Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sp-95-2012.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sp/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru Nitra, Za hydrocentrálou č. 6, Nitra, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, za účasti P. F., bytom A., Na M. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 28.6.2012, č. 2012/00036-85/04-R-II., samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd v Nitre zrušuje rozhodnutie odporcu č. 2012/00036-85/04-R-II. zo dňa 28.6.2012 podľa § 250j ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na nové konanie.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. 2012/00036-85/04-R-II. zo dňa 28.6.2012, odporca nepriznal oprávnenému nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a priznal náhradu za nehnuteľnosti v kat. území N. vedených v pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX ako parc.č. XXXX/X pasienok o výmere 15715 m2, parc.č. XXXX záhrada o výmere 19638 m2, parc.č. XXXX/X roľa o výmere 7989 m2, parc.č. XXXX/X záhrada o výmere 764 m2, nepriznaná výmera celkom 460 m2 v prislúchajúcom v spoluvlastníkom podiele 1/1-ina.
Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že už predchádzajúcim rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2008 č. 2008/00261-85/04-R-I. bol navrhovateľ označený za oprávnenú osobu spĺňajúce podmienky reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. a pre zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ mu nebolo priznané vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam, a to k parc.č. XXXX - záhrada o výmere 19638 m2, nepriznaná výmera 519m2 v spoluvlastníckom podiele ?-ica. V dôsledku opravného prostriedku voči rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené v konaní č. 23Sp/216/2008-21 zo dňa 18. 03. 2009 a Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozsudkom 8Sžo 229/2009 zo dňa 26. 08. 2010 zmenil rozsudok Krajského súdu a I. stupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Správny orgán konštatuje, že oprávnené osoby P. F. a H. F., rod. W., si dňa 14. 04. 2004 uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. na nehnuteľnosti nachádzajúce v kat. území N.. Dňa 04. 03. XXXX H. F. zomrela a dedičmi zo zákona po nej sú deti P. F., Q. F., rod. F. a D. F.. Dedičmi zo zákona po nej sú deti vyššie uvedené, ktoré sa zriekli svojho podielu v prospech brata P. F.. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá je reštitučným titulom pôvodne patrila B. F. v podiele 310/11736, ktorá bola pôvodne zapísaná v PKV č. X na Rímsko-katolícke biskupstvo A.. Táto vložka bola predmetom revízie pozemkovej reformy a na predmetné pozemky dňa 16. 01. 1948 pod č. 206 a podľa návrhu ONV v Nitre č. 1401/48 za začalo vyvlastňovacie pokračovanie pre firmu "Rodina" svojpomocné družstvo
USBIM v Nitre. Tieto nehnuteľnosti ešte v r. 1948 USBIM družstvo Rodina rozdelilo pre členov družstva s cieľom poskytnúť im možnosť výstavby rodinných domov. Nehnuteľnosti však neskôr boli zabraté na výstavbu školy pod Zoborom a podľa prípisu ONV Nitra - odbor poľnohospodársky č. 1562/62 a dohody ZsKNV a Okresnej prokuratúry bolo MsNV poverené s mimopozemnoknižnými vlastníkmi usporiadať vlastnícke pomery s prerokovaním vkladu vlastníckeho práva na základe skutočnej držby.
Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí 8Sžo 229/2009 správny orgán sa zaoberal riešením nehnuteľnosti v celom rozsahu a teda nielen rozsahu uplatneného nároku. Z vypracovanej novej identifikácie pozemnoknižnej parcely z vložky č. XXXX. Okresný súd v Nitre na základe predložených dokladov a osvedčení rady MsNV uznesením zo dňa 12. 07. 1963 povolil vklad vlastníckeho práva na vlastníkov v ideálnych podieloch, a to z toho dôvodu, že GP sa nezhodovali s pozemnoknižným stavom, čím boli dané podmienky vkladu vlastníckeho práva na základe skutočnej držby. Takto bol uskutočnený zápis vlastníckeho práva na predmetných parcelách na B. F. v podiele XXX/XXXXX voči celku, čomu zodpovedá výmera pre oprávneného 1165 m2 na všetky parcely. Výmera skutočnej držby jednotlivých prídelcov sa pohybovala okolo 846m2, čo bolo preukázané aj zo znaleckého posudku zo dňa 03. 03. 1973, z ktorého vyplýva, že B. F. si nárokoval na náhradu za oplotenie, porasty a prácu na pozemok o výmere 460m2. Notárskou zápisnicou Nz 64/92 si B. F. reálne vyčlenil svoj spoluvlastnícky podiel vložky č. XXXX, ktorú časť reálne užíval, a to 455m2. Tak vlastne je preukázané, že z celého podielu 1165 m2 reálne do užívania právneho predchodcu žiadateľa pripadlo 915m2 a zostávajúca časť sa nachádza v chodníkoch, v ceste a vo verejnom priestranstve, teda predmetom nároku z celej pozemnoknižnej vložky XXXX je výmera 460m2 v celosti, ktorá mu bola odňatá. Štát nakladal s vlastníctvom oprávneného ako so svojím, o čom svedčí hospodárska zmluva z 03. 01. 1973 medzi ČSSR MNV v Nitre a preberajúcou organizáciou Potraviny Bratislava - lahôdkareň. Ako to vyplýva z geometrického plánu, jedná sa o časť prideleného pozemku B. F. družstvom "Rodina" na parcele č. XXXX, ktorá bola predmetným GP odčlenená časť parcely XXXX/X, na ktorej sa nadstavba dom a dvor nenachádza. Keďže nehnuteľnosť nemožno vrátiť, pretože sú evidované v KN ako zastavaná plocha a ostatná plocha, so založenými listami vlastníctva na fyzické a právnické osoby rozhodol o náhrade.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že výrok rozhodnutia nie je jasný, určitý a zrozumiteľný, pretože v ňom nie sú správne uvedené druhy pozemkov v čase odňatia vlastníckeho práva právnemu predchodcovi oprávnenej osoby a zároveň v ňom nie je špecifikované, aká nepriznaná výmera pripadá na každú jednotlivú parcelu. Vo výrokovej časti sa len konštatuje, že nepriznaná výmera je celkom 460 m2, táto však už pripadá na všetky nehnuteľnosti. Na základe takéhoto výroku potom nie je možné vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie reštitučného nároku, keďže znalec musí mať informáciu, akú výmeru z akého druhu pozemku má ohodnotiť. Tieto skutočnosti však z výrokovej časti rozhodnutia nevyplývajú. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žiadny z pozemkov uvedených vo výroku rozhodnutia nebol v čase odňatia záhradou, čo je zrejmé z GP ako aj z PKV č. XXXX. Správny orgán nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, pretože sa týka časti pôvodnej parcely XXXX/X vedenej ako parc.č. XXXX na LV č. XXXX nebol uplatnený reštitučný nárok. Táto nehnuteľnosť je vo vlastníctve štátu a je možné k nej alebo k jej časti navrátiť vlastníctvo (in natura).
V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 09. 2012 odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože výrok rozhodnutia je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Nie sú tam uvedené správne druhy pozemkov v čase odňatia vlastníckeho práva právnemu predchodcovi navrhovateľa a na základe takéhoto výroku nie je možné vypracovať znalecký posudok na vyhodnotenie reštitučného nároku. Ďalej namieta, že nebol pozvaný správnym orgánom na ústne pojednávanie a nebol ani upovedomený správnym orgánom, že bude vo veci takto rozhodnuté.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Priznáva, že vo výroku rozhodnutia nie sú uvedené správne druhy pozemkov. Toto rozhodnutie je však technicky riešené, že inak správny orgán rozhodnúť nemôže. Nie je pravdou tvrdenie zástupcu navrhovateľa, že by nebol
informovaný o konaní pred správnym orgánom, pretože 06. 06. 2012 bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či má návrhy, alebo námietky. Bol si ofotiť materiály, avšak písomné námietky nepodal.
P. F. uviedol, že on sa k pripravovanému rozhodnutiu nevyjadril, je s ním spokojný a žiada, aby ho súd ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci.
Účelom zákona č. 503/2003 Z. z., bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní ( správny poriadok).
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy (tretej hlavy podľa § 250l ods. 2 OSP) piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý bol súčasťou súdneho spisu, z preskúmavaného rozhodnutia a z vyjadrení účastníkov konania bolo nepochybné, že oprávnené osoby si v zákonom stanovenej lehote uplatnili právny nárok podľa zák. č. 503/2003 Z. z. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Zobor, pôvodne zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX.
Správny orgán na základe vykonaného dokazovania rozhodol napadnutím rozhodnutím z 28. 06. 2012 tak, že priznal oprávnenému právo na náhradu v podiele 1/1-ina v nepriznanej výmere 460m2 tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania podľa reštitučného zákona žiadateľom ako oprávneným osobám priznal právo na náhradu.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 a 5 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1 písm. o/, sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona majú k pozemku vo vlastníctve SR právo hospodárenia alebo správy.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby uvedených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona.
Správny orgán v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, je povinný zistiť presne a úplnej skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Správny orgán ako orgán verejnej moci, musí vykonávať činnosť orgánu v rozsahu, ktorý zakotvuje zákon, t.j. postupovať v správnom konaní tak, aby účastníci konania mohli uplatniť svoje procesné práva. Takýmto procesným právom, ktorý patrí účastníkovi konania, je jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Totiž z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho konania jednoznačne vyplýva, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podstatou tohto vyjadrenia je zaujatie postoja účastníkov k zisteným skutočnostiam - dôkazom, ktoré vytvárajú podklad pre následné rozhodnutie vo veci samej.
Inštitút vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je pre svoj význam zakotvený vo viacerých ustanoveniach správneho konania.
Povinnosť správneho orgánu postupovať v správnom konaní a rozhodnúť vo veci samej o správnom konaní, nezahŕňa právo účastníka konania na pozitívne rozhodnutie vo veci samej, znamená však záväzok a zodpovednosť správnych orgánov za to, že konali a rozhodli v zmysle platných všeobecne záväzných platných predpisov.
Preto je potrebné, aby správny orgán pred vydaním rozhodnutia, zvolal pojednávanie v tejto veci, nakoľko sa už jedná o tretie rozhodnutie, aby sa k podkladom rozhodnutia mohli osobne vyjadriť účastníci konania, pretože už v súdnom konaní je ich vyjadrenie bezpredmetné.
Krajský súd prihliadol na námietku navrhovateľa, ktorá bola opodstatnená, že výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný a neurčitý aj čo sa týka označenia druhu pozemkov
Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, a preto krajský súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, i keď mal vo veci úspech, nakoľko si trovy konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať opravný prostriedok