Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)a1f/365832.093593.pdf
PDF · 119.87 KB
No categories available
3Cdo/322/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 3 Cdo 322/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. V. S., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. D. T., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému K., a.s. so
sídlom v B., IČO: X., o určenie predmetu dražby a určenie vlastníctva, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8 C 32/2007, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2009 sp. zn. 14 Co 490/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júla
2009 sp. zn. 14 Co 490/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 29. novembra 2007 č.k. 8 C 32/2007-81 určil,
že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území M., okres P., zapísaná na liste
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² v celosti,
bola dňa 29. novembra 1991 vydražená ako súčasť prevádzkovej jednotky D. – R. (ďalej len
ako „pozemok“) a jej vlastníkom je žalobca ako vydražiteľ. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobcovi 6 000 Sk trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca dostatočným spôsobom
osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení predmetu dražby a vlastníctva
k pozemku pod vydraženou stavbou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že jeho
právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke právo je neisté.
V odôvodnení uviedol, že dražba konaná 29. novembra 1991, na ktorej žalobca vydražil
prevádzkovú jednotku – D.– R., patriace š. p. K. (právnemu predchodcovi žalovaného) bola
platná, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12. decembra 1997 č.k. 16 C 37/1995-
203 bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby a vrátenia si
vzájomného plnenia, zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. januára 2004).
Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že pozemok pod vydraženou stavbou
je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorý stav platil aj v čase konania dražby. Tvrdenie
žalovaného, že sa v čase konania dražby domnieval, že pozemok patrí mestu M., považoval za
účelové a mal za to, že i v prípade, že došlo k pochybeniu pri administratívnom vypĺňaní
karty prevádzkovej jednotky zo strany štátneho podniku, keď pozemok do zoznamu majetku,
ktorý mal byť predmetom dražby, nezahrnul (i keď v inej karte prevádzkovej jednotky bol
pozemok do zoznamu majetku zahrnutý), toto pochybenie nemá vplyv na výsledok dražby,
nakoľko podľa § 14 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým
veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len ako „zákon č. 427/1990 Zb.“) musel
byť pozemok, na ktorom sa nachádza prevádzková jednotka, ktorá bola predmetom dražby,
predaný spolu s touto prevádzkovou jednotkou. Nakoľko právoplatným súdnym rozhodnutím
bola určená platnosť dražby prevádzkovej jednotky konanej 29. novembra 1991, žalobca ako
vydražiteľ v súlade s § 14 zákona č. 427/1990 Zb. vydražil prevádzkovú jednotku spolu
s pozemkom, na ktorom sa nachádzala, keďže vlastníkom prevádzkovej jednotky ako aj
pozemku bol v čase konania dražby K., š. p. V tomto smere poukázal aj na list Ministerstva
pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky z 10. decembra 1991,
v ktorom ministerstvo potvrdzuje, že pri predmetnej dražbe došlo k porušeniu § 14 zákona č.
427/1900 Zb. v tom, že prevádzková jednotka bola predaná bez pozemku. Preto okolnosti, či
žalobca mal lebo nemal vedomosť, či je súčasťou dražby prevádzkovej jednotky aj pozemok,
nemajú podľa názoru súdu na tento záver vplyv. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. júla 2009 sp. zn.
14 Co 490/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol;
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume
2 185,96 €. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na požadovanom určení, nakoľko z výpisu listu
vlastníctva č. X. k vydraženej rekreačnej chate vyplýva, že počas konania došlo k zmene jej
vlastníctva, žalobca už nie je jej vlastníkom a vlastníkom je B., s.r.o.. Z tohto dôvodu vyvodil,
že žalobca už nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k pozemku, keďže už nie
je vlastníkom stavby. Aj v prípade, že by podmienka uvedená v § 80 písm. c/ O.s.p. bola
splnená, rozsudok súdu prvého stupňa nepovažoval za vecne správny. Svoj záver
o neopodstatnenosti žaloby vyvodil z údajov uvedených v karte prevádzkovej jednotky č. X.,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. X. nebol predmetom dražby a ani cena
pozemku nebola súčasťou vyvolávacej ceny. Príklepom licitátora nemohlo prejsť vlastnícke
právo vydražiteľa k nehnuteľnostiam, ktoré neboli označené, spísané a ponúknuté v karte
prevádzkovej jednotky. Tie nehnuteľnosti, ktoré v karte prevádzkovej jednotky neboli
uvedené, neboli predmetom verejnej dražby, a to napriek tomu, že to predpokladal projekt ich
privatizácie v súlade s § 14 zákona č. 427/1990 Zb. I keď pri danej dražbe bolo uvedené
zákonné ustanovenie porušené, keďže s prevádzkovou jednotkou mal byť vydražený aj
pozemok, táto skutočnosť zakladá sama osebe nárok na náhradu škody, avšak nie je právnou
skutočnosťou, na základe ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
mala byť, ale chybným úradným postupom nebola, predmetom dražby. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. l
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil
tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 242 ods. l písm. b/ O.s.p.), ako i že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom odvolacieho
súdu v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe. Mal za to,
že pre vyslovenie nedostatku naliehavého právneho záujmu nemôže byť určujúce, že počas
konania previedol vlastníctvo k stavbe, nachádzajúcej sa na pozemku, za účelom investícií do
opravy stavby a tým vytvorenia možnosti návratnosti prostriedkov zaplatených za jej
vydraženie, na právnickú osobu - B., s.r.o. Podľa neho právny záujem na požadovanom určení
je daný, keďže určením predmetu dražby a jeho vlastníctva sa môže zabrániť porušeniu práva
užívať predmet dražby, vrátane vykonania opráv stavby, ktorá bola súčasťou vydraženej
prevádzkovej jednotky. Trval na tom, že právny predchodca žalovaného mal vedomosť, že je
aj vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba, ktorá skutočnosť bola zapísaná aj na
liste vlastníctva. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého pre posúdenie
predmetu dražby je rozhodujúci zoznam uvedený v karte prevádzkovej jednotky č. X., keď
danú otázku bolo treba posudzovať v súlade so zákonnou úpravou § 2 ods. l a § 14 zákona
č. 427/1990 Zb. Zdôraznil, že prevádzková jednotka – D. – R. ako celok, t.j. stavba
s hnuteľným zariadením a pozemok, slúžili na prevádzku doškoľovacieho a rekreačného
strediska a za týmto účelom sa aj v dražbe predávala; bez pozemku však stavba nemohla
slúžiť na akúkoľvek prevádzku, keď sa stavba naviac nachádzala v strede pozemku. Z týchto
dôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil
a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29. novembra 2007 č.k. 8 C 32/2007-81.
Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. l
O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje
podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.
S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či konanie nie je zaťažené
procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení
ide vtedy, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesná vada tejto povahy nebola v dovolaní
tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
Rovnako dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo
k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesná vada konania tejto povahy, napriek tomu, že bola
v dovolaní namietaná, avšak bez bližšej konkretizácie, v dovolacom konaní nevyšla najavo
nebola.
Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal
správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na právnom závere o procesnej
neprípustnosti žaloby žalobcu na určenie, že pozemok bol predmetom dražby a že je jeho
vlastníkom. Odvolací súd uvedený záver vyvodil z nepreukázania naliehavého právneho
záujmu žalobcu na ňom požadovanom určení.
Podľa § 80 O.s.p. možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave
(o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., neplatí
vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne
prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä
o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Pritom ale nejde
o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací
petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným
nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj
naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie
je) právny vzťah alebo právo.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je nesprávny právny záver odvolacieho
súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
Zo spisu je zrejmé, že žalobcovi ide o to, aby bola vyriešená otázka predmetu dražby a tým
vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba v dražbe žalobcom vydražená. Sama
skutočnosť, že žalobca v priebehu konania previedol vlastnícke právo k vydraženej stavbe na
inú osobu, ešte sama osebe neznamená a nevylučuje, že nemôže mať naliehavý právny
záujem na určení, že predmetom dražby bol aj pozemok a určení vlastníctva k pozemku.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci žalobca v konaní dostatočne odôvodnil
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože tým bude
odstránená spornosť právneho vzťahu účastníkov a stav neistoty právneho postavenia
žalobcu k pozemku. Pevný základ svojho právneho postavenia môže žalobca v danom prípade
(aj so zreteľom na žalovaným preukazované vlastníctvo pozemku) dosiahnuť len určením, že
je vlastníkom pozemku.
Pokiaľ ide o právny záver odvolacieho súdu o vecnej nedôvodnosti žaloby, ktorý
odvolací súd odôvodnil tým, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie predmetu dražby bol
zoznam vecí, ktoré boli označené, spísané a ponúknuté v karte prevádzkovej jednotky a že ak
veci neboli v karte prevádzkovej jednotky uvedené, neboli predmetom dražby, ani tento
dovolací súd nepovažuje za správny.
Podľa § 9 ods. l zákona č. 427/1990 Zb. licitátor začína verejnú dražbu oznámením
prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny
zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží,
dokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam
ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a určí prevádzkovú
jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len "vydražiteľ").
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom
licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú
vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej
zábezpeky (§ 5 ods. 2 a 3).
Ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku
ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí
sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom (§ 14 zákona č. 427/1990 Zb.).
Dovolací súd pre posúdenie otázky predmetu dražby považuje za rozhodujúce zistenie,
ako bol predmet dražby určený na samotnej dražbe, a nie ako neprávne vychádzal odvolací
súd zo zoznamu vecí uvedených v karte prevádzkovej jednotky. Predmet dražby totiž mohol
byť určený iba na samotnom priebehu dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok
dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor, resp. čo bolo podkladom pre samotnú
dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol
určený predmet dražby.
Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že zo skutkového stavu zisteného súdmi
nižších stupňov nie je doposiaľ jednoznačne zrejmé, či predmetom dražby konanej
29. novembra 1991 bola iba stavba – rekreačné stredisko M. H. a nie aj pozemok, na ktorom
sa stavba nachádzala, ku ktorému mal v čas konania dražby právo hospodárenia právny
predchodca žalovaného, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Posúdenie tejto otázky,
t.j. či medzi licitátorom a dražiteľom bolo zrejmé, čo je predmetom dražby, je pre posúdenie
danej veci rozhodujúce. V tomto smere predávajúceho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať,
vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 14 zákona č. 427/1990 Zb. predať aj
pozemok, že predával iba stavbu. Nemožno totiž podľa názoru dovolacieho súdu na strane
žalobcu predpokladať vedomosť, že štát poruší zákon (§ 14 zákona č. 427/1990 Zb.), naopak
fyzická osoba (občan) predpokladá, že štát zákon dodržuje. Preto ak výpisy z katastra
nehnuteľností z listu vlastníctva č. X. svedčili právu predávajúceho, že v čase dražby bol
vlastníkom Čs. štát – K., P., je to predávajúci, ktorý musí nad všetky pochybnosti preukázať,
že predmetom dražby nebol pozemok. V prípade, ak nebude jednoznačne preukázané, že
predmetom dražby nebol aj pozemok, dovolací súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažujúce predávajúceho, treba sa prikloniť k záveru, že predmetom
dražby konanej 29. novembra 1991 bol aj pozemok.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pre porušenie § 14 zákona č. 427/1990 Zb. je dražba
neplatná, v tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že porušenie § 14 zákona č. 427/1990 Zb. zo
strany štátu pri danej dražbe z hľadiska jej neplatnosti súd už nemôže v tomto konaní
posudzovať a riešiť, nakoľko o tejto otázke bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II z 12. decembra 1997 č.k. 16 C 37/1995-203 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2003 sp. zn. 2 Co 46/2003 tak, že
žaloba podaná žalobcom na určenie neplatnosti dražby bola zamietnutá.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na
právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolateľ
preto opodstatnene v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková