Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
07a/362528.eb3a3a.pdf
PDF · 115.68 KB
No categories available
1Cdo/90/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 90/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., so sídlom P., IČO:
X.X, v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. T. B., so sídlom P., proti odporcom:
1/ A. M., 2/ A. M., obaja bytom P., v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,
so sídlom Ţ., o zaplatenie 420,50-€, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod
sp. zn. 4C/83/2006, o dovolaní odporcov 1/ a 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 2. marca 2010 sp. zn. 17Co/301/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie odporcov o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 25. augusta 2009 č. k. 4C 83/2006-316
uloţil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
401,55 € (12.097,-Sk), do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol, odporcom v 1. a 2. rade ďalej uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 370,94-€, do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. T. B., do troch dní.
Odporcom v 1. a 2. rade tieţ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania štátu vo výške 403,84-€ na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 278,32-€, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 Obč.
zákonníka. Výšku nedoplatku za plnenia spojené s nájmom bytu ustálil za pomoci znaleckého
dokazovania, v záujme hospodárnosti konania, keď výška trov konania vysoko prevýšila
výšku uplatnenej istiny 420,50-€, ďalšie dokazovanie nenariadil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a o náhrade trov konania štátu podľa ust. § 148 ods. 1
O. s. p., pričom ich náhradu uloţil zaplatiť účastníkom podľa pomeru ich úspechu v konaní -
navrhovateľa 59,2%, odporcov 40,8%.
Na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd rozsudkom z 2. marca 2010 sp. zn. 17 Co 301/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny a zároveň ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Krajský súd vo veci rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia 1/ a 2/, v ktorom
navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ a ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p.
Dovolatelia sú presvedčení o tom, ţe odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami,
ktoré uviedli v odvolaní, predovšetkým s tým, ţe nespochybnil nimi vypočítanú výšku dlţnej
sumy navrhovateľovi, ako aj s ich návrhom na znalecké dokazovanie. Vyslovili tieţ názor, ţe
odvolací súd mal vo veci nariadiť pojednávanie, práve za účelom doplnenia dokazovania.
Mali za to, ţe odvolací súd nedodrţal ich základné právo na rýchlu a účinnú ochranu ako
i moţnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ vyjadril, ţe nesúhlasí s dôvodmi
dovolania uvádzanými odporcami 1/ a 2/ a navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol a uloţil odporcom povinnosť nahradiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne jeho trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O. s. p.. a v súlade s ustálenou
praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom
prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len
na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.).
Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 O. s. p.). Prípustnosť dovolania odporcov 1/ a 2/ v danom prípade nemoţno
vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný
právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd
nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p..
So zreteľom na to by dovolanie odporcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou
v zmysle § 237 O. s. p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O. s. p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané však
v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, ţe postupom odvolacieho
súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm. f/
O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je
postupom, ktorým by mu súd odnímal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s.
p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým
záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti
rozhodnutia. Pokiaľ dovolatelia namietajú aj nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd
uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
Z obsahu dovolania vyplýva tieţ výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,
k čomu podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie
moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc
podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O. s. p.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v ostatných
prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel
k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219
O. s. p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to
dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Dovolateľom bolo súdom prvého stupňa umoţnené na pojednávaní konanom
21. mája 2009 a 25. augusta 2009 predniesť všetky relevantné skutočnosti, na záver aj zhrnúť
svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Uvedený postup
odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Keďţe dovolanie odporcov 1/ a 2/ nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd
pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/ a 2/
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si
ich nevyčíslil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1, 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Hrčková Marta