Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5c3/366222.a5c9ba.pdf
PDF · 158.91 KB
No categories available
5Sžf/119/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžf/119/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K.M., nar. X., pobytom H., resp. S.,
zast.: JUDr.I.R., advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. júna 2009 č. k. 7S 114/2007- 40, takto,
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 10. júna 2009 č. k. 7S 114/2007-40 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania odvolacieho n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334-67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa
§ 50 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely rozsudku len
2
„zák. č. 511/1992 Zb.“) nevyhovel námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane
– riaditeľa Daňového úradu Košice V. v daňovom konaní.
Svoje nevyhovujúce rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe ţalobca podal dňa
06.07.2007 námietku proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu
Košice V. JUDr. V. v daňovom konaní, ktorá bola doplnená 06.08.2007. Uvedená námietka
ţalobcu smerovala proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu
Košice V. pri vybavovaní námietky podanej dňa 19.02.2007 (a doplnenej dňa 04.04.2007)
proti postupu zamestnankyne správcu dane Ing. P. Podanej námietke riaditeľ Daňového úradu
Košice V. nevyhovel z dôvodu, ţe ţalobcovi ako daňovému subjektu bola s účinnosťou od
21.03.2007 delegovaná miestna príslušnosť na Daňový úrad Košice I.
Podľa ţalobcu mal ţalovaný vytýkať menovanému riaditeľovi Daňového úradu Košice
V., ţe o nej nerozhodol včas, ţe ďalej dňa 11.06.2007 vydal nesprávne a nezákonné
rozhodnutie, čím aj spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Vydané rozhodnutie o námietke
podľa ţalobcu neobsahuje povinné náleţitosti, z odôvodnenia vyplýva, ţe bolo odmietnuté
konať z dôvodu delegovania miestnej príslušnosti na Daňový úrad Košice I.
Takýto postup riaditeľa Daňového úradu Košice V. ţalovaný s odkazom na ust. § 50
ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. označil za správny, lebo podľa ţalovaného námietku proti
postupu, zamestnanca správcu dane moţno podať iba v daňovom, konaní. Vzhľadom
na delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane, na Daňovom úrade Košice V.
daňové konanie následne neprebiehalo.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 na Krajský súd
v Košiciach.
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania preskúmal
ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe,
3
oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, ţe ţalobcom podaná ţaloba
nie je dôvodná.
V svojom odôvodnení s prihliadnutím na ust. § 50 ods. 1 aţ 2 a § 1a písm. d)
zák. č. 511/1992 Zb. a účel námietky podanej v daňovom konaní sa krajský súd stotoţnil
so závermi ţalovaného. Následne krajský súd vyslovil právny názor, ţe predmetnej námietke
ţalobcu smerujúcej proti riaditeľovi Daňového úradu Košice V., tzn. proti postupu
zamestnanca správcu dane v daňovom konaní zo dňa 06.07.2007 vzhľadom na delegáciu
miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový úrad Košice I. s účinnosťou
od 21.03.2007 nie je moţné vyhovieť, lebo daňové konanie uţ prebiehalo u iného správcu
dane, neţ konanie zamestnanca ktorého bolo v námietke napadnuté.
Preto krajský súd zdôraznil, ţe z uvedeného mu vyplýva, ţe napadnutým rozhodnutím
ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.
Toto boli hlavné dôvody krajského súdu, ktoré ho viedli k vysloveniu právneho záveru
o zamietnutí ţaloby.
III.
Odvolanie žalobcu
V odvolaní zo dňa 02.09.2009 (č. l. 46) ţalobca navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zmenil, ţalobe vyhovel a ţalobcovi priznal náhradu trov celého
konania.
Ako odvolacie dôvody ţalobca označil dôvody uvedené v
- § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a
- § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. – súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a
- § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. – v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom).
4
Predovšetkým ţalobca označil napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný
a nezrozumiteľný, ktorý nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. Na podporu svojho stanoviska
citoval konkrétny text z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý sa týkal právneho
vyhodnotenia dopadu delegácie miestnej príslušnosti z Daňového úradu Košice V. na Daňový
úrad Košice I. s účinnosťou od 21.03.2007.
Ďalej ţalobca s odkazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. a na základ samotného rozsudku,
tzn. § 250j ods. 1 O.s.p., vyslovil názor, ţe krajský súd v odôvodnení poukázal na skutočnosť,
ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktorým ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.
S týmto však ţalobca vyslovil nesúhlas, lebo ţalovaný mu mal odňať právo konať spôsobom
ustanoveným zákonom (ţalobca na tomto mieste odkázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky), keď o jeho námietke rozhodol bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi
obsiahnutými v námietke samotnej. Takisto ţalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Rovnako vyslovil nesúhlas s názorom ţalovaného, ktorý si osvojil krajský súd,
ţe konanie môţe skončiť alebo byť zastavené zmenou miestnej príslušnosti (v tomto prípade
delegovaním).
Záverom ţalobca vyčíslil ním poţadovanú náhradu trov konania.
Dňa 25.03.2010 právna zástupkyňa ţalobcu k odvolaniu pripojila nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, v ktorom sa konštatoval nasledovný
skutkový stav: „Riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných
zamestnancov, ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. Ako to vyplýva z rozhodnutia
daňového riaditeľstva sp. zn. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005, urobil tak
preto, že sťažovateľ predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne príslušného
daňového úradu. K takémuto postupu mal riaditeľ predchádzajúci súhlas daňového
riaditeľstva ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I. “.
Ţalovaný sa k prejednávanej veci vyjadril v svojom stanovisku zo dňa 18.09.2009
(č. l. 54), v ktorom stručne zosumarizoval svoje argumenty odmietajúce odvolanie ţalobcu.
5
Záverom navrhol konajúcemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba
na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia
svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p.
umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody),
ako aj právne vyhodnotenie námietky ţalobcu, ţe rozsudok krajského súdu je vo vzťahu
k namietanému nesprávnemu postupu správneho orgánu nepreskúmateľným.
6
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
zaoberal otázkou, či je nutné za situácie, ak nastane zmena v osobách zamestnancov správcu
dane, napríklad z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti, zaoberať sa meritórne s dôvodmi
daňovej námietky podanej v zmysle ustanovenia § 50 zák. č. 511/1992 Zb.
Zo spisu predloţeného Krajským súdom v Košiciach Najvyšší súd zistil, ţe Daňový
úrad Košice V. prípisom zo dňa 16.04.2007 s odôvodnením, ţe v tom čase nie je miestne
príslušným správcom dane, odstúpil námietku ţalobcu proti postupu správcu dane podľa § 21
ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. miestne príslušnému správcovi dane, a to Daňovému Úradu
Košice I.
Následne ţalovaný v liste z 05.06.2007 oznámil ţalobcovi, ţe bolo prijaté opatrenie,
aby Daňový úrad Košice V. vydal v ţalobcom poţadovanej veci rozhodnutie. Uvedený
správca dane vydal rozhodnutie dňa 11.06.2007.
Na základe podaného odvolania ţalovaný rozhodnutím č. I/223/9334-
67097/2007/991545-r zo dňa 24.08.2007 podľa § 50 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. nevyhovel
námietke ţalobcu proti postupu zamestnanca správcu dane – riaditeľa Daňového úradu
Košice V. v daňovom konaní.
Takéto konanie ţalobca ďalej označil za odňatie práva konať spôsobom ustanoveným
zákonom (pritom sa dovolával svojich ústavných práv - viď článok 46 ods. 1 v spojení s čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu podania námietky môže
daňový subjekt uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu
zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.
Najvyšší súd uţ v svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, najmä v rozsudku
sp. zn. 5Sţf 29/2009 (v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. sa uvádza celý dotknutý text),
ţe „námietka v daňovom konaní predovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto
prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného
7
zamestnanca správcu dane, tzn. že môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní,
ktoré majú priamu spojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je
alebo náprava v jej správaní nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste.
Typickým príkladom môže byť otázka dôstojnosti alebo odbornosti vedenia daňového konania
takouto osobou. Uvedený charakter a poslanie námietky potvrdzuje ust. § 50 ods. 3
zák. č. 511/1992 Zb. odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie.“
Základným princípom kaţdého konania riadeného správnym právom, tzn. aj daňového
konania je to, aby štátnu moc voči adresátovi vykonával orgán štátnej moci na túto činnosť
výslovne zákonom označený čo do vecnej, funkčnej ako aj miestnej príslušnosti. Týmto sa
vymedzuje osoba, resp. osoby, ktoré personálne vykonávajú štátnu moc. Zákonodarca však
súčasne musí riešiť situáciu, keď sa počas prebiehajúceho konania zmenia pôvodné
podmienky na určenie miestnej príslušnosti. Pre daňové konanie sa miestna príslušnosť určuje
v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 511/1992 Zb., pričom rozhodujúcim kritériom je sídlom
právnickej osoby, poprípade miesto jej skutočného vedenia, u fyzickej osoby jej trvalým
pobytom alebo miesto, kde sa obvykle zdrţuje, a to aj krátkodobo, poprípade je generálne
miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
Podľa § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej
príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový
materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo
rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa
stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis
z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola
alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú
kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2). Do ukončenia daňovej kontroly je
miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál
podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej
kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane
oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla
účtu správcu dane v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi dane
neprevádzajú.
8
Tak správca dane ako aj ţalovaný poukazovali na to, ţe skutočne počas daňového
konania došlo ku zmene podmienok na určenie miestnej príslušnosti, a preto došlo k presunu
daňového konania z Daňového úradu Košice V. na Daňový Úrad Košice I. Nakoľko v tejto
veci nie je predmetom súdneho prieskumu zmena miestnej príslušnosti a ani ţalobca ju
v odvolacom konaní nenamietal, Najvyšší súd sa s ňou nezaoberal, a z uvedeného dôvodu
ani nemohol zobrať na vedomie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, ktorého základom je skutkový stav, kedy riaditeľ
daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov,
ale zamestnancov Daňového úradu Prešov I. na základe predchádzajúceho súhlasu ţalovaného
ako zamestnávateľa zamestnancov Daňového úradu Prešov I.
Nakoľko pri delegácii miestnej príslušnosti na iného správcu dane súčasne dochádza
aj k zámene zamestnancov správcu dane za iné osoby, nie je moţné súhlasiť s argumentáciou
ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach (odkaz ţalobcu na článok 46 ods. 1 v spojení
s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Naopak, tento dôsledok zmeny miestnej
príslušnosti je logickým dôvodom, aby námietke nebolo vyhovené, lebo s vysokou
pravdepodobnosťou je vylúčená moţnosť, ţe by osoba, proti ktorej námietka daňového
subjektu smeruje, by ďalej v daňovom konaní aktívne vystupovala.
Za tohto stavu potom správne konal správca dane, keď o námietke ţalobcu rozhodol
bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi obsiahnutými v námietke samotnej.
Taktieţ ďalšiu námietku ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je
nepreskúmateľný, musel Najvyšší súd odmietnuť. Naopak, Najvyšší súd uvádza,
ţe napadnutý rozsudok krajského súdu má všetky formálne i obsahové náleţitosti súdneho
rozhodnutia, najmä v zmysle § 157 O.s.p. Uvedený rozsudok krajského súdu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne
posúdené. Ako uţ bolo hore uvedené, odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi zistenými krajským súdom v predchádzajúcom daňovom konaní.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí
9
sp. zn. 5Sţf 29/2009, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa
od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňových práv
a povinností je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. septembra 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová