Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/239/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. H., bývajúcej v N.,

zastúpenej Mgr. M. K., advokátom v N. proti ţalovanému Ú., sídliacemu v N., o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. októbra 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. októbra 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 30. júla 2007, č.k. -129, návrh ţalobkyne

zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nebol

vo veci pasívne vecne legitimovaný. Ţalobkyňa sa vo veci domáhala náhrady škody v zmysle

, avšak ako ţalovaného neoznačila zodpovedný subjekt, t.j. štát, ale

orgán, ktorého nesprávny úradný postup namieta. Svojho nároku sa teda domáhala voči

subjektu, ktorý nie je nositeľom právnej povinnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. októbra 2008, sp.zn. ,

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd

dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, ţe ţalobkyňou označený ţalovaný nie je nositeľom

právnej povinnosti uplatneného zodpovednostného vzťahu. O návrhu ţalobkyne na zámenu účastníka

na strane ţalovaného, aby súd konal so štátom, ktorý predniesla na odvolacom pojednávaní,

nerozhodoval, pretoţe podľa ustanovenie a na odvolacie konanie

neplatí. Na námietku ţalobkyne, ţe súd celý čas aţ do rozhodnutia veci konal s ňou označeným

ţalovaným, odvolací súd s poukazom na uviedol, ţe súdy poskytujú pri plnení svojich

úloh účastníkovi v občianskom súdom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nie

o hmotnom práve. Otázka nedostatku pasívnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nie je

predmetom poučovacej povinnosti súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224

ods. 1, a

Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala rozsudok odvolacieho súdu ako

aj rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia a Vadou spočívajúcou v odňatí

moţnosti konať pred súdom ( ) zaťaţil odvolací súd konanie tým, ţe ţalobkyni

v odvolacom konaní neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov, respektíve jej návrhu nevyhovel,

napriek tomu, ţe v konaní na prvom stupni spĺňala podmienky podľa a zástupca z radov

advokátov jej bol ustanovený. Vadu spočívajúcu v tom, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

nesprávne obsadený súd okrem ak miesto samosudcu rozhodoval senát ( ), videla

v tom, ţe o odvolaní konal a rozhodoval senát s predsedom senátu JUDr. V. P., napriek tomu, ţe

ţalobkyňa niekoľkokrát vo svojich písomných a ústnych podaniach prejavila pochybnosť o jeho

nezaujatosti, pričom JUDr. V. P. bol uţ v minulosti vylúčený z prejednávania vecí, v ktorých bola

účastníčkou konania. Napriek tomu sa odvolací súd s touto skutočnosťou nijako nevyporiadal, preto

navrhla, aby sa s otázkou zaujatosti JUDr. V. P. zaoberal dovolací súd. Dovolanie ďalej odôvodnila

námietkami pochybení súdu spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ) a v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

). Súd nesprávne posúdil otázku pasívnej legitimácie ţalovaného po tom, ako s ním ako

nesprávne označeným účastníkom konania konal. Súd tak vniesol do konania nejasnosť a rozpor,

pretoţe nemal bez odstránenia pochybností v označení účastníka s takto označeným ţalovaným ďalej

konať, najmä keď z návrhu bolo zrejmé, ţe sa ţalobkyňa domáha náhrady škody v zmysle zákona č.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom. Súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového

stavu, keď nevykonali navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedkov p. Š., p. A., p. T. a p. V..

V konečnom dôsledku sa súdy v konaní vôbec nezaoberali otázkou poškodenia práv ţalobkyne

nesprávnym úradným postupom, respektíve nekonaním orgánu štátu. Navrhla vykonať dokazovanie

jej písomnými podaniami a ňou predloţenými listinami, oboznámením sa s obsahom spisu Ú., ako aj

výsluchom svedkov navrhnutých v konaní pred prvostupňovým súdom a odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací () po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236

a nasl. ), a to bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ).

Podľa dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania

sa posudzuje podľa ustanovení a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, ţe ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu

( ).

Dovolaním navrhovateľa je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci

dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd

odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie

navrhovateľa nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vţdy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým

súdom, nie je postihnuté vadou uvedenou v , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát).

Ţalovaná vo svojom dovolaní namietala, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát ( ).

V odvolacom konaní rozhodoval vo veci ako predseda senátu JUDr. V. P., ktorý v minulosti bol

v iných veciach ţalobkyne vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov, ktoré stále

trvajú. Poukázala tieţ na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, č.k.

, ako aj na to, ţe zaujatosť JUDr. P. namietala viackrát aj v tomto konaní.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Dovolací súd zo spisu v predmetnej veci zistil, ţe v konaní neboli zo strany ţalobkyne

vznesené námietky zaujatosti voči JUDr. P., a to ani písomne a ani ústne. Dovolací súd však

má právomoc preskúmavať tieto skutočnosti bez ohľadu na to, či bolo o zaujatosti sudcu

v predchádzajúcom konaní rozhodované, respektíve aj ak bolo rozhodnuté, ţe namietaný

sudca nie je vo veci vylúčený z prejednávania a rozhodovania.

Otázka naplnenia predpokladov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania

veci sa posudzujú pre kaţdé konanie osobitne, nie je moţné vyvodzovať ich len na základe

rozhodnutí v inej veci toho istého účastníka. Treba tieţ prihliadnuť na skutočnosť, ţe

od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaného ţalobkyňou uplynuli tri roky

a ţalobkyňa v konaní pred odvolacím súdom neprejavila svoju pochybnosť o nezaujatosti

JUDr. P. v konaní. Ani on neoznámil ţiadne skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený (§

15 ods. 1 ). Sama námietka vznesená v dovolaní neobsahuje okolnosti spôsobilé zaloţiť

dôvodné pochybnosti o nezaujatosti JUDr. P. ako predsedu senátu odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe nezaujatosť predsedu senátu

JUDr. V. P. v čase jeho rozhodovania spochybnená nebola, a teda konanie pred odvolacím

súdom nebolo postihnuté vadou uvedenou v

Ţalobkyňa ďalej namietala odňatie moţnosti konať pred súdom ( )

spočívajúce v postupe odvolacieho súdu pri rozhodovaní o návrhu ţalobkyne na ustanovenie zástupcu

z radov advokátov ( ) pre odvolacie konanie potom, čo ustanovený zástupca, ktorý

ţalobkyňu zastupoval pred prvostupňovým súdom poţiadal o zrušenie ustanovenia.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemohol

pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretoţe mu to súd znemoţnil postupom

odporujúcim , alebo tieţ z dôvodu existencie rozhodnutia

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva (napr. nesprávne odmietnutie

odvolania ako oneskorene podaného).

Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Slovenskej

republiky ako súčasť práva na súdnu a inú právnu ochranu ( Slovenskej

republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, ţe si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí

zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh

ustanoví zástupcu z radov advokátov ( ). Účastník konania má moţnosť obrátiť

sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umoţniť

účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa a , poskytnutím

primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a.i.

Odvolací súd o návrhu ţalobkyne rozhodol uznesením z 8.októbra 2008 sp.zn.

tak, ţe ho zamietol. Uznesenie bolo ţalobkyni doručené aţ na pojednávaní

konanom 29.októbra 2008, na ktorom odvolací súd zároveň rozhodol vo veci samej. Keďţe

v predmetnej veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový (§ 9 ods. 2

), nie je voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie.

Tým, ţe o návrhu ţalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitla sa ţalobkyňa v postavení, kedy

nemohla poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j.

podaním odvolania. Súd zároveň ţalobkyni fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci advokáta

alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci, pretoţe

bezprostredne po doručení tohto uznesenia vyhlásil rozhodnutie, ktorým konanie vo veci

skončil. Týmto svojím postupom zaťaţil konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti

konať pred súdom ( ).

S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe je daná prípustnosť dovolania

ţalobkyne podľa Zároveň je táto závaţná vada konania dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemoţno povaţovať za zákonné a správne.

Ďalšími dôvodmi dovolania sa najvyšší súd nezaoberal, pretoţe táto vada sama osebe

odôvodňuje podanie dovolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

a 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2010

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová