Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)606/366833.2718c1.pdf
PDF · 107.17 KB
No categories available
7So/125/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/125/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, právnej veci navrhovateľa JUDr. L.S., bytom v M., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. mája 2009, č.k. 24 Sd/26/2009-41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. mája 2009,
č.k. 24 Sd/26/2009-41 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. januára 2009 číslo
X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 6. mája 2009, č.k. 24 Sd/26/2009-41, potvrdil
rozhodnutie odporkyne z 19. januára 2009 číslo X., ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o
starobný dôchodok ku dňu 24. septembra 2005 s odôvodnením, že nezískal v zamestnaní v
zvýhodnenej pracovnej kategórii potrebnú dobu zamestnania, preto mu nevznikol nárok na
starobný dôchodok pri dosiahnutí zníženého dôchodkového veku. Navyše navrhovateľovi bol
rozhodnutím odporkyne z 3. októbra 2005 číslo X. s účinnosťou od 14. júla 2005 priznaný
starobný dôchodok vo výške 2 556 Sk, neskôr upravený na 112, 80 euro mesačne.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne z 19. januára 2009 číslo X. zrušiť.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP)
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba vyhovieť.
Podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je na
účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2.
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.
Podľa § 60 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok
na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok,
vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie
je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré
boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový
dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ bol v služobnom pomere príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže v čase od 1.augusta 1963 do 24. septembra 1965, od 9. apríla
1969 do 29. apríla 1969, od 20. apríla 1970 do 30. apríla 1992 a od 5. mája 1995
do 31. októbra 1999. Odporkyňa však neskúmala, či navrhovateľovi vznikol nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo či mu bol priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu, lebo z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že mu služba
v ozbrojenom zbore v čase od 1.augusta 1963 do 24. septembra 1965, od 9. apríla 1969
do 29. apríla 1969, od 20. apríla 1970 do 30. apríla 1992 a od 5. mája 1995 do 31. októbra
1999 pre vznik nároku na uvedené dôchodky a ich výšku nebola hodnotená. Skutočnosť, že
mu bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa s účinnosťou od 1. júla 2002 len považuje za
výsluhový dôchodok, nič nemení na skutočnosti, že odporkyňa nezisťovala, či by navrhovateľ
splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a či mu nárok na tento dôchodok vôbec
mohol vzniknúť.
Z hľadiska posúdenia nevyhnutnosti takéhoto skúmania nie je právne významná
skutočnosť, že odporkyňa právoplatným rozhodnutím z 5. augusta 2003 číslo X. v spojení
s rozhodnutím zo 16. októbra 2003 číslo X. podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 173i ods.
1 a § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení odňala navrhovateľovi starobný dôchodok
s účinnosťou od 22. septembra 2003, lebo za nového právneho stavu sa navrhovateľ opätovne
domáhal priznania starobného dôchodku, o ktorom musí odporkyňa rozhodnúť
s rešpektovaním zákazu diskriminácie. Právne významné je skúmanie, či navrhovateľovi bola
v niektorom z uvedených systémov doba zamestnania (poistenia) započítaná v takom rozsahu,
aby nedošlo k jej vylúčeniu z obidvoch systémov.
Bez vykonania ďalšieho dokazovania a bez vysporiadania sa so skutočnosťou, že
výsluhový dôchodok nie je totožný s dávkou, ktorá sa za takýto dôchodok len považuje
(výsluhový príspevok) však nemôže odporkyňa vylúčiť pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok navrhovateľovi doby poistenia, v ktorých vykonával službu v ozbrojených zboroch.
Jej postupom by v opačnom prípade došlo k znevýhodneniu tej skupiny poistencov, ktorí
nemajú nárok na výsluhový dôchodok, ale majú nárok len na štátnu sociálnu dávku,
považovanú za výsluhový dôchodok ako jeho ekvivalent v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, ktorá bola len prilepšením k dôchodku zo strany štátu v dôsledku zhodnotenia
doby výkonu neatraktívneho povolania, a preto nedosahovala ani výšku starobného dôchodku,
na ktorý by poistencom vznikol nárok pri vykonávaní zamestnania v tretej pracovnej
kategórii. Hoci cieľom zákona bolo zabrániť dvojitému započítaniu tých istých dôb poistenia
v rozličných systémoch sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia, zo zákona nemožno vyvodiť
záver, že určité obdobia poistenia (zabezpečenia) sa pre konkrétne nároky nebudú hodnotiť
vôbec v žiadnom z uvedených systémov.
Treba preto zachovať postup, pri ktorom sa základný nárok posudzuje vo všeobecnom
systéme, pokiaľ nedošlo k jeho vylúčeniu do osobitného systému.
Z tohto hľadiska však odporkyňa nárok navrhovateľa neposudzovala a bez
podrobnejšieho skúmania vylúčila z doby poistenia všetky doby, za ktoré bol navrhovateľovi
priznaný výsluhový príspevok, ktorý nie je výsluhovým dôchodkom.
Odvolací súd preto zastáva právny názor, že postup odporkyne nezodpovedá zákonu
o sociálnom poistení, lebo vyčlenením dôchodkového poistenia členov ozbrojených zborov
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia nemalo dôjsť k vylúčeniu žiadnej z ich dôb
dôchodkového poistenia (zabezpečenia) a zo spôsobu ich hodnotenia z obidvoch systémov
sociálneho poistenia (aj zo systému všeobecného aj zo systému osobitného). Právna úprava
mala len zabrániť dvojitému započítaniu poistných dôb z ktoréhokoľvek systému súčasne
do obidvoch z nich. O takéto dvojité započítanie dôb poistenia v danej veci nešlo, lebo doba
poistenia a výkon práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia) nebola pre navrhovateľa zohľadnená v žiadnom
z uvedených systémov v celom rozsahu. Aj keď navrhovateľ pôvodne splnil podmienky
vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorý mu odporkyňa aj priznala a neskôr mu uvedený
dôchodok s poukazom na § 173i zákona o sociálnom zabezpečení odňala, nevysporiadala sa
riadne so skutočnosťou, že navrhovateľovi v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia
nebola riadne zohľadnená celá doba zamestnania a ani so skutočnosťou, že navrhovateľovi
nárok na výsluhový dôchodok nevznikol.
Nestalo sa tak v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a ani neskôr
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, v ktorom bola žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii navrhovateľovi vo všeobecnom systéme zohľadniť nemožno, hoci navrhovateľ bol
až do vzniku nároku na skorší odchod do dôchodku dôchodkovo poistený.
Treba však uviesť, že aj prípade, keby celé obdobie dôchodkového poistenia
navrhovateľa bolo zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia pre vznik
nároku na výsluhový dôchodok je nevyhnutné, aby sa odporkyňa zaoberala otázkou, či je
prípustná také aplikácia zákona, pri ktorej by tá istá doba poistenia zakladala nárok na skorší
odchod do dôchodku a súčasne vo všeobecnom systéme pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok bola z doby zamestnania (poistenia) vylúčená. Takéto použitie zákona
v skutočnosti právo na skorší odchod do dôchodku pri zhodnotení celej doby poistenia
popiera. Odporkyňa musí tiež vyriešiť otázku, či v dôsledku používania právnej úpravy
možno na právach ukrátiť toho, komu už raz boli na jej základe založené práva. Postup, podľa
ktorého vôbec nie je pre nárok navrhovateľa zhodnotená doba poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia aj z aspektu zachovania práva na skorší odchod do dôchodku
však má za následok ujmu na jeho právach.
Aj s prihliadnutím na znenie § 6 ods. 2 ,3 zákona o sociálnom poistení však zmeny
právnych predpisov, ku ktorým došlo v priebehu poistenia navrhovateľa nemôžu spôsobiť
ujmu v právach poistenca a obmedziť mu právo, ktorého výhody požíval, ak by k takýmto
zmenám právnych predpisov nedošlo. Jeho právne postavenie by pritom nemalo byť horšie,
ako je právne postavenie tých poistencov, ktorí sú poistení len v jednom z poistných
(zabezpečovacích) systémov, a to tým skôr, že navrhovateľ sa nemohol slobodne rozhodnúť,
do ktorého dôchodkového systému vstúpi.
Vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané či navrhovateľ podmienku
dosiahnutia veku pre vznik nároku na požadovaný dôchodok splnil skôr.
Skutočnosť, že navrhovateľ bol poistený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zamestnania) a aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže spôsobovať stav,
v ktorom doba poistenia pred oddelením systémov navrhovateľovi vo všeobecnom systéme
nebola zhodnotená vôbec, a to ani pre účely posudzovania vekovej hranice pri nároku na
skorší odchod do dôchodku, ani pri posudzovaní zachovania nárokov, ktoré už
navrhovateľovi vznikli aspoň v jednom zo systémov sociálneho poistenia alebo zabezpečenia.
V prípade, keby starobný dôchodok navrhovateľovi priznával len jeden orgán
sociálneho poistenia (zabezpečenia), nebolo by možné uvedenú hranicu nerešpektovať, aj keď
vyrovnanie rozdielu vo výške odvedeného poisteného by bolo v právomoci orgánov
sociálneho zabezpečenia alebo poistenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania, lebo odporkyňa v konaní nebola
úspešná a navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová