Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-43-2023.pdf
PDF · 121.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX P., zastúpená JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom Baštová 5A, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, XXX XX P., 2/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX P., obaja zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o vydanie veci s prísl., o odvolaní strán konania proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.03.2023 č.k. 5C 35/2021-342, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o vydanie hnuteľných vecí, a to: zariadenie obývacej izby, zariadenie kuchyne, vybavenie spálne, detskej izby, vecí slúžiacich na osobnú potrebu, vozidla zn. Z. U., Z.: K a vozidla zn. Z. U., Z.: K V poradí výrokom II. uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vydať žalobkyni hnuteľné veci, a to vstavanú kuchynskú linku, ktorá sa skladá z dolných kuchynských skriniek a jednej hornej kuchynskej skrinky, pod barovým pultom sa nachádzajú dve kuchynské skrinky, pod umývadlom sa nachádza jedna dvojdverová a jedna jednodverová kuchynská skrinka s tým, že posledná časť kuchynskej zostavy sa skladá z troch kuchynských skriniek jednodverových, jednej kuchynskej skrinky s troma zásuvkami, jednej kuchynskej skrinky dvojdverovej a kuchynskej skrinky s výsuvným roštom, Cargo výsuvný kôš. Kuchynská zostava obsahuje jednu hornú skrinku, dvierka kuchynskej zostavy sú vyrobené zo SENOSAN MDF dosky, povrchovo sú potiahnuté akrylátovou fóliou vo vysokom stupni lesku, súčasťou kuchynskej zostavy je drez zn. Formhaus D-100 Nero a batéria nerezová COSMO nero. Súd prvej inštancie ďalej uložil žalovaným vydať žalobkyni spálňový nábytok vyrobený taktiež firmou Pekra, s.r.o., ktorý pozostáva z veľkej posuvnej skrine (šatník) s posuvnými dverami spolu s policami, z manželskej postele, 2x matrac a rošt DOUBLE T5, samostatnú komodu so štyrmi zásuvkami, zo šatníka spojeného s komodou s dvoma zásuvkami a napokon žalovaným uložil vydať osobné motorové vozidlo zn. Z. U., rok výroby XXXX, EČV: K farba biela a traktor poľnohospodársky kolesový J. XXXX, farba červená, EČV: K do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 85 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto spore o vydanie veci má žalobkyňa bremeno tvrdenia, že je vlastníkom v žalobe označených hnuteľných vecí a k týmto musí preukázať vlastníctvo. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že všetky hnuteľné veci, ktorých vydania
sa žalobkyňa domáha v čase rozhodovania súdu existujú a sú v dispozičnej sfére žalovaných. Pokiaľ ide o vstavanú kuchynskú linku a spálňový nábytok, nebolo sporné, že tento nábytok zhotovila na mieru a dodala spoločnosť PEKRA, s.r.o., Sporným bolo kto za uvedený nábytok platil a kto bol vlastníkom tohto nábytku. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 644 Občianskeho zákonníka v spojení s § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade sa jednalo o zhotovenie veci na zakázku, keď zhotoviteľom bola spoločnosť PEKRA, s.r.o. Táto mala povinnosť zhotoviť vec a mala právo na to, aby objednávateľ zaplatil cenu za zhotovenie veci. Objednávateľom v danom prípade bol Z. V. s manželkou, keďže z výsluchu svedka B. O. vyplynulo, že nábytok do kuchyne a spálne zhotovovali pri prerábke podkrovia pre nebohého Z. V., pričom on a jeho manželka, žalobkyňa, si boli tento nábytok naceňovať, teda u zhotoviteľa diela vyberali druh, tvar, materiál nábytku. Teda Z. V. a jeho manželka ako objednávatelia sa na základe zmluvy o dielo stali vlastníkmi tohto nábytku. Uvedené vyplýva aj z cenovej ponuky spoločnosti PEKRA, s.r.o. z 24.01.2017, ktorá sa týkala kuchynskej linky, a bola adresovaná Z.ovi V.vi, teda aj zhotoviteľ diela v tom čase považoval Z. V. za objednávateľa. Žalovaní predložili v priebehu konania faktúry a cenové ponuky spoločnosti PEKRA, s.r.o., podľa ktorých objednávateľom bol O. V. starší, avšak tieto účtovné doklady boli vystavené v rokoch 2021 až 2022, z písomného vyjadrenia tejto spoločnosti vyplynulo, že doklady boli vystavené dodatočne na žiadosť žalovaného v 2. rade z dôvodu, že nábytok do kuchyne a spálne vyplácal O. V. starší. Podľa súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že cenu diela mal zaplatiť podľa svedka O. O. V. starší nepreukazuje, že on bol aj objednávateľom zmluvy o dielo. Preto súd prvej inštancie žalobe o vydanie tohto nábytku uvedeného vo výroku II. rozsudku vyhovel, keďže mal za preukázané, že tento nábytok bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela Z. V. a na základe dedičského konania po nebohom manželovi žalobkyni pripadol podiel v 1/2 a zvyšný podiel deťom poručiteľa a žalobkyni. Súd prvej inštancie vyhovel aj žalobe o vydanie osobného motorového vozidla zn. Z. U., EČV: K a kolesového poľnohospodárskeho traktora J. XXXX, EČV:K Medzi stranami konania nebolo sporné, že vlastníkom motorového vozidla a traktora bol Z. V.. Spornou skutočnosťou bolo to, či kúpnou zmluvou zo 07.09.2020 Z. V. previedol vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam na svojho otca O. V. staršieho. Žalobkyňa spochybňovala pravosť tejto kúpnej zmluvy, mala za to, že bola vyhotovená dodatočne až po smrti manžela, keďže jej manžel nemal dôvod predávať tento majetok. Žalobkyňa však v tomto smere dôkazy nepredložila. Súd prvej inštancie mal za to, že Z. V. a O. V. starší, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a traktoru, avšak túto kúpnu zmluvu v skutočnosti uzavrieť nechceli. Menovaní predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, a preto je tento právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku vôle. Skutočnou vôľou O. V. staršieho malo byť poskytnutie pôžičky Z.ovi V.vi, ktorá mala byť zabezpečená týmito hnuteľnými vecami a teda motorovým vozidlom a traktorom. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že k prepisu týchto motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte v zmysle kúpnej zmluvy zo 07.09.2020 v lehote 30 dní nedošlo. Podľa žalovaných pre prepisu vozidiel nedošlo, keďže sa mal predávajúcemu Z.ovi V.vi zhoršiť zdravotný stav. Zo žaloby však vyplýva, že dňa 07.10.2020 dostal Z. V. nečakane mozgovú príhodu a v predchádzajúcom čase nemal žiadne zhoršenie zdravotného stavu. Teda, ak by tu bola skutočná vôľa na základe kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu a traktoru na O. V. staršieho, nič nebránilo vykonať tento prepis aj na dopravnom inšpektoráte. Napokon bolo zistené, že tieto hnuteľné veci užíval aj po uzavretí kúpnej zmluvy naďalej Z. V., preto súd vyhodnotil túto kúpnu zmluvu ako neplatnú, v dôsledku čoho Z. V. až do svojej smrti bol vlastníkom hnuteľných vecí a v zmysle dedičského rozhodnutia po neb. Z.ovi V.vi nadobudla tieto veci ako dedičstvo žalobkyňa. Preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.
3. Súd prvej inštancie zároveň zamietol žalobu ako nedôvodnú pokiaľ ide o vydanie ďalších hnuteľných vecí a to vozík za traktor, fekál za traktor, odhrňovač na sneh za traktor, závesný pluh za traktor. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala, že tieto hnutľné veci boli vo vlastníctve jej manžela Z. V.. Skutočnosť, že tieto hnuteľné veci jej manžel užíval spoločne s traktorom nepreukazuje, že bol aj ich vlastníkom. Žalovaní tieto skutokové tvrdenia žalovanej popierali, zhodne tvrdili, že fekálny voz zakúpil žalovaný v 2. rade, ostatné príslušenstvo traktora mal zakúpiť O. V. starší. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali vlastnícke právo jej manžela k týmto hnuteľným veciam, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a súvisiacemu výroku IV. podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol a uplatnili si náhradu vzniknutých trov konania. Žalovaní tvrdia, že v priebehu konania preukázali, že vlastnícke právo k veciam, ktorých sa žalobkyňa dožaduje vydania,
nepatrí žalobkyni, resp. nepatrilo ani jej nebohému manželovi Z.ovi V.vi, ktoré by na základe dedičského konania prešli na žalobkyňu a jej deti ako dedičov. Podľa žalovaných, títo v konaní dostatočne preukázali, že vlastnícke právo k vstavanej kuchynskej linke a spálňovému nábytku vyrobenému na mieru, patrilo vlastnícke právo O. V.vi staršiemu a jeho manželke M. V.vej. Žalovaní predložili vypracovanú cenovú ponuku od spoločnosti PEKRA, s.r.o., ktorá bola vypracovaná pre O. V. staršieho a svedok O. potvrdil, že faktúry za takto vyrobený nábytok uhradil nebohý O. V. starší. Pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, kto dielo prevzal, že ho prevzala žalobkyňa, resp. jej zosnulý manžel, či vlastník nehnuteľností rodinného domu v P., kde sa tieto veci nachádzajú alebo či O. V. starší, teraz už nebohý a jeho manželka M. V.vá, ktorému bola tiež vyhotovená cenová ponuka. Vlastníkmi nehnuteľností, kde sa dielo nachádza nebola žalobkyňa, ani jej zosnulý manžel. Menovaní právo k nehnuteľnosti nemali ani na základe nájomnej zmluvy. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci na základe zmluvy o dielo sa nenadobúda prevzatím veci, ale zaplatením faktúry. Tieto faktúry uhradil O. V. starší, čo bolo v konaní preukázané a uvedené je v priamom rozpore s konštatovaním súdu v zmysle tom, že vlastníkmi diela sa stali objednávatelia, ktorými boli žalobkyňa so svojim manželom, teraz už nebohým Z.om V.m. Zdôrazňujú, že nie každý objednávateľ je aj vlastníkom veci. Ďalej žalovaní považujú kúpnu zmluvu za platnú, ktorá obsahovala skutočnú vôľu účastníkov, ktoré preukazujú, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam Z. U. a traktor J. prešli reálne na O. V. staršieho. Žalobkyňa nikdy rozpor vôle s prejavom nenamietala. Nerozporovala, že právnym úkonom, ktoré strany chceli uzatvoriť nebola kúpna zmluva, ale zmluvy o pôžičke a uvedené nepreukázala. Výpoveď svedka JUDr. E. U. je nutné vykladať tak, že strany sa na základe vzniknutej situácie nakoniec rozhodli uzatvoriť kúpnu zmluvu, nie zmluvu o pôžičke a nie v zmysle, že ide o absolútne neplatný právny úkon pre predstieranie a nedostatok vôle. Napokon podľa žalovaných žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo traktora J. XXXX, nakoľko VIN číslo v osvedčení tohto traktora je iné. Traktor, ktorí majú žalovaní k dispozícii tak nie je traktorom J. XXXX, ktorého vydania sa žalobkyňa dožaduje, nakoľko má iné VIN číslo. Žalobkyňa tak nepreukázala podľa ich názoru vlastnícke právo k tomuto traktoru a poukazujú aj na zabezpečené odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo 14.04.2002, z ktorého vyplýva, že pôvodné výrobné číslo traktora bolo pozmenené. Pôvodné výrobné číslo bolo odstránené brúsením, na jeho miesto bolo ručným spôsobom vyrazené iné VIN číslo a z toho vyplýva, že Z. V. nebol vlastníkom predmetného traktora a žalobkyňa sa ani nemôže domáhať jeho vydania. Opätovne zdôrazňujú, že tento traktor kúpil opäť ich otec O. V. starší pred 20 rokmi na podnikateľské účely, bol používaný hlavne O. V.m starším, potom na ňom jazdil nebohý Z. V., jeho syn ako zamestnanec firmy O. V.. Tento traktor bol zakúpený bez technického preukazu, používal sa len na vyťahovanie septika. Asi po 5 rokoch používania traktora J. Z. V., manžel žalobkyne a brat žalovaných zabezpečil technický preukaz a prebitím čísel na agregáte zlegalizoval tento traktor na svoje meno. Po smrti Z. V. otec O. V. starší vyzval žalobkyňu na to, aby traktor mu ostal v jeho vlastníctve s čím žalobkyňa nesúhlasila. Ďalej poukázali na to, že žalobkyňa počas trvania manželstva nepracovala, jej nebohý manžel Z. V. bol zamestnaný u žalovaného O. V. na polovičný úväzok. Nie je reálne, aby si žalobkyňa a nebohý Z. V. mohli okrem finančnej čiastky, ktorá bola na účte Z. V. v čase smrti financovať domácnosť, výdavky na bežný život a naviac si dovoliť aj rôzne stroje a zariadenia. Na základe týchto dôvodov navrhli žalovaní podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. a súvisiacemu výroku IV., podala včas odvolanie aj žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok a uložil žalovaným povinnosť vydať aj ostávajúce hnuteľné veci a uplatnila si náhradu vzniknutých trov konania. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy aj iné možnosti nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom tohto odvolania. V dobe, počas ktorej nebohý manžel tieto hnuteľné veci užíval spolu s traktorom, užíval ich ako vlastné a využíval ich v rámci svojej zárobkovej činnosti. Staral sa o ne v zmysle opráv, čistenia, udržiavania, v stave potrebnom pre výkon činnosti, na ktorú boli pôvodne vyrobené. Je pravdou, že jej nebohý manžel bol zamestnaný u svojho brata, žalovaného v 2. rade, okrem toho si zarábal sám aj tým, že so spornými hnuteľnými vecami vykonával pomocné práce na tzv. zavolanie ľudí z dediny, či z okolia. Ozrejmuje, že žalovaní v 1., 2. rade a ich celá rodina boli viac-menej zamestnaní v penzióne, ktorý patrí žalovanému v 2. rade, vlastnili viacero motorových vozidiel, ktoré si členovia rodiny medzi sebou požičiavali, vymieňali, ponechávali podľa logiky, že to ostáva v rodine. Má za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani skutočnosťou, že tieto hnuteľné veci, v časti ktorých žaloba bola zamietnutá, mohol jej nebohý manžel ich nadobudnúť titulom vydržania. Na základe týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.
6. Žalobkyňa sa písomným podaním z 27.04.2023 zároveň vyjadrila k odvolaniu žalovaných. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok, ktorý odvolaním napadli žalovaní potvrdil ako vecne správny. Zdôrazňuje,
že žalovaní sa snažia dodatočne vyhotovenými faktúrami nárokovať si vlastníctvo k týmto hnuteľným veciam. Doklady boli vyhotovené dodatočne až v roku 2021 a 2022 na požiadanie od majiteľa firmy PEKRA, s.r.o. a tieto dôkazy nepovažuje žalobkyňa za dôveryhodné. Zdôrazňuje, že vzťahy medzi ňou a rodičmi žalovaných neboli nikdy ideálne, preto je otázne, prečo by žalobkyňa chcela alebo súhlasila s tým, aby jej kuchynskú linku a spálňu financovali svokrovci. Horné poschodie rodinného domu svokrovcov si zariaďovali a financovali žalobkyňa spolu s nebohým manželom Z.om V.m. Pokiaľ ide o prevod vlastníctva vo vzťahu k motorovému vozidlu Z. U. a traktor J., tento prevod vlastníctva nedáva zmysel z dôvodu, že manžel žalobkyne mal dostatok finančných prostriedkov a nemal potrebu si požičiavať ďalšie financie, o čom by žalobkyňu ako svoju manželku informoval. O finančnej situácii žalobkyne a jej nebohého manžela svedčia aj výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že ku dňu smrti mal jej manžel na účte sumu 69.579,59 eur a ku dňu 31.01.2018 mal na účte 49.810,61 eur. Nie je tak pravdou, ako to tvrdia žalovaní, že žalobkyňa s manželom nemali financie. K namietanému spôsobu života žalobkyňa uviedla, že od mája 2017 bola na materskej dovolenke, druhé dieťa sa jej narodilo v júli 2019, takže zamestnať sa nemohla, keďže sa starala o maloleté deti.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomným podaním z 01.05.2023 vyjadrili k odvolaniu žalobkyne a navrhli rozsudok vo výroku III. potvrdiť ako vecne správny. Žalovaní opätovne poukazujú na to, že vo výroku III. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ich názoru netrpí vytýkanými vadami, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu. Žalobkyňa v spore o vydanie veci nepreukázala vlastnícke právo k daným hnuteľným veciam, ktorých vydania sa dožaduje a to ani vydržaním, čo súd prvej inštancie podľa ich názoru posúdil správne.
8. Žalovaní v 1. a 2. rade sa podaním z 15.05.2023 vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne, k ich odvolaniu. Zotrvali na dôvodoch podaných v odvolaní z ich strany.
9. Žalobkyňa v podaní z 30.06.2023 zotrvala na svojej právnej a skutkovej argumentácii vyjadrenej v priebehu prvoinštančného konania v podanom odvolaní, ako aj v ďalších vyjadreniach a navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaných zamietol a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán opodstatnené nie sú.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátim zisteného skutkového stavu.
13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a konanie odvolacie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia.
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
15. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené pochybenia neidentifikoval.
16. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa a Z. V. (brat žalovaných v 1. a 2. rade), boli manželmi do 23.10.2020, kedy Z. V. zomrel. Dedičstvo po poručiteľovi Z.ovi V.vi bolo prejednané uznesením Okresného súdu Bardejov z 20.04.2021 č.k. 7D 24/2020-80 a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2021. Účastníkmi dedičského konania boli žalobkyňa ako pozostalá manželka a ich dve maloleté deti Z. V., nar. XX.XX.XXXX a G. V.vá, nar. XX.XX.XXXX. Predmetom dedičstva po poručiteľovi Z.ovi V.vi boli všetky hnuteľné veci, ktoré sú aj predmetom tohto sporu, ako aj práva a povinnosti vyplývajúce z osobného účtu v O., a.s. so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa 69.579,59 eur s prísl. a práva a povinnosti plynúce z vlastníctva dôchodkových jednotiek poručiteľa vedených v Q. - A. dôchodková správcovská spoločnosť, a.s. titulom zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.
17. Nebolo sporné, že žalobkyňa s manželom a oboma maloletými deťmi obývali bytovú jednotku nachádzajúcu sa na druhom poschodí rodinného domu v P., na ul. A. XXX/X, ktorého vlastníkmi boli pôvodne rodičia poručiteľa O. V. starší, ktorý zomrel dňa 30.01.2021 a M. V.vá, rod. C. (aktuálne vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú žalovaní v 1. a 2. rade v rozsahu po 1/2 -vici podľa LV č. XXXX, kat. úz. P. na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 27.11.2020).
18. Je tiež zrejmé, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, reálne existujú a sú v dispozičnej sfére žalovaných, čo vyplýva z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu konaného dňa 09.06.2022 na mieste samom A. XXX/X, P. (č.l. 163 až 164).
19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
22. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Sporný kuchynský a spálňový nábytok, ktorý je predmetom konania, nepochybne zhotovila a dodala firma PEKRA, spol. s r.o. Podľa konateľa tejto spoločnosti, svedka B. O., išlo v roku 2017 o tzv. prerábku podkrovia vyššie uvádzaného rodinného domu pre Z. V. a jeho manželku - žalobkyňu, ktorí boli nábytok do kuchyne a spálne „naceňovať“ a teda u zhotoviteľa vyberali druh, tvar a materiál nábytku, za zhotovenie ktorého podľa svedka zaplatil O. V. starší.
24. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 631 Občianskeho zákonníka a nasl. v spojení s § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o dielo a zhotovenie veci na zákazku. Zmluva o dielo je vo všeobecnosti jeden z najčastejšie používaných zmluvných typov podľa Občianskeho
zákonníka a je definovaný ako dvojstranný záväzkový právny vzťah, ktorým sa zaväzuje zhotoviteľ, že pre objednávateľa vykoná na svoje nebezpečenstvo dielo a to za dojednanú odmenu. Predmetom zmluvy o dielo je vykonanie diela, čo však nie vždy znamená zhotovenie novej veci a rozhodne nemožno stotožňovať predmet zmluvy o dielo s predmetom zmluvy o vytvorení diela podľa autorského zákona.
25. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú dohoda o predmete zmluvy, dohoda o poskytnutí odmeny za vytvorenie diela a záväzok zhotoviteľa, že vec vykoná na svoje nebezpečenstvo. Pri zmluve o dielo sú hlavným kritériom vyhotovenia veci individuálnej potreby objednávateľa, realizované činnosťou zhotoviteľa.
26. Úprava zmluvy o dielo je doplnená osobitnými ustanoveniami (zmluvnými podtypmi), ktoré sa vzťahujú na zmluvu o zhotovení veci na zákazku (§ 644 až 651 Občianskeho zákonníka). V tomto osobitnom podtype zmluvy o dielo je okrem vymedzenia ich pojmu, práv a povinností zmluvných strán, obsiahnutá aj úprava práv zo zodpovednosti za vady ako úpravy osobitnej k všeobecnej úprave zodpovednosti za vady v Občianskom zákonníku.
27. V súvislosti s výškou ceny diela je potrebné zdôrazniť, že podstatnou náležitosťou zmluvy je len dohoda o odplatnosti vyhotovenia diela a nie presne určená výška tejto ceny. Výška ceny diela teda nemusí byť dojednaná pri uzavretí zmluvy, môže sa odvíjať od spôsobu vykonávania diela rešpektujúc postupné náklady a úpravy vyžadované samotným objednávateľom, čo zodpovedá právnej úprave primeranej ceny. Podtyp zmluvy o dielo, zhotovenie veci na zákazku podľa § 644 OZ je osobitným druhom zmluvy o dielo, ktorej predmetom je výlučne zhotovenie novej veci, ktorá má vecný - materiálny charakter. Občiansky zákonník ponecháva otázku vlastníckeho práva na všeobecnú úpravu vecných práv a ako vyplýva z jednotnej doktríny, vlastníkom zhotovovanej veci je zhotoviteľ a následne sa aplikuje ust. § 133 ods. 1 OZ s tým, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k veci jej prevzatím. Cieľom zmluvy o obstaraní veci na zákazku je zhotovenie novej veci a jej odovzdanie za odplatu do vlastníctva objednávateľa. Dohoda o výške ceny za dielo teda nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za podobných podmienok za porovnateľné dielo.
28. Objednávateľ je vlastníkom zhotovenej veci ak zmluva neustanovuje niečo iné (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2Odon 147/1997).
29. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov aj podľa odvolacieho súdu objednávateľmi v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou PEKRA, spol. s r.o., boli Z. V. spolu so žalobkyňou, jeho manželkou, ktorí spoločne u zhotoviteľa vyberali a objednali druh, tvar a materiál zariadenia kuchyne a spálne. Ako už bolo vyššie uvádzané, dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a v tejto súvislosti je bez právneho významu, že podľa svedka B. O. cenu za zhotovenie nábytku mal zaplatiť otec Z. V.. V tomto zmluvnom vzťahu vlastníkom zhotovovaných vecí (ak zmluva neustanovuje niečo iné, čo v danom prípade preukázané nebolo) je vždy objednávateľ diela, ako to správne zdôraznil aj súd prvej inštancie. Kto bol reálnym objednávateľom predmetného nábytku vyplynulo aj z predloženej cenovej ponuky spoločnosti PEKRA, spol. s r.o. zo dňa 24.01.2017 (č.l. 145), ktorá bola adresovaná Z.ovi V.vi, z čoho možno vyvodiť, že zhotoviteľ diela menovaného taktiež považoval za objednávateľa zákazky. Pokiaľ žalovaní v priebehu tohto sporu predložili faktúry a cenové ponuky spoločnosti PEKRA, spol. s r.o., v zmysle ktorých objednávateľom a teda zákazníkom mal byť O. V. starší, je zrejmé, že tieto účtovné doklady boli vystavené až v rokoch 2021 a 2022. Tieto doklady boli vyhotovené dodatočne na žiadosť žalovaného v 2. rade, v dôsledku čoho súd prvej inštancie na ich obsah správne neprihliadal.
30. Podobne správnym spôsobom posúdil prvoinštančný súd aj vlastnícke právo žalobkyne k osobnému motorovému vozidlu značky Z. U., rok výroby XXXX, EČV: K farba biela a kolesového traktora J. XXXX, farba červená, EČV: K Žalovaní v 1. a 2. rade síce predložili kúpnu zmluvu zo 07.09.2020, ktorou mal poručiteľ Z. V. previesť vlastnícke právo k obom motorovým vozidlám na O. V. staršieho, svojho otca, avšak zároveň je zrejmé aj to, že k zmene evidencie na nového vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte nedošlo a tieto motorové vozidlá až do svojej smrti užíval Z. V.. Skutočnou vôľou O. V. staršieho v súvislosti s uzatvorením spornej kúpnej zmluvy bolo zabezpečenie predtým poskytnutej pôžičky Z.ovi V.vi (č.l. 49), preto prvoinštančný súd opodstatnene vyhodnotil túto kúpnu zmluvu ako neplatnú z dôvodu nedostatku vôle uzavrieť takýto právny úkon oboma zmluvnými stranami v zmysle predpokladov § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
31. Dôvodnou nie je ani odvolacia námietka žalovaných v zmysle tom, že žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo traktora J. XXX, EČV: K z dôvodu iného VIN čísla než to, ktoré je uvedené v osvedčení o dedičstve po poručiteľovi Z.ovi V.vi. Žalovaní v priebehu konania tvrdili, že na tomto motorovom vozidle došlo k mechanickej nezákonnej zmene VIN čísla a v tomto smere žalovaný v 2. rade podal podnet Okresnému riaditeľstvu PZ v K. (č.l. 141). Poukazoval na to, že uvedený traktor zakúpil ich otec O. V. starší, išlo o traktor bez technického preukazu s tým, že asi po 5 rokoch od kúpy traktora nebohý brat Z. V. si kúpou zaobstaral len technický preukaz a neznámym spôsobom uskutočnil s pomocou zakúpeného technického preukazu v evidencii prepis vlastníka traktora z otca na svoju osobu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou, aby VIN číslo traktora nachádzajúce sa na samotnom stroji a VIN číslo v zakúpenom technickom preukaze sa zhodovali, došlo k neoprávnenej mechanickej zmene VIN čísla na stroji traktora. To, že zrejme došlo k pozmeneniu identifikačných údajov traktora, najneskôr do 01.04.2008 (podľa záverov Okresného riaditeľstva PZ v K., odbor kriminálnej polície, vyjadrených v uznesení zo 14.06.2022) bez ďalšieho neznamená, že toto motorové vozidlo reálne neexistuje a že by nemohlo byť predmetom vydania, keď bolo nepochybne zistené, že sa nachádza v dispozícii žalovaných.
32. Súd prvej inštancie sa napokon dostatočne vysporiadal aj s námietkami, ktoré sa týkali hnuteľných vecí podrobne popísaných v bode 37. preskúmavaného rozsudku a v závislosti od predložených dôkazov správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala nepochybným spôsobom, aby Z. V. bol ich vlastníkom. Len samotné užívanie týchto vecí spolu so zariadením traktora J. XXXX bez nadobúdacieho titulu do vlastníctva poručiteľa, resp. pre prípadný dobromyseľný vstup do ich oprávnenej držby poručiteľom, žalobkyňa v konaní neuvádzala a na podporu svojich tvrdení neoznačila relevantné dôkazy.
33. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strany na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu. To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V naznačených súvislostiach odvolací súd považuje preskúmavané rozhodnutie za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, tak ako to predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje myšlienkové pochody, predstavy a úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu.
34. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
35. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a nasl. CSP. So zreteľom na to, že ani jedna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná, bolo rozhodnuté, že náhrada vzniknutých trov sa im nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).