Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/64/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. D. H.,

bývajúcej v P., proti odporcovi Ing. P. H., bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. M. G.,

advokátom so sídlom v B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov

k maloletej D. H., narodenej X., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 19. mája 2009 č.k. -141:

a/ rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 10. novembra 2001 v Bratislave,

zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I vo zväzku C., ročník X., na strane

X., por. č. X., b/ na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností

k maloletej D. H. tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude

zastupovať a spravovať jej majetok, c/ odporcovi uložil povinnosť počnúc dňom

právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej sumou 730 €

mesačne, z ktorej časť vo výške 300 € na bežné výživné je povinný platiť do rúk

navrhovateľky a časť vo výške 430 € určenú na tvorbu úspor, na vkladnú knižku maloletej,

všetko vopred do 10. dňa v mesiaci s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej

je potrebný súhlas súdu, d/ styk odporcu s maloletou upravil tak, že je oprávnený stretávať sa

s ňou každú stredu v týždni od 15.00 do 19:00 hod., každý párny víkend v mesiaci od piatka

15.30 hod. do nedele 18.00 hod., počas letných prázdnin každoročne od prvej augustovej

soboty od 8.00 hod. do tretej augustovej soboty do 18.00 hod., počas jarných prázdnin

v každom nepárnom roku od soboty od 8.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., počas

veľkonočných prázdnin v každom párnom roku v čase od štvrtka od 8.00 hod. do utorka do

18.00 hod. a počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 23. decembra od 8.00

hodiny do 26. decembra do 18.00 hod. s tým, že maloletú si v piatok prevezme v školskom

klube, inak v mieste bydliska navrhovateľky a odovzdá vždy v mieste bydliska

navrhovateľky, e/ rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o úprave práv a povinností rodičov voči

maloletej podal odvolanie odporca. Nespokojnosť vyjadril s týmto rozhodnutím v časti

týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou, zverenia maloletej do osobnej starostlivosti

matky, určenia výživného a zastupovania maloletej.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. decembra 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a miera narušenia ich vzájomných vzťahov je

tak závažná, že im bráni dohodnúť sa aj o základných otázkach výchovy a starostlivosti

o maloletú. Súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností ( a ). Základom pre rozhodnutie v otázke

výchovy a starostlivosti o maloletú boli výsledky dokazovania vykonaného znaleckým

posudkom znalca z odboru psychológie, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a rozhodnutie súdu

vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva.

Zdôraznil, že pri posudzovaní vhodnejšieho výchovného prostredia je potrebné hodnotiť

podmienky rodičov komplexne, nemožno uprednostňovať len jedno hľadisko na úkor

ostatných, a teda nemožno na lepšie podmienky pre výchovu dieťaťa usudzovať bez ďalšieho

len z pohľadu materiálneho zabezpečenia dieťaťa, ale je potrebné mať na zreteli zabezpečenie

jeho všestranného úspešného vývoja aj po stránke citovej, intelektuálnej, zdravotnej

a morálnej. Odvolací súd dospel k záveru, že preferovanie výchovného prostredia

navrhovateľky má dostatočný podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Výchovné

prostredie navrhovateľky zabezpečí maloletej z dlhodobého hľadiska priaznivé podmienky

pre jej všestranný a zdravý telesný a duševný vývoj. Dokazovaním nebolo zistené, že by

pracovná zaneprázdnenosť navrhovateľky bola na úkor uspokojovania potrieb maloletej alebo

že by viedla k zanedbávaniu výchovy a starostlivosti o maloletú. Zverenie správy majetku

maloletej a jej zastupovania navrhovateľke je opodstatnené zverením maloletej do osobnej

starostlivosti navrhovateľky. Stupeň narušenia vzájomných vzťahov rodičov opodstatňuje

potrebu úpravy styku odporcu s maloletou. Odporca prejavuje záujem stretávať sa s maloletou

a spolupodieľať sa tak na jej výchove, pričom v konaní nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré

by bol dôvod spochybňovať tento jeho záujem a snahu. V dôsledku zverenia maloletej do

výchovy navrhovateľky nemá odporca plnohodnotnú možnosť realizácie jeho rodičovských

práv a umožnením stretávania sa s maloletou sa mu poskytne adekvátny priestor aktívne

vplývať na výchovu maloletej. Úprava styku otca s maloletou tak, ako bola určená rozsudkom

súdu prvého stupňa, zodpovedá výsledkom konania a záujmom maloletej a otcovi dáva

možnosť participovať na jej výchove. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti o výživnom

na maloletú má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa

zameral na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie charakteru a výšky

odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových, majetkových a osobných pomerov oboch

rodičov. Odôvodnenými potrebami maloletých detí nemožno chápať len náklady na ich

výživu (stravu, ošatenie, obuv, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných

potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie,

bývanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť, na rozvíjanie talentu, zručností),

pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami

a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom

zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Za odôvodnené potreby maloletých treba

považovať aj tvorbu úspor, pokiaľ to majetkové potreby povinného rodiča dovoľujú; zároveň

sa tým realizuje právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej (prípadne nadštandardnej) životnej

úrovni rodiča. Správne preto súd prvého stupňa ustálil výšku vyživovacej povinnosti odporcu

k maloletej sumou vo výške 730 € mesačne, ktorá zodpovedá schopnostiam a možnostiam

oboch rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa; na pokrytie bežných potrieb je odôvodnená

suma výživného 300 € mesačne a nadštandardné majetkové pomery odporcu dovoľujú, aby

prispieval na výživu maloletej aj nad rámec ich pokrytia – formou úspor slúžiacich

v budúcnosti na uspokojenie ďalších odôvodnených, aj nadštandardných potrieb maloletej,

ktoré budú postupne narastať s jej vekom. Navrhovateľka sa podieľa na plnení vyživovacej

povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloletú, preto je na odporcovi, aby sa vo zvýšenej

miere podieľal finančne na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletej. Pokiaľ sa odporca

bránil tým, že spláca hypotekárny úver, odvolací súd poukázal na to, že výživné má prednosť

pred inými výdavkami a finančnými záväzkami rodičov. Celkové majetkové pomery odporcu

mu umožňujú prispievať maloletej aj na tvorbu úspor, čím sa dosiahne približne také

zabezpečenie životnej úrovne maloletej, ako počas manželstva jej rodičov. Z týchto dôvodov

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny

( ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním, v ktorom uviedol, že

postupom odvolacieho súdu mu bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

K tejto procesnej vade došlo podľa jeho názoru tým, že odvolací súd:

na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, v konaní postupoval povrchne, bez

náležitého zváženia vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom boli vecné nedôsledností

a vnútorne protikladné vyjadrenia, s ktorými sa odvolací súd (ale aj súd prvého stupňa)

dostatočne nevyporiadal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie zmätočné. Posudok s takýmito

nedostatkami nemohol byť dostatočným podkladom pre rozhodnutia oboch súdov. Dovolateľ

odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že potvrdzujúci rozsudok odôvodnil nepresvedčivo vo

všetkých odvolaním napadnutých výrokoch a bez náležitého posúdenia sa stotožnil

s nedôsledným vyhodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na viacerých

miestach dovolania odporca uviedol, že v konaní nebolo zohľadnené vyjadrenie maloletej, že

chce byť s otcom, a nie s navrhovateľkou. Podľa jeho názoru navrhovateľka nemá uspokojivo

vyriešenú otázku bývania, nedostatočne dbá o zdravie a hygienu maloletej, je pre ňu zlým

osobným príkladom a pričinila sa (najmä neverou) o rozpad manželstva. V konaní nebolo

vyhovené návrhu navrhovateľa na nariadenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom

a odvolací súd si bez relevantného preukázania všestranného uspokojovania záujmov

maloletej osvojil závery súdu prvého stupňa o výživnom a primeranosti jeho výšky.

V dôsledku toho odvolací súd nesprávne posúdil určenú výšku výživného a o potrebe

vytvárať maloletej úspory rozhodol bez toho, aby to bolo v konaní vôbec požadované.

Niektoré dôkazy navrhované odporcom neboli v konaní vôbec vykonané, iné dôkazy síce boli

vykonané, súdy ich ale nesprávne vyhodnotili. Nesprávne tiež vychádzali z niektorých

(už neaktuálnych) skutkových zistení zo skoršieho konania o úpravu práv a povinností

rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Podľa názoru odporcu má v porovnaní

s navrhovateľkou v každom ohľade (napríklad z aspektu časového priestoru na starostlivosť

o maloletú, zaťaženia výkonom svojho zamestnania, podmienok bývania) lepšie podmienky

pre výchovu maloletej. Je dôvodná obava, že matka má v úmysle zdržiavať sa s maloletou

dlhodobo v zahraničí a tým úplne znemožniť otcovi styk s maloletou. Na adresu kolízneho

opatrovníka dovolateľ uviedol, že tento v konaní neplnil svoje úlohy vyplývajúce z jeho

procesného postavenia riadne, neskúmal skutočné záujmy a potreby maloletej a celkovo

nadŕžal navrhovateľke. Z týchto dôvodov odporca žiadal rozsudky súdov oboch nižších

stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolateľ doručil 26. júla 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky „doplnenie

príloh do spisu “, v ktorom uviedol, že matka maloletej nedodržiava termíny

stretávania otca s dcérou, „zneužíva svoje postavenie“ a zrejme pripravuje odchod do

zahraničia. K tomuto doplneniu pripojil odporca rovnopis návrhu z 5. februára 2010 na výkon

rozhodnutia adresovaný Okresnému súdu Bratislava III, fotokópiu návrhu matky na udelenie

súhlasu súdu s vysťahovaním maloletej do cudziny a tiež jej návrhu zo 16. novembra 2009 na

zmenu úpravy styku otca s maloletou. Dovolateľ k tomuto „doplneniu“ pripojil fotokópiu jeho

podania adresovaného Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III a odpovede na toto

podanie.

Ďalšie „doplnenie príloh do spisu“ doručil dovolateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky 3. augusta 2010. Pripojil k nemu viaceré listiny – konkrétne úradné záznamy zo

spisu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, výpoveď maloletej v skoršom súdnom konaní,

zápisnicu z pojednávania v skoršom súdnom konaní, čestné vyhlásenie Ing. R. L., oznámenie

vo veci maloletej D. H. z 22. októbra 2007, odpoveď úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na

jeho oznámenie, stanovisko otca v skoršom súdnom konaní, stanovisko k udalostiam z 11.

septembra 2008, stanovisko „k udalostiam z posledného pojednávania“, „návrh na zmenu

v procese “, vyhlásenie – absolvovanie lekárskych vyšetrení, potvrdenie

o rušení vzdelávania na hudobnej škole, potvrdenie o zámene ortopedickej obuvi, výpoveď

maloletej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odmietnuť ako procesne

neprípustné.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.

Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú

možnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie

ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne

domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného

dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť)

prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

V ustanovení zakotvuje zásadu, že dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom a úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom v súvislosti s rozvodom

manželstva (§ 24 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine) a tiež o vyživovaciu povinnosť rodičov

k maloletým deťom (§ 62 až § 65 Zákona o rodine). Išlo tu teda o takú vec upravenú

Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje výnimka v zmysle

Vychádzajúc z toho je opodstatnený záver, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená

ustanovením

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, že

ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo

veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 38/1998). Na druhej strane ale treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237

nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád;

určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Odporca namieta, že v konaní mu bola postupom súdov odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K jednotlivým tvrdeniam, v rámci ktorých dovolateľ vysvetľoval, v čom podľa jeho

názoru spočíva procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza nasledovné:

1. Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem. Podľa v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú

uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

V danom prípade odporca podal odvolanie po 15. októbri 2008. Keďže nešlo o žiadny

z prípadov uvedených v (a/ odvolací súd označil skutkové zistenia súdu

prvého stupňa za úplné a správne, v dôsledku čoho dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil,

b/ súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania a c/ nariadenie odvolacieho

pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), boli dané zákonné predpoklady

prejednania odvolania odporcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu

nebola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať a dovolateľ neopodstatnene vyvodzuje

prípustnosť jeho dovolania z

2. Z dovolania je zrejmé, že odporca namieta neúplnosť skutkových zistení súdov

(vytýka im, že zohľadnili vecne nesprávny znalecký posudok, prehliadali vyjadrenia maloletej

o jej vôli bývať s otcom, nevzali na zreteľ osobnostné nedostatky matky, možnosti jej

starostlivosti o maloletú, jej bytové možnosti, a na druhej strane nezohľadnili skutkové

okolnosti svedčiace v jeho prospech). Po obsahovej stránke tu môže ísť prípadne o námietku,

že v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade majúcej za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada ale (i keby k nej v konaní

prípadne došlo) by bola síce relevantný dovolací dôvod ( ), sama

o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle Súdy tým, že

nesprávne alebo neúplne zistia skutkový stav, neodnímajú účastníkovi konania žiadne z jeho

procesných oprávnení.

3. Posúdenie významu dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých

vyriešenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná; nie je

totiž viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu na vykonanie dokazovania

a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1

), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (zakladajúcu

prípustnosť dovolania). V rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 125/1999 Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom.

S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj

v prejednávanej veci, možno preto konštatovať, že nevykonaním navrhovaného dokazovania

nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom.

4. Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací

súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania

podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania

a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva (§ 243a

ods. 2 ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní

na súdoch nižších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá

procesnú vadu konania v zmysle

V súvislosti s vyššie uvedeným treba dodať, že do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

5. Pokiaľ odporca namieta nedostatky (nepresvedčivosť, rozpornosť, neúplnosť,

„zmätočnosť“) odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, dovolací súd pripomína, že právo na určitú

kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157

ods. 2 Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď

na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

().

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na obsah dovolaním napadnutého rozsudku

dospel dovolací súd k záveru, že právo dovolateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že

„konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil,

takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Pre prípad, že by bolo opodstatnené tvrdenie

dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, dovolací súd

konštatuje, že právny názor zaujatý vo vyššie uvedenom judikáte považuje za plne

akceptovateľný aj v prejednávanej veci a ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od

tohto názoru.

Navyše (dovolací súd to uvádza ako poznámku), zo spisu vyplýva, že odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv otca.

6. K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (z obsahu dovolania treba usudzovať, že odporca

v niektorých častiach dovolania namieta aj správnosť právnych záverov, na ktorých odvolací

súd založil svoje rozhodnutie), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle

Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len)

procesne prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne

zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu

žiadneho jeho procesného oprávnenia.

Z uvedených dôvodov (viď vyššie 1. až 6.) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie odporcu podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný. Dovolací súd nerozhodol o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ostatných účastníkov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s , a

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková