Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/26/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej

v trestnej veci obvinených G. B. a V. L. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí

29. septembra 2010 v Bratislave sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanú proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

zo 16. septembra 2010, sp. zn. 25/2010 a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením

zo 16. septembra 2010, sp. zn. 25/2010, v bode I. podľa u obvinených

G. B. a V. L. zmenil dôvod ich väzby len na dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. a/

V bode II. dotknutého uznesenia podľa , ,

prijal písomný sľub obvinených G. B. a V. L. a uložil im dohľad probačného a mediačného

úradníka, čím nahradil ich väzbu z dôvodu

Podľa obom obvineným uložil povinnosť oznámiť orgánu činnému

v trestnom konaní, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

2

Podľa súd obom obvineným uložil aj povinnosť preberať úradné

zásielky najneskôr v stanovených odberných lehotách a obvinenému G. B. zároveň uložil

aj zákaz vycestovania do zahraničia.

Na základe nahradenia väzby prijatím písomného sľubu a uloženia probačného

dohľadu, prvostupňový súd oboch obvinených prepustil z väzby na slobodu.

Tým istým uznesením v bode III. prvostupňový súd podľa § 76 ods. 3 Trestného

poriadku nepredĺžil lehotu trvania väzby u obvinených G. B. a V. L..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch podanej

sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie nemožno súhlasiť,

a to vzhľadom najmä na povahu spáchaného trestného činu. Vyslovil presvedčenie,

že vyšetrovanie prebieha zákonným spôsobom, je dôvodné, pretože vo veci boli zabezpečené

a vykonané dôkazy vedúce k podozreniu v rovine rozumnej istoty, že obvinení G. B. a V. L.

sa mali dopustiť skutkov, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie. Vyšetrovanie sa vykonáva

intenzívne a bez akýchkoľvek prieťahov. Voči obvineným nebol porušený ani princíp

proporcionality, pretože väzba obvinených je daným podmienkam úmerná. Ďalej zdôraznil,

že z výpovede spoluobvineného J. D. vyplýva, že obvinení B. a L. sa v hierarchickom

usporiadaní zločineckej skupiny nachádzali na poprednom mieste. Reálnosť obavy

z kolúzneho správania sa obvinených vyplýva z výpovede obvineného J. D., ktorý hovoril

o minimálne jednom uskutočnenom stretnutí obvinených, na ktorom mal byť dojednávaný

ich spoločný postup pred orgánmi polície. Obava z kolúzneho správania sa obvineného

L. vyplýva, podľa názoru prokurátora, aj z jeho konania v inej trestnej veci, keď obvinený

V. L. mal vyšetrovateľom ponúknuť možnosť poskytnutia informácii o spáchanej trestnej

činnosti ako výmenu za to, že jeho priateľka obvinená G. J. nebude vzatá do väzby. Snaha

obvineného o zmanipulovanie a ovplyvnenie vyšetrovania bola zachytená záznamom

pracovníkov operatívnej skupiny špecializovaného vyšetrovacieho tímu.

Obom obvineným boli v priebehu júla a augusta 2010 vznesené ďalšie obvinenia

a na obvineného B. bola podaná aj obžaloba za obzvlášť závažný zločin podvodu, ktoré

skutočnosti svedčia o tom, že trestná činnosť obvinených má pokračujúci charakter, a teda

je u nich daný aj dôvod väzby uvedený v ustanovení

3

Prokurátor v písomných dôvodoch podanej sťažnosti vyjadril ďalej nesúhlas

s postupom súdu, keď tento nahradil väzbu inštitútom písomného sľubu a dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Väzbu možno nahradiť týmito inštitútmi trestného

poriadku len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Takéto výnimočné

okolnosti však obvinení v žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu neuviedli.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie

a aby oboch obvinených ponechal vo väzbe za rovnaké dôvody, ktoré doteraz existovali

a podľa jeho názoru existujú bez akýchkoľvek pochybností aj naďalej a aby podľa § 76 ods. 3

predĺžil lehotu trvania väzby u obvinených do 8. marca 2010.

Obhajca obvineného V. L. zaslal sťažnostnému súdu vyjadrenie k podanej sťažnosti

a uviedol v ňom, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za zákonné a správne,

vychádzajúce zo znalosti spisu. Uviedol ďalej, že obhajoba navrhla vykonať dôkazy

svedčiace v prospech obvineného, ktoré však neboli akceptované. Dokazovanie sa podľa jeho

mienky zameriava len na výsluchy obvineného J. D., čím sa ignoruje základná zásada

trestného konania obsiahnutá v Obvinený L. popiera akúkoľvek účasť na

páchaní skutkov vo forme, ako to opisuje obvinený D. a práve dôkazy, ktoré túto skutočnosť

potvrdia a ktoré navrhli vykonať, vyšetrovateľka doposiaľ nevykonala. Väzba obvineného

je účelová, nemá oporu v ustanovení , a preto navrhol, aby sťažnosť

prokurátora bola zamietnutá ako nedôvodná.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky nie je dôvodná.

Po preskúmaní predloženého spisu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil

aj v tomto štádiu konania so záverom sudcu pre prípravné konanie, že trestné stíhanie bolo

začaté zákonne, doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky pre ktoré bolo

obvineným vznesené obvinenie boli spáchané, majú znaky trestných činov a je naďalej dané

dôvodné podozrenie, že skutky mali spáchať aj obvinení B. a L.. Neboli totiž produkované

také dôkazy, ktoré by toto podozrenie voči obom obvineným nad akúkoľvek pochybnosť

4

vyvrátili. Je treba zdôrazniť, že v tomto štádiu konania konajúce súdy nerozhodujú o vine

a treste obvinených, ale zadovážené dôkazy posudzujú len z hľadiska toho, či tvoria

dostatočný podklad pre vedenie trestného stíhania proti obvineným.

Sudca pre prípravné konanie opakovane, na základe žiadostí obvinených o prepustenie

z väzby na slobodu a návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, dôsledne skúmal

existenciu dôvodov väzby u obvinených a zisťoval, či aj v tomto štádiu trestného konania

sú dané také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z toho, že sa obvinení budú

správať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 71 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/

Sťažnostný súd súhlasí s názorom, že skutočnosť, že obvineným hrozí v prípade

uznania viny uloženie vysokých trestov sama osebe ešte nemôže zakladať dôvod väzby podľa

písm. a/ Väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest, je odôvodnená

v zmysle len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej

skutočnosti, ktorá v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou obavu z úteku odôvodňuje.

V posudzovanom prípade onou konkrétnou skutočnosťou je sofistikovanosť a rozsiahlosť

trestnej činnosti, ako i finančné zázemie obvinených, čo reálne vzbudzuje obavu, že pokiaľ by

boli ponechaní na slobode, mohli by ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhli trestnému

stíhaniu. Konštatovanie súdu I. stupňa, že u oboch obvinených je naďalej daný dôvod väzby

podľa je zákonný a správny.

Reálnosť obavy z kolúzneho správania sa obvinených konajúce súdy vrátane

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie vo vzťahu k obvineným H., B. a L.,

sp. zn. , z 18. marca 2010) zakladali na výpovedi obvineného J. D., ktorý

vypovedal o minimálne jednom stretnutí obvinených po začatí trestného stíhania, na ktorom

mali dohodnúť postup obhajoby pred políciou. O túto konkrétnu skutočnosť opiera prokurátor

dôvod väzby podľa aj v tomto štádiu konania. Jedna

sa o usvedčujúci dôkaz, ktorý je však v diametrálnom rozpore s výpoveďami obvinených,

ktorí takéto konanie popreli. V úvodných štádiách trestného konania, keď overovanie

vierohodnosti tej ktorej skupiny dôkazov, aj vo vzťahu k existencii väzobných dôvodov, bolo

len na začiatku súdy preventívne, z dôvodu zabránenia prípadnému kolúznemu správaniu

sa obvinených, aj na základe osihotenej výpovede obvineného D. konštatovali, že dôvody

väzby podľa sú dané.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky však už v rozhodnutí, sp. zn. ,

z 27. júla 2010, vo vzťahu k inému obvinenému v predmetnej veci - obvinenému H.

konštatoval, že síce vo veci boli vykonávané priebežne viaceré procesné úkony, aj v tomto

prípade ich prokurátor v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby podrobne rozviedol,

ale neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by viedli k overeniu pravdivosti tvrdenia

obvineného D. smerom k riešeniu existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/

Sťažnostný súd aj v tomto štádiu konania musí konštatovať, že orgány prípravného

konania doposiaľ žiadny dôkaz overujúci pravdivosť výpovede obvineného D. nevykonali

napriek tomu, že obvinení sa konfrontácie s obvineným D. domáhajú.

Pokiaľ prokurátor v návrhu doplnil existenciu ďalšej konkrétnej skutočnosti

odôvodňujúcej u obvineného L. obavu z jeho kolúzneho správania sa vo vzťahu k väzbe

G. J., treba konštatovať, že ide o inú trestnú vec, než v ktorej teraz sťažnostný súd rozhoduje.

Je treba tiež súhlasiť so stanoviskom špecializovaného trestného súdu, že veľká

väčšina svedkov vo veci už vypočutá bola a samotná skutočnosť, že v priebehu trestného

stíhania budú ešte vykonávané procesné úkony – výpovede ďalších spoluobvinených

a svedkov – sama o sebe ešte neznamená, že obvinení budú na nich pôsobiť.

Úpravu vzatia obvineného do väzby a jej trvanie, zakotvenú v treba

vykladať tak, aby páchateľ v nijakom prípade nebol bezdôvodne pozbavený osobnej slobody.

Kolúzna väzba preto v trestnom konaní smie trvať len nevyhnutný čas. Overenie

hodnovernosti dôkazov najmä tých, ktoré sú podkladom pre obmedzenie osobnej slobody

páchateľa, preto musia byť vykonávané urýchlene, bez najmenších prieťahov.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

okrem iného dôvodí, že obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, a teda aj existencia

dôvodov väzby podľa je u obvinených daná aj tým, že im bolo

vznesené obvinenie pre ďalšie skutky a dokonca na obvineného B. bola podaná obžaloba.

S touto okolnosťou sa špecializovaný trestný súd dôsledne zaoberal a správne

sa s ňou vysporiadal v tom smere, že ide o skutky, ktoré mali byť spáchané pred vzatím

obvinených do väzby. V súčasnej dobe nič nenasvedčuje tomu, že by obvinení, pokiaľ by boli

prepustení na slobodu, v páchaní trestnej činnosti pokračovali. Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí z 27. júla 2010, síce vo vzťahu k inému obvinenému konštatoval,

6

že podklady súvisiace s posudzovanou trestnou činnosťou, a teda súvisiace aj s obvinenými

B. a L., boli políciou zaistené, preto nie je v tomto štádiu konania dôvod predpokladať,

že existuje dôvod väzby podľa

Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, preto treba

dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti a vždy by mali byť využité opatrenia, ktoré

najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane

zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných

povahou príslušného obmedzenia. Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá mať sankčnú

povahu, nemá mať ani výchovné poslanie, preto ak je možné účel väzby dosiahnuť iným

zákonným inštitútom procesného práva je potrebné ho aplikovať.

Podľa , ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a/ alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný

sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti

a obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočný a prijme ho, alebo s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného

prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka

nad obvineným. Podľa obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Písomný sľub ponúknutý obvinenými V. L. a G. B. spĺňa zákonom požadované

náležitosti. Postup prvostupňového súdu, keď nahradil u oboch obvinených väzbu prijatím

ponúknutého písomného sľubu a uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad

oboma obvinenými považuje aj sťažnostný súd za zákonný a postačujúci.

Obligatórne súd v zmysle ustanovenia obom obvineným uložil

aj povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi, alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú

zmenu miesta pobytu.

Obaja obvinení boli prepustení z väzby na slobodu na základe rozhodnutia podľa § 80

ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 preto na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol

7

väzbou, súd správne obvineným uložil aj povinnosť preberať úradné zásielky a obvinenému

G. B. uložil aj zákaz vycestovania do zahraničia.

V písomných dôvodoch rozhodnutia špecializovaný trestný súd konkretizoval, v čom

videl výnimočné okolnosti prípadu, ktoré mu umožňovali využiť inštitút nahradenia väzby

sľubom a dohľadom, v zmysle , , a Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. Stotožnil sa aj s presvedčením

prvostupňového súdu, že takýmto postupom bude zabezpečená dosažiteľnosť obvinených

pre orgány činné v trestnom konaní, samozrejme pod hrozbou opätovného väzobného

stíhania, pokiaľ by akýmkoľvek spôsobom porušili zákonom vyžadované podmienky

pre nahradenie väzby sľubom a nariadeným probačným a mediačným dohľadom.

Z vyššie uvedených dôvodov potom logicky vyplýva i správne rozhodnutie

prvostupňového súdu, keď návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch

obvinených nevyhovel a väzbu nepredĺžil.

Sťažnostný súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, preto

postupom podľa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová