Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/322/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. V. S., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. D. T., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému K., a.s. so

sídlom v B., IČO: X., o určenie predmetu dražby a určenie vlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júla

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 29. novembra 2007 č.k. -81 určil,

že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území M., okres P., zapísaná na liste

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² v celosti,

bola dňa 29. novembra 1991 vydražená ako súčasť prevádzkovej jednotky D. – R. (ďalej len

ako „pozemok“) a jej vlastníkom je žalobca ako vydražiteľ. Žalovaného zaviazal nahradiť

žalobcovi 6 000 Sk trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca dostatočným spôsobom

osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení predmetu dražby a vlastníctva

k pozemku pod vydraženou stavbou v zmysle s odôvodnením, že jeho

právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke právo je neisté.

V odôvodnení uviedol, že dražba konaná 29. novembra 1991, na ktorej žalobca vydražil

prevádzkovú jednotku – D.– R., patriace š. p. K. (právnemu predchodcovi žalovaného) bola

platná, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12. decembra 1997 č.k. 16 C 37/1995-

203 bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby a vrátenia si

vzájomného plnenia, zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. januára 2004).

Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že pozemok pod vydraženou stavbou

2

je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorý stav platil aj v čase konania dražby. Tvrdenie

žalovaného, že sa v čase konania dražby domnieval, že pozemok patrí mestu M., považoval za

účelové a mal za to, že i v prípade, že došlo k pochybeniu pri administratívnom vypĺňaní

karty prevádzkovej jednotky zo strany štátneho podniku, keď pozemok do zoznamu majetku,

ktorý mal byť predmetom dražby, nezahrnul (i keď v inej karte prevádzkovej jednotky bol

pozemok do zoznamu majetku zahrnutý), toto pochybenie nemá vplyv na výsledok dražby,

nakoľko podľa o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým

veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len ako „“) musel

byť pozemok, na ktorom sa nachádza prevádzková jednotka, ktorá bola predmetom dražby,

predaný spolu s touto prevádzkovou jednotkou. Nakoľko právoplatným súdnym rozhodnutím

bola určená platnosť dražby prevádzkovej jednotky konanej 29. novembra 1991, žalobca ako

vydražiteľ v súlade s vydražil prevádzkovú jednotku spolu

s pozemkom, na ktorom sa nachádzala, keďže vlastníkom prevádzkovej jednotky ako aj

pozemku bol v čase konania dražby K., š. p. V tomto smere poukázal aj na list Ministerstva

pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky z 10. decembra 1991,

v ktorom ministerstvo potvrdzuje, že pri predmetnej dražbe došlo k porušeniu § 14 zákona č.

427/1900 Zb. v tom, že prevádzková jednotka bola predaná bez pozemku. Preto okolnosti, či

žalobca mal lebo nemal vedomosť, či je súčasťou dražby prevádzkovej jednotky aj pozemok,

nemajú podľa názoru súdu na tento záver vplyv. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

poukazom na

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. júla 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol;

žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume

2 185,96 €. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že žalobca nemá naliehavý

právny záujem v zmysle na požadovanom určení, nakoľko z výpisu listu

vlastníctva č. X. k vydraženej rekreačnej chate vyplýva, že počas konania došlo k zmene jej

vlastníctva, žalobca už nie je jej vlastníkom a vlastníkom je B., s.r.o.. Z tohto dôvodu vyvodil,

že žalobca už nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k pozemku, keďže už nie

je vlastníkom stavby. Aj v prípade, že by podmienka uvedená v bola

splnená, rozsudok súdu prvého stupňa nepovažoval za vecne správny. Svoj záver

o neopodstatnenosti žaloby vyvodil z údajov uvedených v karte prevádzkovej jednotky č. X.,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. X. nebol predmetom dražby a ani cena

pozemku nebola súčasťou vyvolávacej ceny. Príklepom licitátora nemohlo prejsť vlastnícke

3

právo vydražiteľa k nehnuteľnostiam, ktoré neboli označené, spísané a ponúknuté v karte

prevádzkovej jednotky. Tie nehnuteľnosti, ktoré v karte prevádzkovej jednotky neboli

uvedené, neboli predmetom verejnej dražby, a to napriek tomu, že to predpokladal projekt ich

privatizácie v súlade s I keď pri danej dražbe bolo uvedené

zákonné ustanovenie porušené, keďže s prevádzkovou jednotkou mal byť vydražený aj

pozemok, táto skutočnosť zakladá sama osebe nárok na náhradu škody, avšak nie je právnou

skutočnosťou, na základe ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá

mala byť, ale chybným úradným postupom nebola, predmetom dražby. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukazom na a ods. l

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ods. l písm. b/ ), ako i že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Nesúhlasil so záverom odvolacieho

súdu v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe. Mal za to,

že pre vyslovenie nedostatku naliehavého právneho záujmu nemôže byť určujúce, že počas

konania previedol vlastníctvo k stavbe, nachádzajúcej sa na pozemku, za účelom investícií do

opravy stavby a tým vytvorenia možnosti návratnosti prostriedkov zaplatených za jej

vydraženie, na právnickú osobu - B., s.r.o. Podľa neho právny záujem na požadovanom určení

je daný, keďže určením predmetu dražby a jeho vlastníctva sa môže zabrániť porušeniu práva

užívať predmet dražby, vrátane vykonania opráv stavby, ktorá bola súčasťou vydraženej

prevádzkovej jednotky. Trval na tom, že právny predchodca žalovaného mal vedomosť, že je

aj vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba, ktorá skutočnosť bola zapísaná aj na

liste vlastníctva. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého pre posúdenie

predmetu dražby je rozhodujúci zoznam uvedený v karte prevádzkovej jednotky č. X., keď

danú otázku bolo treba posudzovať v súlade so zákonnou úpravou § 2 ods. l a § 14 zákona

č. Zdôraznil, že prevádzková jednotka – D. – R. ako celok, t.j. stavba

s hnuteľným zariadením a pozemok, slúžili na prevádzku doškoľovacieho a rekreačného

strediska a za týmto účelom sa aj v dražbe predávala; bez pozemku však stavba nemohla

slúžiť na akúkoľvek prevádzku, keď sa stavba naviac nachádzala v strede pozemku. Z týchto

dôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil

a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 29. novembra 2007 č.k. -81.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený v súlade s

) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l

), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje

podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

S ohľadom na dovolací súd skúmal, či konanie nie je zaťažené

procesnou vadou v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení

ide vtedy, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesná vada tejto povahy nebola v dovolaní

tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Rovnako dovolací súd vzhľadom na skúmal, či v konaní nedošlo

k tzv. inej (než v uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesná vada konania tejto povahy, napriek tomu, že bola

v dovolaní namietaná, avšak bez bližšej konkretizácie, v dovolacom konaní nevyšla najavo

nebola.

Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal

správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na právnom závere o procesnej

neprípustnosti žaloby žalobcu na určenie, že pozemok bol predmetom dražby a že je jeho

vlastníkom. Odvolací súd uvedený záver vyvodil z nepreukázania naliehavého právneho

záujmu žalobcu na ňom požadovanom určení.

Podľa možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave

(o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení

otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu

alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , neplatí

vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo

právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne

prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť

naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä

o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný

základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Pritom ale nejde

o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých

právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací

petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou

s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo

neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu

žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným

nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj

naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo

prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom

veci.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky

neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak

požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie

je) právny vzťah alebo právo.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je nesprávny právny záver odvolacieho

súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu ( ).

Zo spisu je zrejmé, že žalobcovi ide o to, aby bola vyriešená otázka predmetu dražby a tým

vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba v dražbe žalobcom vydražená. Sama

skutočnosť, že žalobca v priebehu konania previedol vlastnícke právo k vydraženej stavbe na

inú osobu, ešte sama osebe neznamená a nevylučuje, že nemôže mať naliehavý právny

záujem na určení, že predmetom dražby bol aj pozemok a určení vlastníctva k pozemku.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci žalobca v konaní dostatočne odôvodnil

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože tým bude

odstránená spornosť právneho vzťahu účastníkov a stav neistoty právneho postavenia

žalobcu k pozemku. Pevný základ svojho právneho postavenia môže žalobca v danom prípade

(aj so zreteľom na žalovaným preukazované vlastníctvo pozemku) dosiahnuť len určením, že

je vlastníkom pozemku.

Pokiaľ ide o právny záver odvolacieho súdu o vecnej nedôvodnosti žaloby, ktorý

odvolací súd odôvodnil tým, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie predmetu dražby bol

zoznam vecí, ktoré boli označené, spísané a ponúknuté v karte prevádzkovej jednotky a že ak

veci neboli v karte prevádzkovej jednotky uvedené, neboli predmetom dražby, ani tento

dovolací súd nepovažuje za správny.

Podľa ods. l licitátor začína verejnú dražbu oznámením

prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny

zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží,

dokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam

ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a určí prevádzkovú

jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len "vydražiteľ").

Podľa vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom

licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú

vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej

zábezpeky (§ 5 ods. 2 a 3).

Ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku

ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí

sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom ( ).

Dovolací súd pre posúdenie otázky predmetu dražby považuje za rozhodujúce zistenie,

ako bol predmet dražby určený na samotnej dražbe, a nie ako neprávne vychádzal odvolací

súd zo zoznamu vecí uvedených v karte prevádzkovej jednotky. Predmet dražby totiž mohol

byť určený iba na samotnom priebehu dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok

dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor, resp. čo bolo podkladom pre samotnú

dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol

určený predmet dražby.

Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že zo skutkového stavu zisteného súdmi

nižších stupňov nie je doposiaľ jednoznačne zrejmé, či predmetom dražby konanej

29. novembra 1991 bola iba stavba – rekreačné stredisko M. H. a nie aj pozemok, na ktorom

sa stavba nachádzala, ku ktorému mal v čas konania dražby právo hospodárenia právny

predchodca žalovaného, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Posúdenie tejto otázky,

t.j. či medzi licitátorom a dražiteľom bolo zrejmé, čo je predmetom dražby, je pre posúdenie

danej veci rozhodujúce. V tomto smere predávajúceho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať,

vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z predať aj

pozemok, že predával iba stavbu. Nemožno totiž podľa názoru dovolacieho súdu na strane

žalobcu predpokladať vedomosť, že štát poruší zákon ( ), naopak

fyzická osoba (občan) predpokladá, že štát zákon dodržuje. Preto ak výpisy z katastra

nehnuteľností z listu vlastníctva č. X. svedčili právu predávajúceho, že v čase dražby bol

vlastníkom Čs. štát – K., P., je to predávajúci, ktorý musí nad všetky pochybnosti preukázať,

že predmetom dražby nebol pozemok. V prípade, ak nebude jednoznačne preukázané, že

predmetom dražby nebol aj pozemok, dovolací súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkazné

bremeno v tomto smere zaťažujúce predávajúceho, treba sa prikloniť k záveru, že predmetom

dražby konanej 29. novembra 1991 bol aj pozemok.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pre porušenie je dražba

neplatná, v tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že porušenie zo

strany štátu pri danej dražbe z hľadiska jej neplatnosti súd už nemôže v tomto konaní

posudzovať a riešiť, nakoľko o tejto otázke bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II z 12. decembra 1997 č.k. -203 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2003 sp. zn. tak, že

žaloba podaná žalobcom na určenie neplatnosti dražby bola zamietnutá.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na

právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolateľ

preto opodstatnene v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková