Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/72/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. Š., bývajúcej

v B., proti ţalovanému M., a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému Advokátskou

kanceláriou K., spol. s r.o., so sídlom v B., IČO: X., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 19. novembra 2008 č.k. -191

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle ţalovaného uzavrieť s ňou

kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území Š. a zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo

výmere X m² (ďalej len „nehnuteľnosť“), zamietol. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému

9 801,33 € (295 275 Sk). V odôvodnení uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by

pôvodní spoluvlastníci porušili predkupné právo ţalobkyne na kúpu ich spoluvlastníckeho

podielu. Z toho dôvodu kúpnu zmluvu, ktorou ţalovaný odkúpil spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnosti povaţoval za platnú, a preto ţalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil ustanovením

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 1. júla 2009 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

2

bola ţaloba o nahradenie prejavu vôle zamietnutá, a zmenil vo výroku o náhrade trov konania

tak, ţe ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy prvostupňového konania vo výške

192,53 €. Súčasne ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 109,38 € trov odvolacieho

konania. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal

preukázané, ţe ţalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti od spoločnosti P.

na základe kúpnej zmluvy z 29. júna 2007 za kúpnu cenu 6 520 456,20 Sk (216 439,49 €),

ktorej vklad bol Správou katastra v Banskej Bystrici povolený 10. júla 2007 pod č. V., ktorá

neporušila predkupné právo ţalobkyne, pretoţe ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so

ţalovaným ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj ţalobkyni ako podielovej

spoluvlastníčke za kúpnu cenu 4 860 704 Sk. Ţalobkyňa túto ponuka prevzala 6. februára

2007, právne relevantným spôsobom ju neakceptovala, preto spoločnosť P. mohla previesť

svoj spoluvlastnícky podiel na ţalovaného. Keďţe neexistuje skutkový a právny dôvod

opodstatnenosti ţalobkyňou uplatneného nároku, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

povaţoval za vecne správny, a preto ho podľa potvrdil. Výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nepostupoval

správne pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia ţalovaného. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a

Rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho

konania napadol ţalovaný dovolaním, v ktorom namietal, ţe mu postupom odvolacieho súdu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Vadu tejto povahy videl

v tom, ţe odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov

prvostupňového konania bez návrhu ţalobkyne ako odvolateľky, ţe odvolací súd uvedenú

zmenu neuviedol pri verejnom vyhlásení rozsudku, ţe odvolací súd porušil § 213 ods. 2

, keď účastníkov nevyzval, aby sa vyjadrili k pouţitiu ods. l vyhlášky

č. namiesto , tejto vyhlášky, ţe neakceptoval procesné

nástupníctvo ţalovaného v konaní podľa jeho uznesenia z 24. októbra 2008 sp. zn.

, ako i ţe sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jeho právnou

argumentáciou uvedenou v odvolaní a vyčíslení trov konania zo 6. júla 2009. Z uvedených

dôvodov ţiadal dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania

zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Ţalovaný v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania. Jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy

je prípustné dovolanie proti rozsudku ( ), ale ktoré vymedzujú podmienky

prípustnosti dovolania proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Keďţe ţalovaný v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok o trovách konania,

ustanovenie ale v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.

Dovolanie ţalovaného by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v (porovnaj tieţ rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. , ktorý bol

publikovaný ako R 117/1999).

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát). Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Treba

ale uviesť, ţe pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho

súdu, ţe konanie na súde niţšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád. So zreteľom na obsah dovolania ţalovaného treba v danom prípade

osobitne zdôrazniť, ţe spája prípustnosť dovolania výlučne len so

závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné

procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne vymenované v )

a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým

došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobkyni realizáciu jej

procesných práv.

Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namieta, ţe odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania bez návrhu ţalobkyne ako

odvolateľky, dovolací súd túto námietku nepovaţuje za opodstatnenú. Z obsahu spisu

nesporne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolaním napadla rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica z 19. novembra 2008 č.k. -191 v celom rozsahu (viď č.l. 200 spisu), t.j.

ako výrok vo veci samej samej (zamietnutie ţaloby), tak i výrok o náhrade trov konania

[uloţenie povinnosti zaplatiť ţalovanému 9 801,33 € (295 275 Sk) trov konania] a navrhla

rozsudok súdu prvého stupňa „v celom rozsahu“ zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie. Odvolaním napadnuté výroky sú samostatné a odvolací súd v rámci

preskúmania odvolania ich môţe posúdiť a rozhodnúť o nich odlišne; potvrdzujúci výrok vo

veci samej nemá za následok taký istý spôsob rozhodnutia aj o náhrade trov konania. Preto sa

dovolateľ mýli, keď vychádza z toho, ţe odvolací súd mohol a mal výrok o náhrade trov

prvostupňového konania preskúmať len z hľadiska ním podaného odvolania proti tomuto

výroku, ktorým ţiadal priznať náhradu trov vo výške 16 028,83 € (482 884,60 Sk) oproti

súdom prvého stupňa priznanej náhrade vo výške 9 801,33 € (295 275 Sk).

Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú ani ďalšiu námietku ţalovaného,

spočívajúcu podľa neho v nesprávnom postupe odvolacieho súdu, keď podľa § 213 ods. 2

nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k pouţitu ods. l vyhlášky č.

namiesto § 10 ods. l, 2 tejto vyhlášky a keď na verejnom vyhlásení rozsudku neuviedol, ako

mení výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania. Postup

predpísaný ustanovením je odvolací súd povinný dodrţať len vtedy, ak sa

domnieva, ţe nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného právneho

predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa alebo podľa toho istého právneho predpisu, ako

ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného jeho zákonného ustanovenia, pričom toto iné

zákonné ustanovenie musí byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť v zmysle

vyššie uvedeného ustanovenia sa však netýka postupu odvolacieho súdu v prípadoch, keď

nerozhoduje vo veci (o nároku, ktorý je predmetom odvolacieho konania), ako tomu bolo

v danom prípade (rozhodoval o náhrade trov konania).

Z vyššie uvedenej námietky, ako i z námietky dovolateľa, ţe odvolací súd pri

rozhodovaní nevzal do úvahy procesné nástupníctvo ţalovaného v tomto konaní, moţno

vyvodiť, ţe namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením

veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by

to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

výroku rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie

().

Vada konania uvedená v znamená porušenie

Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď

). To však neznačí, ţe by vţdy zároveň platil aj opak. Slovenskej

republiky neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu

a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje

predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného

práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý predpokladá aj moţnosť

vzniku procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu,

význam a procesné dôsledky uvedených pochybení upravuje tento procesný kódex aj

podmienky, za ktorých moţno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní.

S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú

zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania (viď

); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom (

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej povahy majúcim za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky súdny

poriadok význam, avšak – na rozdiel od taxatívne vymenovaných procesných vád - (len)

v tom zmysle, ţe ich povaţuje za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/

), ktorý moţno uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré je procesne prípustné (vada takejto

povahy sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá).

Na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd (pre

porovnanie viď aj ). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 111/98 uverejnený rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd ako

súd dovolací vyslovil názor, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj

právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj

v prejednávanej veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok ţalovaného podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková