Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/229/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUD. Eleny

Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M. P., bytom N., zast. advokátom JUDr.

M. C., Š., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 2008/00261-85/04-R-I. zo dňa 22.

októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.

marca 2009 č.k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

18. marca 2009 č.k. -21 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu

č. 2008/00261-85/04-R-I. zo dňa 22. októbra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie č.j.

-85/04-R-I. zo dňa 22. októbra 2008, ktorým odporca nepriznal navrhovateľovi nárok

na vrátenie vlastníctva k pozemkom a priznal náhradu za parc. č. X. záhradu o výmere

519 m2 prislúchajúcom v spoluvlastníckom podiele ½ k.ú. N. Z. vedenej v pozemkovej knihe

v PKV č. X..

Krajský súd uviedol, že odporca rozhodol v súlade so zákonom, keď vydal

rozhodnutie, v ktorom rozhodol len o uplatnenom nároku navrhovateľom, a to parc. č. X.

v PKV č. X. k.ú. N. Z., pretože navrhovateľ si k iným pozemkom neuplatnil právo na

navrátenie vlastníctva do 31. decembra 2004 a tie nie sú uvedené ani v jeho podaní zo dňa 14.

apríla 2004.

Podľa krajského súdu na uplynutie lehoty na uplatnenie vlastníckeho práva musel

odporca prihliadnuť priamo zo zákona, pretože z tohto vyplýva, že, že neuplatnením práva

v lehote, právo zanikne.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,

že krajský súd vo svojom rozhodnutí bez podrobnejšieho odôvodnenia konštatuje, že správny

orgán postupoval v súlade so zákonom, preto jeho rozhodnutie potvrdil.

Krajskému súdu vyčítal, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťami ním tvrdenými,

nevysporiadal sa s tým, prečo bola v žiadosti uvedená výmera, ktorá súhlasí s odobratými

pozemkami. Taktiež trval na tom, že iba vinou pomalého postupu správneho orgánu, nebola

predmetná žiadosť spresnená v zákonnej lehote.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 49 ods. 2, § 19 ods. 3 a § 21 ods. 1

Správneho poriadku a v tejto súvislosti uviedol, že z konania správneho orgánu jednoznačne

vyplýva, že mal záujem na objasnení žiadosti podanej navrhovateľom. Skutočnosť, že tak

urobil až po niekoľkých rokoch namiesto 30 dní, pričom takto navrhovateľ zmeškal lehotu na

doplnenie resp. zmenu svojho nároku, je v rozpore so zmyslom ,

ktorým bolo aspoň čiastočne napraviť krivdy spôsobené minulým režimom.

3

Podľa navrhovateľa v konaní bolo jasne preukázané, že navrhovateľ jasne prejavil

vôľu smerujúcu k vráteniu celej výmery odobratých pozemkov. Nikto nespochybnil nárok

žiadateľov na vydanie celej požadovanej výmery, ani to, že žiadatelia o časť pôdy naozaj

prišli. O tom svedčí aj postup odporcu, ktorý až do vydania rozhodnutia považoval za

preukázaný úmysel navrhovateľa. Ak by odporca nemal pochybnosti, tak by rozhodol aj bez

ústneho pojednávania, pritom ale práve na tomto pojednávaní boli nároky navrhovateľa

bližšie špecifikované.

Keďže krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa,

čím bolo porušené jeho právo na zákonné a odôvodnené rozhodnutie, navrhovateľ navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, uvedené v záhlaví

tohto rozsudku, ktorým odporca o uplatnenom nároku navrhovateľa ako oprávnenej osoby

podľa v zmysle rozhodol v bode II tak, že spĺňa

podmienky reštitučného nároku podľa zákona, č. a pre

zákonné prekážky a sa mu nepriznáva

vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, v bode III rozhodnutia rozhodol,

že nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode II rozhodnutia, nie je

dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu a oprávnenej osobe sa v zmysle § 6 ods.2

4

zákona prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, v primeranej

výmere a bonite, v akej boli ich pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, ktorej sa

nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo

oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada, v bode IV rozhodnutia odporca rozhodol,

že finančnú náhradu za pôvodné pozemky v zmysle § 6 ods.5 zákona poskytne Slovenský

pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú

osobu.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu,

podľa ktorého odporca rozhodol v súlade so zákonom, keď vydal rozhodnutie, v ktorom

rozhodol len o uplatnenom nároku navrhovateľom, a to parc. č. X. v PKV č. X. k.ú. N. Z.,

pretože navrhovateľ si k iným pozemkom neuplatnil právo na navrátenie vlastníctva do 31.

decembra 2004 a tie nie sú uvedené ani v jeho podaní zo dňa 14. apríla 2004.

Podľa krajského súdu na uplynutie lehoty na uplatnenie vlastníckeho práva musel

odporca prihliadnuť priamo zo zákona, pretože z tohto vyplýva, že, že neuplatnením práva

v lehote, právo zanikne.

Z uvedených dôvodov, krajský súd dospel k záveru, že odporca postupoval v súlade

so zákonom, keď o reštitučnom nároku navrhovateľa rozhodol len ohľadne parc. č. X. z PKV

č. X. k.ú. N. Z..

Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom krajského súdu, že z ustanovenia § 5

ods.1 vyplýva, že lehota (do 31.12.2004) v uvedenom ustanovení

stanovená je lehotou prekluzívnou a zákon s nedodržaním tejto lehoty spája zánik práva na

navrátenie vlastníctva k pozemkom, odvolací súd sa však nestotožnil s názorom krajského

súdu, že odporca postupoval správne, keď sa o reštitučnom nároku navrhovateľa rozhodol len

ohľadne parcely č. X. PKV č. X. k.ú. N. Z..

5

Z obsahu administratívneho spisu odporcu totiž vyplýva, písomnou žiadosťou zo dňa

14. apríla 2004 si navrhovateľ a jeho matka uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva

pozemkov Pkn. vl. č. X. parc. č. X. (záhrada) o výmere 707 m2. Dňa 11. septem-

bra 2008 odporca vyzval navrhovateľa, aby sa dostavil na úrad a spresnil identifikáciu

parcely, na ktorej stál dom, dvor a spresnil jeho výmery. Dňa 12. septembra 2008 prebiehalo

pred odporcom ústne pojednávanie podľa Z predmetu prejedná-

vania je zrejmé, že pojednávania sa konalo vo veci reštitučného nároku podľa zákona

č. , išlo o spresnenie identifikácie parcely, na ktorej stál dom, dvor, jeho

výmery a ujasnenia reštitučného nároku.

Navrhovateľ do zápisnice uviedol, že dom aj záhrada sú včlenené na parcele

č. X. a tá parcela je identifikovaná na GP. Č.X. I.. M. a na prídelovej listine D. R.. Ďalej

uviedol, že v prírode pozemok korešponduje s parcelným rozdelením I.. M. a podľa

prídelovej listiny (ktorú predkladá) a jedná sa o pozemok X. s výmerou 310 št. siah.

Navrhovateľ uviedol, že z toho vychádzal jeho uplatnený nárok.

Pokiaľ teda odporca rozhodoval len o uplatnenom nároku v zmysle jeho písomnej

žiadosti zo dňa 14. apríla 2004 a nezoberal sa nárokom na vrátenie vlastníctva, ktorý

navrhovateľ špecifikoval síce až po výzve odporcu na spresnenie parcely (po uplynutí štyroch

rokov od podania žiadosti), postupoval príliš formalisticky, pretože z jeho odôvodnenia nie je

zrejmé, prečo vôbec k ústnemu pojednávaniu došlo, keď špecifikáciu parcely na ktorú sám

navrhovateľa vyzval, napokon považoval za oneskorene uplatnený nárok, ako sa vysporiadal

s tvrdeniami navrhovateľa, že od samého počiatku sa domáhal vrátenia pozemku o výmere

707 m2, ktorá súhlasí s výmerou špecifikovaného pozemku parc. č. X. a ako sa vysporiadal

s dôkazmi, ktoré v rámci ústneho pojednávania navrhovateľ predložil.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné považovať navrhovateľom spresnenú

špecifikáciu parcely na ústnom pojednávaní dňa 12. septembra 2008, na ktorú sám odporca

navrhovateľa vyzval, za uplatnenie nároku, ktorý by išiel nad rámec jeho pôvodnej žiadosti

zo dňa 14. apríla 2004. Pokiaľ sa teda jeho nárokom uplatneným v písomnej žiadosti zo dňa

6

14. apríla 2004, doplnenej na ústnom pojednávaní dňa 12. septembra 2008 nezaoberal,

postupoval v rozpore s účelom a jeho výklad o zániku takto

uplatneného nároku je nesprávny.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľ sa nestotožňuje s dôvodmi

odporcu, pre ktoré mu nebolo priznané navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle žiadosti,

doplnenej, resp. objasnenej na ústnom pojednávaní dňa 12. septembra 2008 a odporcu vinil,

že tak urobil až po niekoľkých rokoch v dôsledku nesprávneho postupu odporcu, ktorý

nedôsledne postupoval v zmysle ustanovení § 21 Správneho poriadku. Vyčítal mu tiež

formalistický prístup k ním uplatnenému nároku.

Tieto námietky zostali zo strany krajského súdu nepovšimnuté a preto rozsudok

krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, považuje odvolací súd za

formalistické a arbitrárne bez toho, aby jeho výrok mal rozumný základ v obsahu

administratívneho spisu a poskytol rozumné vysvetlenie toho, prečo námietkam navrhovateľa

uplatneným v opravnom prostriedku nebolo možné vyhovieť.

Námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku totiž boli spôsobilé

spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Vychádzajúc z uvedeného ako aj zo zásady, že práva reštituentov nie je možné

interpretovať zužujúcim spôsobom, odvolací súd dospel k záveru, že pre potvrdenie

rozhodnutia odporcu neboli dané zákonné dôvody.

Nakoľko rozhodnutie odporcu i rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na

nesprávnom právnom posúdení, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok

krajského súdu, rozhodnutie správneho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250l

ods. 2, a veta prvá ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 2 a tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, právo na

ich náhradu nepriznal, hoci v opravnom prostriedku ako aj v odvolaní proti rozsudku

7

krajského súdu si ich náhradu uplatnil, pretože si ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade

s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. ( )

V Bratislave 26. augusta 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská