Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/119/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K.M., nar. X., pobytom H., resp. S.,

zast.: JUDr.I.R., advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. júna 2009 č. k. - 40, takto,

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 10. júna 2009 č. k. -40 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania odvolacieho n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334-67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa

o správe daní a poplatkov (ďalej na účely rozsudku len

2

„“) nevyhovel námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane

– riaditeľa Daňového úradu Košice V. v daňovom konaní.

Svoje nevyhovujúce rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe ţalobca podal dňa

06.07.2007 námietku proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu

Košice V. JUDr. V. v daňovom konaní, ktorá bola doplnená 06.08.2007. Uvedená námietka

ţalobcu smerovala proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu

Košice V. pri vybavovaní námietky podanej dňa 19.02.2007 (a doplnenej dňa 04.04.2007)

proti postupu zamestnankyne správcu dane Ing. P. Podanej námietke riaditeľ Daňového úradu

Košice V. nevyhovel z dôvodu, ţe ţalobcovi ako daňovému subjektu bola s účinnosťou od

21.03.2007 delegovaná miestna príslušnosť na Daňový úrad Košice I.

Podľa ţalobcu mal ţalovaný vytýkať menovanému riaditeľovi Daňového úradu Košice

V., ţe o nej nerozhodol včas, ţe ďalej dňa 11.06.2007 vydal nesprávne a nezákonné

rozhodnutie, čím aj spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Vydané rozhodnutie o námietke

podľa ţalobcu neobsahuje povinné náleţitosti, z odôvodnenia vyplýva, ţe bolo odmietnuté

konať z dôvodu delegovania miestnej príslušnosti na Daňový úrad Košice I.

Takýto postup riaditeľa Daňového úradu Košice V. ţalovaný s odkazom na ust. § 50

ods. 1 označil za správny, lebo podľa ţalovaného námietku proti

postupu, zamestnanca správcu dane moţno podať iba v daňovom, konaní. Vzhľadom

na delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane, na Daňovom úrade Košice V.

daňové konanie následne neprebiehalo.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 na Krajský súd

v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania preskúmal

ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe,

3

oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, ţe ţalobcom podaná ţaloba

nie je dôvodná.

V svojom odôvodnení s prihliadnutím na ust. § 50 ods. 1 aţ 2 a § 1a písm. d)

a účel námietky podanej v daňovom konaní sa krajský súd stotoţnil

so závermi ţalovaného. Následne krajský súd vyslovil právny názor, ţe predmetnej námietke

ţalobcu smerujúcej proti riaditeľovi Daňového úradu Košice V., tzn. proti postupu

zamestnanca správcu dane v daňovom konaní zo dňa 06.07.2007 vzhľadom na delegáciu

miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový úrad Košice I. s účinnosťou

od 21.03.2007 nie je moţné vyhovieť, lebo daňové konanie uţ prebiehalo u iného správcu

dane, neţ konanie zamestnanca ktorého bolo v námietke napadnuté.

Preto krajský súd zdôraznil, ţe z uvedeného mu vyplýva, ţe napadnutým rozhodnutím

ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.

Toto boli hlavné dôvody krajského súdu, ktoré ho viedli k vysloveniu právneho záveru

o zamietnutí ţaloby.

III.

Odvolanie žalobcu

V odvolaní zo dňa 02.09.2009 (č. l. 46) ţalobca navrhol odvolaciemu súdu,

aby napadnutý rozsudok zmenil, ţalobe vyhovel a ţalobcovi priznal náhradu trov celého

konania.

Ako odvolacie dôvody ţalobca označil dôvody uvedené v

- – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a

- – súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a

- – v konaní došlo k vadám uvedeným v

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom).

4

Predovšetkým ţalobca označil napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný

a nezrozumiteľný, ktorý nezodpovedá Na podporu svojho stanoviska

citoval konkrétny text z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý sa týkal právneho

vyhodnotenia dopadu delegácie miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový

úrad Košice I. s účinnosťou od 21.03.2007.

Ďalej ţalobca s odkazom na ust. a na základ samotného rozsudku,

tzn. , vyslovil názor, ţe krajský súd v odôvodnení poukázal na skutočnosť,

ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktorým ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.

S týmto však ţalobca vyslovil nesúhlas, lebo ţalovaný mu mal odňať právo konať spôsobom

ustanoveným zákonom (ţalobca na tomto mieste odkázal na Slovenskej

republiky), keď o jeho námietke rozhodol bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi

obsiahnutými v námietke samotnej. Takisto ţalobca poukázal na

Slovenskej republiky.

Rovnako vyslovil nesúhlas s názorom ţalovaného, ktorý si osvojil krajský súd,

ţe konanie môţe skončiť alebo byť zastavené zmenou miestnej príslušnosti (v tomto prípade

delegovaním).

Záverom ţalobca vyčíslil ním poţadovanú náhradu trov konania.

Dňa 25.03.2010 právna zástupkyňa ţalobcu k odvolaniu pripojila nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky -61 z 10.12.2009, v ktorom sa konštatoval nasledovný

skutkový stav: „Riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných

zamestnancov, ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Ako to vyplýva z rozhodnutia

daňového riaditeľstva sp. zn. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005, urobil tak

preto, že sťažovateľ predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne príslušného

daňového úradu. K takémuto postupu mal riaditeľ predchádzajúci súhlas daňového

riaditeľstva ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I. “.

Ţalovaný sa k prejednávanej veci vyjadril v svojom stanovisku zo dňa 18.09.2009

(č. l. 54), v ktorom stručne zosumarizoval svoje argumenty odmietajúce odvolanie ţalobcu.

5

Záverom navrhol konajúcemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody),

ako aj právne vyhodnotenie námietky ţalobcu, ţe rozsudok krajského súdu je vo vzťahu

k namietanému nesprávnemu postupu správneho orgánu nepreskúmateľným.

6

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal otázkou, či je nutné za situácie, ak nastane zmena v osobách zamestnancov správcu

dane, napríklad z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti, zaoberať sa meritórne s dôvodmi

daňovej námietky podanej v zmysle ustanovenia

Zo spisu predloţeného Krajským súdom v Košiciach Najvyšší súd zistil, ţe Daňový

úrad Košice V. prípisom zo dňa 16.04.2007 s odôvodnením, ţe v tom čase nie je miestne

príslušným správcom dane, odstúpil námietku ţalobcu proti postupu správcu dane podľa § 21

ods. 1 miestne príslušnému správcovi dane, a to Daňovému Úradu

Košice I.

Následne ţalovaný v liste z 05.06.2007 oznámil ţalobcovi, ţe bolo prijaté opatrenie,

aby Daňový úrad Košice V. vydal v ţalobcom poţadovanej veci rozhodnutie. Uvedený

správca dane vydal rozhodnutie dňa 11.06.2007.

Na základe podaného odvolania ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334-

67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa nevyhovel

námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu

Košice V. v daňovom konaní.

Takéto konanie ţalobca ďalej označil za odňatie práva konať spôsobom ustanoveným

zákonom (pritom sa dovolával svojich ústavných práv - viď článok 46 ods. 1 v spojení s čl. 2

ods. 2 ).

Podľa v znení účinnom ku dňu podania námietky môže

daňový subjekt uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu

zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

Najvyšší súd uţ v svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, najmä v rozsudku

sp. zn. (v zmysle sa uvádza celý dotknutý text),

ţe „námietka v daňovom konaní predovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto

prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného

7

zamestnanca správcu dane, tzn. že môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní,

ktoré majú priamu spojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je

alebo náprava v jej správaní nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste.

Typickým príkladom môže byť otázka dôstojnosti alebo odbornosti vedenia daňového konania

takouto osobou. Uvedený charakter a poslanie námietky potvrdzuje ust. § 50 ods. 3

odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie.“

Základným princípom kaţdého konania riadeného správnym právom, tzn. aj daňového

konania je to, aby štátnu moc voči adresátovi vykonával orgán štátnej moci na túto činnosť

výslovne zákonom označený čo do vecnej, funkčnej ako aj miestnej príslušnosti. Týmto sa

vymedzuje osoba, resp. osoby, ktoré personálne vykonávajú štátnu moc. Zákonodarca však

súčasne musí riešiť situáciu, keď sa počas prebiehajúceho konania zmenia pôvodné

podmienky na určenie miestnej príslušnosti. Pre daňové konanie sa miestna príslušnosť určuje

v súlade s ustanovením , pričom rozhodujúcim kritériom je sídlom

právnickej osoby, poprípade miesto jej skutočného vedenia, u fyzickej osoby jej trvalým

pobytom alebo miesto, kde sa obvykle zdrţuje, a to aj krátkodobo, poprípade je generálne

miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

Podľa ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej

príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový

materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo

rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa

stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis

z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola

alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú

kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2). Do ukončenia daňovej kontroly je

miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál

podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej

kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane

oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla

účtu správcu dane v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi dane

neprevádzajú.

8

Tak správca dane ako aj ţalovaný poukazovali na to, ţe skutočne počas daňového

konania došlo ku zmene podmienok na určenie miestnej príslušnosti, a preto došlo k presunu

daňového konania z Daňového úradu Košice V. na Daňový Úrad Košice I. Nakoľko v tejto

veci nie je predmetom súdneho prieskumu zmena miestnej príslušnosti a ani ţalobca ju

v odvolacom konaní nenamietal, Najvyšší súd sa s ňou nezaoberal, a z uvedeného dôvodu

ani nemohol zobrať na vedomie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. -61 z 10.12.2009, ktorého základom je skutkový stav, kedy riaditeľ

daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov,

ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. na základe predchádzajúceho súhlasu ţalovaného

ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I.

Nakoľko pri delegácii miestnej príslušnosti na iného správcu dane súčasne dochádza

aj k zámene zamestnancov správcu dane za iné osoby, nie je moţné súhlasiť s argumentáciou

ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach (odkaz ţalobcu na článok 46 ods. 1 v spojení

s ). Naopak, tento dôsledok zmeny miestnej

príslušnosti je logickým dôvodom, aby námietke nebolo vyhovené, lebo s vysokou

pravdepodobnosťou je vylúčená moţnosť, ţe by osoba, proti ktorej námietka daňového

subjektu smeruje, by ďalej v daňovom konaní aktívne vystupovala.

Za tohto stavu potom správne konal správca dane, keď o námietke ţalobcu rozhodol

bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi obsiahnutými v námietke samotnej.

Taktieţ ďalšiu námietku ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je

nepreskúmateľný, musel Najvyšší súd odmietnuť. Naopak, Najvyšší súd uvádza,

ţe napadnutý rozsudok krajského súdu má všetky formálne i obsahové náleţitosti súdneho

rozhodnutia, najmä v zmysle Uvedený rozsudok krajského súdu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené. Ako uţ bolo hore uvedené, odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi zistenými krajským súdom v predchádzajúcom daňovom konaní.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí

9

sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa

od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava daňových práv

a povinností je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. septembra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová