Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/20/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí

konanom 27. júla 2010 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému T. H. a spol. pre zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné

o sťažnosti obvineného T. H. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 9. júla 2010, sp. zn. 25/2010, takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e v celom

rozsahu.

II. Podľa , , prijíma sa písomný sľub

obvineného a obvinenému sa tiež ukladá dohľad probačného a mediačného

úradníka, čím sa n a h r á d z a jeho väzba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/

a zároveň sa mu ukladá p o v i n n o s ť oznámiť orgánu činnému

v trestnom konaní, ktorý vedie konane, každú zmenu miesta pobytu a tiež povinnosť

preberať úradné zásielky.

III. Podľa obvinený T. H., nar. X. v D., trvale bytom B., B., t. č. vo

väzbe v Ústave na výkon väzby v Ilave, s a p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: PPZ-131/BOK-B2-209

uznesením zo dňa 18. septembra 2009 podľa , začal trestné stíhanie

vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. a následne uznesením zo dňa 8. marca 2010 podľa vzniesol

obvinenie o. i. obvinenému T. H. za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1), za organizátorstvo obzvlášť závažného zločinu

podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. a/ k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ s poukazom na § 141

písm. a/ Tr. zák. (skutok č. 2) a za organizátorstvo obzvlášť závažného zločinu legalizácie

príjmu z trestnej činnosti podľa § 21 ods. 1 písm. a/ k § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, b/,

c/ s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok č. 3) na skutkovom základe tam uvedenom.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 11. marca 2010, sp. zn. 25/2010, bol podľa o. i.

obvinený T. H. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1

písm. a/, b/, c/ s tým, že táto mu začala plynúť dňa 8. marca 2010 o 9.30 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ilave, oddelene od ostatných spoluobvinených.

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený T. H. sťažnosť, ktorá bola uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. , zamietnutá.

Dňa 28. mája 2010 sa obvinený obrátil prostredníctvom svojho obhajcu na Úrad

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR so žiadosťou o prepustenie z väzby

na slobodu, príp. žiadal o nahradenie väzby písomným sľubom alebo dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel a súčasne uviedol, že ponúknutý

písomný sľub resp. dohľad probačného a mediačného úradníka nepovažuje v danom prípade

za dostatočný z hľadiska proporcionality k tomu, aby nahradil väzbu. Z týchto dôvodov

navrhol, aby sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica predmetnú žiadosť obvineného podľa zamietol.

Prokurátor vo svojom stanovisku okrem iného prehľadne a chronologicky popísal

priebeh vyšetrovania, pričom má za to, že toto prebieha plynule a bez prieťahov.

Sudca pre prípravné konanie v zmysle (... “pred rozhodnutím

o väzbe musí byť obvinený vypočutý“ ...) a s poukazom na

(za rozhodnutie o väzbe sa považuje aj rozhodnutie o prepustení z väzby resp. o zamietnutí

žiadosti o prepustenie obvineného z väzby), ihneď po obdržaní postúpenia žiadosti

prokurátorom a preštudovaní spisového materiálu nariadil termín výsluchu na deň

1. júla 2010, pričom však na návratku k predvolaniu obvineného, ktorá bola na súd zaslaná

dňa 28. júna 2010, tento uviedol, že sa výsluchu dňa 1. júla 2010 zúčastniť nechce. Z tohto

dôvodu termín výsluchu sudca pre prípravné konanie zrušil, avšak dňa l. júla 2010, v čase,

kedy rozhodnutie o väzbe ešte spracované nebolo, súd obdržal podanie od obvineného

nazvané "žiadosť''', z ktorého obsahu bolo zrejmé, že obvinený mení svoj názor a výsluchu

pred rozhodnutím o väzbe sa zúčastniť chce. Keďže to v predmetnom štádiu konania bolo

možné ešte zabezpečiť, sudca pre prípravné konanie sa rozhodol akceptovať vôľu obvineného

a nariadil nový termín výsluchu na deň 9. júla 2010, o ktorom upovedomil tak prokurátora

ako aj obhajcu obvineného.

V rámci tohto úkonu prokurátor zotrval na svojom stanovisku k žiadosti. Obvinený T.

H. sa pripojil k žiadosti svojho advokáta a žiadal, aby bol prepustený z väzby. Uviedol,

že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, on poctivo podniká a obvinenie je postavené len na

výpovedi viackrát súdom trestaného človeka. Opätovne zdôraznil jeho nevierohodnosť

a poprel všetky skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica následne napadnutým uznesením z 9. júla 2010, sp. zn. 25/2010, rozhodol o tom,

že podľa žiadosť o prepustenie z väzby obvineného T. H. zamieta, podľa

per analogiam s poukazom na c ods. 1

Slovenskej republiky (ďalej už len „ústava“) a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej už len „dohovor“) písomný sľub obvineného neprijíma

a podľa per analogiam s poukazom na c

ods. 1 a dohovoru väzbu obvineného nenahrádza ani dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

V písomnom odôvodnení uznesenia poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že

všetky v stanovisku prokurátorom uvádzané údaje korešpondujú s obsahom spisového

materiálu ako bol predložený, pričom žiadny z novo vykonaných úkonov po prvom

rozhodnutí o väzbe dôvodnosť podozrenia nijak nerozptyľuje. Zároveň uviedol, že nič

nenasvedčuje ani tomu, že by prestali existovať dôvody väzby ako boli konštatované

v predchádzajúcich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o rýchlosť konania, i on je toho názoru,

že ide o pomerne náročnú vec tak pokiaľ ide o rozsah dokazovania ako aj náročnosť jeho

vyhodnocovania. Zdôraznil, že v rámci takéhoto stavu možno konštatovať, že vo veci sa koná

priebežne a aj prokurátorom uvedený chronologický výpočet úkonov nasvedčuje tomu,

že jednotlivé úkony na seba logicky nadväzujú a s rovnakou starostlivosťou sa objasňujú

okolnosti svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech potencionálnych páchateľov.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie sa tiež zaoberal

žiadosťou obvineného o event. nahradenie väzby písomným sľubom resp. dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Dospel pritom k záveru, že vzhľadom na charakter

spáchanej trestnej činnosti a obvinené osoby (ide takmer vo všetkých prípadoch o osoby

etablované v podnikateľskom prostredí) možno dôvodne predpokladať, že poskytnutý

písomný sľub je len formálnym krokom účelovo zameraným na prepustenie z väzby, ktorý

v konečnom dôsledku nemá vnútorný obsah spočívajúci v reálnom splnení toho, čo sa v sľube

uvádza, a preto ho v tomto prípade nemožno považovať za dostatočný a nemožno ho prijať.

Z obdobných dôvodov sa súd rozhodol nenahradiť väzbu obvineného ani dohľadom

probačného a mediačného úradníka, nakoľko mal za to, že účel väzby takýmto dohľadom nie

je možné dosiahnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený T. H. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú

neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnil.

Uviedol, že obsahom základného práva podľa článku 17 ods. 5 je aj oprávnenie

trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné skutočnosti

pre a proti väzbe, vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou,

pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej držať, aby boli

takéto rozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, nie na abstraktnej úvahe.

Obvinený môže byť ponechaný vo väzbe, iba ak existuje dôvodné podozrenie, že spáchal

stíhaný trestný čin a ak sú zároveň dané presvedčivé dôvody, že jeden alebo viaceré

z väzobných dôvodov existujú. Pri posudzovaní dôvodov trvania väzby súd musí brať zreteľ

na okolnosti prejednávanej veci, predovšetkým na existenciu usvedčujúcich dôkazov

a v prípade ich existencie tiež na ich závažnosť. Dôvodom väzby nemôže byť len určitá

dôkazná alebo procesná situácia (náročnosť dokazovania, väčší počet obvinených a pod.)

bez zistenia konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú aplikovanie podmienok upravených

v

Obvinený zdôraznil, že sudca pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého

uznesenia síce poukazuje na chronologický popis priebehu vyšetrovania a na jednotlivé

procesné úkony vykonané v rámci vyšetrovania, no nepoukazuje ani na jeden konkrétny

dôkaz, či už priamy alebo nepriamy, ktorý by podporoval dôvodnosť podozrenia voči jeho

osobe a tiež existenciu väzobných dôvodov. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa

názoru obvineného tak vo vzťahu k dôvodnosti podozrenia ako aj vo vzťahu k existencii

dôvodov pre trvanie väzby veľmi stručné, nekonkrétne a nedostatočné a konštatovania sudcu

pre prípravné konanie sú len vo všeobecnej, abstraktnej rovine. Obvinený má tiež za to,

že samotné obvinenie mu vznesené je nezákonné, nakoľko v ňom absentuje dostatočný

skutkový popis jeho údajného protiprávneho konania. Toto má podľa popisu skutku

vo vznesenom obvinení spočívať výlučne v tom, že „prikázal“, „po naplánovaní podvodu

vydal pokyn“, „poveril financovaním nákladov“, „poskytol finančné prostriedky“, avšak

uvedené vyplýva len z tvrdení obvineného J. D.. Hoci mala byť vierohodnosť tejto osoby a

pravdivosť jeho tvrdení predmetom ďalšieho dokazovania, v priebehu vyšetrovania počas

štyroch mesiacov od jeho vzatia do väzby nič v tomto smere preukázané nebolo. Výpoveď

obvineného J. D. vo vzťahu k jeho osobe nebola tak do dnešného dňa objektivizovaná

žiadnymi inými dôkazmi. Naopak, obvinený je toho názoru, že výpovede ďalších

spoluobvinených (B., Z., L., J., S.) dôvodnosť podozrenia voči jeho osobe zoslabujú do takej

miery, že toto sa javí ako nedôvodné.

Poukázal tiež na to, že dôvody väzby a dôvody trvania väzby uvádzané tak

prokurátorom ako aj sudcom pre prípravné konanie nemajú reálny podklad a existencia

uvádzaných obáv je len v rovine hypotetických úvah. Má za to, že v danej veci bola teda iba

formálne konštatovaná existencia útekovej, kolúznej a preventívnej väzby, ale pre taký záver

neboli a ani v súčasnej dobe nie sú k dispozícii žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré

by ju odôvodňovali. Argumentácia zdôvodňujúca jeho väzbu nie je dostatočná, je všeobecná

a odkazy na konkrétne okolnosti alebo skutočnosti majúce vplyv na trvanie väzby neobstoja.

Ako obvinený ďalej podotkol, pre prípad nevyhovenia žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu žiadal alternatívne o nahradenie väzby sľubom alebo dohľadom. Nestotožňuje

sa pritom s tým názorom sudcu pre prípravné konanie, že sľub neprijal preto, lebo ten

je vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti a obvinené osoby (osoby etablované

v podnikateľskom prostredí) len formálnym krokom účelovo zameraným na prepustenie

z väzby, ktorý v konečnom dôsledku nemá vnútorný obsah spočívajúci v reálnom splnení

toho, čo sa v sľube uvádza. S ohľadom na uvedené uviedol, že pred údajným spáchaním

skutku viedol riadny život, podniká, je ženatý, jeho totožnosť je známa, má adresu trvalého

aj prechodného pobytu, na ktorej sa zdržiava so svojou rodinou. Má maloleté dieťa, voči

ktorému má o. i. vyživovaciu povinnosť. Nebol nikdy treste stíhaný, ani právoplatne súdom

odsúdený. Vyšetrovaniu inej trestnej veci sa nevyhýbal. Pred vzatím do väzby sa zdržiaval

v mieste svojho bydliska, preberal všetky predvolania a iné písomnosti mu doručované

orgánmi činnými v trestnom konaní, do výkonu väzby nebol dodaný na základe príkazu

na zatknutie, nebolo po ňom vyhlásené pátranie, nezdržiaval sa dlhodobejšie mimo svojho

bydliska, neskrýval sa.

V odôvodnení podanej sťažnosti obvinený upozornil tiež na tú skutočnosť, že väzobné

dôvody boli u neho podporené aj tým, že je obvinený aj v inej trestnej veci vedenej pod ČVS:

PPZ-16/BOK-B1-2009 (pôvodné ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007), pričom z pripojeného

súvisiaceho spisu - najmä z pripojených telefonických hovorov medzi ním a obvineným Z.

mal sudca pre prípravné konanie za to, že sa na predmetnom prevode nehnuteľností podieľal.

V tejto súvislosti však obvinený poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I a

Krajského súdu v Bratislave, ktoré vyššie uvedené telefonické rozhovory nepovažovali za

dôkaz potvrdzujúci skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia.

Ako obvinený T. H. ďalej podotkol, dňa 15. júla 2010 mu bolo doručené uznesenie

vyšetrovateľa PZ, ČVS: PPZ-131/BOK-B2-2007 zo dňa 8. júla 2010, na základe ktorého bola

s predmetnou trestnou vecou na spoločné konanie spojená trestná vec ČVS: PPZ-154/BOK-

-2009, obv. Z. P. a spol., ktorý je spolu s ním stavaný na najvyššiu riadiacu a koordinačnú

úroveň v rámci údajnej zločineckej skupiny. Uviedol, že Špecializovaný trestný súd

rozhodoval v konaní, sp. zn. 57/2010, o väzbe obvineného Z. P. tak, že tohto do väzby

nevzal, čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oba súdy pritom v tejto obdobnej

veci konštatovali, že len samotné vyjadrenie J. D., najmä ohľadom hierarchického postavenia

jednotlivých obvinených osôb bez existencie ďalších dôkazov ohľadom naplnenia pojmov

zločineckej skupiny neodôvodňuje vznesenie obvinenia za trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 194 ods. 1 písm. a/ napadnuté uznesenie zrušil a súčasne rozhodol o jeho prepustení z väzby

na slobodu, eventuálne rozhodol o nahradení jeho väzby písomným sľubom resp. dohľadom.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol 19. júla 2010 predložený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola

podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť

obvineného je dôvodná.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej

bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových

okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je

pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu

súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred

rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným

spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda

senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim

alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia

o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne

požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje

jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo

peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora

sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho

prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť

pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť

o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a.

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie tiež rozhodnutie

o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto

žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu dospel k

záveru, že doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté

trestné stíhanie, boli spáchané, majú všetky znaky trestných činov a že aj naďalej pretrvávajú

dôvody na podozrenie, že sa na ich spáchaní podieľal i obvinený T. H..

S ohľadom na uvedené je potrebné uviesť, že je síce pravdou, že uvedené podozrenie

je viacmenej opreté len o výpovede obvineného J. D., no podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky aj v tomto štádiu konania možno predmetnú výpoveď považovať

za dôkaz, z ktorého vyplýva dôvodné podozrenie i vo vzťahu k obvinenému T. H..

Od posledného rozhodnutia o väzbe neboli totiž vykonané také dôkazy, ktoré by dôvodnosť

podozrenia voči sťažovateľovi úplne rozptyľovali. Tak ako nemožno vylúčiť účelovosť

výpovede J. D., nemožno totiž rovnako vylúčiť ani účelovosť výpovedí ostatných

spoluobvinených. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o rozsiahlu a sofistikovanú

trestnú činnosť, do ktorej bolo zapojených viacero osôb, a to na rôznych stupňoch riadenia

a s rôznou mierou zavinenia. Taktiež je zrejmé, že posudzované skutky majú súvislosť

i s ďalšími skutkami, ktoré sú predmetom trestného stíhania v iných veciach,

a preto sú v tomto smere dôležité tiež skutočnosti vyplývajúce z pripojených častí súvisiacich

spisov.

S tým konštatovaním prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR a tiež sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, že jednotlivé väzobné dôvody u obvineného T. H.

aj naďalej trvajú v rozsahu, ako boli ustálené v doterajších rozhodnutiach o väzbe, sa však

Najvyšší súd Slovenskej republiky úplne nestotožnil. Podľa jeho názoru nemožno totiž

u obvineného, z dôvodov nižšie uvedených, aj naďalej hovoriť o existencii dôvodov väzby

podľa a (tzv. kolúzna a preventívna väzba).

Ako už bolo vyššie spomenuté, podozrenie voči obvinenému T. H. stojí v podstate na

výpovedi J. D., a preto už v uznesení z 11. marca 2010, sp. zn. 25/2010, o vzatí

obvineného do väzby poukázal sudca pre prípravné konanie na tú skutočnosť, že okolnosti

súvisiace s vierohodnosťou tejto osoby budú musieť byť predmetom ďalšieho dokazovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zistil, že hoci boli od vzatia obvineného T. H.

do väzby vykonané už viaceré procesné úkony, inak podrobne uvedené v stanovisku

prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, tieto boli prevažne

technického charakteru (vydanie, resp. vrátenie vecí; nariadené znalecké skúmanie z odboru

kriminalistika, odvetvie písmnoznalectvo – ručné písmo a grafická diagnostika, tiež z odboru

kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika a napokon z odboru stavebníctvo,

odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností). Nielen vyššie uvedené procesné úkony ale tiež

v tomto čase prevedené výsluchy nemajú pritom žiadny vzťah k overeniu pravdivosti

výpovede J. D. vo vzťahu k obvinenému T. H..

Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že dňa 28. mája 2010 bol na 2. oddelenie

vyšetrovania, Odbor Bratislava, Úrad boja proti organizovanej kriminalite PPZ v Bratislave

podľa doručený návrh obhajcu obvineného T. H. na doplnenie

dokazovanie vo vyššie uvedenom smere. Príslušná vyšetrovateľka PZ v odpovedi na uvedený

návrh pritom uviedla, že tento berie na vedomie a že výsluchy navrhovaných osôb budú

vzhľadom na štádium vyšetrovania a jeho rozsiahlosť priebežne plánované a vykonávané

podľa časových možností, pričom vykonanie navrhovaných konfrontácií bude zvážené

až po vykonaní všetkých plánovaných úkonoch v závere vyšetrovania, a to v záujme

eliminovať duplicitné vykonávanie úkonov.

Z hľadiska existencie dôvodu tzv. kolúznej väzby bola dôležitá predovšetkým

tá skutočnosť vyplývajúca z výpovede obvineného J. D., že malo dôjsť minimálne k jednému

stretnutiu viacerých obvinených (konkrétne mali byť prítomní T. H., G. B., V. L., G. J. a J.

D.) za účelom dojednania ich spoločného postupu pred orgánmi polície a to potom, ako

polícia – Úrad boja proti organizovanej kriminalite PPZ začala vykonávať konkrétne procesné

úkony smerujúce voči členom tejto údajnej zločineckej skupiny. Ani toto tvrdenie obvineného

J. D. však nebolo pre vyššie spomenuté dôvody do dnešného dňa preukázané. To, že obvinení,

ktorí mali byť na tomto stretnutí údajne prítomní, jeho existenciu popreli, možno vnímať aj

ako vopred dohodnutú obranu, a preto na overenie pravdivosti tohto tvrdenia mali byť

vykonané aj iné procesné úkony ako len výsluch týchto obvinených. Rovnako neboli

preukázané ani ďalšie tvrdenia obvineného J. D. dôležité z hľadiska dôvodnosti ďalšieho

trvania dôvodu väzby podľa

Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej

slobody obvineného a má preto trvať len nevyhnutne potrebnú dobu. Orgány činné v trestnom

konaní a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6

). Za vyššie opísaného stavu, keď po viac ako 4 mesiacoch od vzatia obvineného T. H.

do väzby nebolo preukázané žiadne ovplyvňovanie spoluobvinených či svedkov z jeho strany,

keď nebol zadokumentovaný žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že by sa mal správať

akýmkoľvek iným kolúznym spôsobom, nie je preto u neho odôvodnené ďalšie trvanie

dôvodu tzv. kolúznej väzby.

Čo sa týka dôvodu tzv. preventívnej väzby, obdobne ako pri predošlom väzobnom

dôvode, ani v tomto prípade sa nepodarilo do dnešného dňa preukázať pravdivosť tvrdenia

obvineného J. D., že obvinený T. H. plánoval získať kontrolu nad uceleným súborom

pozemkov v R. za účelom širšieho projektu spojeného s výstavbou zariadení na výrobu

elektrickej energie. Čo je ale dôležitejšie, všetky podklady súvisiace s posudzovanou trestnou

činnosťou boli orgánmi činnými v trestnom konaní už zaistené, a preto, tiež s poukazom

na vyššie uvedené, má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že u obvineného nie je

naďalej odôvodnená ani obava z konania zakladajúceho dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm.

c/ Je potrebné zároveň podotknúť i to, že obvinený T. H. nebol zatiaľ súdne trestaný.

Zo skôr uvedeného je teda zrejmé, že u obvineného T. H. naďalej existuje len väzobný

dôvod podľa (tzv. úteková väzba), založený na skutočnostiach

uvedených v predošlých rozhodnutiach o väzbe.

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie sa tiež správne

zaoberal event. žiadosťou o nahradenie väzby obvineného jeho písomným sľubom, resp.

dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tejto súvislosti však zabudol upozorniť na tú

skutočnosť, že keďže je obvinený T. H. trestne stíhaný okrem iného aj pre obzvlášť závažný

zločin (§ 11 ods. 3 Tr. zák.), vzťahuje sa na neho ustanovenie § 80 ods. 1 písm. b/

a c/ v spojitosti s ods. 2 toho istého ustanovenia , umožňujúce nahradiť jeho väzbu

písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka len v prípade,

ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa alebo c/,

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného

na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom

na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme

ho, alebo

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zvážení všetkých okolností prípadu, na rozdiel

od prokurátora ako i sudcu pre prípravné konanie, dospel k takému záveru, že použitie vyššie

spomenutých inštitútov nahradzujúcich väzbu prichádza v danom prípade do úvahy. Prijal

teda písomný sľub obvineného podľa , priložený k predmetnej

žiadosti o nahradenie väzby z dňa 28. mája 2010, pričom mu tiež uložil dohľad probačného

a mediačného úradníka podľa , čím nahradil jeho väzbu z dôvodu

podľa a súčasne mu uložil povinnosť oznámiť orgánu činnému

v trestnom konaní, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu (na takúto zmenu

je pritom potrebný súhlas príslušného orgánu) ako aj povinnosť preberať úradné zásielky.

Prípadné porušenie týchto povinností obvineným T. H. bude dôvodom pre jeho opätovné

vzatie do väzby.

Výnimočné okolnosti prípadu vyžadované pre daný prípad ustanovením § 80 ods. 2

spočívajú pritom v tom, že celé údajné protiprávne konanie obvineného T. H. stojí

v podstate na výpovedi (inak veľmi podrobnej) jednej osoby – obvineného J. D., ktorej

pravdivosť vo vzťahu obvinenému T. H. nebola už z vyššie spomenutých dôvodov zatiaľ

žiadnymi dôkazmi nepochybne preukázaná, ale ani vyvrátená. Doposiaľ zadovážené dôkazy

ako aj doterajší priebeh vyšetrovania sú teda tými okolnosťami, ktoré vyššie uvedený postup

odôvodňujú.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia. Na podklade tohto rozhodnutia následne predseda senátu nariadil príkazom

prepustenie obvineného T. H. z väzby na slobodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková