Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/6/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: R. F., IČO: X., bytom S., X.D.K., zastúpený advokátkou JUDr. D. H., AK so sídlom D.D.36, 974 01 B.B. proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/1176- 18475/2008/993202-r zo dňa 12. februára 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -98 zo dňa 20. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -98

zo dňa 20. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 151,65 Eur

k rukám jeho advokátky JUDr. D. H.v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/1176- 18475/2008/993202-r zo dňa 12. februára 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu, a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu D. K.č. /Pav zo dňa 26. novembra 2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

2

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní) za rok 2006 vo výške 3.424.737,- Sk.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (, , v spojení s a nasl. ), dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v súlade s ust. zákona o správe daní pri vypočutí svedkov MVDr. M. M., bytom H.X., K.a Mgr. V. M., bytom H.X., K., ktorý sa uskutočnil 2. októbra 2010 a o výsluchu ktorých mal byť upovedomený žalobca písomne podaním zo 4. septembra 2007, kde bol zároveň poučený o tom, že môže klásť svedkom otázky, pričom prvostupňový správny orgán doručoval predvolanie na základe doručenky do vlastných rúk a k uloženiu uvedenej zásielky na pošte došlo 7. septembra 2007. Podľa krajského súdu z doručenky nevyplynuli také skutočnosti, aké mal na mysli zákonodarca v ust. v zákona o správe daní a to najmä skutočnosť, že kedy bola poštovým doručovateľom predmetná zásielka bezvýsledne doručovaná s vhodným upovedomením o tom, že príde písomnosť doručiť znovu v určitý deň a hodinu, a že po tomto opakovanom doručovaní bola zásielka uložená na pošte a adresát bol o tom vhodným spôsobom upovedomený, teda že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mohli správne orgány viesť k aplikácii fikcie doručenia pri predmetnej zásielke zo 4. septembra 2007. Podľa krajského súdu tým, že nebol upovedomený o dátume výsluchu svedkov, došlo podľa súdu aj k porušeniu ust. zákona o správe daní, a ktoré žalovaný a prvostupňový správny orgán považoval za rozhodujúce pri vydaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Na základe toho dospel krajský súd k záveru, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže týmto postupom odňal žalobcovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania priznal pre jeho úspech v konaní avšak nie v požadovanej výške 10.634,53 Eur a 66 Eur súdny poplatok, ale vo výške, ktorú sám určil podľa a Vyhl. vo výške 978,56 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v merite veci a žalobca v časti rozsudku

týkajúcej sa trov konania.

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zamietne

žalobu žalobcu z dôvodov, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nepochybili keď doručovali do vlastných rúk upovedomenie o výsluchu svedka a nevyužili možnosť, ktorú dáva poštový poriadok odosielateľovi zásielky na opakované doručenie zásielky jej adresátovi – žalobcovi. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi krajského súdu v Žiline, že doručovanie nebolo správne a v súlade s § 17 ods. 3 zákona o správe daní, nakoľko predmetné upovedomenie o výsluchu svedkov nemuselo byť žalobcovi zaslané poštou do vlastných rúk, ale stačilo doručenie aj bez opakovaného doručovania a nie postupom podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní. Zároveň namietal, že predmetné doručovanie nenamietal žalobca v rámci odvolacieho konania na správnom orgáne. Nakoľko správne orgány neboli povinné doručovať predmetné upovedomenie žalobcovi do vlastných rúk ako aj na skutočnosť, že toto nenamietal v rámci administratívneho konania, nemal sa súd touto námietkou žalobcu vôbec zaoberať a predmetnú žalobu žalobcu mal krajský súd zamietnuť.

3

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Žiline potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že správca dane nedoručil žalobcovi riadne v súlade s § 17 ods. 3 zákona o správe daní upovedomenie o výsluchu svedka, a že v danom prípade nemohla byť aplikovaná fikcia doručenia predmetnej zásielky aj z toho dôvodu, že sa žalobca v čase doručovania nezdržiaval v mieste bydliska. Navrhol napadnutý rozsudok v merite veci potvrdiť ako vecne správny.

Žalobca vo svojom odvolaní voči výroku o trovách konania namietal výšku priznanej

sumy trov právneho zastúpenia, ktorú žiadal priznať vo výške z hodnoty sporu, ktorá bola v sume 113.680,44 Eur, pričom poukázal na nález ÚS SR č. , a že šlo o účelne a potrebne vynaložené trovy na uplatňovanie a bránenie práva žalobcu. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci po 120,23 Eur a režijný paušál 7,21 Eur a to za podané odvolanie zo 7. júna 2010 a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 15. júla 2010 a príslušnú DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v merite veci nie je možné priznať úspech a ani odvolaniu žalovaného v časti trov konania nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia a konanie žalovaného

I/228/1176-18475/2008/993202-r zo dňa 12. februára 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu, a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu D. K.č. /Pav zo dňa 26. novembra 2007 a posúdenie, či bol dodržaný zákonný postup pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s ust. § 17 ods. 3 zákona o správe daní a to najmä skutočnosť, či bol správnym orgánom preukázané skutočnosti, ktoré by mohli správne orgány viesť k aplikácii fikcie doručenia pri predmetnej zásielke zo 4. septembra 2007 a či táto skutočnosť mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa § 17 ods. 2 zákona o správe daní do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.

4

Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť

doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalobcu i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu § 17 ods. 3 zákona o správe daní.

Inštitút fikcie doručenia zásielky upravený v § 17 ods. 3 zákona o správe daní mohol

žalovaný a správca dane aplikovať iba v prípade, ak by bolo preukázané, že bol dodržaný zákonný postup pri doručovaní zásielky zo 4. septembra 2007, ktorou žalobcovi oznamoval, že sa uskutoční výsluch svedkov v predmetnej veci, ktorého sa môže zúčastniť, a ktorým môže klásť otázky. Správca dane – prvostupňový správny orgán sám rozhodol, že predmetné upovedomenie o výsluchu svedkov sa bude doručovať do vlastných rúk, teda využil svoje oprávnenie podľa § 17 ods. 2 písm c) zákona o správe daní a určil, že písomnosť sa bude žalobcovi doručovať do vlastných rúk. Preto bol žalobca následne povinný držať procesný postup pri doručovaní zásielky podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní. Ak tak žalobca nepostupoval, bolo nutné považovať toto procesné pochybenie za tak zásadné, ktoré mohlo mať vplyv na jeho zákonnosť a preto správne krajský súd postupoval, ak rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže v danom prípade žalovaným a správcom dane pri doručovaní zásielky

zo 4. septembra 2007 žalobcovi nebol dodržaný postup podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní, nezostalo odvolaciemu súdu iné, než sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania aj v tejto časti sa odvolací

súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že v konaniach podľa piatej časti sa výška trov vyčísľuje nie z hodnoty sporu, ako sa mylne domnieva právna zástupkyňa žalobcu, ale sa podľa Vyhl. vychádza z predmetu súdneho konania a to preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Tento názor vychádza z predmetu správneho súdnictva, ktorým je v prvom rade prieskum

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejnoprávne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie. Ide teda zásadne o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení. Z týchto dôvodov sa súdna prax a následne na to aj legislatíva (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. účinná od 1. júna 2009), priklonili k názoru, že úkony právnej pomoci vykonané advokátom v správnom súdnictve treba

5

posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -9 zo dňa 1. apríla 2009 – www.concourt.sk).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu a aj žalovaného uvedené v ich odvolaniach proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a s poukazom na veta prvá a , nakoľko žalovaný a žalobca v odvolacom konaní úspech so svojimi odvolaniami nemali, tak priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného za jeden úkon právnej pomoci a to za vyjadrenie z 15. júla 2010 podľa Vyhl. vo výške 120,23 Eur a RP vo výške 7,21 Eur a DPH vo výške 19 % zo sumy 127,44 Eur, t.j. 24,21 Eur, teda celkom 151,65 Eur. V ostatnej časti požadovanú náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, keďže žalobca nebol v časti odvolania týkajúceho sa trov konania úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková