Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/26/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného M.. L. pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa §

171a ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2010 v Bratislave rozhodol o dovolaní obvineného

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2009, sp. zn.

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M.. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa v znení

účinnom do 1. januára 2006 zamietol odvolanie obžalovaného L. proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce zo dňa 15. januára 2009, sp. zn. ako nedôvodné.

Vyššie uvedeným rozsudkom boli obžalovaní M. L. a E. I. uznaní vinnými zo skutku,

ktorý spáchali tak, že

1/ obžalovaní M. L. a E. I.

v mesiaci apríl 2003 presne nezisteného dňa a času po predchádzajúcej vzájomnej

dohode v okrese S. zorganizovali a následne zabezpečovali transport 10 osôb – ilegálnych

migrantov ázijského pôvodu – mužov, všetkých bez osobných dokladov totožnosti, s cieľom

dopraviť ich k západnej hranici Slovenskej republiky, pričom mali vedomosť o tom, že títo

nelegálne prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinskou republikou a Slovenskou republikou

tým spôsobom, že obžalovaný E. I. zapožičal osobné motorové vozidlo zn. O. O. EČ M. P. B.

a následne dňa 21.4.2003 o 6,00 hod. medzi obcami P. a R. H., okr. S., pri chate bývalej

Okresnej správy ciest Michalovce na základe pokynu obžalovaných od nezistených osôb

prevzali a s ďalšími nestotožnenými členmi skupiny nechali nastúpiť do osobných vozidiel

zn. S. I. EČ M., červenej farby 6 osôb, ktoré vozidlo riadil M. S. a do vozidla zn. O. O. EČ

M., ktoré riadil P. B. nastúpili 4 osoby a tieto vozidla s nelegálnymi migrantmi doprevádzali

na osobnom motorovom vozidle obžalovaný M. L. a na ďalšom osobnom motorovom vozidle

obžalovaný E. I., obidvaja ako vodiči, pričom počas doprovodu vodiči s nelegálnymi

migrantmi dostávali inštrukcie od obžalovaných prostredníctvom mobilného telefónu a o trase

s týmito nelegálnymi migrantmi sa navzájom informovali aj obidvaja obžalovaní, tiež

prostredníctvom mobilného telefónu. Avšak pri jazde na ul. H. v M., smerom na S.,

pred benzínovou pumpou S. boli toho istého dňa okolo 06,50 hod. vodiči P. B. a M. S.

zastavení a následne kontrolovaní hliadkou polície 00 PZ v Michalovciach.

2/ obžalovaný E. I.

Potom čo dňa 14.7.2005 okolo 16,00 hod. od nezistenej osoby v obci R. H., okr. S.,

prevzal celkom 5948 ks krabičiek zahraničných cigariet zn. B. neoznačených kontrolnými

známkami SR, ale ukrajinskými kolkovými známkami v celkovej predajnej cene najmenej

291.452,-Sk, ktoré naložil do zapožičaného osobného motorového vozidla zn. M. B. X. EČ S..

Tieto zahraničné cigarety sa pokúsil spoločne s, t.č. už nebohým, M. Č. previesť na nezistené

miesto do M., hoci vedel o tom, že uvádzanie zahraničných cigariet neoznačenými

kontrolnými známkami SR do obehu na našom území je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2,

ods. l písm. a/ o spotrebnej dani z tabaku a tabakových

výrobkov a dovoz a prevoz takto neoznačených cigariet oslobodených od dane je limitovaný

ustanovením článku 46 NR EHS č. 918/83, pričom k nezákonnému uvedeniu týchto

zahraničných cigariet do obehu nedošlo len preto, že toho istého dňa o 16,30 hod. bolo toto

vozidlo kontrolované za obcou N. R., okr. S. príslušníkmi PPZ, Úrad hraničnej a cudzineckej

polície Prešov a príslušníkmi OHK Sobrance, ktoré prevážané cigarety vo vozidle objavili

a zaistili.

Tým spáchali v bode 1/ trestný čin Nedovolaného prekročenia štátnej hranice

a prevádzačstva podľa § 171a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a obvinený E. I. v bode 2/ aj trestný čin

porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.

2, § X. ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom porušenia predpisov o štátnych technických

opatreniach spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148c ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006.

Obžalovanému L. uložil okresný súd podľa § 171 a/ ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom

do 31.augusta 2003 trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 58 ods. l písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu súd výkon

uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. l Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie obžalovaný L.

prostredníctvom obhajcu písomným podaním z 13. mája 2010, doručeným Okresnému súdu

Michalovce 14. mája 2010.

Za právny dôvod dovolania označil dôvody podľa a

Dôvod podľa vidí v tom, že povinnosťou odvolacieho

súdu v rámci doplnenia dokazovania bolo oboznámiť procesné strany s príkazom

na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činnosti obžalovaného M.. L.,

a nie prečítaním správy Krajského súdu v Košiciach l .

Keďže súd prvého stupňa neoboznámil procesné strany s príkazom na odpočúvanie,

tak nemohol následne vykonať ako dôkaz oboznámenie prepisov telefónnych hovorov.

Nahliadnutím do spisu na Okresnom súde v Michalovciach dňa 13.05.2010,

vec vedená pod sp. zn. obhajca obvineného zistil, že v tomto trestnom spise

sa žiadny príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činnosti obžalovaného M.. L.

nenachádza. Tvrdí, že takýto príkaz súdu na odpočúvanie ako dôkaz musí byť súčasťou spisu.

Vyšetrovateľ bol povinný takýto dôkaz so spisom predložiť prokurátorovi, tak ako je to

uvedené v ustanovení , posledná veta, . Každý dôkaz musí byť

zoradený a očíslovaný. V spise na čl. 390 sa nachádza len obálka, v ktorej sa nachádzajú

prepisy telefónnych hovorov zaznamenané na CD nosiči. Príkaz na odpočúvanie sa v tejto

obálke nenachádza.

Keďže v spise sa nenachádza príkaz, resp. súhlas súdu na odpočúvanie, tak tvrdí,

že prepisy telefónnych hovorov uskutočnené medzi M. L. a E. I. sú nezákonné.

Podľa príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných

činnosti sa musí vydať písomne a odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku stanicu.

Keďže v spise absentuje príkaz na odpočúvanie, tak možno predpokladať, že vôbec

neexistuje, a ak existuje, tak neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, t.j. riadne

zdôvodnenie.

Aj podľa názoru ústavného súdu nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že príkaz

a súhlas musia byť odôvodnené v každom prípade, či už boli vydané na základe Trestného

poriadku alebo na základe iného zákona. Neobstojí odôvodnenie príkazu alebo súhlasu len

formálne. Súd musí také rozhodnutie riadne odôvodniť a uviesť tu konkrétne skutočnosti,

ktoré viedli k ich vydaniu, (viď Nález Ústavného súdu zo dňa 14. júna 2006, sp. zn.

-73, strana 10 a 11).

Navyše prepisy telefónnych hovorov medzi L. a I. nič nepotvrdzujú, lebo I. len žiadal

informáciu od L., či sú na ceste policajti. V ten deň bol veľkonočný pondelok a L. si myslel,

že uvedenú informáciu žiada len preto, že požil alkoholické nápoje a chce sa vyhnúť

policajnej hliadke. V týchto rozhovoroch nie je žiadna reč o migrantoch.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , tento uplatňuje

dovolateľ vo vzťahu ku zákonnému znaku členstva v organizovanej skupine použitému

v tomto prípade ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby podľa písmena a/

odseku 2 § 171a Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Písomné dovolanie v tomto rozsahu uvádza, že v spise sa nenachádza jediný dôkaz,

ktorý by usvedčil M.. L., že je členom organizovanej skupiny. P. B. a M. S. v prípravnom

konaní aj v konaní pred súdom zhodne potvrdili, že M.. L. nepoznajú a nikdy s ním v

žiadnom kontakte neboli. Aby išlo o organizovanú skupinu, musí byť preukázaná deľba

práce, plánovitosť, koordinovanosť, atď. Vo vzťahu k M. L. nič také preukázané nebolo.

Z uvedeného dôvodu menovaný nemôže byť páchateľom trestného činu podľa § 171a ods. 2

písm. a/ Tr. zákona.

Na základe uvedeného dovolateľ žiada, aby dovolací súd rozsudkom podľa § 386

ods. 1 vyslovil porušenie zákona, a to ustanovení a

. Súčasne žiada, aby podľa dovolací súd zrušil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec v zmysle

a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutiu prípustné ( ), bolo

podané včas a na zákonom určenom súde ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) a označuje chyby

konania a právny dôvod dovolania ( )

Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa (rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), jeho

uplatneniu v prerokúvanej veci bráni ustanovenie

Podľa tohto ustanovenia dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

K takémuto namietaniu okolností uplatnených dovolateľom ako dovolací dôvod podľa

v predchádzajúcich štádiách konania vrátane konania o odvolaní

však nedošlo.

Obvinený totiž v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Michalovce

(ani v predchádzajúcom priebehu konania) nenamieta nezákonnosť vykonania dôkazov

(čítanie prepisov odposluchov telefonických hovorov) a teda porušenie práv obvineného

(obhajoby) v tomto smere. Naopak, tvrdí, že súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil

v zmysle , a v znení účinnom do 1. januára 2006 a polemizuje

s jeho skutkovými závermi vo vzťahu ku konkrétnemu obsahu telefonických rozhovorov

(má z nich vyplývať len podozrenie, nie dokázanie spáchania skutku ako trestného činu).

To činí aj v podanom dovolaní (navyše však už popri tom namieta aj nezákonnosť

vykonania týchto dôkazov).

S takýmto hodnotením dôkazov dovolací súd nepolemizuje, nakoľko v zmysle § 371

ods. 1 písm. i/ nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Musí

však konštatovať, že pre úspešné uplatnenie dovolateľom použitého dovolacieho dôvodu

nevyhnutná podmienka predchádzajúceho uplatnenia namietanej okolnosti v odvolacom

konaní ( ) nie je splnená. Keďže prepis odposluchov telefonických

hovorov bol na hlavnom pojednávaní čítaný, možná absencia príslušného súdneho príkazu

na ich realizáciu bola okolnosťou, známou obvinenému už v pôvodnom konaní

(a v nadväznosti na to aj možný nedostatok odôvodnenia tohto príkazu).

Bez ohľadu na vyššie uvedené však platí, že okolnosť vydania príkazu na odpočúvanie

z vlastnej iniciatívy (teda mimo odvolacích námietok) overoval Krajský súd v Košiciach

príslušnou správou s pozitívnym výsledkom. Táto navyše podľa svojho obsahu nemôže byť

podkladom pre tvrdenie, uvedené v dovolaní, a to že príkaz nie je odôvodnený (správa len

konštatuje jeho vydanie).

V dôsledku nedostatku postupu predchádzajúceho podaniu dovolania podľa § 371

ods. 3 dovolací súd ani túto naposledy uvedenú (nedostatok odôvodnenia príkazu)

a v konaní pred odvolacím súdom ani v predchádzajúcom konaní taktiež nenamietanú

okolnosť nemôže preskúmavať. Podotýka však, že čo sa však týka vecnej odôvodnenosti

nariadenia odpočúvania, je z obsahu vykonaného dokazovania zrejmé, že obsah rozhovorov

sa vzťahoval k predmetnému skutku (samotný dovolateľ pripúšťa, že vyvolával podozrenie

z jeho spáchania ako trestného činu). Hodnotenie dôkazov a konečné skutkové zistenia

v tomto smere sú potom už vecou rozhodovania v prvostupňovom a odvolacom (nie však

v dovolacom) konaní.

Na to potom nadväzuje druhý dovolaním uplatnení dôvod, a to dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku, resp. v rozsahu podaného dovolania ide o nesprávne právne posúdenie zákonného

znaku použitého ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby). V rozsahu tohto

dôvodu je potrebné preskúmať, či zistený skutok, popísaný vo výroku rozsudku, bol správne

posúdený podľa , prípadne aj v nadväznosti na použitie hmotnoprávnych

ustanovení iných právnych predpisov pri posudzovaní predbežných otázok. Správnosť

a úplnosť zisteného skutku však nemôže podľa dotknutého ustanovenia dovolací súd skúmať

a meniť.

Dovolacia námietka je tu, ako už bolo uvedené, konkretizovaná vo vzťahu

ku spáchaniu činu členom organizovanej skupiny ako okolnosti podmieňujúcej použitie

vyššej trestnej sadzby podľa § 171 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 89 ods. 26 Tr. zák.

v znení účinnom v čase spáchania činu.

Tu je záver dovolacieho súdu o správnosti tohto posúdenia kladný a teda nesvedčiaci

v prospech dovolania.

Podľa naposledy uvedeného ustanovenia organizovanou skupinou sa rozumie

spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou

úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

Tejto legálnej definícii zodpovedá v popise skutku v bode 1/ rozsudku Okresného

súdu Michalovce (z ktorého bol uznaný vinným obvinený L.) jeho chronologický priebeh

s uvedením okolností predchádzajúcej dohody páchateľov, zapožičania vozidla

zn. O. obvineným I. B., pokynu ďalších neznámych osôb obžalovaným na prevzatie

ilegálnych migrantov, súčinnosti nestotožnených členov skupiny pri ďalšom prevoze,

konkrétnej súčinnosti vodičov prevážajúcich vozidiel S. a B., doprovodnom sprievode

prevážajúcich vozidiel oboma obžalovanými a inštruovaním z ich strany vodičov

prevážajúcich vozidiel o trase prevozu.

Z uvedeného je zrejmé, že podľa tohto vymedzenia išlo o plánovanú a koordinovanú

činnosť viac než troch osôb, ktorých úlohy boli vopred rozdelené, a teda skutku zodpovedá

aplikácia § 89 ods. 26 Tr. zák. v príslušnom znení.

Aj v tomto prípade (rovnako ako u skôr uvedeného, súčasne uplatneného dovolacieho

dôvodu) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , preto najvyšší

súd dovolanie obvineného M.. L. na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr.

por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. septembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková