zn. , ktorými bolo rozhodnuté

v obdobných právnych veciach, aj keď v občianskom súdnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) musí konštatovať,

ţe prvostupňový súd, ako vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, bez ďalšieho prevzal

dôvody preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného (a to aj s uvedenými chybami, keď

napr. pôdohospodársky majetok moţno prideliť do vlastníctva obciam a okresom na verejné

ciele podľa § 6 ods. 1 písm. f/ Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR

o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,

ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov – nie podľa § 6

ods. 1 písm. e/ tohto nariadenia a § 11 nariadenia pojednáva o lesných plochách a podľa

§ 11 ods. 2 o. i. hospodársky slabším obciam sa pridelia lesné plochy, nepresahujúce výmeru

100 ha, ktoré nemoţno spojiť v súvislý celok so štátnou lesnou pôdou) a s námietkami

ţalobcu uvedenými v ţalobe sa náleţite právne nevysporiadal a ani neodôvodnil, prečo

sa nimi nezaoberal.

Podľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd takto pri zamietnutí ţaloby neodpovedal

na podstatné a právne významné dôvody ţaloby a obmedzil sa len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ktoré prevzal i do odôvodnenia

svojho rozhodnutia. Tým sa podľa názoru najvyššieho súdu dostal mimo limitov práva

na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nerešpektoval

náleţite ani princíp právnej istoty, ktorý znamená aj predvídateľnosť postupu súdu,

t. j., ţe obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (k tomu bliţšie

pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

z 03. júla 2003 alebo Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

V dôsledku nevenovania náleţitej pozornosti argumentom ţalobcu krajský súd vec

neúplne právne vyhodnotil a dospel tak k názoru, ţe ţalobu ţalobcu je potrebné zamietnuť

majúc za to, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa boli

v súlade so zákonom. Takýto názor však nemoţno pokladať za dostatočný a nemôţe

ani slúţiť ako podklad pre vydanie vecne správneho rozhodnutia.

Takto potom prvostupňový súd v dôsledku nesprávneho, resp. nedostatočného

právneho posúdenia veci nepokladal za potrebné pribrať Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislavu do preskúmavacieho konania ako účastníka konania v zmysle § 250 ods. 1 veta

druhá , hoci vzhľadom na argumenty uvádzané ţalobcom bolo nepochybne na mieste

uvedeného účastníka do konania pribrať.

účinným od 15. októbra 2008 bolo novelizované

ustanovenie tak, ţe súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania

účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho

rozhodnutia dotknuté, čím zákonodarca sledoval zabezpečenie ochrany takto dotknutým

účastníkom správneho konania.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu je nepochybné, ţe účastníkom správneho

konania na prvom aj druhom stupni bolo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,

ktoré na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislavu, pracovisko V (ako prvostupňového správneho orgánu) bolo zapísané v registri

obnovenej evidencie pozemkov ako vlastník predmetných nehnuteľností

vo vlastníckom podiele 1/1 na základe .

Keďţe súd prvého stupňa v dôsledku nedostatočného právneho posúdenia veci Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako účastníka konania do konania nepribral, a teda

s ním následne nekonal ako s účastníkom konania a nedoručil mu rozhodnutie vo veci samej,

najvyšší súd je toho názoru, ţe prvostupňový súd sa dopustil váţneho procesného pochybenia,

v dôsledku ktorého účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom a tým porušil jeho

právo garantované ().

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva. Takýmto postupom bolo v danej veci jednak právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia

v zmysle v spojení s veta prvá , ako je vytýkané vyššie,

ale tieţ nepribratie účastníka do konania v zmysle ustanovenia v znení

. Len pri dôslednom a presnom dodrţaní procesných ustanovení

môţu byť splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia plne zodpovedajúcemu zákonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave podľa v spojení s vety

druhej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle v spojení

s vety druhej .

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o pribratí Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy do predmetného preskúmavacieho konania ako účastníka

konania v zmysle a konať s ním ako s účastníkom konania, ale

predovšetkým sa aj náleţite vyporiadať s námietkami ţalobcu uvedenými nielen v ţalobe ale

aj v odvolaní. Súd prvého stupňa sa musí najmä podrobne právne vyporiadať s doteraz medzi

účastníkmi spornou otázkou, či k pozemkom, na ktoré bolo napadnutým rozhodnutím

ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zapísané v zmysle

ustanovení zákona č. l vlastníctvo Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislava vo vlastníckom podiele 1/1, mal v zmysle bývalý

národný výbor (bývalý Miestny národný výbor Rusovce) ku dňu 24. novembra 1990 právo

hospodárenia a z akého právneho titulu, a tieţ na základe ktorého konkrétneho zákonného

ustanovenia malo prejsť vlastníctvo na Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,

keď ku dňu 24. novembra 1990 mal sporné pozemky spravovať MNV Rusovce (§ 2 ods. 1

zákona o majetku obcí); či právo hospodárenia bolo trvalé alebo dočasné a či dočasná správa

postačuje na ich prechod do vlastníctva obce (mesta), keď v zmysle ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri bliţšie napr. pripojené rozsudky vo veciach

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M ,

sp. zn. ) sa vyţaduje trvalá správa, resp. dočasná správa nezakladá prechod

pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov

konania, vrátane trov odvolacieho konania ( v spojení s vety

prvej ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

P. Slezáková