Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/29/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. M., bytom v T.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. S. H., advokátom so sídlom v T, proti odporcovi:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o neplatnosť

výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2009 sp. zn. 3Co

243/2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

8. októbra 2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 20. júna

2008 č. k. - 92 z r u š u j e a vec Okresnému súdu Bratislava 1 vracia na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. júna 2008 č. k. - 92 zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z 9. 10. 2006

(§ 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce), ktorú mu odporca doručil 11. 10. 2006 a odporcovi

nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z názoru, že navrhovateľovi zaniklo právo

uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, lebo takýto návrh síce podal

v zákonom stanovenej (dvojmesačnej) lehote (§ 77 Zák. práce), ale nie na príslušnom súde.

Pokiaľ navrhovateľ namietal neplatnosť výpovede z dôvodu, že výpoveď nepodpísala za

odporcu na to oprávnená osoba, súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom odporcu,

teda že výpoveď bola podpísaná oprávnenou osobou, vymenovanou do pozície zástupcu

generálneho riaditeľa odporcu a vedúceho služobného úradu odporcu v celom rozsahu jeho

práv a povinností na základe vymenovacieho dekrétu zo dňa 30. júna 2006.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 8. októbra 2009

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcovi nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (na rozdiel od súdu

prvého stupňa) uviedol, že navrhovateľ svoj nárok na určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru uplatnil včas, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Ohľadne námietky

navrhovateľa, že výpoveď nebola podpísaná osobou oprávnenou na takéto úkony, sa odvolací

súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu. Na základe menovacieho dekrétu mal krajský

súd preukázané, že generálny riaditeľ a vedúci služobného úradu odporcu vymenoval

30. júna 2006 Ing. I. P. za zástupcu generálneho riaditeľa a vedúceho služobného úradu

v celom rozsahu jeho práv a povinností od 1. júla 2006. Keďže výpoveď daná navrhovateľovi

9. októbra 2006 je podpísaná Ing. I. P., je podpísaná osobou, ktorá bola na takéto právne

úkony oprávnená.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ z dôvodu, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v ustanovení a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( , ) Konkrétne vytýkal, že došlo k vade

v zmysle , lebo postupom odvolacieho súdu mu bola ako účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom, čo v konečnom dôsledku malo za následok aj

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom

navrhovateľ videl v tom, že mu nebolo umožnené dôsledne vysvetliť, v čom vidí nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Trval tiež na nesprávnosti postupu odporcu pri daní

výpovede z 9. októbra 2006. Zdôraznil, že nemal možnosť vysvetliť odvolaciemu súdu

skutočnosť, že osoba, ktorá podpísala výpoveď z pracovného pomeru nemala v tom čase

oprávnenie výpoveď podpísať. V odvolacom konaní nemohol objasniť podstatné záležitosti

a okolnosti týkajúce sa neplatnosti výpovede. Trval aj na tom, že Ing. P., ktorá bola

vymenovaná za zástupcu generálneho riaditeľa a vedúceho služobného úradu odporcu,

nebola oprávnená zastupovať riaditeľa a vedúceho služobného úradu v čase, keď podpisovala

predmetnú výpoveď. V tejto súvislosti dovolateľ vyjadril názor, že menovací dekrét z 30. júna

2006 stratil platnosť a účinnosť samotným výkonom funkcie generálneho riaditeľa v priebehu

mesiaca júla 2006 a pokiaľ bol neprítomný na pracovisku od 1. augusta 2006, bolo

povinnosťou generálneho riaditeľa ako vedúceho úradu opätovne vymenovať štátneho

zamestnanca na zastupovanie predstaveného novým menovacím dekrétom. Na základe

uvedených skutočností dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení navrhol, aby dovolací súd podľa

predmetné dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že rozsudky súdov oboch nižších stupňov treba zrušiť a vec vráti Okresnému súd

Bratislava I na ďalšie konanie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g) a proti

rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia dovolanie je prípustné, ak smeruje proti rozsudku,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

V prejednávanej veci dovolanie síce nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

)., nejedná sa ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), ani o potvrdzujúci

rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd bol vyslovil prípustnosť dovolania a napokon ani

o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky ( ).

Možno preto vyvodiť, že dovolanie podľa § 238 O. s .p. nie je prípustné.

So zreteľom na skutočnosť, že dovolací súd sa v dovolacom konaní musí vždy zaoberať

aj otázkou, či v súdnom konaní došlo k vadám vypočítaným v ustanovení ,

dovolací súd preskúmal vec aj z týchto hľadísk. V týchto prípadoch totiž právna úprava

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Ide o skúmanie, či konanie,

v ktorom bolo vydané dovolaním napadnuté rozhodnutie, je postihnuté niektorou z vád

uvedených v tomto zákonnom ustanovení pod písmenami a) až g), teda či v konaní nešlo o

nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania

nesprávne obsadeným súdom.

Osobitne sa zaoberal existenciou vady uvádzanej dovolateľom spočívajúcej v tom, že

sa dovolateľovi ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, lebo v súdnom konaní došlo k vade, ktorá mala za

následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým súd znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie

konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých

bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa považoval uplatnený nárok za zaniknutý,

lebo navrhovateľa ho síce uplatnil v zákonom stanovenej lehote, ale na inom, než miestne

príslušnom súde. S inými skutočnosťami významnými z hľadiska posúdenia platnosti výpovede

(ako sa v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa výslovne uvádza) sa nezaoberal.

Odvolací súd, hoci s takýmto názorom nesúhlasil, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Urobil tak po oboznámení sa so spisom a veľmi stručnom prejave účastníkov, ktoré boli

v zápisnici o pojednávaní zaznamenané v tom zmysle, že sa pridržiavajú svojich písomných

prednesov. V spise sa tiež nachádza úradný záznam (z 8. 10. 2009), v zmysle ktorého

navrhovateľ po pojednávaní chcel k veci uviesť ďalšie skutočnosti, k čomu však už nedošlo.

Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,. že v prípade

navrhovateľa došlo k nerešpektovaniu jeho procesných práv. Konkrétne, vyššie uvedeným

postupom došlo k situácií, že súdy sa v podstatne vôbec nezaoberali predmetom súdneho

konania. V tomto smere sú vyjadrenia účastníkov konania nedostatočné a skutočnosti

relevantné z hľadiska zákonnosti výpovede zostali nezistené Dovolací súd preto považoval

námietku dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom za dôvodnú. Tým, že súd prvého

stupňa platnosť výpovede danej navrhovateľovi vôbec neskúmal a odvolací súd mu v rámci

odvolacieho konania neumožnil náležité vyjadrenie k veci, treba vyvodiť, že navrhovateľ bol

vylúčený z realizácie svojich procesných práv a tak ani nemohol ovplyvniť výsledok konania.

Keďže v danom prípade dovolací súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu

dovolaním napadnutého rozhodnutia je postihnuté vadou podľa

rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre

ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacích súdov, zrušil dovolací súd aj toto rozhodnutie a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (, )

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2010

JUDr. Daniela Švecová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta